Dovolanie v Manželskom Výživnom: Podmienky a Kontext

Rozvod je bezpochyby náročná životná zmena, ktorá zasahuje do všetkých oblastí života, najmä ak sú v rodine maloleté deti. Súčasne spoločensko-ekonomické, sociálne a politické podmienky a zmeny v spoločnosti si vyžadujú nový prístup ku konfliktom a k spôsobu riešenia sporov v oblasti súkromnoprávnych vzťahov. Slovenský právny systém spolu s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVAR) sa snažia zmierniť negatívne dopady rozvodu na deti a zabezpečiť ochranu ich záujmov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na dovolanie v manželskom výživnom, podmienky pre jeho uplatnenie a kontext rodinného práva na Slovensku.

Úvod do Problematiy Manželského Výživného

Výživovacia povinnosť predstavuje vo všeobecnosti jednu zo základných obsahových zložiek základných rodinnoprávnych vzťahov. Právna úprava v § 25 ods. Zákona o rodine upravuje vyživovaciu povinnosť manžela voči manželke. Táto povinnosť vzniká uzavretím manželstva a trvá počas jeho trvania. Po rozvode manželstva táto povinnosť nezaniká automaticky, ale za určitých okolností môže pretrvávať. Inštitút manželského výživného má zabezpečiť, aby rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, nebol ponechaný bez prostriedkov.

Podmienky pre Dovolanie sa Manželského Výživného

Pre úspešné dovolanie sa manželského výživného musia byť splnené určité podmienky stanovené zákonom. Medzi tieto podmienky patrí:

1. Trvanie Manželstva: Manželské výživné je primárne spojené s trvaním manželstva. Po jeho zániku rozvodom sa posudzuje nárok na výživné podľa iných kritérií.
2. Neschopnosť Sám sa Živiť: Rozvedený manžel musí preukázať, že nie je schopný sám sa živiť. Táto neschopnosť môže byť spôsobená vekom, zdravotným stavom, nedostatkom pracovných príležitostí alebo inými objektívnymi dôvodmi.
3. Životná Úroveň: Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliada na životnú úroveň počas trvania manželstva. Cieľom je zabezpečiť, aby rozvedený manžel mal aspoň približne rovnakú životnú úroveň ako počas manželstva.
4. Schopnosti, Možnosti a Majetkové Pomery Povinného Manžela: Súd posudzuje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného manžela. Výživné nemôže byť určené v takej výške, ktorá by ohrozila jeho vlastnú existenciu.

Príklad z Praxe: Terézia Vajdová vs. Ján Vajda

Navrhovateľka Terézia Vajdová sa domáha manželského výživného od svojho manžela Jána Vajdu, ktorý sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Terézia je v súčasnosti bez zamestnania a poberá len dávky v hmotnej núdzi vo výške 170 €. Tvrdí, že Ján, ktorý pracuje v spoločnosti XY, a. s., neprispieva na domácnosť ani na ich syna Lukáša žiadnou sumou, pričom má čistý mesačný príjem približne 500 €.

Terézia uvádza, že musí zo sociálnych dávok pokryť mesačné nájomné 100 €, stravu 50 €, ošatenie, hygienické potreby a podobne. Keďže tieto náklady prevyšujú jej príjmy, neustále jej musia finančne vypomáhať rodičia a výdavky súvisiace s ročným vyúčtovaním služieb musela pokryť pôžičkou z nebankovej inštitúcie.

Prečítajte si tiež: CSP a dovolanie v manželskom výživnom

Na základe týchto skutočností Terézia žiada, aby Ján bol povinný prispievať na jej výživu sumou 50 € mesačne. V tomto konaní je Terézia oslobodená od súdnych poplatkov zo zákona.

Alternatívne Riešenia Sporov: Mediácia

Zákonom č. 420/2004 Z. z. o mediácii sa upevnila pozícia inštitútu mediácie ako legitímneho nástroja na riešenie sporov. Mediácia prispieva k rýchlejšiemu prístupu k spravodlivosti občanov. Úlohou mediácie nie je nahradiť fungujúci systém súdnictva, ale vytvoriť podporu k tomuto systému iným prístupom k riešeniu sporov. Cieľom je vrátiť zodpovednosť za vyriešenie sporu do rúk tým, ktorých sa spor bezprostredne týka. Výsledkom mediácie je dohoda, ktorá má písomnú formu a je pre osoby zúčastnené na mediácii záväzná.

