Dovolanie proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu: Podmienky a Judikatúra

Dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok v slovenskom právnom systéme, ktorého cieľom je preskúmanie právoplatných rozhodnutí odvolacích súdov. Na rozdiel od odvolania, ktoré je v zásade prípustné, dovolanie je možné podať len v zákonom stanovených prípadoch. Tento článok sa zaoberá podmienkami prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“), s dôrazom na judikatúru a praktické aspekty podávania dovolania.

Prípustnosť dovolania: Všeobecný rámec

Dovolanie je upravené v § 419 až § 457 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Ide o mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Mimoriadny preto, že prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch určených v zákone, nie je ho možné podať kedykoľvek ako napr. odvolanie, ktoré je zásadne prípustné. Keďže súdne konanie u nás je dvojstupňové (súd prvej inštancie a odvolací súd), dovolanie ako prostriedok sledujúci začatie konania pred súdom na treťom stupni, t.j. pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, je možné uplatniť len v mimoriadnych prípadoch, ktoré sú výslovne určené v zákone. Dovolanie je teda na rozdiel od odvolania prípustné len vtedy, keď to zákon jednoznačne pripúšťa (§ 419 CSP).

Lehota na podanie dovolania

Lehota na podanie dovolania je dvojmesačná. Došlo teda k predĺženiu tejto lehoty v prospech účastníkov sporu, pretože podľa pôvodného procesného predpisu, zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, bola lehota na podanie dovolania len jeden mesiac. Zároveň mala podľa pôvodného predpisu aj odlišnú dobu začiatku plynutia, pretože sa lehota počítala od právoplatnosti rozhodnutia, nie od jeho doručenia tej strane, ktorá dovolanie podáva. Preto už dnes pre určovanie dovolacej lehoty nie je rozhodujúca doložka právoplatnosti a vykonateľnosti na súdnom rozhodnutí, ale je rozhodujúce, kedy rozhodnutie odvolacieho súdu prevzal, teda kedy bolo rozhodnutie strane sporu doručené. Nie je potrebné si preto vôbec všímať, kedy rozhodnutie prevzali ostatní účastníci a ani to, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Rozhodujúce je to, kedy som rozhodnutie prevzal ja, ako účastník, ktorý chce podať dovolanie.

Keďže pri dovolaní je lehota určená podľa mesiacov (2 mesiace), končí sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty (t.j. ide o deň prevzatia rozhodnutia odvolacieho súdu); ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca (§ 121 ods. 3 CSP). To značí, že ak som prevzal rozhodnutie dňa 20.9.2019, lehota na dovolanie začína plynúť dňom 20.9.2019 a končí uplynutím toho istého dňa o dva mesiace. Ak teda lehota začala plynúť dňa 20.9.2019, lehota na dovolanie uplynie dňa 20.11.2019. V tento deň postačí dovolanie podať na poštu, nemusí byť v ten istý deň aj doručené na príslušný súd. Pravdaže ho možno podať aj osobne priamo na súde, alebo elektronicky cez elektronickú schránku.

Špecifikom dovolania oproti iným opravným prostriedkom je to, že sa vždy podáva na súde prvej inštancie (teda spravidla na okresnom súde), aj keď sa ním napáda rozhodnutie súdu odvolacieho (spravidla krajského súdu). Aj keď sa však v lehote podá na odvolacom, alebo dovolacom súde, považuje sa za včas podané a tento súd ho postúpi súdu prvej inštancie. O dovolaní však vždy rozhoduje Najvyšší súd SR (§ 35 CSP).

Prečítajte si tiež: Ako podať dovolanie

Ďalším špecifikom dovolania je to, že účastník musí byť zastúpený advokátom a to už od počiatku, teda aj samotné dovolanie musí už spísať advokát (s výnimkami, ktoré sú uvedené v nasledujúcom citovanom rozhodnutí). Preto je vždy k dovolaniu potrebné pripojiť aj plnú moc advokáta. Na dovolacie konanie je potrebná nová plná moc, pretože plná moc pre advokáta v predchádzajúcom konaní zanikla s právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu.

