Neprípustnosť trestného stíhania na základe medzinárodnej zmluvy: Podmienky a interpretácie

Tento článok sa zaoberá problematikou neprípustnosti trestného stíhania v kontexte existencie medzinárodnej zmluvy, ktorá túto neprípustnosť ustanovuje. Analyzuje relevantné právne ustanovenia, judikatúru a praktické aspekty aplikácie tohto princípu, s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť práva.

Právny rámec neprípustnosti trestného stíhania

Podľa § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva. Toto ustanovenie predstavuje dôležitý procesný inštitút, ktorý reflektuje záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z medzinárodného práva.

Citované ustanovenie trestného práva procesného [predtým aj ako procesnú normu zakotvenú v § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení neskorších predpisov] ustálená súdna judikatúra interpretuje tak, že porušenie práva obvineného na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote môže byť kompenzované i zastavením dotknutého trestného konania.

Interpretácia a aplikácia ustanovenia § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku

Zastavenie trestného stíhania v trestnej veci známej ako “Vírus” bolo sprevádzané emotívnymi vyjadreniami nielen kriticky hodnotiac samotné rozhodnutie ale najmä na adresu bývalého prokurátora ÚŠP GP SR JUDr. V minulosti práve on, v rámci svojej kandidatúry na funkciu generálneho prokurátora v roku 2010 navrhoval obmedzenie monokracie generálneho prokurátora s cieľom zúžiť možnosť prípadného zneužitia tejto funkcie a uplatňovať nulovú toleranciu ku korupcii a klientelizmu v prostredí prokuratúry, kvôli čomu mal byť neskôr účelovo disciplinárne stíhaný. Neskôr bol jedným z mála, ktorí sa otvorene zastali prokurátora JUDr. Vasiľa Špirka. Svojej kandidatúry na funkciu generálneho prokurátora v roku 2020 sa dobrovoľne vzdal, aby umožnil dosiahnutie politického konsenzu na osobe nového generálneho prokurátora. Je až čarovne slovenské ako rýchlo sa z „hrdinu“ stanete „nulou“, a to len preto, že rozhodnete v rozpore s očakávaniami a predstavami určitej časti spoločnosti, či dokonca niektorých vlastných kolegov. Ľudia, ktorí celý život konkrétnymi skutkami preukazovali svoje hodnotové nastavanie a ľudskú i profesijnú odvahu sa nemenia, len nepodliehajú vonkajším tlakom, bez ohľad na to, z ktorej strany prichádzajú.

Nie každé zastavenie trestného stíhania sa stretlo s takým záujmom, pohoršením a odsúdením. Takým prípadom bola aj trestná vec obvinenej Rosselet-Christ a spol.,občanov Švajčiarskej konfederácie a Talianska, stíhaných pre pokračovací trestný čin falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa § 140 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného do 01.01.2006, pri trestnej sadzbe 5 až 10 rokov, v jednočinnom súbehu s pokusom pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1 k § 250 ods. 1, ods.

Prečítajte si tiež: Analýza žiadostí o prehodnotenie trestu

ŠTS uznesením zo dňa 17.05.2016 sp. zn. 2T/3/2013 zastavil trestné stíhanie obvinených z dôvodu extrémnych prieťahov v konaní s poukazom na § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, t. j. lebo tak ustanovuje medzinárodná zmluva, konkrétne dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd („dohovor“). Prípravné konanie dozorované prokurátorom Krajskej prokuratúry v Nitre trvalo celkom 2,5 roka a následné konanie pred Krajským súdom v Nitre trvalo necelé 3 roky, z toho samotné dokazovanie na hlavnom pojednávaní trvalo len 3 dni. Po vrátení trestnej veci prokurátorovi na došetrenie len doplnenie dokazovania dozorujúcim prokurátorom ÚŠP trvalo 5 rokov a konanie pred ŠTS viac ako 3 roky, pričom ŠTS vo veci ani nezačal konať. V dôsledku až nepochopiteľného postupu prokurátora ÚŠP a následne senátu ŠTS, ktorí napriek pomerne jednoznačným záverom najvyššieho súdu neodovzdali trestnú vec justičným orgánom Švajčiarska bezprostredne po jej vrátení do prípravného konania trestná vec dospela až do štádia, že bola vo Švajčiarsku premlčaná a justičné orgány odmietli jej prevzatie. Rovnako justičné orgány Švajčiarska vyjadrili údiv nad takýmto postupom slovenských justičných orgánov, za ktorý odmietli niesť zodpovednosť.

