
Rozpad rodiny a s tým spojené rozhodovanie o starostlivosti o dieťa predstavuje vždy náročnú situáciu. Striedavá starostlivosť, ako jedna z možností, vyvoláva množstvo otázok a názorov, najmä ak sa týka veľmi malých detí. Je striedavá starostlivosť vhodná pre dojča? Čo si o striedavej starostlivosti myslia odborníci a aké sú skúsenosti rodičov? Tento článok sa venuje rôznym aspektom striedavej starostlivosti, pričom zohľadňuje potreby dojčiat, skúsenosti rodičov a názory odborníkov, a to všetko s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na túto komplexnú problematiku.
Striedavá starostlivosť je model, pri ktorom sa obaja rodičia rovnocenne podieľajú na výchove dieťaťa po rozchode alebo rozvode. Dieťa trávi určitý čas u jedného rodiča a potom sa presúva k druhému. Najčastejšie sa striedajú týždenné intervaly, ale existujú aj iné varianty, ktoré môžu byť prispôsobené potrebám dieťaťa a možnostiam rodičov.
Odborníci sa nezhodujú v názore na striedavú starostlivosť u veľmi malých detí. Niektorí tvrdia, že pre dieťa je dôležité mať stabilné prostredie a striedanie môže narušiť jeho pocit bezpečia. Detská psychologička Mgr. Romana Mrázová uvádza, že striedavá starostlivosť nemusí byť ideálna pre psychické zdravie dieťaťa, pretože predstavuje neustále sťahovanie a dieťa stráca pocit domova. Iní sú presvedčení, že ak je dieťa zvyknuté na oboch rodičov a rodičia sú schopní spolupracovať, striedavá starostlivosť môže byť prospešná aj pre 2-ročné dieťa.
Praktická zásada hovorí, že najnižší vek, kedy vôbec môžeme o striedavej výchove uvažovať, je vek, kedy je dieťa schopné ísť do škôlky (pozor, nie do jaslí), tj. minimálne tri roky. Do tej doby je možno doporučiť len široký styk s druhým rodičom, ale do tohto veku by dieťa malo vždy usínať so rovnakým rodičom, ak je to možné v rovnakom prostredí.
V predškolskom veku sa neodporúča striedavá výchova, ak je jasné, že ju v tej podobe nebude možné protáhnout do školského veku, napríklad kvôli tomu, že by sa potom musel striedať školský kolektív dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Výskum o striedavej starostlivosti
Pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti je potrebné zvážiť niekoľko praktických aspektov:
Vzdialenosť medzi bydliskami rodičov: Ak rodičia žijú ďaleko od seba, striedanie môže byť pre dieťa namáhavé, najmä ak musí navštevovať dve rôzne školy.
Schopnosť rodičov spolupracovať: Striedavá starostlivosť vyžaduje, aby rodičia dokázali komunikovať a dohodnúť sa na dôležitých veciach týkajúcich sa dieťaťa, ako je výber školy, lekára a mimoškolských aktivít. Schopnosť dohodnúť sa na striedavej výchove je indikátorom toho, že obaja partneri sa dostali do poslednej fázy vyrovnania sa s rozchodom. Ak rodičia nie sú schopní či ochotní sa spoločne dohodnúť v tak zásadnej veci, ako je striedavá výchova, nebudú schopní udržať výchovnú koalíciu ani v iných oblastiach. Preto striedavá výchova nesmie byť nariadená proti vôli jedného z rodičov.
Potreby dieťaťa: Je dôležité zohľadniť individuálne potreby dieťaťa a jeho povahu. Niektoré deti potrebujú viac stability a ťažšie sa prispôsobujú zmenám. Cyklus je správne nastavený, ak u dieťaťa nepozorujeme poruchy prispôsobenia pri prechode z jedného do druhého prostredia, tj. ak dieťa obidve prostredia žije ako dve variety jedného domova. U porúch prispôsobenia je treba dĺžku cyklu skrátiť, alebo vložiť vmezeřená stretnutia uprostred cyklu.
Podobnosť životných štýlov: Pre striedavú výchovu až na prah puberty detí musia byť životy oboch partnerov veľmi podobné. Striedavá výchova školských a mladších detí nie je možná, ak medzi rodičmi panujú výrazné majetkové rozdiely alebo rozdiely vo výchovnom či životnom štýle. Podobnosť životných štýlov partnerov je prediktorom úspešnosti striedavej výchovy.