Rodičovská Dohoda a Mediácia

Cieľom príspevku je poukázať na obsah rodičovskej dohody, ktorá je výsledkom mediácie a ktorá odráža potreby, záujmy a možnosti účastníkov dohody pretvorené do vzájomných práv a povinností a z tohto dôvodu je pre účastníkov viac akceptovateľná a napĺňaná. Ďalej v príspevku poukážeme na rozdiel v obsahu dohody uzatvorenej rodičmi v mediácii a dohody uzatvorenej priamo na súde, resp. schválenej súdom tak, ako ju v procese schvaľovania deklarujú súdy. V úvahách de lege ferenda sa zamyslíme nad novými prístupmi v rozhodovacej činnosti súdov, pri schvaľovaní rodičovskej dohody, resp. dohody uzatvorenej rodičmi maloletého dieťaťa v mediácii a možnosťami vykonateľnosti dohody, ktorá je výsledkom mediácie a nie je schválená ako súdny zmier pred súdom s poukázaním na zásady súkromného práva a samotné prirodzené právo zakotvené v preambule a čl. 12 ods.

Rodičovské Práva a Povinnosti

Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine predpokladá dohodu rodičov vo väčšine ustanovení upravujúcich výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Relatívna voľnosť pri formulovaní jednotlivých ustanovení poskytuje dostatočný priestor rodičom, aby sa o výkone svojich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o úprave styku či výške a rozsahu vyživovacej povinnosti dohodli podľa ich špecifických podmienok v rodine a ich záujmu. V prípadoch, ak nedôjde k dohode rodičov, súd má tiež široké možnosti individuálne posudzovať podmienky a situáciu v každej rodine individuálne. Schválením rodičovskej dohody súdom by súd mal predchádzať budúcim sporom ohľadom starostlivosti a výchovy detí, a tak pristupovať preventívne vo vzťahu k otázkam týkajúcim sa výkonu rodičovských práv a povinností, aby v budúcnosti nedochádzalo k nedorozumeniam medzi rodičmi o ich výkone.

Obsahom rodičovských práv a povinností je aj úprava styku s maloletým dieťaťom a starostlivosť o výživu maloletých detí. Vyživovacia povinnosť však tvorí z teoretického hľadiska osobitnú skupinu práv a povinností, ktoré sú odvodené od príbuzenského vzťahu. Jej právna úprava sa spravuje odlišnými pravidlami, preto ju zákonodarca upravuje ako osobitnú skupinu práv a povinností a viaže sa na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných osôb a nie na výkon práv a povinností. Každý, bez ohľadu na právnu spôsobilosť, je povinný svoje dieťa vyživovať.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

Rodičia sa rovnako môžu dohodnúť o výške výživného a súd takúto dohodu schváli. Posudzuje pri jej schválení tiež záujem dieťaťa. Ak rodičia predložia dohodu o úprave styku, tá sa stane súčasťou rozsudku, z tohto dôvodu súd takúto dohodu neschvaľuje v prípade rozvodu. Znamená to, že súd ju prepíše do rozsudku, ak bola predložená v písomnej forme alebo ju rodičia ústne nadiktovali do zápisnice súdu. Do týchto otázok zasahuje súd iba v prípade, ak sa rodičia nedohodnú.

Určenie Výšky Výživného

Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, nakoľko vo všeobecnosti platí, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Hlavnými faktormi výšky výživného je miera schopnosti, možností a majetkových pomerov rodiča. Čo sa týka schopností rodiča, tak za tieto je potrebné považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia súdneho rozhodnutia. Tento zárobok je ďalej nutné modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívne vlastnosti rodiča (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, prax, skúsenosti v obore a iné).

Hlavným predpokladom určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb dieťaťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Opakujúce pravidelné mesačné platby ako aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku možno uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac.

