
Akcionár je kľúčovou postavou v akciovej spoločnosti. Je to fyzická alebo právnická osoba, ktorá vlastní akcie (podiel) v akciovej spoločnosti. Akciová spoločnosť môže stiahnuť svoje akcie z burzy cenných papierov bez súhlasu všetkých akcionárov, a to aj z vôle jedného, majoritného akcionára, keďže stiahnutie je podmienené súhlasom valného zhromaždenia.
Akcionár je spolumajiteľom akciovej spoločnosti. Jeho postavenie a práva upravuje Obchodný zákonník a stanovy konkrétnej spoločnosti. Ak ste sa rozhodli podnikať formou akciovej spoločnosti, vy a vaši spoločníci ste akcionármi. Musíte rozumieť svojim právam a povinnostiam, najmä ako funguje valné zhromaždenie, ktoré je najvyšším orgánom firmy.
Analógia: Ak je akciová spoločnosť bytový dom, akcionár nie je nájomník, ale majiteľ bytu (alebo viacerých bytov). Ako majiteľ má právo rozhodovať o dome na schôdzi vlastníkov (valné zhromaždenie) a ak dom zarába (napr.
Medzi základné práva akcionára patrí:
Akcionár neručí za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom (ako napr.
Prečítajte si tiež: Povinnosti akcionára
Majoritný akcionár a minoritný akcionári rovnakej akciovej spoločnosti často nemajú totožné ciele. Pre majoritného akcionára znamená väčšinový balík akcií najmä možnosť riadiť akciovú spoločnosť. Nie je pre neho preto dôležité, aby sa s akciami obchodovalo priamo na burze. Ak sa totiž, napríklad, rozhodne svoje akcie predať, môže tak urobiť prostredníctvom verejnej obchodne súťaže, alebo si nájsť priameho kupca iným spôsobom.
Menšinoví akcionári sa počtom svojich akcií nemajú šancu priamo podieľať na riadení spoločností, preto svoje akcie považujú len za finančnú investíciu. Veľmi dôležitá je preto pre nich vysoká likvidita, to znamená možnosť dostať sa k svojim peniazom v hotovosti čo najrýchlejšie. A takúto možnosť drobným akcionárom by mala ponúkať len burza cenných papierov. Súčasne sú minoritní akcionári pripravení aj o práva, ktoré sú spojené s akciami zaregistrovanými na burze. Zákon síce myslel aj na odškodnenie minoritných akcionárov, to však v niektorých prípadoch nemusí byť dostatočné.
Právna úprava chráni menšinových akcionárov spoločností, ktorých akcie sú kótované na burze a všetkých spoločností, ktorých akcie boli podľa predchádzajúcich právnych predpisov verejne obchodovateľné. Spoločnosť, ktorá rozhodne o skončení obchodovania s jej akciami na burze musí akcionárom, ktorí sa nezúčastnili valnom zhromaždení a tým, ktorí hlasovali proti rozhodnutiu o ukončení obchodovania s akciami spoločnosti na burze ponúknuť odkúpenie. Minimálna cena, ktorú musí spoločnosť akcionárom ponúknuť je stanovená zákonom ako priemerná cena dosiahnutá na burze za posledných šesť mesiacov pred rozhodnutím valného zhromaždenia a zároveň nesmie byť nižšia ako 50 % hodnoty čistého obchodného imania pripadajúceho na jednu akciu.
Podľa zákona majú minoritní akcionári nárok predať svoje akcie späť spoločnosti, ktorá ich vydala. V mnohých prípadoch však odškodnenie nie je primerané hodnote akcií. Niektorí minoritní akcionári sa preto obrátili na slovenské súdy a žiadajú právnu ochranu napriek jednoznačne formulovanému zákonu. Argumentujú pritom Ústavou Slovenskej republiky, ktorá hovorí o tom, že obmedzenie vlastníckeho práva je možné len za primeranú náhradu.
Základom je transparentnosť hospodárenia a podnikania akciových spoločností a ich zodpovedné riadenie. Pokiaľ ide o transparentnosť, právna úprava od 1. januára 2002 zásadným spôsobom posilnila dostupnosť informácií o akciových spoločnostiach. Treba sledovať pôsobenie novej právnej úpravy a zachytiť jej nedostatky, najmä pokiaľ ide to, či mechanizmy vynútiteľnosti zákonom stanovených povinností zverejňovať informácie sú dostatočne účinné. Domnievam sa však, že právna úprava stále dostatočne nezabezpečuje, aby zverejňované údaje boli aj skutočne správne. Otázka mechanizmov kontroly správnosti zverejňovaných údajov je, ako sa ukázalo aj v zahraničí, kľúčová. Veľmi dôležité je postupné presadzovanie princípov corporate governance do riadenia spoločnosti, ktorých základ je daný novelizovanou právnou úpravou Obchodného zákonníka. V tejto oblasti však nielen písané právo zohráva svoju úlohu. Opäť bude dôležité, či sa právne prostriedky vynútenia plnenia povinností a uplatňovania zodpovednosti, v prípade ich porušovania zo strany riadiacich a kontrolných orgánov spoločnosti, ukážu v praxi ako dostatočne účinné.