Povinné právne zastúpenie

K povinnému právnemu zastúpeniu pri dovolaní Najvyšší súd SR v uznesení 3 Oboer 42/2017 zo dňa 26.4.2018 uviedol: „Skutočnosť, že dovolanie bolo spísané a podpísané advokátskym koncipientom, predstavuje neodstrániteľnú podmienku prípustnosti dovolania, čo má za následok odmietnutie dovolania podľa ust. § 447 písm. e/ Civilného sporového poriadku za predpokladu, že strana sporu bola o povinnosti byť zastúpená advokátom poučená v rozhodnutí odvolacieho súdu.“

Výnimka z povinného zastúpenia advokátom je možná. Ide o špecifické prípady, ktoré podrobne popisuje Najvyšší súd SR v tom istom rozhodnutí: „4. Nevyhnutnou procesnou podmienkou v dovolacom konaní je povinné právne zastúpenie dovolateľa. Povinné právne zastúpenie je zakotvené v § 429 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého musí byť dovolateľ v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť nemusí byť splnená, iba ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. a/ CSP), ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP), alebo ak ide o dovolateľa v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti Civilného sporového poriadku zastúpeného osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. c/ CSP). Splnenie výnimky uvedenej v ods. 2 ustanovenia § 429 CSP musí dovolateľ preukázať už v čase podania dovolania, najneskôr však do uplynutia lehoty na podanie dovolania.“

V tomto rozhodnutí zároveň Najvyšší súd SR rieši otázku toho, že dovolanie musí byť advokátom aj spísané, tento nemôže len prevziať zastúpenie po podaní dovolania, ak samotné dovolanie nespísal advokát. Zároveň nie je umožnené, aby dovolanie spísal advokátsky koncipient a to bez ohľadu nato, že je na tento úkon zastúpený advokátom: „7. Dovolanie bolo spísané advokátskym koncipientom, ktorý bol na tento úkon splnomocnený advokátom podľa § 16 ods. 2 zákona o advokácii. Podľa tohto ustanovenia môže pri jednotlivých úkonoch advokáta zastúpiť koncipient alebo iný zamestnanec advokáta. V tejto súvislosti sa však žiada len pre úplnosť uviesť, že podľa čl. 2 ods. 2 Uznesenia č. 14 Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory zo dňa 7. novembra 2006 o pravidlách výkonu substitučného oprávnenia advokátskych koncipientov, advokátsky koncipient nesmie advokáta zastupovať pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky a pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (i keď uvedené uznesenie pre súdy nie je záväzné). 8. Dovolací súd odkazuje predovšetkým na to, že zákonodarca sa v ust. § 429 ods. 1 CSP neuspokojil len so stanovením povinného zastúpenia advokátom počas dovolacieho konania, ale zdôraznil aj podmienku, aby bolo dovolanie nielen advokátom spísané, ale aj podpísané (skutočnosť, že dovolanie bolo na hlavičkovom papieri advokáta, nie je v tomto prípade relevantná). Dovolací súd pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok pre podanie dovolania musí striktne vychádzať z ustanovenia § 429 ods. 1 CSP, podľa ktorého sa okrem povinného zastúpenia advokátom vyslovene vyžaduje, aby dovolanie bolo zároveň ním spísané a podpísané, pričom podmienky musia byť splnené kumulatívne. V danej veci dovolanie nebolo spísané a podpísané advokátom, ako to jednoznačne vyplýva z písomného vyhotovenia dovolania doručeného súdu.“

Dôvody prípustnosti dovolania

Dôvody prípustnosti dovolania možno rozdeliť do dvoch okruhov, prvým sú vady procesného charakteru, nazývané tiež dôvody zmätočnosti súdneho rozhodnutia. Ide o také závažné procesné vady rozhodnutia, pre ktoré nemalo byť rozhodnutie vôbec vydané. Zákonodarca v § 420 CSP vymedzil najzávažnejšie vady rozhodnutia a konania, ktoré sú tak významné, že pripúšťajú zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu bez potreby uplatnenia iných námietok. V tomto sa prelamuje zásada nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí súdu a ich záväznosti. Vzhľadom nato, že ide o veľmi vážne pochybenia súdov, zákonodarca považoval za potrebné ponechať možnosť zrušenia takýchto vadných rozhodnutí (či vadného predchádzajúceho konania), aj keby riešenie iných napr. hmotnoprávnych otázok bolo v rozhodnutí správne.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

Podľa § 420 CSP, „Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces."

