
Článok sa zaoberá problematikou drobných sporov v kontexte slovenského civilného procesu. Analyzuje právnu úpravu, praktický význam a výzvy spojené s týmto inštitútom, a to ako na vnútroštátnej, tak aj na európskej úrovni.
V súčasnej dobe, ktorú možno označiť ako digitálnu, sa civilný proces vyvíja. Hoci je potrebné rešpektovať právo na verejné prerokovanie veci, rovnako dôležité je zohľadňovať snahy zákonodarcu o efektívnejšie riešenie určitých typov konaní. Technologický pokrok umožňuje stranám sporu obsiahnuť v písomných podaniach takmer všetko relevantné, čo vedie k posunu od zásady ústnosti. Slovenská justícia, podobne ako európska, čelí výzvam v podobe zbytočných prieťahov v konaní, a to aj napriek klesajúcemu počtu nových vecí na súdoch. Preto národné a európske zákonodarné zbory prijímajú procesné úpravy zamerané na zrýchlenie a zefektívnenie súdneho konania.
Drobné spory sú v slovenskom právnom poriadku upravené v zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "Civilný sporový poriadok"). V rámci práva Európskej únie sa táto problematika rieši Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Pojem drobný spor existoval v slovenskom procesnom práve už predtým, konkrétne v § 200ea zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "Občiansky súdny poriadok"). Ten za drobné spory považoval konania, v ktorých hodnota sporu nepresahovala 1 000 eur.
Civilný sporový poriadok v súčasnosti pojem „drobný spor“ priamo nedefinuje. V praxi sa možno stretnúť aj s pojmom „bagateľný spor“ alebo „spory s nízkou hodnotou“. Civilný sporový poriadok nehovorí o peňažnej pohľadávke, ale o hodnote sporu. Za drobný spor tak bude možné považovať nielen konania o zaplatenie sumy nižšej než 2 000 eur, ale aj konania týkajúce sa nepeňažných sporov, napr. o určenie vlastníckeho práva a pod.
Prečítajte si tiež: Drobný Hmotný Majetok
Podmienkou pre kvalifikáciu sporu ako drobného je hodnota sporu do 2 000 eur bez príslušenstva. Určenie hodnoty sporu je kľúčové pre aplikáciu ustanovení o drobných sporoch. V prípade nepeňažných sporov je však určenie hodnoty sporu komplikovanejšie a môže byť zdrojom sporov medzi stranami.
Ďalšou podmienkou je, aby išlo o spor s jednoduchým právnym posúdením. Civilný sporový poriadok bližšie nedefinuje, čo možno považovať za jednoduché právne posúdenie sporu. V zásade každá právna otázka musí byť pre súd jednoduchá, keďže súd počas celého konania postupuje v prirodzenom inštitucionálnom presvedčení o správnosti svojho výkladu hmotného práva.
Pre konanie o drobných sporoch je typická skutková nespornosť. Pokiaľ strany sporu právne posúdenie veci, resp. otázku prípadnej právnej zložitosti sporu ovplyvniť nemôžu, v prípade skutkových tvrdení sú to výlučne strany sporu, kto svojimi procesnými podaniami určuje, či sú skutkové tvrdenia sporné alebo nie.
Posúdenie hodnoty nepeňažného sporu spravidla súvisí aj s hodnotením skutkových tvrdení strany sporu, pričom je dôvodné predpokladať, že strana sporu, ktorej rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania nevyhovuje, by v rámci svojich písomných podaní rozporovala skutkové tvrdenia protistrany týkajúce sa možného posúdenia hodnoty sporu. Keďže na vylúčenie pôsobnosti ustanovení o drobných sporoch stačí už len samotná nezhoda strán sporu na skutkových tvrdeniach bez ohľadu na ich finálne hodnotenie súdu, je postup súdu a následné rozhodnutie sporu bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku v prípade nepeňažných sporov prakticky nepoužiteľné.
Ak budeme na túto otázku nazerať prísne formálne, s poukazom na § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“) súd by mal vychádzať len z hodnoty sporu, v prípade peňažnej pohľadávky z hodnoty istiny. Na príslušenstvo neprihliada. V prípade, ak by predmetom sporu bolo len kapitalizované príslušenstvo, z procesného hľadiska naň treba hľadieť ako na istinu a tak ho aj následne posudzovať.