Prečítajte si tiež: Vzor striedavej starostlivosti
Skúsenosti rodičov so striedavou starostlivosťou sú rôzne. Niektorí si ju pochvaľujú a tvrdia, že deťom prospieva, iní majú negatívne skúsenosti a tvrdia, že striedanie je pre deti stresujúce. Jeden z rodičov v diskusii uviedol, že prehadzovanie si detí je niečo strašné a nikdy to nebude dobré. Plán sa môže meniť v závislosti od situácie.
Jeden z plánov, ktorý sa dá použiť, je striedanie týždňov s otcom a matkou, pričom začiatok týždňa (pondelok a utorok) trávi dieťa s jedným rodičom a potom piatok, sobotu a nedeľu s druhým. Tento plán je vhodný pre rodičov, ktorí veľa cestujú alebo majú zamestnanie, ktoré im to umožňuje. Je vhodný pre deti od 4 rokov, ale aj pre staršie deti do 10-12 rokov. Ďalší plán je striedanie období po 5 alebo 7 dňoch.
Špecifickou otázkou pri striedavej starostlivosti o dojča je dojčenie. Dojčenie je dôležité aj pre 3-ročné dieťa. Otázky, ktoré kladiete, odrážajú vaše hlboké poznanie svojho dieťaťa. Nie sú to len otázky dojčenia. Dojčenie môže pokračovať aj v prípade, že by s vami dieťatko nestrávilo víkend. Máme skúsenosti s mnohými deťmi, ktorých matky odchádzali na služobné cesty, či z iných dôvodov s nimi netrávili nejaký čas. Dojčenie môže pokračovať ďalej.
Ľudia, ktorí nie sú na dojčenie zvyknutí, netušia, čo nočné dojčenie pre 3-ročné či staršie dieťa znamená, netušia, aké náročné by preň bolo stráviť noc mimo domu, a je pre nich nepochopiteľné, prečo by si dieťa na pár dní nemohli vziať. Vy ako matka dojčeného dieťaťa to chápete.
Ak sa rodičia nedohodnú na starostlivosti o dieťa, rozhodne súd. Súd pritom prihliada na najlepší záujem dieťaťa a zohľadňuje všetky relevantné okolnosti, ako sú životné pomery rodičov, citovú orientáciu dieťaťa, jeho zázemie a názor dieťaťa (ak je dostatočne vyspelé). Ústavný súd Českej republiky zdôrazňuje, že súdy musia brať do úvahy skutočnosť, že obaja rodičia majú právo vychovávať svoje dieťa a musia prihliadať na najlepší záujem dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Práva rodičov
Podľa súdneho znalca z oblasti detskej psychológie a experta na striedavú starostlivosť v Českej republike, musia rodičia spĺňať ďalšie kritériá. „Na striedavú starostlivosť sú vhodní iba tí rodičia, ktorí sú schopní zachovať vo výchove koalíciu. Musia ťahať za jednej povraz, musia byť tím,“ hovorí PhDr. Mgr. Jeroným Klimeš, PhD. To dokážu iba vtedy, keď nimi nemáva hnev, zloba, smútok, bolesť a sklamanie z toho, ako sa ich vzťah skončil, a nevedú žiadnu, ani tichú zákopovú vojnu, v ktorej dieťa používajú buď ako zbraň, alebo ako štít.
Ak sa dieťa presúva medzi dvoma nepriateľskými prostrediami, napríklad medzi domácnosťou, kde sa o mame hovorí ako o krave, a domácnosťou, kde je otec nazývaný kreténom, striedavá starostlivosť nie je vhodná, pretože dieťa je v jednom kuse na území nepriateľa človeka, ktorého má rado. A je preň nesmierne ťažké ostať lojálnym voči obom, ale to je presne to, čo chce a potrebuje.
