Odvolanie v exekučnom konaní a trovy exekúcie

Trovy exekúcie a odvolanie v exekučnom konaní predstavujú komplexnú problematiku, ktorá sa dotýka mnohých účastníkov konania. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku, s dôrazom na aktuálnu právnu úpravu a judikatúru.

Úvod do problematiky trov exekúcie

Trovy exekúcie, vrátane ich náhrady, predstavujú významný a často problematický právny inštitút, ktorý má pri zastavení exekúcie svoje opodstatnenie. S účinnosťou od 1. novembra 2013 platí na Slovensku nová právna úprava rozhodovania súdov o trovách exekúcie, zavedená zákonom č. 299/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.

Zásady uhrádzania trov exekúcie

Ustanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku stanovujú, že odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku).

Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku umožňuje súdu pri zastavení exekúcie prelomiť zásadu, že trovy exekúcie znáša povinný. Súd môže uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku len v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Predmetné zákonné ustanovenie upravuje výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197 Exekučného poriadku.

Ak dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v tomto prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený/á. V danej veci je zrejmé, že povinná v priebehu konania zanikla výmazom z obchodného registra bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Predpokladom výmazu z obchodného registra v zmysle uvedených ustanovení Obchodného zákonníka je nedostatok majetku dlžníka (§ 68 ods. 9 Obchodného zákonníka).

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

Odvolanie proti rozhodnutiu o trovách exekúcie

Odmietnutie odvolania v preskúmavanej veci odôvodnil odvolací súd jeho neprípustnosťou. Dovolací súd sa preto zaoberal správnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska otázky prípustnosti odvolania. Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak (§ 202 ods. 2 O.s.p. v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa). Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je.

Zákonodarca v § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku otočil pravidlo platné v základnom (nachádzacom) konaní a spočívajúce v požiadavke, aby riadny opravný prostriedok bol prípustný voči každému rozhodnutiu súdu prvého stupňa s výnimkou explicitne pomenovaných prípadov, do polohy zásadnej neprípustnosti takého opravného prostriedku v konaní vykonávacom (a tým čo najrýchlejšieho nastolenia právnej istoty o parciálnej procesno-právnej otázke) spätej s výnimkou výslovne formulovanou zákonom. Zásadná neprípustnosť odvolania proti uzneseniam exekučného súdu vydaným v exekučnom konaní sa v čase novelizácie Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 519/2007 Z. z.

Pokiaľ ide o námietku oprávneného (§ 237 písm.a/ O.s.p.), že Exekučný poriadok ani iný právny predpis vnútroštátneho práva či práva EÚ neumožňuje exekučnému súdu skúmať prijateľnosť či neprijateľnosť rozhodcovskej doložky a exekučného titulu je treba uviesť, že je povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm.b/ zákona č. 244/2002 Z.z.

Dobrý deň, chcela som sa opýtať: Prišlo mi rozhodnutie zo súdu o zaplatení právnych trov vo výške 1570 eur do troch dní. Dá sa proti tomu ešte odvolať? Prípadne, dalo by sa s pánom právnikom dohodnúť na mesačných splátkach? Dobrý deň. Pokiaľ ide o rozhodnutie prvostupňového súdu, proti trovám konania sa môžete odvolať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Proti rozhodnutiu druhostupňového súdu už odvolanie nie je prípustné. Na druhej strane ak by ste chceli trovy uhradiť v splátkach, musíte kontaktovať advokáta protistrany a požiadať ho o splátkový kalendár. V takomto prípade Však bude na vôli tohto advokáta, resp.

