Dovolanie v Rodinných Veciach Podľa § 420 Písm. F) CSP: Komplexný Prehľad

Úvod

Inštitút dovolania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok v civilnom sporovom konaní. Jeho prípustnosť a dôvody sú striktne upravené v Civilnom sporovom poriadku (CSP). Článok sa zameriava na dovolanie v rodinných veciach, najmä na prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, ktoré sa týka prípadov, keď súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, analyzovať judikatúru a poskytnúť praktické rady pre účastníkov konania.

Všeobecné informácie o dovolaní

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok upravený v Civilnom sporovom poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len ako „CSP“). Dovolanie nie je ďalším odvolaním. Podáva sa len vo výnimočných prípadoch, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že sa zaraďuje práve medzi mimoriadne opravné prostriedky. Na jeho podanie je potrebné splniť veľmi prísne kritériá a namietať je možné len obmedzený okruh skutočností, či dôvodov.

Kto môže podať dovolanie?

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Zastúpený advokátom dovolateľ byť nemusí ak:

a) dovolateľom je fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom je právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona je zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

Lehota a náležitosti dovolania

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu. Podáva sa na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (komu sa podanie adresuje, kto ho robí, čo sa ním sleduje, akej veci sa týka, podpis) uvedie:

• proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
• v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
• z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody),
• čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Prípustnosť dovolania podľa § 420 CSP

Dovolanie je prípustné len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu a len ak to zákon pripúšťa. V právnej teórii sa rozlišujú v podstate 2 okruhy prípustnosti dovolania. Dovolanie pre tzv. vady zmätočnosti (§ 420 CSP) a dovolanie pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 421 CSP).

Dovolanie pre vady zmätočnosti

Podľa § 420 CSP Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

Dovolanie pre nesprávne právne posúdenie veci

Podľa § 421 CSP

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

§ 420 Písm. F) CSP v Rodinných Veciach: Zameranie na Porušenie Práva na Spravodlivý Proces

Ustanovenie § 420 písm. f) CSP predstavuje dôležitý nástroj na ochranu práva na spravodlivý proces v rodinných veciach. Toto ustanovenie umožňuje podať dovolanie, ak súd svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania

Interpretácia a Aplikácia § 420 Písm. F) CSP

Aplikácia procesných noriem, ktorá vedie k procesnému rozhodnutiu, je vo svojej podstate na strane jednej nemeritórnym právnym posúdením, no na strane druhej je aj procesným postupom tak, ako ho predpokladá § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku. Preto je ústavne neudržateľný právny názor, podľa ktorého je z prieskumu podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku vylúčený prieskum takým rozhodnutí, ktoré namietajú nesprávne právne posúdenie procesných noriem. Práve naopak, § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku je priestorom ochrany tých základných práv, do ktorých bolo zasiahnuté rôznymi nesprávnymi procesnými postupmi a rozhodnutiami.

Príklady Porušenia Práva na Spravodlivý Proces v Rodinných Veciach

Medzi typické príklady porušenia práva na spravodlivý proces v rodinných veciach, ktoré môžu zakladať prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, patria:

• Nedoručenie predvolania na pojednávanie: Ak súd neumožní strane zúčastniť sa pojednávania tým, že jej nedoručí predvolanie, znemožní jej tak aktívne sa podieľať na konaní a uplatňovať svoje procesné práva.
• Neumožnenie vyjadriť sa k dôkazom: Ak súd nepripustí, aby sa strana vyjadrila k dôkazom predloženým druhou stranou alebo súdom, obmedzí jej právo na kontradiktórne konanie.
• Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia: Ak odôvodnenie rozhodnutia súdu je nejasné, nezrozumiteľné alebo neobsahuje odpovede na všetky relevantné otázky, znemožňuje strane pochopiť dôvody rozhodnutia a efektívne sa proti nemu brániť.
• Ignorovanie relevantných argumentov: Ak súd nereaguje na relevantné argumenty strany a nezohľadní ich pri svojom rozhodovaní, porušuje jej právo na spravodlivé prejednanie veci.
• Neumožnenie navrhnúť dôkazy: Ak súd neumožní strane navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, obmedzí jej právo na dokazovanie.

Judikatúra k § 420 Písm. F) CSP a Nedostatočné Odôvodnenie Rozhodnutia

Otázka, či nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia zakladá vadu podľa § 420 písm. f) CSP, bola predmetom rozsiahlej diskusie v judikatúre. Existujú dva protichodné výklady:

Výklad 1: Nedostatočné odôvodnenie nezakladá vadu podľa § 420 písm. f)

Podľa tohto výkladu nedostatočné odôvodnenie odvolacieho rozhodnutia nezakladá odňatie možnosti konať pred súdom a tým pádom ani prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f). V rámci tohto výkladu možno poukázať na veľmi dôkladne odôvodnené uznesenie Najvyššieho súdu z decembra minulého roka (sp. zn. 3 Cdo 18/2013), v ktorom tento názor obšírne vysvetľuje. Najvyšší súd dovolanie odmietol, pričom dôvodil, že procesná vada konania uvedená v § 420 písm. f) môže spočívať len v postupe súdu, ktorý "predchádza vydaniu konečného rozhodnutia a ktor[ý] má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania a zmarenie možnosti jeho aktívnej účasti na konaní". Nemôže však ísť o samotné "rozhodnutie, ako výsledok vecnej rozhodovacej činnosti súdu". Pokiaľ "postupom súdu nie je samo meritórne rozhodnutie vo veci samej, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť tohto finálneho produktu konania [odôvodnenie rozhodnutia (jeho obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť, úplnosť)], úlohou ktorej je vysvetliť dôvody rozhodnutia".

