
Dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok v civilnom konaní, ktorého podmienky a postup sú prísne upravené v Civilnom sporovom poriadku (CSP). Na rozdiel od odvolania, dovolanie nie je bežným prostriedkom nápravy, ale slúži na riešenie výnimočných situácií, kedy sú splnené špecifické kritériá. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach, náležitostiach a postupe pri podávaní dovolania.
Dovolanie je oprávnená podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Okrem toho, dovolanie môže podať aj intervenient, ak so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. Prokurátor má právo podať dovolanie v prípadoch, kedy sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil.
Podľa § 429 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Toto pravidlo má zaistiť, že dovolanie bude obsahovať všetky potrebné náležitosti a bude formulované kvalifikovane.
Existujú však výnimky, kedy zastúpenie advokátom nie je povinné:
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu. Dovolanie sa podáva na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia, ale len v rozsahu vykonanej opravy.
Prečítajte si tiež: Možnosti dovolania
Dôležité je, že dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolanie musí spĺňať všeobecné náležitosti podania (komu sa podanie adresuje, kto ho robí, čo sa ním sleduje, akej veci sa týka, podpis) a zároveň obsahovať nasledovné špecifické náležitosti:
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolací dôvod sa musí vymedziť tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva vada rozhodnutia (§ 420 CSP), resp. uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 421 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie je prípustné len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu a len ak to zákon pripúšťa. V právnej teórii sa rozlišujú v podstate 2 okruhy prípustnosti dovolania:
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak:
Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky:
Dovolanie v týchto prípadoch nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 však nie je prípustné, ak:
Na určenie výšky minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie tiež nie je prípustné len proti dôvodom rozhodnutia.
Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti
Zákon rozlišuje 2 okruhy dovolacích dôvodov, ktoré nadväzujú na dôvody prípustnosti dovolania podľa § 420 a 421 CSP.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolacie dôvody si nemožno zamieňať z dôvodmi prípustnosti dovolania, i keď na seba nadväzujú. Prípustnosť dovolania (§ 420 a § 421 CSP) určuje dovolací súd a nie je viazaný tým, aký dôvod prípustnosti dovolania uvedie dovolateľ. Dovolací súd je viazaný len tým, ako vymedzí dovolateľ dovolací dôvod (§ 431 alebo § 432 CSP), teda vadu zmätočnosti, alebo nesprávne právne posúdenie veci.
Kumulácia dovolacích dôvodov podľa § 420 C. s. p. a § 421 C. s. p. je prípustná. Rovnako je možná aj podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky.
O dovolaní rozhoduje dovolací súd, teda Najvyšší súd Slovenskej republiky. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi, ale nie je viazaný dovolacím návrhom. Rovnako je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolací súd rozhodne o dovolaní spravidla bez pojednávania; pojednávanie môže nariadiť, ak to považuje za potrebné.
Dovolací súd môže o dovolaní rozhodnúť tak, že dovolanie:
Dovolací súd odmietne dovolanie, ak:
Ak dovolací súd dovolanie neodmietne, tak ho vecne prejedná a buď mu vyhovie a zruší napadnuté rozhodnutie alebo dovolanie zamietne (ak nie je dôvodné).
Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd mu vyhovie tak, že napadnuté rozhodnutie zruší. Dovolací súd zruší aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, len ak nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolací súd môže zmeniť napadnuté rozhodnutie, ak je dovolanie dôvodné a mal za to, že sám môže rozhodnúť vo veci.
Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.
Dosiahnutie kladného rozhodnutia v podobe zrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu, či súdu prvej inštancie je veľmi náročné. Najvyšší súd posudzuje dovolania veľmi prísne a vyhovie skôr dovolaniam, ktoré riešia skutočnosti zásadné pre právnu prax a jej vývoj (pokiaľ nejde o vady zmätočnosti). Dovolaním tak možno riešiť len skutočne veľmi vážne pochybenia. Kvalitne spracované dovolanie môže zvýšiť šancu na úspech pred dovolacím súdom. To, či je dovolanie dôvodné, alebo nie a či dôvody v ňom uvádzané sú skutočne závažné, a teda či napokon uspeje však závisí od právneho posúdenia a názoru Najvyššieho súdu SR.
Navrhovateľ: MsBP Správa, s.r.o., so sídlom Jabloňová č.
Odporcovia: 1) Eugen Hliník, nar. 19.02.1950, bytom Liesková č. 2) Zuzana Hliníková, nar. 05.01.1952, bytom Liesková č. Právne zastúpení: JUDr. Zoltán Urák, advokát, Ul.
Vec: Dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, spis. zn.: 7Co/179/2008
Týmto podávam v zákonnej lehote dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, spis. zn.: 7Co/179/2008, zo dňa 19.01.2009, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Zvolen, spis. zn.: 24C/260/2005-185, zo dňa 17.01.2008.
Rozsudok krajského súdu považujem za nesprávny, pretože trpí vadou podľa § 237 písm. f) O. s. p. (odňatie možnosti konať pred súdom). Okresný súd Zvolen rozsudkom pod spis. zn.: 24C/260/2005-185, zo dňa 17.01.2008 môj návrh o určenie priebehu hranice pozemkov zamietol a určil, že hranica medzi mojimi pozemkami parc. č. 28/2 a parc. č. 28/3 kat. územie Likava, zapísanými na LV č. 204 a pozemkom odporkyne parc. č. 28/1 kat. územie Likava, zapísaným na LV č. 203, je vyznačená bodmi 73 - 1, 2, 3, 4 červenou čiarou podľa geometrického plánu Ing. Petra Namysleného zo dňa 18.08.2007, ktorý tvorí súčasť rozsudku. Zároveň mi súd uložil povinnosť zaplatiť odporkyni trovy konania vo výške 9.084,- Sk (301,53 €) do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.
Proti rozsudku Okresného súdu Zvolen som podal v zákonnej lehote odvolanie, zo dňa 03.03.2008, v ktorom som poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie okresného súdu trpí vadou podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p.
Dňa 15.05.2008 mi bola doručená výzva Okresného súdu Zvolen, zo dňa 11.05.2008, na vyjadrenie sa v lehote 7 dní, či súhlasím s rozhodnutím odvolacieho súde bez nariadenia pojednávania. Formou vyjadrenia, zo dňa 18.05.2008, doporučene súdu zasielaným dňa 19.05.2008, som oznámil, že nesúhlasím s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. Napriek môjmu jednoznačnému nesúhlasu s rozhodnutím krajského súdu bez nariadenia pojednávania však odvolací súd takýmto spôsobom rozhodol.
Dňa 03.02.2009 mi bol doručený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, vydaný bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) dňa 19.01.2009, pod spis. zn.: 7Co/179/2008. Mne možnosť konať pred odvolacím súdom jednoznačne odňatá bola a krajský súd sa tým dopustil voči mne zároveň odmietnutia spravodlivosti (denegatio iustitie).