Novela Exekučného poriadku a odvolania po 1.11.2013

Novelou (jej bodom 76.) sa za § 243a Exekučného poriadku vložil § 243b, pod označením „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v znení po novele tak platí, že: „O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. Dôvodová správa k novele zo dňa 30.05.2013 sa však bližšie nezaoberá § 243b ods. Ak teda účastník exekučného konania podal proti výroku rozhodnutia o náhrade trov konania odvolanie pred dňom 01.11.2013, o jeho odvolaní sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013. Odvolací súd tak rozhodne v zmysle § 201 až § 226 zákona č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP"), podľa ust. § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení do novely, kedy odvolanie bolo proti všetkým rozhodnutiam o trovách exekúcie prípustné. Ak odvolací súd napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne súd prvého stupňa o náhrade trov konania v súlade s § 226 OSP, avšak podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení po novele. Odvolanie proti novému rozhodnutiu súdu prvého stupňa o náhrade trov konania už v zásade ale nebude možné (ak sa exekúcia zastavila podľa § 57 ods. 1 písm. c) až e), i) j) Exekučného poriadku v znení po novele), a to ani v prípade, ak by súd prvého stupňa nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu v rozpore s § 226 OSP. Riziko, že nové rozhodnutie súdu prvého stupňa nebude rešpektovať právny názor odvolacieho súdu, podľa nášho názoru nie je vylúčené. Účastník má totiž za súčasnej situácie sťaženú možnosť domáhať sa nápravy vo vzťahu k vadnému rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie, ak bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) a k) Exekučného poriadku v znení po novele. Ak bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm.

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

V prípade, ak ide o odvolanie podané do 01.11.2013 proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o náhrade trov konania, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté, neplatí, že sa o ňom rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013. Z uvedeného tak vyplýva, že v tomto prípade sa neuplatní ani novelou doplnený § 243b ods. 1 Exekučného poriadku. Ak teda bolo odvolanie podané do účinnosti novely proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o náhrade trov konania a o tomto odvolaní nerozhodol sudca do dňa 01.11.2013, bude sa v predmetnom odvolacom konaní, začatom pred účinnosťou novely, pokračovať podľa predpisov účinných po 31.10.2013, teda v znení po novele. Môže sa tak zdať, že v odvolacom konaní by sa mal uplatniť § 202 ods. 2 OSP, podľa ktorého odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Exekučný poriadok však inak neustanovuje (možno s výnimkou § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení po novele - bližšie k tomu je uvedené v ďalšom texte). Odvolanie podané oprávnenou osobou proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o trovách exekúcie, by tak mohlo byť posúdené v zmysle novely ako neprípustné a mohlo by byť odmietnuté (§ 218 ods. 1 písm. c) OSP), čo by ale nebolo správne (§ 374 ods.

Podľa § 5 písm. g) zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov: „V občianskom súdnom konaní vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu 8) okrem schválenia príklepu súdom.". Osobitným predpisom je tu Exekučný poriadok a nie je vylúčené, aby vyšší súdny úradník mohol rozhodovať aj o náhrade trov konania podľa § 57 a nasl. a § 200 a nasl. Zákonná úprava, podľa ktorej nemožno proti akémukoľvek rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka (resp. Podľa čl. 142 ods. 2 poslednej vety Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. Čl. 46 ods. 1 ústavy: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky." (podobne čl. 36 ods. 1 ústavného zákona č. V súlade s § 374 ods. Rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka tak nemôže byť vzhľadom na účel sledovaný čl. 142 ods. 2 v spojení s čl. 46 ods. 1 ústavy nikdy konečným rozhodnutím vo veci, lebo zverenie výkonu súdnej moci iným osobám než sudcom musí mať v zmysle ústavy minimálne také obmedzenie, pri ktorom účastníkovi súdneho konania ostane zachovaná možnosť domáhať sa prerokovania jeho veci nestranným a nezávislým sudcom uplatnením opravného prostriedku (bez ohľadu na to, či túto možnosť účastník skutočne využije) (viď. sp. zn. IV. Novela preto podľa nášho názoru nedôvodne odňala účastníkovi exekučného konania jeho ústavné práva. Vychádzajúc z ústavnoprávnej úpravy je podľa nás bez právneho významu, či účastník konania podal odvolanie proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, ktorým bolo rozhodnuté o trovách exekúcie pred alebo po účinnosti novely, rovnako bez právneho významu je aj to, či o tomto odvolaní sudca rozhodol do účinnosti novely alebo nie.