Výklad 2: Nedostatočné odôvodnenie zakladá vadu podľa § 420 písm. f)

Iné senáty Najvyššieho súdu prezentovali opozitný názor. Senáty Najvyššieho súdu v druhom názorovom prúde zväčša vychádzajú z judikatúry Ústavného súdu o dostatočnom odôvodnení ako súčasti práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy a ďalej argumentujú, že "nepreskúmateľnosť rozhodnutia treba považovať za porušenie práva účastníka na spravodlivý súdny proces, čo naplňuje znaky odňatia možnosti konať pred súdom podľa § 420 písm. f/ O. s. p." (5 Obdo 32/2013) alebo "[n]edostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závažné procesné pochybenie súdu spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom ( § 420 písm. f/ O.s.p.)" (4 MCdo 6/2013, podobne aj 2 MCdo 24/2012, 7 Cdo 69//2013, 2 Cdo 11/2010, zo starších napr. 2 Cdo 170/2005).

Dovolanie v Kontexte Rozhodnutí o Neodkladných Opatreniach

Dovolanie je upravené v § 419 až § 457 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Ide o mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Mimoriadny preto, že prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch určených v zákone, nie je ho možné podať kedykoľvek ako napr. odvolanie, ktoré je zásadne prípustné. Keďže súdne konanie u nás je dvojstupňové (súd prvej inštancie a odvolací súd), dovolanie ako prostriedok sledujúci začatie konania pred súdom na treťom stupni, t.j. pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, je možné uplatniť len v mimoriadnych prípadoch, ktoré sú výslovne určené v zákone. Dovolanie je teda na rozdiel od odvolania prípustné len vtedy, keď to zákon jednoznačne pripúšťa (§ 419 CSP).

Prípustnosť Dovolania Proti Rozhodnutiu o Neodkladnom Opatrení

Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v § 420 písm. a) až f) CSP.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 236/2016 (publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 19/2017) uviedol, že základným a spoločným znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie podľa ust. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ust. § 420 CSP, dovolací súd prednostne skúma, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti v dovolaní tvrdenej procesnej vady v zmysle ust. § 420 písm. Z uvedeného je zrejmé, že ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ust. § 420 písm.

Rozhodnutie o neodkladnom opatrení je rozhodnutím vo veci samej len v tom prípade, ak konzumuje vec samu . pred začatím konania, ak naň nenadväzuje žaloba.

Najvyšší súd rovnako v rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 157/2017 publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Takáto situácia môže nastať v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods.

V predmetnej veci však nejde ani o jeden z vymenovaný prípadov. Civilný sporový poriadok neodkladné opatrenia rozdeľuje na meritórne (neodkladné opatrenia vo veci samej) a nemeritórne (predbežné). 123/2 CSP: Podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. Logickým dôsledkom je, že dovolanie podľa § 420 CSP je prípustné len proti rozhodnutiam o meritórnych neodkladných opatreniach (ako správne uvádza aj citované rozhodnutie). Za meritórne opatrenia treba považovať tie, ktoré nahrádzajú rozhodnutie vo veci samej. Východiskom je § 336/1 CSP, podľa ktorého súd neuloží povinnosť podať žalobu vo veci samej, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

Dovolacie Dôvody a Ich Vymedzenie

Zákon rozlišuje 2 okruhy dovolacích dôvodov, ktoré nadväzujú na dôvody prípustnosti dovolania podľa § 420 a 421 CSP.

Dovolací dôvod podľa § 431 CSP - vady zmätočnosti

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod podľa § 432 CSP - nesprávne právne posúdenie veci

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Kumulácia Dovolacích Dôvodov

Áno, môže, ale k tomu je potrebné pristupovať veľmi výnimočne a zodpovedne. Ako konštatoval Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 1VCdo/1/2018 zo dňa 21.03.2018, podľa ktorého:„Kumulácia dovolacích dôvodov podľa § 420 C. s. p. a § 421 C. s. p. je prípustná. Rovnako je možná aj podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 89/2018 z 26. apríla 2018 uviedol:„Pokiaľ sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku, ako aj § 421 Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 Civilného sporového poriadku, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Rovnako, pokiaľ sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené § 420 písm. a) až f) Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená na prednejšom mieste, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.„

Rozhodnutie o Dovolaní

O dovolaní rozhoduje dovolací súd, teda Najvyšší súd Slovenskej republiky. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi ale nie je viazaný dovolacím návrhom. Rovnako je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd

Dovolací súd rozhodne o dovolaní spravidla bez pojednávania; pojednávanie môže nariadiť, ak to považuje za potrebné.

Dovolací súd môže o dovolaní rozhodnúť tak, že dovolanie odmietne, zamietne, alebo mu vyhovie. Dovolací súd odmietne dovolanie, ak:

a) bolo podané oneskorene,b) bolo podané neoprávnenou osobou,c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,d) nemá náležitosti podľa § 428,e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebof) nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.

tags: #dovolanie #podľa #ust #420 #pism #f