Pomôcť môže mediátor. „Základom fungovania striedavej starostlivosti je schopnosť rodičov dohodnúť sa na všetkom, čo sa ich detí týka. Mediátor je tretia, nezainteresovaná osoba, ktorou nelomcujú emócie, neposudzuje, kto komu ublížil, kto má pravdu a kto sa mýli, jej úlohou je robiť dialóg čo najkonštruktívnejším, aby sa nakoniec dosiahla dohoda o tom, o čom sa rodičia dohodnúť potrebujú. V krajinách, kde striedavá starostlivosť funguje dlhšie, využívajú služby mediátora rodičia po rozvode často a navštívia ho opäť, keď sa dostanú do patovej situácie,“ hovorí mediátorka Bronislava Švehláková. „Vyhľadajú ho, lebo si uvedomujú, že sa jednoducho dohodnúť musia. Vedia, že keď majú rovnakú výchovnú stratégiu, že rovnaké pravidlá platia u otca aj u mamy, nevzniká priestor na citové vydieranie zo strany dieťaťa a na nerovné rozloženie síl. Dieťa okamžite vie, čo si u ktorého rodiča môže dovoliť a potom to aj používa. Ak však striedavá starostlivosť funguje, ako má, je to pre dieťa veľmi prospešné.
Najdôležitejšie pri rozchode je, ak sa dieťa nemusí rozhodovať medzi jedným alebo druhým rodičom, nemusí vytvárať koalíciu s mamou proti otcovi a naopak, nemá šancu u jedného byť lenivým flákačom a u druhého usilovným pokladom. Jednoducho má veľkú šancu byť v pohode a vyrásť v sebavedomého, zodpovedne fungujúceho človeka. Možno ešte väčšiu, ako keby vyrastalo v kompletnej rodine, kde sa však rodičovským dohodám neprikladá vždy význam, a preto je jeden rodič ten, pri ktorom sa všetko môže a druhý je zlý. V niektorých krajinách je striedavá starostlivosť prikázaná legislatívou. Dieťa má tiež vysokú šancu vytvárať si v budúcnosti fungujúce vzťahy, lebo doma videlo, že sa to dá. Koľko dní bude dieťa u mamy a koľko u otca, je na dohode rodičov.
Ak dieťa nemá ťažkosti prispôsobiť sa, keď prejde z jedného prostredia do druhého, znamená to, že interval je nastavený dobre a že dieťa žije dva varianty jedného domova. Napríklad vtedy, keď si mama príde vyzdvihnúť dieťa u otca, majú si spolu sadnúť a porozprávať sa o tom, čo dieťa cez týždeň zažilo, čo urobilo, čo neurobilo, čo musí robiť nasledujúci týždeň, a túto dohodu musí rodič, ktorý si dieťa berie k sebe, potom aj dodržať. Efekt je dvojaký - dieťa vidí, že rodičia sa vedia rozprávať a dohodnúť. A zároveň mu to nedovoľuje vydobyť si u jedného rodiča iné podmienky než u druhého. Ak mu ide horšie slovenčina a rodičia sa dohodli, že bude písať diktáty, rodič nesmie skočiť na lichotivú návnadu typu „Mne sa nechce písať diktát.
Ak súd zverí dieťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov, neznamená to, že to tak musí byť navždy. Pokiaľ budete mať dojem, že dieťaťu neprospieva, kedykoľvek môžete požiadať o výhradnú starostlivosť.
Psychologička Mgr. Martina vysvetľuje, že každá starostlivosť, keď nie je v jednej domácnosti, hoci je aj podelená na osemdesiat a dvadsať percent, je striedavá starostlivosť. Dnes sa hovorí o striedavej starostlivosti ako o novinke. S týmto pojmom sa len vnieslo viac vedomia do toho, že na výchove dieťaťa by sa mali podieľať obaja rodičia. Keď chcú niesť zodpovednosť vo výchove, je na nich, ako to urobia.
Argumenty za striedavú starostlivosť sú, že obaja rodičia majú právo byť s dieťaťom. Zdá sa, že aj dieťa by malo mať právo byť s oboma rodičmi. Keď sa dvaja partneri rozhodnú, že už nechcú spolu žiť a majú spoločné deti, tak nutne stoja pred otázkou, ako sa o ne naďalej starať. Vnímam tam viacero rovín, viacero uhlov pohľadu, z ktorých sa na to dá pozrieť. Jednak je tam rovina dieťaťa - dieťa potrebuje otca aj mamu, pre svoj zdravý vývin potrebuje zažívať rovnako vzor ženskej a aj mužskej roly. Ďalšia rovina je pohľad rodičov, otca a mamy. A tiež rovina z pohľadu kultúry, zaužívaných modelov správania, očakávaní.
