Dovolanie proti uzneseniu krajského súdu: Komplexný sprievodca

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý umožňuje preveriť právoplatné rozhodnutia súdov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o dovolaní proti uzneseniu krajského súdu, vrátane dôvodov, podmienok, lehôt a náležitostí.

Čo je dovolanie?

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý môže podať oprávnená osoba proti právoplatnému rozhodnutiu súdu. Dôvodom na podanie dovolania je porušenie zákona alebo porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371 Trestného poriadku (Tr. por.).

Dôvody na podanie dovolania

Dovolanie možno podať, ak nastala jedna z nasledovných situácií:

• Vo veci rozhodol nepríslušný súd.
• Súd rozhodol v nezákonnom zložení.
• Zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
• Hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
• Vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.
• Trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje.
• Rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
• Bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
• Rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Dovolací súd však nemôže skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku.
• Bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
• Proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné.
• Odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por., hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 Tr. por. napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania.
• Pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3 Tr. por.
• Bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné (§ 371 ods. 1 Tr. por.).

Minister spravodlivosti môže podať dovolanie aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste (§ 371 ods. 2 Tr. por.).

Minister spravodlivosti môže podať dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci (§ 371 ods. 3 Tr. por.).

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

Kto môže podať dovolanie?

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie:

• Generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 Tr. por.
• Obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 Tr. por.

V prospech obvineného, s jeho výslovným písomným súhlasom, môže dovolanie podať aj príbuzný obvineného v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel alebo druh. Ak je obvinený mladistvý, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môže i proti vôli obvineného za neho v jeho prospech podať dovolanie aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Uvedené osoby môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby oprávnené podať v jeho prospech dovolanie môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.

Minister spravodlivosti podá dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1.

Podmienky prípustnosti dovolania

Z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por. odsúdený ak využil právo podať riadny opravný prostriedok, je podľa § 372 ods. 1 Tr. por. účinného od 1.9.2011 oprávnený podať dovolanie na Najvyšší súd SR cestou prvostupňového súdu. Ak je oprávnený podať priamo dovolanie, podľa § 369 ods. 1 Tr. por. účinného od 1.9.2011 nie je oprávnený podať podnet na dovolanie ministrovi spravodlivosti.

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

Ak však riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu I. stupňa odsúdený nepodal, oprávnenie podať dovolanie mu neprináleží, pričom podľa § 369 ods. 1 Tr. por. účinného od 1.9.2011 nie je ani oprávnený podať podnet na dovolanie ministrovi spravodlivosti.

Ak podnet na dovolanie podá osoba, ktorej Trestný poriadok právo na jeho podanie nepriznáva, minister spravodlivosti o podnete nekoná; toho, kto podnet podal, o tom upovedomí. Podstatné je, kto chce podať dovolanie, proti akému rozhodnutiu a z akého dôvodu má byť dovolanie podané.

Pokiaľ chce podať dovolanie odsúdený z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por. a využil právo podať riadny opravný prostriedok, je podľa § 372 ods. 1 Tr. por. účinného od 1.9.2011 oprávnený podať dovolanie na Najvyšší súd SR cestou prvostupňového súdu. Ak je oprávnený podať priamo dovolanie, podľa § 369 ods. 1 Tr. por. účinného od 1.9.2011 nie je oprávnený podať podnet na dovolanie ministrovi spravodlivosti.

Ak však riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu I. stupňa odsúdený nepodal, oprávnenie podať dovolanie z dôvodov podľa § 371 ods. 1 Tr. por. mu neprináleží, pričom v tomto prípade nie je ani oprávnený podať podnet na dovolanie ministrovi spravodlivosti. Pokiaľ chce podať dovolanie napr. poškodený, musí sa obrátiť s podnetom na ministra spravodlivosti.

Zastúpenie obhajcom

Z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 2, ods. 3 Tr. por. Obvinený alebo príbuzný obvineného v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel alebo druh môžu podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu.

Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania

Obvinený musí byť v konaní o dovolaní zastúpený obhajcom.

