
Právo na obhajobu je jedným zo základných pilierov spravodlivého procesu a jeho porušenie môže mať zásadné dôsledky na priebeh a výsledok trestného konania. Judikatúra v tejto oblasti neustále reaguje na nové situácie a interpretuje existujúce právne normy, aby zabezpečila ochranu práv obvinených. Tento článok sa zameriava na analýzu judikatúry týkajúcej sa porušenia práva na obhajobu, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike.
Právo na obhajobu zahŕňa celý rad procesných práv, ktoré majú obvinenému zabezpečiť rovnocenné postavenie v konaní a umožniť mu efektívne sa brániť proti obvineniam. Medzi tieto práva patrí právo na obhajcu, právo vyjadrovať sa k obvineniu, právo navrhovať dôkazy a právo zúčastňovať sa na vykonávaní dôkazov.
Podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, predpokladá nie akékoľvek porušenie práva na obhajobu, ale len tie prípady, kedy toto právo obvineného bolo porušené zásadným spôsobom. Z dikcie citovaného § 371 ods. 1 písm. c/ je zrejmé, že nie akékoľvek porušenie práva na obhajobu, ale len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom možno považovať za dovolací dôvod.
Nie každé porušenie procesných práv obvineného automaticky zakladá porušenie práva na obhajobu v zmysle judikatúry. Musí ísť o zásadné porušenie, ktoré malo reálny vplyv na postavenie obvineného v konaní.
Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. treba chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nebol v trestnom konaní zastúpený obhajcom, napriek tomu, že išlo o niektorý z prípadov povinnej obhajoby (§ 37 Trestného poriadku).
Trestný poriadok stanovuje prípady, kedy je obhajoba obvineného povinná. Ide o situácie, kedy je obvinený nespôsobilý sa sám obhajovať, alebo kedy mu hrozí závažný trest. Ak v takomto prípade obvinený nemá obhajcu, dochádza k zásadnému porušeniu jeho práva na obhajobu.
Súčasťou práva na obhajobu je aj právo obvineného na prístup k informáciám, ktoré sú relevantné pre jeho obhajobu. Orgány činné v trestnom konaní sú povinné oboznámiť obvineného s obvinením a poskytnúť mu možnosť preštudovať si spisový materiál.
Obvinený, resp. jeho obhajca, musí mať vždy reálnu možnosť uplatniť právo na obhajobu a je len na ňom, či ho využije. Obvinený tak môže urobiť až potom, ako bol riadne upovedomený o čase a mieste vykonania výsluchu konkrétneho svedka. Iba všeobecné poučenie obvineného a jeho obhajcu o možnosti zúčastniť sa vyšetrovacích úkonov podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. por. nemožno považovať za dostatočné, lebo takéto poučenie nezohľadňuje povinnosť policajta, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 213 ods. 3 Tr. por., ani podmienky čítania zápisnice o výpovedi svedka (spoluobvineného), vyplývajúce z § 263 o …
V priebehu trestného konania môže dôjsť k zmene právnej kvalifikácie skutku. V takom prípade je súd povinný na túto zmenu obvineného upozorniť a poskytnúť mu možnosť sa k nej vyjadriť a prispôsobiť tomu svoju obhajobu.
Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti
Potrebné dodržať zákonnú notifikačnú povinnosť súdu plynúcu z ust. § 284 ods. 2 Trestného poriadku. Účel je sledovaný ust. § 284 ods. 2 Tr. por.
Ak prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhne zmenu právnej kvalifikácie, už pred prvostupňovým súdom, resp. posúdenia skutku sa mu musí v rámci splnenia povinnosti podľa § 34 ods. urobiť poučenia podľa § 257 ods.
Právo na obhajobu neznamená len pasívne prijímanie informácií a vyjadrovanie sa k obvineniu. Obvinený má právo aktívne sa podieľať na dokazovaní, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a klásť otázky svedkom.
Porušenie práva na obhajobu môže byť dôvodom na podanie dovolania. Dovolací súd skúma, či došlo k zásadnému porušeniu práva na obhajobu a či toto porušenie malo vplyv na rozhodnutie súdu.
Spôsob obhajoby obvineného jeho obhajcom je mimo rámec tohto dovolacieho dôvodu. Dovolací súd nie je oprávnený akýmkoľvek spôsobom hodnotiť kvalitu poskytovaných právnych služieb, ani nemôže v tomto smere do výkonu obhajoby zasahovať, pretože ide výlučne o vzťah medzi advokátom ako obhajcom na strane jednej a klientom ako obvineným na strane druhej, čo sa vzťahuje aj na prípady, keď je obvinenému obhajca ustanovený súdom. V prípade pripustenia názoru, že nedostatočný výkon obhajoby napĺňa dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm.
Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vo svojej judikatúre opakovane zaoberá otázkami porušenia práva na obhajobu. Analyzuje konkrétne prípady a interpretuje právne normy, aby zabezpečil ochranu práv obvinených.
Napríklad, v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. septembra 2012, sp. zn. sa uvádza, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod.
Obvinenému M. L. bolo kladené za vinu, že spáchal prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. Obvinený podal proti rozsudku okresného súdu dovolanie prostredníctvom obhajkyne JUDr. Z. L.
tags: #dovolanie #porusenie #prava #na #obhajobu #judikatura