Písmeno a) nie je potrebné vysvetľovať, ide o prípad, keď súd o spore nemohol konať, pretože spor mal riešiť iný orgán. Druhým prípadom podľa písm. b) je stav, keď napr. súd koná so subjektom, ktorý nemá spôsobilosť na konanie (napr. úmrtie strany sporu, zánik právnickej osoby, označená strana nemá právnu subjektivitu, pretože ide o neexistujúci subjekt a pod.). Tretím prípadom podľa písm. c) je napr. konanie s maloletým (do 18 rokov), ktorý v konaní nie je ani zastúpený, alebo konanie s osobou obmedzenou v spôsobilosti na práva a povinnosti bez zástupcu. Písmeno d) v sebe skrýva dva dôvody a to jednak, ak sa prejedná totožná vec druhýkrát a pritom už o nej bolo raz právoplatne rozhodnuté (res iudicata). Druhý dôvod podľa tohto písmena je ten, ak sa rozhodne vo veci, o ktorej už prebieha iné, skôr začaté konanie (litispendencia). V obidvoch prípadoch musí ísť o totožné veci (totožnosť konania a totožnosť strán). Pod písmenom e) možno takisto nájsť dva dôvody, prvým je ten, ak rozhodoval sudca, ktorý mal byť vylúčený pre jeho zaujatosť. Druhý dôvod je nesprávne obsadený súd, t.j. vec mal napr. rozhodovať senát, ale rozhodol ju samosudca.

Posledný dôvod prípustnosti pre zmätočnosť, t.j. písmeno f) možno považovať pre prax za najčastejšie využiteľný, pretože sa v ňom skrýva veľký rozsah porušení procesných predpisov. Ide napríklad o prípad, keď sa strana sporu nedostaví na odvolacie pojednávanie pričom mu nebolo doručené ani predvolanie a na tomto pojednávaní odvolací súd rozhodne, ďalej zmena rozhodnutia súdu prvej inštancie na základe nových skutočností, na ktoré odvolací súd účastníka vopred neupozornil, nedoručenie vyjadrenia protistrany, z ktorého odvolací súd prevzal skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie, nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu a pod. Preto možno považovať tento dôvod za najčastejšie uplatniteľný, pretože v rámci neho možno uplatniť veľké množstvo procesných vád konania a rozhodnutia, ktoré sa týkajú porušenia práv účastníka na spravodlivý proces.

Do druhého okruhu dôvodov prípustnosti dovolania už patrí len riešenie právnych otázok vymedzených v § 421 ods. 1 CSP. Tieto dôvody sa členia na tri a sú upravené v ustanovení § 421 ods. 1 písm a), b) a c) CSP. Predmetom riešenia môžu byť právne otázky hmotného, ale aj procesného práva, podmienkou je len to, aby to boli otázky právne, nie skutkové.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, „Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.“

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

Písmeno a) znamená, že odvolací súd rozhodol inak, ako už v podobnej, či po právnej stránke zhodnej veci rozhodol predtým najvyšší súd. Pre účely dovolania je potrebné na toto iné rozhodnutie najvyššieho súdu poukázať (napr. uvedením čísla rozhodnutia, či uvedením jeho obsahu). Ide teda o rozpor medzi predchádzajúcim rozhodnutím najvyššieho súdu v inom spore a rozhodnutím odvolacieho súdu v účastníkovej veci. Rozhodnutie, na ktoré účastník poukáže by malo byť považované za ustálenú súdnu prax, ktorá je najvyšším súdom rešpektovaná. K tomu uviedol Najvyšší súd SR v svojom rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/42/2018 zo dňa 21.8.2018, „Ak dovolateľ odôvodnil prípustnosť dovolania odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ Civilného sporového poriadku, potom je povinný v dovolaní výslovne uviesť právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne, konkretizovať, ako mal odvolací súd právnu otázku správne vyriešiť a zároveň musí špecifikovať ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa mal podľa jeho názoru odvolací súd pri svojom rozhodovaní odkloniť.“

Písmeno b) znamená, že ide o riešenie právnej otázky, ktorá ešte nebola na najvyššom súde vyriešená, teda odvolací súd nanovo rieši určitú právnu otázku. Otázka ešte nesmie byť vyriešená, ak by už v skutočnosti bola najvyšším súdom vyriešená, bez ohľadu nato, že o tom účastník nevie (nevie o rozhodnutí, ktoré právnu otázku vyriešilo), dovolanie podľa tohto písmena nebude prípustné. O takúto otázku išlo napríklad v konaní Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 13/2018 zo dňa 29.11.2018 (zverejnené v ZbNS vydanie 3, ročník 2019 str. 4), kde v uznesení najvyšší súd akceptoval dovolateľkou formulovanú právnu otázku ako takú, ktorá doposiaľ riešená pred Najvyšším súdom SR nebola. Zároveň však uviedol, že pre rozhodnutie nebola podstatná, otázku dokonca sám preformuloval vychádzajúc pritom z obsahu dovolania (nielen z doslovného znenia dovolateľkou naformulovanej právnej otázky) a odpovedal na ňu tak, že dovolaniu vyhovel a rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil.