Vychádzajúc z textu novely (a najmä z dôvodovej správy k nej), nemožno odo dňa 01.11.2013 napadnúť rozhodnutie o trovách exekúcie odvolaním. Ostáva tu preto otvorená teoretická otázka, ako si budú exekučné a následne odvolacie súdy vykladať ustanovenie § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení po novele, v spojení s § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení po novele (s účinnosťou od 01.06.2014, pôjde o ods. 5, s ohľadom na zákon č. 106/2014 Z.z.) a § 202 ods. 2 OSP. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) a k) Exekučného poriadku v znení po novele, zároveň týmto rozhodnutím rozhodne aj o trovách exekúcie (o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie). Zo zákona má totiž účastník proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie z uvedených dôvodov právo podať odvolanie. Exekučný poriadok v znení po novele ale výslovne neurčuje, že právo účastníka sa týka iba výroku, ktorým sa exekúcia zastavila[4], pričom toto právo sa výroku o trovách exekúcie netýka. V spojení s čl. 2 ods. 2 a ods. 3 ústavy tak môže nastať spor o to, či právo odvolať sa proti rozhodnutiam o zastavení exekúcie podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení po novele sa týka iba výroku rozhodnutia, ktorým sa exekúcia zastavila alebo aj výroku o trovách exekúcie (tieto výroky majú byť totiž vždy súčasťou jedného rozhodnutia). Je zjavné, že predmetnú otázku bude musieť vyriešiť judikatúra a prax. Vo vzťahu k vyššie uvedenému sa prikláňame k výkladu, ktorý priznáva účastníkovi právo odvolať sa ako proti výroku o zastavení exekúcie, tak aj proti trovám exekúcie v zmysle § 58 ods. 5 v spojení s § 200 ods. 2 (od 01.06.2014 označený ako ods. 5) Exekučného poriadku v znení po novele, poukazujúc na čl. 2 ods. 3 ústavy. Sme toho názoru, že ak odvolanie účastníka smeruje proti rozhodnutiu o trovách exekúcie v prípadoch, kedy bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) a k) Exekučného poriadku v znení po novele, odvolací súd by mal postupovať v súlade s metódou ústavne konformného výkladu zákona. Výklad § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení po novele totiž umožňuje minimálne dva právne výklady (extenzívny v prospech a reštriktívny v neprospech možnosti podať odvolanie). Máme za to, že ústavne konformným by bol extenzívny výklad tohto ustanovenia, umožňujúci podať odvolanie proti rozhodnutiu o trovách exekúcie, vychádzajúc čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy, v spojení s § 58 ods. 5 a § 200 ods. 2 (od 01.06.2014 označený ako ods. 5) Exekučného poriadku v znení po novele a s § 202 ods. 2 OSP. V tejto súvislosti poukazujeme na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR") zo dňa 18.03.1999, sp.zn. PL. ÚS 15/98, podľa ktorého: „Keď právnu normu možno vysvetľovať dvoma spôsobmi, pričom jeden výklad je v súlade s ústavou a medzinárodnými dohovormi podľa čl. 11 ústavy a druhý výklad je s nimi v nesúlade, nejestvuje ústavný dôvod na zrušenie takej právnej normy. Všetky štátne orgány majú vtedy ústavou určenú povinnosť uplatňovať právnu normu v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4).". Vychádzame z toho, že ak zákonodarca mal úmysel účastníkovi nepriznať právo (zakázať) odvolať sa proti výroku rozhodnutia o trovách exekúcie v prípadoch, kedy súd exekúciu zastavil z dôvodov uvedených v § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení po novele, potom to mal výslovne uviesť. Umožnením účastníkovi podať odvolanie proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) a k) Exekučného poriadku v znení po novele máme za to, že takýto postup účastníkovi je dovolený, keďže súčasťou takéhoto rozhodnutia je ex lege aj výrok o trovách exekúcie. V prípadoch zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) až e), i), j) Exekučného poriadku v znení po novele, odvolanie nie je prípustné, a to ako proti výroku o zastavení exekúcie, tak ani proti trovám exekúcie. Veriac v zásadu „iura novit curia" sme toho názoru, že v prípade, ak odvolanie účastníka smeruje proti rozhodnutiu o trovách exekúcie, ktoré vydal súdny úradník (v zmysle ústavy zamestnanec súdu), teda nie sudca, odvolací súd by mal bez ohľadu na to, kedy bolo odvolanie podané (t.j. Ústavne konformným je podľa nás aj v tomto prípade extenzívny výklad § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení po novele, umožňujúci podať odvolanie proti rozhodnutiu súdneho úradníka o trovách exekúcie, vychádzajúc čl. 2 ods. 2, 3 a čl. 142 ústavy v spojení s § 58 ods. 5 a § 200 ods. 2 (od 01.06.2014 označený ako ods. 5) Exekučného poriadku v znení po novele, s § 202 ods. 2 OSP a § 374 ods. Ak by šlo o rozhodnutia súdneho úradníka o trovách exekúcie, kedy bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. c) až e), i), j) a ods. 2 Exekučného poriadku v znení po novele, potom by tu bola možnosť iba jedného, s ústavou nesúladného výkladu, v neprospech možnosti podať odvolanie. Podľa nálezu ÚS SR zo dňa 06.03.2008, sp.zn. IV. ÚS 209/07 platí, že: „napadnuteľnosť všetkých rozhodnutí poverených zamestnancov odvolaním je bezvýnimočným pravidlom majúcim oporu v základnom zákone štátu". Odvolací súd by tak mal podľa nášho názoru ex offo postupovať podľa čl. 144 ods. 2 ústavy, odvolacie konanie by mal prerušiť a podať návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1 ústavy o súlade novely (jej bodu 42. a 76.; v bode 76. konkrétne § 243b ods. 3 za bodkočiarkou) s čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 142 ods. 2 tretia veta ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd č. 209/1992 Zb.

