Dovolanie na Súd Prvej Inštancie: Komplexný Priehľad

Dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok v civilnom súdnom konaní, ktorého cieľom je preskúmanie právoplatných rozhodnutí odvolacieho súdu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na podanie dovolania na súd prvej inštancie, vrátane podmienok, lehôt, náležitostí a dôvodov prípustnosti.

Úvod do Dovolacieho Konania

Dovolanie je upravené v Civilnom sporovom poriadku (CSP), konkrétne v ustanoveniach § 419 až § 457 zákona č. 160/2015 Z.z.. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý sa využíva proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Dovolanie nie je možné podať kedykoľvek, ale len vo výnimočných prípadoch, ktoré sú určené zákonom. Súdne konanie na Slovensku je dvojstupňové (súd prvej inštancie a odvolací súd), preto je dovolanie ako prostriedok na začatie konania pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky (teda na treťom stupni) možné uplatniť len v mimoriadnych prípadoch. Dovolanie je prípustné len vtedy, keď to zákon jednoznačne pripúšťa (§ 419 CSP).

Kto Môže Podať Dovolanie?

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil.

Povinné Zastúpenie Advokátom

Podľa § 429 CSP musí byť dovolateľ v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Existujú však výnimky z tohto pravidla:

• Ak je dovolateľom fyzická osoba s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa.
• Ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
• Ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení 3 Oboer 42/2017 zo dňa 26.4.2018 uviedol: „Skutočnosť, že dovolanie bolo spísané a podpísané advokátskym koncipientom, predstavuje neodstrániteľnú podmienku prípustnosti dovolania, čo má za následok odmietnutie dovolania podľa ust. § 447 písm. e/ Civilného sporového poriadku za predpokladu, že strana sporu bola o povinnosti byť zastúpená advokátom poučená v rozhodnutí odvolacieho súdu.“

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

Lehota na Podanie Dovolania

Lehota na podanie dovolania je dvojmesačná. Táto lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu strane, ktorá podáva dovolanie. Podľa pôvodného procesného predpisu, zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, bola lehota na podanie dovolania len jeden mesiac. Zároveň mala podľa pôvodného predpisu aj odlišnú dobu začiatku plynutia, pretože sa lehota počítala od právoplatnosti rozhodnutia, nie od jeho doručenia tej strane, ktorá dovolanie podáva.

Pre určovanie dovolacej lehoty nie je rozhodujúca doložka právoplatnosti a vykonateľnosti na súdnom rozhodnutí, ale je rozhodujúce, kedy rozhodnutie odvolacieho súdu prevzal, teda kedy bolo rozhodnutie strane sporu doručené. Rozhodujúce je to, kedy som rozhodnutie prevzal ja, ako účastník, ktorý chce podať dovolanie.

Keďže pri dovolaní je lehota určená podľa mesiacov (2 mesiace), končí sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty (t.j. ide o deň prevzatia rozhodnutia odvolacieho súdu); ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca (§ 121 ods. 3 CSP).

Špecifikom dovolania oproti iným opravným prostriedkom je to, že sa vždy podáva na súde prvej inštancie (teda spravidla na okresnom súde), aj keď sa ním napáda rozhodnutie súdu odvolacieho (spravidla krajského súdu). Aj keď sa však v lehote podá na odvolacom, alebo dovolacom súde, považuje sa za včas podané a tento súd ho postúpi súdu prvej inštancie. O dovolaní však vždy rozhoduje Najvyšší súd SR (§ 35 CSP).

Začiatok Plynutia Lehoty

Lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia, ak bolo vydané, ale len v rozsahu vykonanej opravy.

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

Miesto Podania Dovolania

Dovolanie sa podáva na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je však podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Náležitosti Dovolania

Dovolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania a osobitné náležitosti:

• Všeobecné náležitosti: Komu sa podanie adresuje, kto ho robí, čo sa ním sleduje, akej veci sa týka, podpis.
• Osobitné náležitosti:
  • Proti ktorému rozhodnutiu smeruje.
  • V akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda.
  • Z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody).
  • Čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolací dôvod sa musí vymedziť tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva vada rozhodnutia (§ 420 CSP), resp. uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 421 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Prípustnosť Dovolania

Dovolanie je prípustné len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu a len ak to zákon pripúšťa. V právnej teórii sa rozlišujú v podstate 2 okruhy prípustnosti dovolania:

Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania

1. Dovolanie pre vady zmätočnosti (§ 420 CSP)
2. Dovolanie pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 421 CSP)

Dovolanie pre Vady Zmätočnosti

Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie pre Nesprávne Právne Posúdenie Veci

Podľa § 421 CSP:

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 však nie je prípustné, ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Dovolanie tiež nie je prípustné len proti dôvodom rozhodnutia.

Dovolanie je vo všeobecnosti prípustné len z právnych dôvodov a nie z dôvodoch skutkových (čo, kedy, ako a prečo sa stalo). Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom, ktorý zistili súdy prvej a druhej inštancie a nemá právo ho dopĺňať, či meniť. Dovolací súd skúma rozhodnutie len po právnej stránke.

Dovolacie Dôvody

Zákon rozlišuje 2 okruhy dovolacích dôvodov, ktoré nadväzujú na dôvody prípustnosti dovolania podľa § 420 a 421 CSP.

Dovolací Dôvod podľa § 431 CSP - Vady Zmätočnosti

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolací Dôvod podľa § 432 CSP - Nesprávne Právne Posúdenie Veci

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Rozdiel Medzi Dovolacími Dôvodmi a Dôvodmi Prípustnosti Dovolania

Dovolacie dôvody si nemožno zamieňať z dôvodmi prípustnosti dovolania, i keď na seba nadväzujú. Prípustnosť dovolania (§ 420 a § 421 CSP) určuje dovolací súd a nie je viazaný tým, aký dôvod prípustnosti dovolania uvedie dovolateľ. Dovolací súd je viazaný len tým, ako vymedzí dovolateľ dovolací dôvod (§ 431 alebo § 432 CSP), teda vadu zmätočnosti, alebo nesprávne právne posúdenie veci.

Kumulácia Dovolacích Dôvodov

Kumulácia dovolacích dôvodov podľa § 420 CSP a § 421 CSP je prípustná.

Rozhodnutie o Dovolaní

O dovolaní rozhoduje dovolací súd, teda Najvyšší súd Slovenskej republiky. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi ale nie je viazaný dovolacím návrhom. Rovnako je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd.

Dovolací súd rozhodne o dovolaní spravidla bez pojednávania; pojednávanie môže nariadiť, ak to považuje za potrebné.

Dovolací súd môže o dovolaní rozhodnúť tak, že dovolanie odmietne, zamietne, alebo mu vyhovie.

Odmietnutie Dovolania

Dovolací súd odmietne dovolanie, ak:

• bolo podané oneskorene,
• bolo podané neoprávnenou osobou,
• smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
• nemá náležitosti podľa § 428,
• neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo
• nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.

Vyhovenie Dovolaniu

Ak dovolací súd dovolanie neodmietne, tak ho vecne prejedná a buď mu vyhovie a zruší napadnuté rozhodnutie alebo dovolanie zamietne (ak nie je dôvodné).

Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd mu vyhovie tak, že napadnuté rozhodnutie zruší.

Dovolací súd zruší aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, len ak nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolací súd môže zmeniť napadnuté rozhodnutie, ak je dovolanie dôvodné a mal za to, že sám môže rozhodnúť vo veci.

Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.

Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

tags: #dovolanie #podanie #na #súd #prvej #inštancie