Písmeno c) kryje dôvody, kde dovolací súd už aspoň dvakrát v rozhodnutí riešil určitú totožnú či podobnú právnu otázku, ale každý senát najvyššieho súdu o nej rozhodol inak. Ide o rozpor medzi aspoň dvoma rozhodnutiami dovolacieho súdu. V rámci tohto písmena je potrebné poukázať v dovolaní na rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú medzi sebou v rozpore. V náleze Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 708/17 zo dňa 27.3.2018 možno nájsť dôvody, pre ktoré Ústavný súd ČR zrušil rozhodnutie najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania, kde dovolateľky uplatnili ako dôvod prípustnosti rozdielnu rozhodovaciu prax najvyššieho súdu.

Poukázanie na judikatúru Najvyššieho súdu podľa písmena a), s ktorou je dovolaním napadnuté rozhodnutie v rozpore, ako aj poukázanie na rozpornú judikatúru Najvyššieho súdu SR podľa písmena c) však nemusí byť výslovné aj s uvedením presnej spisovej značky, ak je zrejmé, na ktorú judikatúru sa dovolateľ odvoláva. Postačuje teda aj slovné označenie judikatúry, či jej záverov, z ktorých je zrejmé, o akú judikatúru a právnu otázku ide (uznesenie NS ČR sp. zn. 25 Cdo 4974/2016 zo dňa 15.12.2016). „Z uvedeného plyne, že dovolatel je povinen vymezit přípustnost tak, že uvede, které ze čtyř kritérií v ustanovení § 237 o. s. ř. má za naplněné, přičemž je povinen danou právní otázku specifikovat takovým způsobem, aby z dovolání bylo patrno, kterou konkrétní právní otázku má dovolatel za dosud nevyřešenou dovolacím soudem nebo která právní otázka je dovolacím soudem rozhodována rozdílně (nejlépe s uvedením příslušné nejednotné judikatury). Pokud spatřuje dovolatel přípustnost dovolání … najpravo.sk • 25.9. 2018, 17:26

Pokiaľ dovolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorý nerozhodoval ako inštančný súd, nie sú splnené podmienky konania pred dovolacím súdom. O miestnej príslušnosti totiž nerozhoduje krajský súd v inštančnom postupe, ale ako súd nadriadený a jeho rozhodnutie preto nie je rozhodnutím odvolacieho súdu. Vyplýva to z úpravy obsiahnutej v § 43 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. septembra 2018, sp. zn. 1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) uznesením č. k. 1Ncb/9/2017-88 z 13. 2. Uvedené rozhodnutie krajského súdu napadol žalovaný dovolaním, v ktorom navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že na prejednanie a rozhodnutie veci je miestne príslušný Okresný súd Bratislava I a zároveň žiadal, aby dovolací súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania. Dovolanie odôvodnil tým, že takýmto postupom bolo zásadne porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, pretože o danom spore rozhoduje súd , ktorý nie je miestne príslušný na rozhodovanie, nakoľko žalobca žaloval exekútora JUDr. Q. C. (pôvodne žalovaného v 2. rade) len preto, aby mohol účelovo a vo svoj prospech zneužiť ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „ C. s. p.“,) týkajúce sa výberu príslušnosti súdu tak, aby sa konanie viedlo na Okresnom súde Zvolen, a nie na Okresnom súde Bratislava I. Vôbec pritom nie je zrejmé, prečo by mal byť JUDr. C. pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní.

Náležitosti dovolania

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (komu sa podanie adresuje, kto ho robí, čo sa ním sleduje, akej veci sa týka, podpis) uvedie:

• proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
• v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
• z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
• čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolací dôvod sa musí vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva vada rozhodnutia (§ 420 CSP), resp. uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 421 CSP)

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie musí obsahovať všetko, čo vyžaduje zákon a po obsahovej stránke musí byť formulované kvalifikovane. Práve preto zákon vyžaduje, aby dovolanie spísala a podala len právne kvalifikovaná osoba.