V prvom rade treba veľmi citlivo vnímať, ako sa starať o deti. Tak ako nie je dobre paušálne prisudzovať deti matke a otec je účastný na výchove iba každý druhý víkend, prípadne pár dní v týždni, tiež nie je dobre paušálne prisudzovať striedavú starostlivosť, keď o ňu rodič požiada. Určite sa treba pozerať na konkrétnu rodinu. Veď iný uhol pohľadu máme iba ťažko po ruke, resp. musíme sa oň vedome snažiť. Teraz spravím také extrémne prirovnanie, tak ako si dospelák nevie predstaviť, aké by to bolo, keby bol celý od bahna a mal ruky plné dážďoviek a chrobákov, tak si nevie predstaviť, aké výživné to môže byť pre dieťa, zažívať otca a aj mamu. Je to niečo, čo dieťa potrebuje pre svoj vývin. O tom som veľmi hlboko presvedčená, samozrejme za podmienky, že je to pre dieťa bezpečné.
My dospelí sme tu nato, aby sme sa starali o dieťa a nie, aby sa dieťa staralo o dospelých. Potrebujeme si uvedomiť význam a dopad zdravých vzťahov a väzieb na vývin dieťaťa a dopad toho, keď sa neudejú. Ak v rodine reálne chýba ženská alebo mužská postava, možno sa nájde strýko, sused, kamarát, tréner, skrátka nejaký muž, u ktorého dieťa môže zažiť otcovskú rolu a lásku. To, čo si pamätáme z detstva, bolo láskyplné prijatie a spoločné zážitky, ktorých nakoniec vôbec nemusí byť strašne veľa a ani nemusia byť neviem aké exotické.
Zo skúsenosti z praxe vidím, že prechody bývajú často veľmi ťažké. Práve si pomenovala jeden veľmi dôležitý faktor a tým je dĺžka pobytu u rodiča. Zo skúseností viem, že čím kratšie sme spolu, tým je to náročnejšie v tom, že sa musím prepínať z toho, že deti sú so mnou a nie sú so mnou. Nie je to ľahké ani pre mňa. A to som dospelá a viem si to uvedomovať, čo sa deje a pracovať s tým. Obvykle to trvá tak dva až tri dni, kým sa takpovediac zladíme. Podobne ako v práci po víkende.
Myslím si, že taký pondelok až utorok ľuďom trvá, kým sa naladia na prácu, no a v stredu a vo štvrtok je to už zase pohoda. Ak sa teda bavíme o tom, čo deťom pomáha, tak je to jednoznačne pravidelný rytmus v striedaní, ideálne je, aby bol čo najrigidnejší a aby v ňom bolo čo najmenej výnimiek. Povedala by som, že platí také pravidlo: čím menšie dieťa, tým rigidnejší systém striedavky.
To, čo možno nie je vidieť za tým, keď vidíš deti s batôžtekom, keď majú ťažké prechody, nemusí byť tým, že rodičia majú striedavú starostlivosť, ale tým, akú ju majú. Ako sa im darí a nedarí komunikovať, ako majú vychytané prechody alebo ako majú vnútorne spracované to, že majú striedavku. Toto sú veci, ktoré idú pod povrchom a majú dopad na to, ako to dieťa zvláda a prežíva. Pre to, aby dieťa zvládalo striedavú starostlivosť čo najlepšie, možno spraviť veľa dobrého.
Veľa ľudí to prirovnáva k chodeniu s batôžtekom, že dieťa nemá svoj domov. Koľkí z nás máme aj chalupu aj byt a vieme si urobiť tú domovinku aj doma, aj na chalupe. Nie je to také, ako keď idem s batohom z jedného hotela do druhého. Myslím, že toto nie je správny pohľad na striedavú starostlivosť. Tá má byť o tom, že vytvorím dieťaťu miesto, kde sa cíti byť milované, kde je v bezpečí a takýchto miest môže byť na svete veľa.