Ak obvinený alebo príbuzný obvineného podali dovolanie inak ako prostredníctvom obhajcu, súd, ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni, poučí dovolateľa o oprávnení podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu, pričom určí primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku s tým, že ak táto lehota márne uplynie, predloží vec na ďalšie konanie dovolaciemu súdu. Ak však obvinený v určenej lehote preukáže, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, ustanoví mu obhajcu predseda senátu súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.

Ak dovolací súd po predložení dovolania zistí, že dovolateľ nie je zastúpený obhajcom, poučí dovolateľa, že musí byť v konaní o dovolaní zastúpený obhajcom a určí mu primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku. Ak táto lehota márne uplynie, dovolací súd bez preskúmania veci odmietne dovolanie (nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 alebo § 373 ani po postupe podľa § 379 ods. 1).

Ak dovolanie podá minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor, spolu s doručením rovnopisu dovolania oprávnenej osobe vyzve súd uvedený v odseku 3 túto osobu, aby si zvolila obhajcu, a určí na to primeranú lehotu.

Lehota a miesto podania dovolania

Dovolanie sa podáva na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni.

Ak sa dovolanie podáva v neprospech obvineného, možno ho podať do šiestich mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu prokurátorovi. Ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno ho podať do troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému; ak sa rozhodnutie doručuje obvinenému aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.

Dovolanie je potrebné podať prostredníctvom obhajcu, na súde, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni (okresný súd alebo Špecializovaný trestný súd).

Rozhodnutie dovolacieho súdu

Ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania, dovolací súd vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera. Súčasne s týmto výrokom dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd podľa okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Účinky dovolania

Dovolanie nemá odkladný účinok a preto nemá vplyv na výkon právoplatného súdneho rozhodnutia (napr. Rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté dovolaním a dovolanie nebolo úspešné, ostáva právoplatným a vykonateľným.

Z neúspešného dovolacieho konania vyplýva pre navrhovateľa povinnosť nahradiť štátu trovy konania o dovolaní paušálnou sumou, ustanovenou všeobecne záväzným predpisom ( vyhl. MS SR č. 620/2005 Z.z.).

Ďalšie možnosti

Inštitút milosti je vyjadrením ústavného práva prezidenta republiky odpustiť alebo zmierniť odsúdenému uložený trest. Žiadosť o udelenie milosti je potrebné adresovať Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, Hodžovo nám. č. 1, Bratislava .

Vzor dovolania

Nižšie uvádzame vzor dovolania, ktorý si môžete prispôsobiť pre svoj konkrétny prípad. Je však vždy odporúčané konzultovať sa s právnym odborníkom.

Najvyšší súd SRŽupné nám. 13

814 90 Bratislava

prostredníctvomOkresného súdu …………………………………………. k sp. zn…………………

V Bratislave dňa: ………………## DOVOLANIE## Žalobca:Obchodné meno ………………………………………………….

Sídlo ……………………………………………………………….IČO ………………………………………………………………..Zapísaný v ………………………………………………………..

Zastúpený:Meno a priezvisko advokáta: ………………………………….

Miesto podnikania advokáta: ………………………………….

K spis. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, spis.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, rozsudkom zo dňa 19.01.2009, spis. zn.: 7Co/179/2008 potvrdil rozsudok Okresného súdu Zvolen, pod spis.

Proti rozsudku odvolacieho súdu, pod spis. zn.: 7Co/179/2008, podávam v zákonnej lehote dovolanie.

Rozsudok krajského súdu považujem za nesprávny, pretože trpí vadou podľa § 237 písm. f) O. s. p.

