Dovolanie v trestnom poriadku: Podmienky a aspekty

Tento článok sa venuje inštitútu dovolania v slovenskom trestnom poriadku, pričom analyzuje podmienky jeho prípustnosti, dôvody podania a subjekty oprávnené na jeho podanie. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku, ktorý slúži na zabezpečenie zákonnosti a spravodlivosti v trestnom konaní.

Úvod do problematiky dovolania

V slovenskom právnom systéme je trestné konanie postavené na zásade nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí. To znamená, že ak rozhodnutie súdu nadobudne právoplatnosť, v zásade ho už nemožno legálnym spôsobom zmeniť. Táto zásada je však prelomená existenciou mimoriadnych opravných prostriedkov, medzi ktoré patrí aj dovolanie.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý môže podať oprávnená osoba proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ak bolo porušené právo alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo. Je upravené v § 368 a nasl. zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

Subjekty oprávnené podať dovolanie

Okruh subjektov, ktoré sú oprávnené podať dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, je taxatívne vymenovaný v § 369 Trestného poriadku. Medzi tieto subjekty patria:

• Osoby uvedené v § 369 ods. Toto ustanovenie je potrebné aplikovať spolu s ďalšími ustanoveniami Trestného poriadku, najmä však s ustanovením § 372 ods. 1 Trestného poriadku a § 369 ods.
• Minister spravodlivosti: má oprávnenie podať dovolanie v najširšom rozsahu, a to nielen proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ale aj proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku). Dovolanie môže podať nielen z dôvodov § 371 ods. 1 Trestného poriadku, ale aj z dôvodov uvedených v § 371 ods. 2 a § 371 ods. 3 Trestného poriadku. Minister spravodlivosti je však pri podaní dovolania limitovaný ustanovením § 369 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého dovolanie môže podať len na podnet, pričom musí ísť o podnet osoby oprávnenej.
• Generálny prokurátor: môže podať dovolanie proti ktorémukoľvek výroku rozhodnutia súdu druhého stupňa.
• Obvinený: môže podať dovolanie vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obvineného môže dovolanie podať aj príbuzný obvineného v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel alebo druh, a to s jeho výslovným písomným súhlasom. Ak je obvinený mladistvý, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môže i proti vôli obvineného za neho v jeho prospech podať dovolanie aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Iné osoby, ktoré mali v pôvodnom konaní postavenie strany, ako poškodený či zúčastnená osoba, nemajú právo samy podať dovolanie (§ 369 ods. 1 Trestného poriadku).

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

Podnet na podanie dovolania ministrom spravodlivosti

Trestný poriadok pripúšťa podať dovolanie aj na základe podnetu. Podnet môže podať osoba, ktorej zákon nepriznáva právo na podanie dovolania, okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania, uvedenú v § 372 ods. 1 Trestného poriadku. Minister spravodlivosti môže konať výlučne len na podnet oprávnenej osoby, pričom zákon mu výslovne zakazuje konať bez podnetu (§ 369 ods. 1 Trestného poriadku) alebo na podnet neoprávnenej osoby (§ 369 ods. 6 Trestného poriadku).

Dôvody na podanie dovolania

Dovolanie možno podať, ak:

• vo veci rozhodol nepríslušný súd,
• súd rozhodol v nezákonnom zložení,
• zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
• hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
• vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
• trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
• rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
• bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
• rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť,
• bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
• proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
• odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
• pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3,
• bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné (§ 371 ods. 1 Tr. por.).

Minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste (§ 371 ods. 2 Tr. por.).

Minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci (§ 371 ods. 3 Tr. por.).

Podanie dovolania

Dovolanie sa podáva na súde, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni. Ak sa dovolanie podáva v neprospech obvineného, možno ho podať do šiestich mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu prokurátorovi. Ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno ho podať do troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému; ak sa rozhodnutie doručuje obvinenému aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

Obvinený alebo príbuzný obvineného v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel alebo druh môžu podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu.

Konanie o dovolaní

O podanom dovolaní rozhoduje Najvyšší súd SR v trojčlennom senáte zloženom z predsedu senátu a dvoch sudcov. Ak dovolanie bolo podané oneskorene, neoprávnenou osobou alebo nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, tak dovolací súd ho na neverejnom zasadnutí odmietne. Ak zistí existenciu v dovolaní uvedeného dovolacieho dôvodu, tak rozsudkom vysloví porušenie zákona, zruší napadnuté rozhodnutie (prípadne aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa) a spravidla prikáže odvolaciemu súdu, resp. súdu prvého stupňa, aby vec znovu prejednal a rozhodol. Dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené (inými dôvodmi, než v dovolaní uvedenými sa nemôže zaoberať).