Dovolacie dôvody

Zákon rozlišuje 2 okruhy dovolacích dôvodov, ktoré nadväzujú na dôvody prípustnosti dovolania podľa § 420 a 421 CSP.

Dovolací dôvod podľa § 431 CSP - vady zmätočnosti

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod podľa § 432 CSP - nesprávne právne posúdenie veci

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Rozdiel medzi dovolacími dôvodmi a dôvodmi prípustnosti dovolania

Dovolacie dôvody si nemožno zamieňať z dôvodmi prípustnosti dovolania. I keď na seba nadväzujú. Prípustnosť dovolania (§ 420 a § 421 CSP) určuje dovolací súd a nie je viazaný tým, aký dôvod prípustnosti dovolania uvedie dovolateľ. Napr. nie je viazaný tým, či podľa dovolateľa ide o právnu otázku, ktorá nebola v praxi dovolacieho súdu vyriešená alebo ide o otázku, ktorá je rozhodovaná rozdielne. Toto posudzuje výlučne dovolací súd bez ohľadu na argumentáciu dovolateľa. Dovolací súd je viazaný len tým, ako vymedzí dovolateľ dovolací dôvod (§ 431 alebo § 432 CSP), teda vadu zmätočnosti, alebo nesprávne právne posúdenie veci.

Uvedené konštatoval a judikoval aj Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27.4.2021, podľa ktorého:

„Z uvedeného vyplýva, že prípustnosť dovolania neurčuje dovolateľ, ale vyplýva priamo z jednotlivých ustanovení Civilného sporového poriadku. Rovnako tak určenie, či je dovolanie v konkrétnom prípade procesne prípustné, nepatrí do rúk dovolateľa. Záver, či je podané dovolanie procesne prípustné, môže uskutočniť výlučne dovolací senát najvyššieho súdu. Uvedené znamená, že dovolací súd nie je viazaný tým, čo uvedie dovolateľ vo vzťahu k jeho subjektívnemu pocitu o prípustnosti dovolania, a už v žiadnom prípade za súčasnej právnej úpravy nemôže posudzovanie prípustnosti dovolania v prípade dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 432 C. s. p. obmedziť len na konkrétne písmeno obsiahnuté v ustanovení § 421 ods. 1 C. s. p., ktoré v dovolaní označil dovolateľ. Prístup, kedy sa dovolací súd - za predpokladu, že dovolací dôvod je vymedzený v súlade so zákonom (s ustanovením § 432 ods. 2 C. s. p.) - pri posudzovaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na to, či je podané dovolanie prípustné podľa zákonného ustanovenia uvedeného dovolateľom, resp. kedy v uznesení o odmietnutí dovolania skonštatuje, že dovolateľ označil nesprávne zákonné ustanovenie o prípustnosti dovolania, keď dovolanie malo byť prípustné podľa iného zákonného ustanovenia, považuje veľký senát obchodnoprávneho kolégia za aktuálne účinnej právnej úpravy za nesprávny, keď v konečnom dôsledku môže dôjsť k neprípustnému odmietnutiu spravodlivosti.„

Podobne to konštatoval Veľký senát Najvyššieho súdu SR aj v rozhodnutí. sp.zn. 1VObdo/1/2021 zo dňa 24.06.2021.

Rovnako sa k tomu vyjadril aj Ústavný súd SR v rozhodnutí sp.zn. IV. ÚS 644/2021 zo 14. decembra 2021)

„V prípade dovolania podaného pre právne posúdenie veci môže byť jeho prípustnosť založená na viacerých dôvodoch, t. j. na odklone od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, na neexistencii dovolacej praxe, resp. na rozdielnosti tejto praxe, keďže dovolací súd nie je viazaný konkrétne označenými dôvodmi prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP.

Zákonom ustanovený spôsob vymedzenia dovolacích dôvodov pre nesprávne právne posúdenie (§ 432 CSP), resp. pre existenciu vád zmätočnosti (§ 431 CSP) korešponduje s tým, že ide vo svojej podstate o rozdielne dovolacie dôvody, ktoré možno uplatniť pri rôznych namietaných pochybeniach popri sebe (I. ÚS 643/2017). Pokiaľ dovolateľ označí len jeden z nich, nemôže dovolací súd sám vykonať dovolací prieskum aj z hľadiska dôvodov prípustnosti dovolania zakladajúcich sťažovateľom neoznačený dovolací dôvod.“

#

tags: #dovolanie #proti #rozhodnutiu #najvyssieho #sudu #podmienky