Trestné stíhanie bolo začaté uznesením Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru v Nitre pod ČVS: KÚJP-2/OVEK-2003 zo dňa 08.01.2003 a súčasne bolo vznesené obvinenie Rosselet-Christ a spol. pre trestný čin falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa § 140 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona a pokus podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona k trestnému činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. Obvinení boli uznesením Okresného súdu v Nitre sp. zn.

Dňa 01.09.2004 nadobudol účinnosť zákon č. 458/2003 Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry, pričom právomoc Špeciálneho súdu vykonával Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý sa stal príslušným na rozhodovanie v prípravnom konaní v predmetnej trestnej veci. V súlade s ustanovením § 15a a § 454a Trestného poriadku veci, ktoré patria do právomoci Špeciálneho súdu, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie pred 01.09.2004 a v ktorých bola podaná obžaloba na okresné, krajské alebo vojenské obvodné súdy a na vyšší vojenský súd a do 01.09.2004 v nich nebolo nariadené hlavné pojednávanie, boli z príslušných podriadených okresných a krajských prokuratúr prevzaté na ÚŠP. Medzi tieto trestné veci patrila aj trestná vec obvinenej Rosselet-Christ a spol., keďže príslušnosť bola daná podľa § 15a ods. 2 písm.

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici vykonávajúceho od 01.09.2004 právomoc Špeciálneho súdu sp. zn. Pš 33/2004 zo dňa 28.10.2004 v spojení s uznesením NS SR sp. zn. 5To 120/2004 zo dňa 28.12.2004 bola u obvinených predĺžená lehota trvania väzby do 07.01.2005. Väzba u obvinenej Rosselet-Christ trvala až do 18.05.2006, keď bola príkazom NS SR prepustená z väzby na základe rozhodnutia ÚS SR zo dňa 17.05.2006 sp. zn. III. ÚS 84/06. Obvinená bola vo väzbe celkom 3 roky, 4 mesiace a 11 dní. Po prepustení z väzby na slobodu sa obvinená vrátila späť do Švajčiarska. U spoluobvineného väzba trvala až do 04.01.2007, keď bol príkazom NS SR sp. zn. 4To 99/2006 zo dňa 04.01.2007 prepustený na slobodu v súvislosti s vyhlásením oslobodzujúceho rozsudku. V súvislosti s väzobným stíhaním obvinenej Rosselet-Christ ESĽP rozsudkom zo dňa 26.10.2010 č. 25329/09 konštatoval porušenie čl. 5 ods.

Dňa 09.07.2005 prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra podal na Krajskom súde v Nitre obžalobu. Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6T 4/05 zo dňa 21.12.2005 o odmietnutí obžaloby a vrátení trestnej veci prokurátorovi na došetrenie NS SR uznesením sp. zn. 1To 10/2006 zo dňa 01.02.2006 zrušil a prikázal krajskému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Dňa 21.04.2006 Krajský súd v Nitre určil termín hlavného pojednávania na dni 13.-14.06.2006. Na pojednávanie sa nedostavila obvinená Rosselet-Christ s tým, že nie je schopná zo zdravotných dôvodov v priebehu nasledujúcich týždňov absolvovať cestu. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 4To/98/2006 zo dňa 10.01.2008 rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6T/4/2005 zo dňa 30.11.2006 zrušil a súčasne vec vrátil krajskému prokurátorovi na došetrenie. Najvyšší súd vo všeobecnosti konštatoval, že vo veci proti sebe stoja dve skupiny dôkazov. Pre objasnenie a posúdenie veci je potrebné vypočuť ako svedka osobu, u ktorej justičné orgány Švajčiarska pri domovej prehliadke zaistili aj fotokópiu predmetného šeku, ku ktorému následne podal v priebehu trestného konania bližšie vysvetlenie. Od výsluchu svedka bolo však upustené a po dohode s dozorovým prokurátorom sa mali vykonávať opatrenia týkajúce sa ponúknutia obvinených na extradičné konanie.