Prečítajte si tiež: Akcionári na Slovensku
Inštitút povinnej verejnej ponuky na odkúpenie akcií v prípade "odchodu" spoločnosti z burzy svojou podstatou slúži na to, aby menšinoví akcionári mali možnosť predať svoje akcie za trhovú cenu, pretože v budúcnosti túto možnosť nebudú mať. Vzhľadom na absenciu výraznejšieho dopytu po akciách na burze a tomu zodpovedajúcu trhovú cenu väčšiny akcií a vzhľadom na to, že drobní akcionári nadobudli svoje akcie v rámci kupónovej privatizácie, právna úprava povinnej verejnej ponuky už od roku 1999 garantuje minimálnu cenu na úrovni 50 % čistého obchodného imania pripadajúceho na jednu akciu. Treba si uvedomiť aj reálne možnosti spoločností, ktoré budú od menšinových akcionárov akcie odkupovať. Ak bude pre prípad "odchodu" spoločnosti z burzy zákonom stanovená minimálna garantovaná cena za odkúpenie akcií od menšinových akcionárov stanovená príliš vysoko, dôsledkom bude, že spoločnosti túto možnosť nevyužijú.
Drobní akcionári budú musieť predať svoje akcie. Od mája budúceho roku by totiž mali byť aj do slovenskej legislatívy prijaté normy umožňujúce tzv. vytesnenie drobných akcionárov. Týka sa to spoločností, v ktorých väčšinový akcionár vlastní akcie s menovitou hodnotou väčšou ako 90 percent základného imania spoločnosti. Členským štátom únie prikazuje zaviesť takúto úpravu do ich národnej legislatívy smernica Európskej komisie. Nedávne zavedenie tejto smernice do legislatívy v Česku vyvolalo pobúrenie drobných akcionárov. Doteraz sa už niekoľko desiatok českých spoločností rozhodlo vytesniť drobných akcionárov. Týka sa to tiež slovenských občanov, lebo aj tí vlastnia akcie v Česku - z prvej vlny kupónovej privatizácie. V prípade rozhodnutia valného zhromaždenia o vyvlastnení budú musieť predať svoje akcie za navrhovanú cenu majoritnému akcionárovi.
Slovenský zákon definuje squeeze-out ako právo výkupu a sell-out ako právo na vykúpenie. Podrobne sa nimi zaoberá najnovšia novela zákona o cenných papieroch a investičných službách. Ten, kto sa rozhodne uplatniť právo výkupu, to bude musieť oznámiť Národnej banke Slovenska ako orgánu dohľadu. Právo výkupu navrhovateľ uplatní zaslaním návrhu zmluvy o kúpe akcií všetkým dotknutým akcionárom. V návrhu zmluvy navrhovateľ uvedie najmä: údaje o výške protiplnenia vrátane odôvodnenia tejto výšky protiplnenia, lehotu na prijatie návrhu zmluvy, lehotu a postup foto archív pri realizácii prevodu cenných papierov. Protiplnením pri uplatnení práva výkupu môže byť len peňažné protiplnenie. Ponúkané protiplnenie musí byť primerané cene akcií spoločnosti. Protiplnenie sa považuje za primerané, ak nie je nižšie ako protiplnenie, za ktoré navrhovateľ nadobudol podiel na základe ponuky na prevzatie, ktorá zakladala uplatnenie práva výkupu. Protiplnenie pri povinnej ponuke na prevzatie (squeeze-out) musí byť primerané hodnote akcií cieľovej spoločnosti; primeranosť protiplnenia sa doloží znaleckým posudkom, ktorý sa vypracúva podľa osobitného predpisu k rozhodujúcemu dňu vzniku povinnosti uskutočniť verejnú ponuku.
Akcionárom sa stávate kúpou akcií. Môžete tak urobiť dvoma spôsobmi:
V prípade, že spoločnosť vydala akcie na meno, vedie zoznam akcionárov. Pokiaľ spoločnosť vydala akcie na majiteľa, vedie zoznam akcionárov Stredisko cenných papierov. V obidvoch prípadoch má však zoznam akcionárov k dispozícii predstavenstvo akciovej spoločnosti, ktoré je zväčša vytvorené z predstaviteľov majoritného akcionára.
Prečítajte si tiež: Dedenie obchodného podielu v s.r.o.