Dôsledky podania dovolania

Dovolanie nemá odkladný účinok, a preto nemá vplyv na výkon právoplatného súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté dovolaním a dovolanie nebolo úspešné, ostáva právoplatným a vykonateľným. Z neúspešného dovolacieho konania vyplýva pre navrhovateľa povinnosť nahradiť štátu trovy konania o dovolaní paušálnou sumou, ustanovenou všeobecne záväzným predpisom (vyhl. MS SR č. 620/2005 Z.z.).

Zmeny v trestnom poriadku a ich vplyv na dovolanie

Novely Trestného poriadku priniesli viaceré zmeny, ktoré ovplyvnili aj inštitút dovolania. Napríklad, novela účinná od 1. septembra 2011 zmenila podmienky podávania dovolania ministrom spravodlivosti. Dôležitá je aj prechodné ustanovenie podľa § 567t ods. 1 Tr. por. a pozornosť stojí aj prechodné ustanovenie podľa § 567t ods. 3 Tr. por.

Príklady zmien v Trestnom poriadku

• § 2 ods. 6 Tr. por. zavádza definíciu podozrivej osoby ako aj jej práva (§ 2 ods. 25 Tr. por.).
• § 2 ods. 9 Tr. por. garantuje právo na obhajobu (§ 2 ods. 9 Tr. por.), a to aj so zachovaním práva na tzv. bezplatnú obhajobu (§ 37 ods. 4 Tr. por.).
• § 14 písm. j) sa v ustanovení § 215 ods. 3 Tr. por. a § 228 ods. 3 Tr. por. pri trestných činoch sa mení tak, že sa bude odvíjať od sumy 7.000.000 euro (§ 14 písm. j)).
• § 76 ods. 8 Tr. por. upravuje trvania kolúznej väzby v zmysle § 76 ods. 8 Tr. por.
• § 85 ods. 7 Tr. por. upravuje obhajobu (§ 85 ods. 7 Tr. por.).
• § 101 ods. 1 Tr. por. upravuje režim ako nariadenie domovej prehliadky (§ 101 ods. 1 Tr. por.).
• § 119 ods. 12 Tr. por. upravuje vykonávanie dôkazov (§ 119 ods. 12 Tr. por.).
• § 135 Tr. por. a § 136 ods. 1 Tr. por. upravujú znalecké dokazovanie (§ 135 Tr. por., § 136 ods. 1 Tr. por.).
• § 191 písm. f) sa dopĺňa povinnosť sudcu pre prípravné konanie (§ 191 písm. f)).
• § 210 Tr. por. upravuje predĺženie lehoty podľa § 33b ods. 1 Tr. por., ktorá môže byť predĺžená so súhlasom prokurátora.
• § 215 ods. 1 písm. l), ods. 4, § 244 ods. k), ods. 3 Tr. por. upravujú zmenu pri zastavení trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. l), ods. 4, § 244 ods. k), ods. 3 Tr. por.).
• § 257 ods. 7 Tr. por. upravuje situáciu, kedy obvinený v konaní pred súdom dostatočne neodôvodnil (§ 257 ods. 7 Tr. por.).
• § 303 Tr. por., § 355 ods. 3, ods. 7 Tr. por., § 362 Tr. por., § 370 ods. 1 Tr. por. a § 371 ods. 2 Tr. por. upravujú rôzne aspekty konania pred súdom (§ 303 Tr. por., § 355 ods. 3, ods. 7 Tr. por., § 362 Tr. por., § 370 ods. 1 Tr. por., § 371 ods. 2 Tr. por.).
• § 405a Tr. por., § 425 ods. 1 Tr. por., § 448 ods. 2 Tr. por., § 462 Tr. por., § 446c Tr. por. upravujú rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona (§ 405a Tr. por.), ktoré sa týkajú napríklad zaistenia majetku obvineného (§ 425 ods. 1 Tr. por.), ochranného liečenia (§ 448 ods. 2 Tr. por.) a detencie (§ 462 Tr. por.).

Judikatúra k dovolaniu

Judikatúra Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR poskytuje dôležité usmernenia pre aplikáciu ustanovení o dovolaní. Napríklad, Najvyšší súd SR sa vyjadril k otázke vzťahu dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. h) a i) a k otázke ich uplatnenia pri namietaní uloženého trestu v dovolacom konaní. Ústavný súd SR sa zaoberal právom odsúdeného podať dovolanie po zahladení odsúdenia.

Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania

tags: #dovolanie #trestny #poriadok #podmienky