Prečítajte si tiež: Bankrot a Exekúcie: Porovnanie

V trestnej veci obvinenej Rosselet-Christ, vylúčenej na samostatné konanie, obvinená opakovane zaslala lekárske potvrdenie, že nie je schopná zo zdravotných dôvodov cestovať a stabilizáciu zdravotného stavu možno očakávať behom 10 - 12 mesiacov. V prípravnom konaní došlo k opätovnému spojeniu vylúčených vecí na spoločné konanie a v poradí druhú obžalobu podal už prokurátor UŠP na ŠTS pod č. k. VII/1 Gv 285/04-233, a to až dňa 21.01.2013, teda po 4 rokoch 9 mesiacoch od vrátenia oboch trestných vecí prokurátorovi, čo je skoro toľko ako trvalo celé vyšetrovanie a následne konanie pred prvostupňovým a odvolacím súdom. Trestná vec bola vedená pred ŠTS pod sp zn.

Dňa 07.05.2013 predseda senátu nariadil termín verejného zasadnutia o predbežnom prejednaní obžaloby na deň 18.06.2013, ktorý bol následne zrušený z dôvodu jeho dlhodobej práceneschopnosti. Následne predseda senátu určil nový termín verejného zasadnutia na dni 30.09.2013, 09.01.2014, 07.01.2014, pričom dňa 09.01.2014 uznesením odmietol obžalobu a vrátil vec prokurátorovi, pretože náhle po roku od podania obžaloby zistil závažné procesné chyby, najmä že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby. Podľa ŠTS obvinená nemohla uplatňovať svoje práva na obhajobu, t.j. Uznesením NS SR sp. zn. 1Tost 18/2014 zo dňa 28.05.2014 zrušil uznesenie ŠTS a prikázal mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. NS SR okrem iného zdôraznil, že okolnosť, či výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania odôvodňujú postavenie obvineného pred súd je vecou úvahy prokurátora, v ktorej opačnou alternatívnou z hľadiska dokázania viny vo vzťahu ku skutkovým zisteniam je zastavenie trestného stíhania. Procesnou chybou sa rozumie nedodržanie formálnych náležitostí postupu a úkonov v prípravnom konaní. Úprava práv obhajoby, ktorej porušenie je zákonom demonštratívne uvedené ako procesná chyba, sa odvíja od ustanovení § 34 ods. 1 Trestného poriadku (práva obvineného) a § 44 ods. 2 Trestného poriadku (práva obhajcu). Princíp kontradiktórnosti sa uplatňuje predovšetkým v štádiu konania pred súdom, i keď sa prvky kontradiktórnosti vyskytujú aj v štádiu prípravného konania.

Dňa 01.08.2014 predseda senátu utrpel úraz, v dôsledku čoho bol opätovne práceneschopný od 01.08.2014 do 02.11.2014 a následne dňa 18.11.2014 určil termín hlavného pojednávania na dni 14.01.2015, 02.02.2015, 02.06.2015, 27.10.2015. Dňa 07.03.2016 Ministerstvo spravodlivosti SR doručilo ŠTS pomerne ostrý a otvorene kritický list švajčiarskeho ústredného orgánu zo dňa 16.02.2016 a list Prokuratúry Neuchâtel zo dňa 04.02.2016, v ktorom sú uvedené nasledovné dôvody neprevzatia trestného konania. Obvinení sa z účasti na úkonoch trestného konania opakovane ospravedlňovali zo zdravotných dôvodov.

Nakoniec ŠTS uznesením zo dňa 17.05.2016 sp. zn. 2T/3/2013 zastavil trestné stíhanie obvinených z dôvodu podľa § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, pretože tak ustanovuje medzinárodná zmluva. Prokurátor UŠP proti uzneseniu nepodal sťažnosť a uznesenie tak nadobudlo právoplatnosť. Dozorujúcim prokurátorom UŠP v predmetnej trestnej veci bol JUDr. Juraj Novocký, PhD., ktorý aktuálne pôsobí ako európsky prokurátor za Slovenskú republiku na Európskej prokuratúre a ktorý je známy najmä ako jeden z prokurátorov z trestnej veci „úkladnej vraždy novinára“. Z hľadiska meritórneho rozhodnutia ŠTS v odôvodnení poukázal na čl. 46 ods. 2 Ústavy SR garantujúce právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, čl. 154c Ústavy SR upravujúci prednosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a slobodách pred zákonom a nakoniec čl. 6 ods.