Okresný súd Zvolen rozsudkom pod spis. zn.: 24C/260/2005-185, zo dňa 17.01.2008 môj návrh o určenie priebehu hranice pozemkov zamietol a určil, že hranica medzi mojimi pozemkami parc. č. 28/2 a parc. č. 28/3 kat. územie Likava, zapísanými na LV č. 204 a pozemkom odporkyne parc. č. 28/1 kat. územie Likava, zapísaným na LV č. 203, je vyznačená bodmi 73 - 1, 2, 3, 4 červenou čiarou podľa geometrického plánu Ing. Petra Namysleného zo dňa 18.08.2007, ktorý tvorí súčasť rozsudku. Zároveň mi súd uložil povinnosť zaplatiť odporkyni trovy konania vo výške 9.084,- Sk (301,53 €) do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil najmä skutočnosťou, že dospel k záveru, že sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky vydržania časti nehnuteľnosti odporkyňou tak, ako je vyznačená v znaleckom posudku znalca Ing. Namysleného bodmi 5, 4, 3, 2, 73 - 1, 6 a 5 modrou farbou a že vlastnícke právo k tejto ploche nadobudla odporkyňa titulom vydržania.

Proti rozsudku Okresného súdu Zvolen som podal v zákonnej lehote odvolanie, zo dňa 03.03.2008, v ktorom som poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie okresného súdu trpí vadou podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo svojom odvolaní som uviedol množstvom údajov a faktov, na ktoré súd v konaní neprihliadol a ktoré poukazujú na nesprávne skutkové zistenia prvostupňového súdu vyvodené z vykonaných dôkazov a tiež na nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom. Najmä som poukázal na podstatnú a rozhodujúcu skutočnosť a to na nesplnenie všetkých zákonom stanovených podmienok vydržania predmetnej časti nehnuteľnosti odporkyňou, uviedol som, z ktorých tvrdení, ktoré v konaní pred súdom odzneli a z ktorých dôkazov pred súdom vykonaných, je jednoznačne preukázané, že odporkyňa nebola a ani nemohla byť dobromyseľná v tom, že jej vec alebo právo patrí. Zo strany odporkyne nedošlo ani k uplynutiu 10 ročnej objektívnej vydržacej doby. Súd nepostupoval správne ani v tom, keď presne určil vo výroku rozsudku kadiaľ bude viesť hranica medzi pozemkami. Súd nemohol túto hranicu jednoznačne určiť, lebo ani znalec Ing. Peter Namyslený ju v geometrickom pláne nevytyčoval, určil len vytyčovacie prvky, pre prípadné vytýčenie priebehu hranice.

Dňa 15.05.2008 mi bola doručená výzva Okresného súdu Zvolen, zo dňa 11.05.2008, na vyjadrenie sa v lehote 7 dní, či súhlasím s rozhodnutím odvolacieho súde bez nariadenia pojednávania. Formou vyjadrenia, zo dňa 18.05.2008, doporučene súdu zasielaným dňa 19.05.2008, som oznámil, že nesúhlasím s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. Účasť na pojednávaní som považoval za mimoriadne dôležitú, chcel som sa na ňom vyjadriť ku všetkých relevantným skutočnostiam uvedeným v mojom odvolaní a prípadné nejasnosti pred súdom vysvetliť.

Napriek môjmu jednoznačnému nesúhlasu s rozhodnutím krajského súdu bez nariadenia pojednávania však odvolací súd takýmto spôsobom rozhodol.

Dňa 03.02.2009 mi bol doručený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, vydaný bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) dňa 19.01.2009, pod spis. zn.: 7Co/179/2008.

Rozhodnutie krajského súdu trpí vadou vo vzťahu k navrhovateľovi a to odňatím mu možnosti konať pred súdom, čím je nielen založená prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f) O. s. p., podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ale je i naplnený dovolací dôvod podľa ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a) O. s. p. podľa ktorého dovolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237. Mne možnosť konať pred odvolacím súdom jednoznačne odňatá bola a krajský súd sa tým dopustil voči mne zároveň odmietnutia spravodlivosti (denegatio iustitie).

Dôvodne tvrdím, že dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici trpí vadou podľa § 237 písm. f) O. s. p. a je nesprávny.

Navrhujem preto, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici pod spis.

tags: #dovolanie #proti #uzneseniu #krajskeho #sudu #vzor