Africké príslovie hovorí, že „na výchovu dieťaťa je potrebná celá dedina“. Niekedy je jediné stretnutie s človekom určujúce pre náš život, rast, zdravie. Nemali by sme zabúdať, že máme mať radosť z toho, keď je dieťaťu dobre aj u druhého rodiča. Mali by sme sa tešiť z toho, že je tu na svete pre naše dieťa niekto, kto ho miluje a je ochotný preň konať. Nemali by sme zabúdať na to, že my sme dieťa nestvorili a nepatrí nám. Sme tu nato, aby sme sa do dospelosti oň starali, to je všetko. Dieťa má svoj život a svoj osud, s ktorým prišlo cez nás na svet. A že je oveľa dôležitejší vzťah dieťaťa s mamou alebo s otcom, ako to, ako trávia čas. Aj keď mám iné predstavy o tom, čo je správne, je dôležité, aby dieťa malo dobrý vzťah s tým druhým rodičom.
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Samotné posúdenie a rozhodnutie o tom, či je striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa závisí na súde.
Dovoľujem si uviesť aj názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého nesúhlas druhého rodiča, ktorý nie je podložený žiadnym relevantným a racionálnym dôvodom, pre ktorý by nemohlo dieťa byť zverené do striedavej starostlivosti rodičov, pretože nie je v jeho záujme, nemôže byť podkladom pre zamietnutie návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov. Inak povedané rodič musí svoj nesúhlas odôvodniť a preukázať, že zverenie by nebolo v záujme maloletého dieťaťa.
Ako zabezpečiť dodržiavanie dohody o striedavej starostlivosti? Ak sa syn a matka dohodnú na striedavej starostlivosti, odporúča sa spísať túto dohodu písomne a podať ju na súd na schválenie. Súd zabezpečí, aby dohoda bola záväzná pre obe strany a aby sa chránili záujmy dieťaťa. Ak by matka v budúcnosti dohodu porušila, súd môže situáciu riešiť a stanoviť sankcie alebo zmeniť podmienky starostlivosti. Uviesť spôsob odovzdávania dieťaťa a riešenie neočakávaných situácií.
Je možné dosiahnuť striedavú starostlivosť, ak jeden z rodičov nesúhlasí? Áno. Pri striedavej starostlivosti je časté, že jeden z rodičov nesúhlasí…
Za striedavú výchovu by sa nemali považovať dlhšie cykly ako tri týždne, pretože strácajú charakter striedavej (ala spoločnej) výchovy.
Striedavá starostlivosť je de facto obnovením zbytkumanželského sľubu. Ak rodičia nie sú schopní či ochotní sa spoločne dohodnúť v tak zásadnej veci, ako je striedavá výchova, nebudú schopní udržať výchovnú koalíciu ani v iných oblastiach. Preto striedavá výchova nesmie byť nariadená proti vôli jedného z rodičov. Nie je potom záruka, že tento rodič na seba aktívne vezme záväzky z nej plynúce.
Nejnižší věk, kdy vůbec můžeme o střídavé výchově uvažovat, je věk, kdy je dítě schopné jít do školky (pozor, ne do jeslí), tj. minimálně tři roky. Do té doby je možno doporučit jen široký styk s druhým rodičem, ale do tohoto věku by dítě mělo vždy usínat se stejným rodičem, pokud možno ve stejném prostředí.
V předškolním věku neschvalujeme střídavou výchovu, pokud je jasné, že ji v té podobě nebudeme schopni protáhnout do školního věku, například kvůli tomu, že by se pak musel střídat školní kolektiv dítěte.
Striedavá výchova je tým lepšia, čím sa viac podobá prirodzenému životu, tj. optimálna môže byť polodenný cyklus. To však väčšinou nie je prakticky únosné, preto týždenný cyklus je úlitba praktickosti.
U predškolských detí a detí v mladšom školskom veku je treba odporúčať spoločné stretnutie celej rodiny vždy uprostred týždenného cyklu, aby nevznikal pocit osirotenia.
Cyklus je správne nastavený, ak u dieťaťa nepozorujeme poruchy prispôsobenia pri prechode z jedného do druhého prostredia, tj. ak dieťa obidve prostredia žije ako dve variety jedného domova. U porúch prispôsobenia je treba dĺžku cyklu skrátiť, alebo vložiť vmezerené stretnutia uprostred cyklu.
Za striedavú výchovu by sa nemali považovať dlhšie cykly ako tri týždne, pretože strácajú charakter striedavej (ala spoločnej) výchovy.
tags: #striedavá #starostlivosť #kojenec #skúsenosti