Senát ŠTS poukázal na to, že od údajného spáchania skutku uplynulo 13,5 roka, pričom obvinení boli vo väzbe takmer 4 roky a aktuálne sú vo veku 71 rokov a 74 rokov. Z pohľadu dĺžky konania poukázal na to, že obaja obvinení sú cudzí štátni príslušníci a ihneď po prepustení z väzby sa vrátili do Švajčiarska, kde majú trvalý pobyt, jednotlivé úkony trestného konania boli realizované prostredníctvom zdĺhavej medzinárodnej právnej pomoc, obaja obvinení sa nedostavovali na úkony trestného konania z dôvodu zdravotného stavu, pričom jeho znalecké skúmanie neumožňovali zákony Švajčiarska a v nepodstatnom rade aj aktuálnu nemožnosť extradície, či odovzdania trestného stíhania pre jeho premlčania vo Švajčiarsku. Rovnako údajnou trestnou činnosťou obvinených nedošlo k vzniku škody. Z podaní právneho zástupcu obvinenej Rosselet-Christ vyplývalo, že tento „upozorňoval, že bude iniciovať voči slovenskej justícii nové konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva s tým, že bude požadovať miliónové odškodné“.

Prečítajte si tiež: Účastník činu a postúpenie stíhania

V závere senát ŠTS poukázal na účel trestného konania vyjadrený v § 1 Trestného poriadku a základné zásady ukladania trestov. Z hľadiska rozhodovacej činnosti senát ŠTS v odôvodnení citoval uznesenie NS SR zo dňa 16.05.2012 sp. zn. 1Tost 12/2012, rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR týkajúcu sa prieťahov v trestnom konaní, najmä uznesenie zo dňa 16.06.2011 sp. zn. I. ÚS 236/2011 a možnosti kompenzácie prieťahov v konaní prostriedkami trestného práva. Podľa ŠTS je rozhodnutie dokonca „istou formou prevencie pred nastúpením zodpovednosti štátu a jeho prípadnej povinnosti ku kompenzácii vo finančnom vyjadrení“. Napriek tomu, že k zastaveniu trestného stíhania došlo výslovne s odkazom na dohovor, v odôvodnení sa rozhodovacej činnosti ESĽP bližšie nevenoval, i keď práve z nej mal odvodiť právo obvinených na zastavenie trestného konania. Len v odôvodnení citovaného uznesenia ústavného súdu možno identifikovať odkaz na rozsudky ESĽP vo veci Eckle proti Nemecku zo dňa 15.07.1982 č.8130/78 a vo veci Beck proti Nórsku zo dňa 26.06.2001 č. 26390/95.

Najviac však prekvapí, že samotný senát ŠTS svoje rozhodnutie označil za „nie ojedinelý exces“, čo možno považovať doslova terminologické novúm ale najmä za opozitum „ustálenej rozhodovacej praxe“. V každom prípade nestačí iba poukázanie na to, že „ide o výnimku z ustálenej súdnej praxe“, ale treba uviesť aj dôvod, prečo sa považuje názor iných senátov za nesprávny. Ak by si senát ŠTS dal minimálnu námahu o analýzu rozhodovacej činnosti aspoň slovenských a českých súdov, nemohol by dospieť k záverom, ku ktorým dospel. Spraviť tak mal a mohol, ale nechcel. Zatiaľ čo v roku 2012 by sme pri maximálnej tolerantnosti ešte mohli hovoriť o právnom názore založenom na nesprávnom výklade a aplikácii rozhodovacej činnosti ESĽP, prípadne excese, ktorý sa aj v rozhodovacej praxi súdov môže vyskytnúť, v roku 2016 už ide o účelové rozhodnutie, ktorého jediným cieľom bolo zbaviť sa spisu a zakryť vlastné pochybenia za použitia značne manipulatívneho výkladu rozhodovacej činnosti ESĽP a selektívneho výberu rozhodovacej činnosti súdov, výlučne podporujúcej závery senátu ŠTS, a ktorá nielenže nepredstavovala žiadnu ustálenu judikatúru ale s touto bola v priamom rozpore.