Dovolanie proti rozhodnutiu o trovách exekúcie

Exekučný súd rozhoduje o trovách exekúcie rozhodnutím vo forme uznesenia. Už z uvedeného dôvodu tak nemožno rozhodnutie vo forme uznesenia napadnúť návrhom na obnovu konania, nakoľko § 228 ods. 2 OSP to neumožňuje. Podľa § 236 a nasl. OSP možno za splnenia zákonných podmienok dovolaním napadnúť len právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu. Pri dovolaní ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie iba odvolacieho súdu, dovolanie nie je „ďalším odvolaním" a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmavať akékoľvek rozhodnutie.[5] Právo na súdnu ochranu sa v občianskom súdnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. V rámci všeobecnej úpravy prípustnosti dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu z ustanovenia § 237 OSP výslovne vyplýva, že dovolanie je prípustné, len pokiaľ ide o prípady uvedené v § 237 písm. a) až g) OSP. Dovolanie je prípustné aj proti uzneseniu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v § 239 ods. 1 a 2 OSP.[6]

Vychádzajúc z uvedeného, dovoľujeme si uviesť, že vo všeobecnosti nevidíme možnosť úspešne podať dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v prípadoch, ak bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. c) až e), i), j) Exekučného poriadku v znení po novele. Keďže odvolanie proti takémuto rozhodnutiu exekučného súdu nie je po účinnosti novely prípustné, účastník môže získať iba rozhodnutie odvolacieho súdu podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP, ktorým tento odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu o trovách exekúcie odmietne. Ak by odvolací súd nepostupoval spôsobom uvedeným pri časti „odvolanie" a rozhodol by podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP, hoci mohol podľa nás použiť extenzívny výklad alebo postupovať podľa čl. 142 ods. Dovolací súd by v takýchto prípadoch samotnú prípustnosť dovolania posudzoval podľa § 237 OSP (najmä jeho písm. f)), nakoľko § 239 ods. 3 OSP určuje dovolanie proti uzneseniu o trovách konania za neprípustné. Avšak aj v prípade, že dovolanie proti uzneseniu o trovách konania nie je prípustné, dovolací súd má vždy zákonnú povinnosť (§ 242 ods. O vadu v zmysle § 237 písm. f) OSP však ide len vtedy, ak išlo o nesprávny procesný postup, ktorý sa prejavil v konaní znemožnením realizácie niektorých procesných práv účastníka. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádzala, ale aj samotným rozhodnutím. Ide spravidla o pr…

Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania

Námietky proti trovám exekúcie

Účastník konania (teda nielen povinný) však môže po doručení upovedomenia vzniesť u exekútora aj námietky proti trovám exekúcie, pokiaľ namieta len tieto trovy. Námietky proti exekúcii ako aj námietky proti trovám exekúcie sa musia podať exekútorovi, teda neadresujú sa súdu. Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty (t. j. deň doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému). Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon pri exekútorovi alebo sa námietky odovzdajú orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (pošta). Odpustenie zmeškania lehoty je v exekučnom konaní vylúčené (pozri § 36 ods. Námietky musia byť odôvodnené, nestačí podať námietky bez odôvodnenia, lebo na dodatočne uvedené dôvody, t. j. Povinnému bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie dňa 5. októbra 2010. Dňa 6. októbra 2010 začínajú teda plynúť dve lehoty. Jedna trojdňová na podanie námietok proti trovám exekúcie, ktoré musia byť podané v rámci tejto lehoty najneskôr do 8. októbra 2010 a druhá štrnásťdňová, v rámci ktorej môže povinný podať námietky proti exekúcii, pričom táto uplynie dňa 19.

Súdny exekútor nemôže do uplynutia lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo dovtedy, kým sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydať exekučný príkaz, t. j. Zákon však exekútorovi nezakazuje robiť úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného ani niektoré ďalšie úkony. Je skoro pravidlom, že povinný po tom, ako obdrží od exekútora upovedomenie o začatí exekúcie, má potrebu sa k tejto skutočnosti vyjadriť. V mnohých podaných námietkach však povinní len oboznamujú exekútora a exekučný súd so svojou zlou finančnou či sociálnou situáciou, alebo vysvetľujú dôvod nezaplatenia dlhu či nesplnenia inej povinnosti právne irelevantnými skutočnosťami, napríklad, že majú malé deti a nemajú na vrátenie pôžičky, alebo opisujú, ako ich niekto oklamal a preto nemajú peniaze a podobne. Námietkam môže exekučný súd vyhovieť len v prípade ak sa preukáže, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku (napríklad bola celá vymáhaná suma už zaplatená alebo došlo ku kompenzácii, t. j. zániku nároku započítaním) alebo bránia jeho vymáhateľnosti (premlčanie a podobne), alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (exekučný titul, napríklad rozsudok nie je materiálne vykonateľný a podobne). Ak by nešlo o takýto prípad, súd námietky zamietne. Poplatková povinnosť vzniká bez ohľadu na to, či súd námietkam vyhovel alebo ich zamietol. Ak sa nimi už zaoberal meritórne, teda skúmal ich opodstatnenosť, poplatok musí povinný zaplatiť. Súd teda musí o námietkach rozhodnúť aj v prípade, ak poplatok nebol zaplatený, zaplatenie poplatku nie je predpokladom konania o námietkach, poplatok sa platí až po rozhodnutí o námietkach.

Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii musí súd rozhodnúť najneskôr do 60 dní od ich doručenia. V prípade podania žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov zo strany povinného je súd povinný v prvom rade rozhodnúť o námietkach a až následne skúmať predpoklady pre oslobodenie povinného od súdnych poplatkov, čo je odôvodnené hlavne tým, aby žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov za podané námietky neslúžila ako nástroj obštrukcií povinných v snahe oddialiť ešte viac postihnutie ich majetku. K uvedenému odkazujeme aj na odôvodnenia niektorých rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, napríklad sp. zn. II. ÚS 87/08-8 a III. Každé rozhodnutie o námietkach musí obsahovať v závere poučenie, kde sú účastníci exekučného konania poučení o možnosti podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu. Ak však o zamietnutí námietok nerozhodoval sudca, ale vyšší súdny úradník, odvolanie je prípustné, avšak o odvolaní nebude rozhodovať krajský súd, ale sudca toho istého okresného súdu. Z odvolania proti rozhodnutiu o námietkach sa poplatok neplatí vzhľadom na poznámku č.

tags: #odvolanie #v #exekucnom #konani #trovy