Súdne poplatky pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM)

Právna úprava súdnych poplatkov v konaní o vyporiadanie BSM je pomerne stabilná, no v praxi sa vyskytujú prípady nesprávneho vyrubovania poplatkov. Tento článok sa zameriava na problematiku súdnych poplatkov pri vyporiadaní BSM, ich výpočet, platenie a s tým spojené problémy.

Poplatková povinnosť a jej vznik

Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona o súdnych poplatkoch sú poplatníkmi v konaní o vyporiadanie BSM obaja manželia alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu. Pri podaní žaloby vzniká poplatková povinnosť žalobcovi, pričom pri písomnom podaní je to 66,- € a pri elektronickom 33,- €. Ak poplatok nie je zaplatený spolu s podaním žaloby, súd vyzve žalobcu na jeho zaplatenie v lehote, zvyčajne 10 dní.

Dve fázy platenia súdnych poplatkov

Právna úprava rozdeľuje platenie súdneho poplatku v konaní o vyporiadanie BSM do dvoch fáz - poplatok ex ante a poplatok ex post. Toto rozdelenie prevzal účinný zákon o súdnych poplatkoch (zákon č. 71/1992 Zb.) zo zrušeného zákona o súdnych poplatkoch (zákon č. 140/1984 Zb.).

Poplatok ex ante

Ide o poplatok za podanie žaloby, ktorý je potrebné zaplatiť súčasne s podaním žaloby alebo neskôr, najneskôr však do uplynutia lehoty určenej súdom. V prípade elektronického podania žaloby sa platí polovica poplatku. Oslobodenie od poplatku môže byť priznané čiastočne alebo úplne, ak to pomery účastníka odôvodňujú.

Poplatok ex post

Ide o poplatok za vyporiadanie BSM, ktorý súdy vyrubujú spravidla v meritórnom rozsudku alebo po jeho vyhlásení osobitným uznesením. Právny základ tohto poplatku spočíva v § 2 ods. 1 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch a v sadzobníku súdnych poplatkov [položka 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch]. Tento poplatok sa vyrubuje a platí len raz, a to v súvislosti s meritórnym rozhodnutím vo veci vyporiadania BSM. Ak dôjde ku skončeniu konania nemeritórnym rozhodnutím (napr. späťvzatie žaloby), poplatok súd nemôže vyrubiť, a to ani v prípade, ak späťvzatiu predchádzalo siahodlhé dokazovanie a množstvo pojednávaní.

Prečítajte si tiež: Sprievodca výpočtom súdneho poplatku

Výpočet poplatku ex post

Základom poplatku je cena všetkých vecí patriacich do BSM a ostatných hodnôt, ktoré sa pri vyporiadaní berú do úvahy. Podľa položky 6 písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov, za vyporiadanie BSM sa platí súdny poplatok, ak sa konanie skončilo súdnym zmierom, vo výške 1 % z predmetu konania, najmenej však 66,- €. Ak sa konanie skončí rozsudkom, platí sa 3 % z ceny vecí patriacich do BSM, najmenej však 66,- € a najviac 16 596,50 €.

Formulácia ustanovení zákona o súdnych poplatkoch ponúka dve možnosti výkladu. Prvý variant chápe § 2 ods. 1 písm. b) ako určenie spoločnej poplatkovej povinnosti dvom subjektom (manželom pri vyporiadaní BSM). Druhý variant výkladu rozumie poplatníkom každého z manželov bez toho, aby chápal ich povinnosť ako spoločnú. V praxi sa častejšie využíva druhý variant.

Čo býva sporné, je percentuálna výška poplatku, ktorý sa každej zo strán vyrubuje, a základ, z ktorého súd percentuálnu výšku vyčísľuje. Niektoré súdy ukladajú každému z bezpodielových spoluvlastníkov povinnosť uhradiť 3% z toho, čo sa rozsudkom vyporiadalo (spolu teda 6%). Iné súdy ukladajú povinnosť uhradiť 3% z vyporiadavaného majetku ako celku.

Problémy a nejasnosti v praxi

Prax súdov pri vyrubovaní súdnych poplatkov nie je jednotná a existujú rôzne metodiky výpočtu. To vedie k nepredvídateľnosti a neistote pre účastníkov konania. Častým problémom je zahrňovanie pasív (dlhov) do základu poplatku, čo je v rozpore so zákonom. Zákon o súdnych poplatkoch hovorí len o veciach a hodnotách, preto poplatkový základ tvoria iba aktíva. Pasíva sa do základu ani nezahŕňajú, ani sa o ne poplatkový základ neznižuje.

Ďalším problémom je vyrubovanie súdneho poplatku odvolateľovi alebo dovolateľovi v konaní o vyporiadanie BSM. Súdy často nesprávne vyrubujú poplatky v opravných konaniach, čo predstavuje významný zásah do práva na súdnu ochranu. Ústavný súd SR sa touto problematikou opakovane zaoberal a vydal viacero rozhodnutí, v ktorých vysvetlil, ako treba pri odvolaní a dovolaní v konaní o vyporiadanie BSM vyrubovať súdny poplatok. Napriek tomu súdy opakovane vyrubujú poplatky v opravných konaniach inak.

Prečítajte si tiež: Dovolanie a Súdny Poplatok

Návrhy na zmenu právnej úpravy

Vzhľadom na nejasnosti a nejednotnú prax súdov je potrebné zákon o súdnych poplatkoch spresniť. Navrhuje sa zmena v § 2 ods. 1 písm. b) zákona, ktorá by jednoznačne uviedla, že poplatníkom v konaní o vyporiadanie BSM je každá zo strán sporu, ktorá zaplatí za vyporiadanie sumu 1,5% zo základu poplatku, minimálne 66 eur a maximálne 16 596,50 eur.

Taktiež by sa mala priamo právnou úpravou eliminovať možnosť, aby súdy vychádzali z hodnoty podielu (aktív), ktorý každá strana vyporiadaním získa. Základ poplatku je výslovne uvedený v § 7 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch, preto nie je možné vychádzať z aktívnej hodnoty nadobudnutých podielov každej zo strán ani prihliadať na prípadnú disparitu pri rozdelení BSM.

Vyporiadanie BSM v dedičskom konaní

Po smrti jedného z manželov sa vyporiadanie BSM vykoná v rámci dedičského konania. Podľa § 195 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku sa BSM môže vyporiadať dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi, uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice, ktorá podlieha schváleniu súdom.

Ak sú medzi účastníkmi sporné skutočnosti o rozsahu BSM, na sporný majetok sa neprihliada. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

Prečítajte si tiež: Poplatok za dovolanie

tags: #dovolanie #bsm #sudny #poplatok