K možnosti poskytnutia primeraného zadosťučinenia za prieťahy v trestnom konaní prostriedkami trestného práva sa vyjadril NS SR už v rozsudku z 18.03.2010, sp. zn. 5 To 14/2009 publikovanom v zbierke pod č. R 10/2011, keď právnej vety schválenej na zverejnenie v zbierke konštatoval, že: „Dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach je takou okolnosťou prípadu, ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (teraz § 39 ods. 1 Tr. zák.) a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom.“ Závery najvyššieho súdu však nemožno obmedziť len na v zbierke publikovanú právnu vetu ale je potrebné vychádzať z rozhodnutia ako celku. Nie je zrejmé prečo senát ŠTS vo svojich úvahách opomenul judikované závery najvyššieho súdu a bez bližšieho sa priklonil k ojedinelým záverom senátu/ov najvyššieho súdu, ktoré sám označil za „exces“. Okrem už citovaného uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1Tost 12/2012 zo dňa 16.05.2012 možnosť zastavenia trestného stíhania okrajovo spomenul aj dovolací senát najvyššieho súdu v rozsudku zo dňa 04.02.2014 sp. zn. 2 TdoV/21/2013, keď konštatoval, že: „dĺžka konania…môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia… resp. S obdobnými názorovými excesmi sa v minulosti m…

Medzinárodné zmluvy ako dôvod neprípustnosti trestného stíhania

Medzinárodné zmluvy, ktoré môžu viesť k neprípustnosti trestného stíhania, môžu mať rôznu povahu. Môže ísť o zmluvy upravujúce imunity a výsady, zmluvy o vydávaní osôb, zmluvy o prenose trestného konania alebo iné zmluvy, ktoré obsahujú ustanovenia o neprípustnosti trestného stíhania.

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") je jedným z najvýznamnejších medzinárodných dokumentov v oblasti ľudských práv. Článok 6 Dohovoru zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré zahŕňa aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Porušenie tohto práva môže za určitých okolností viesť k zastaveniu trestného stíhania.

Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") vo svojej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že dĺžka trestného konania musí byť primeraná. Pri posudzovaní primeranosti dĺžky konania ESĽP zohľadňuje zložitosť prípadu, správanie sa obvineného a postup príslušných orgánov. Ak ESĽP zistí, že došlo k porušeniu práva na prejednanie veci v primeranej lehote, môže priznať obvinenému spravodlivé zadosťučinenie, ktoré môže zahŕňať aj zastavenie trestného konania.

Podmienky zastavenia trestného stíhania z dôvodu porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote

Zastavenie trestného stíhania z dôvodu porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote je krajným riešením, ktoré prichádza do úvahy len za určitých okolností. Pri rozhodovaní o zastavení trestného stíhania súdy zohľadňujú nasledovné kritériá:

1. Dĺžka konania: Dĺžka konania musí byť neprimeraná. Pri posudzovaní primeranosti dĺžky konania sa zohľadňuje zložitosť prípadu, správanie sa obvineného a postup príslušných orgánov.
2. Závažnosť trestného činu: Závažnosť trestného činu je ďalším faktorom, ktorý sa zohľadňuje pri rozhodovaní o zastavení trestného stíhania. Zastavenie trestného stíhania je menej pravdepodobné v prípade závažných trestných činov.
3. Dopad na obvineného: Súdy zohľadňujú aj dopad neprimeranej dĺžky konania na obvineného. Ak neprimeraná dĺžka konania spôsobila obvinenému značnú ujmu, zastavenie trestného stíhania je pravdepodobnejšie.
4. Postoj obvineného: Postoj obvineného k trestnému stíhaniu je tiež relevantný. Ak obvinený svojím správaním prispel k predĺženiu konania, zastavenie trestného stíhania je menej pravdepodobné.
5. Procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu.

Alternatívne prostriedky nápravy

Pred zastavením trestného stíhania by mali súdy zvážiť aj iné prostriedky nápravy, ako napríklad zníženie trestu alebo priznanie finančného zadosťučinenia. Zastavenie trestného stíhania by malo byť až krajným riešením, ak iné prostriedky nápravy nie sú dostatočné.

tags: #nepripustnosť #trestného #stíhania #medzinárodná #zmluva #podmienky