Prečítajte si tiež: Predaj Majetku
Zákonodarca ako limit pre drobné spory stanovil sumu vo výške 2 000 eur. Paradoxne, pevne určenú sumu možno vnímať aj negatívne, a to s poukazom na plynutie času a s tým súvisiacu infláciu, ktorá je markantná najmä v súčasnosti. V dôsledku plynutia času teda môže postupne dochádzať a aj dochádza k efektu, kedy síce máme pevne stanovenú hranicu pre určenie drobného sporu, avšak táto sa s ohľadom na vývoj inflácie či príjmovej stránky obyvateľstva ako keby znižovala.
Domnievame sa, že za súčasného právneho stavu nepredstavuje konanie o drobných sporoch z pohľadu advokáta mimoriadne zaujímavý právny inštitút, resp. už samo legislatívne nastavenie konania o drobných sporoch výrazne jeho aplikáciu limituje. Inštitút drobných sporov je zaujímavejší skôr pre samotné súdy, ako pre advokátov, či strany sporu. Výhodou drobného sporu pre stranu sporu a jej advokáta je predovšetkým hospodárnosť a očakávaná rýchlosť rozhodnutia drobného sporu, čo sa môže prejaviť najmä pri sporoch, ktoré sú druhovo rovnaké, t. j. ide o skutkovo i právne opakujúce sa spory, ktorých hodnota je rádovo nižšia než 2 000 eur.
V rámci právnej úpravy Civilného sporového poriadku existujú osobitné ustanovenia, ktoré sa týkajú tzv. spotrebiteľských drobných sporov. Vzhľadom na širokú možnosť súdu preskúmavať spotrebiteľskú zmluvu a jeho povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi náležitú ochranu, za súčasného splnenia podmienok jednoduchosti právneho posúdenia veci a neexistencie sporných skutkových tvrdení vyslovujeme úvahu, či je diferenciácia medzi drobnými spormi a spotrebiteľskými drobnými spormi výškou hodnoty sporu tým správnym meradlom.
V kontexte drobných sporov je relevantné aj rozhodovanie o žalobe pre zmeškanie. Ak žalovaný, ktorému bola riadne doručená žaloba a výzva súdu, sa v určenej lehote písomne nevyjadrí, súd môže rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.
Sudcovská koncentrácia sa vzťahuje aj na konania začaté pred 1. júlom 2016. Súd teda nemôže odmietnuť nové tvrdenie alebo dôkaz s odôvodnením, že strana ho mala uplatniť už pred 1. júlom 2016. V posudzovanom prípade prvoinštančný súd vyzval strany, aby uplatnili všetky tvrdenia a dôkazy v 30-dňovej lehote. Následne neprihliadal na nové tvrdenia, ktoré žalovaný prezentoval po jej uplynutí.
Prečítajte si tiež: Kúpna Zmluva: Drobny Hmotný Majetok
Najvyšší súd SR sa zaoberal problematikou sudcovskej koncentrácie konania a jej aplikáciou na staršie konania. Dovolací súd zároveň konštatuje, že ani prípadné nedostatky pri zisťovaní skutkového stavu, alebo nesprávne prijaté skutkové závery zo strany konajúcich súdov nie je možné podrobiť dovolaciemu prieskumu. Dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od prvoinštančného a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie.
Východisková správa poukazuje aj na otázku inštitucionálnych zmien v systéme správneho súdnictva. Dôležitá je potreba špecializácie sudcov práve na veci správneho súdnictva.
V súvislosti s prípravou nového Správneho súdneho poriadku boli vznesené pripomienky k rôznym aspektom návrhu, vrátane vzťahu k právu EÚ, medzinárodným zmluvám a iným právnym predpisom. Navrhovalo sa napríklad doplnenie textu o Dohovor o právnom postavení utečencov (1951) a o Protokol týkajúci sa právneho postavenia utečencov (1967).
V rámci konania v správnom súdnictve sa diskutovalo o povinnosti označenia závislosti a vzájomného vzťahu viacerých podávaných žalôb. Navrhovaná osobitná poriadková pokuta pre orgány verejnej správy je podľa niektorých názorov v rozpore so zásadami Civilného sporového poriadku.
Diskutovalo sa aj o osobitných ustanoveniach o konaní, napríklad o príslušnosti súdov v správnom súdnictve a o konaní v azylových veciach.