Výživné možno definovať ako pravidelne sa opakujúci finančný príspevok rodiča určený ako podiel dieťaťa na životnej úrovni každého z rodičov a na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa. Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa alebo rodiča je až sekundárna. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak má rodiča ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne tak ten bude platiť niekoľko násobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stovák a to bez ohľadu na výšku výdavkov.

Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia preto, zastávam názor, že takéto percentuálne určenie má opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť. Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto, ako vyššie uvádzam, výdavky rodiča pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale nečakajte, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným. V zásade platí, že súd uzná tie ktoré sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky ako napr. exekúcie a pod. súd nebude prihliadať. Ak sa rozvádzate alebo rozchádzate tak musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, pretože Vám vzniká nová a nie malá výdavková položka - výživné.

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Súd prostredníctvom UPSVAR zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potencionálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.

Striedavá Starostlivosť

Jednou z možností je striedavá starostlivosť, ktorá umožňuje deťom stráviť čas s oboma rodičmi. Ak sa obaja rodičia primerane podieľali na bežnej starostlivosti o dieťa, venovali dieťaťu dostatok času, tak je dobrý predpoklad, že sa o dieťa dokážu postarať aj v striedavke, každý samostatne. Dieťa je vtedy prirodzene ukotvené na oboch rodičov a v starostlivosti jedného rodiča dokáže fungovať bez strádania druhého rodiča. Naopak, ak v rodine sú úlohy rodičov v starostlivosti o dieťa nerovnomerne rozložené tak dieťa je ukotvené viac na toho rodiča, ktorý sa o neho stará. Takéto deti, najmä v útlom veku, strádajú tohto rodiča aj v prípade ak sú v starostlivosti druhého rodiča. Názor dieťaťa súdy zisťujú už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti dieťaťa. Názor dieťaťa nie je spravidla ďaleko od rodinného stereotypu v ktorom doteraz žilo.

Návrh na Úpravu Rodičovských Práv a Povinností

Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je v zásade okresný súd, v ktorom obvode má maloleté dieťa bydlisko. Návrh musí obsahovať označenie účastníkov konania, t.j. osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje maloletého dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, odkedy spolu nežijete ako rodina. Je potrebné navrhnúť súdu, ktorému z rodičov navrhujete dieťa zveriť do osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej starostlivosti, navrhovanú výšku výživného a prípadne rozsah styku s dieťaťom. Návrh podrobne odôvodnite najmä pokiaľ ide o navrhovanú úpravu zverenia, výživy a styku. Opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa je nevyhnutný. K návrhu je potrebné priložiť rodný list maloletého dieťaťa, potvrdenie zamestnávateľa o príjme, daňové priznanie, príp. špecifikáciu výdavkov navrhovateľa na jeho osobu, domácnosť, maloleté dieťa a doklady preukazujúce niektoré výdavky na domácnosť, navrhovateľa, maloleté dieťa.

Priebeh Súdneho Konania

Súd v prvom rade vypočuje rodičov na pojednávaní a vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie názoru maloletého dieťaťa, príp. sociálnych a bytových pomerov rodičov. Uvedené sa realizuje spravidla prostredníctvom UPSVAR. Nie je ojedinelým javom, že v konaní je ustanovený súdny znalec spravidla z odboru detskej psychológie, ktorému súd uloží zodpovedať niektoré otázky na základe ktorých odpovedí potom súd rozhodne o zverení. Keď má súd jasno vo veci zverenia vykoná dokazovanie k určeniu výživného, príp. úprave styku. Súd rozhoduje rozsudkom proti ktorému je možné odvolanie na krajský súd. Súd musí v konaní rozhodnúť o troch veciach a to o a) o zverení maloletého dieťaťa, b) o výške výživného a c) o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom.

Zverenie Dieťaťa

Podľa §36 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine: „Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností“. Otázka zverenia maloletého dieťaťa je jednou z najťažších otázok, ktoré súd v konaní musí riešiť. Súd môže maloleté dieťa zveriť jednému z rodičov, príp. môže maloleté dieťa zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Záujem dieťaťa má široký rozmer, nielen právny. Rodinný stereotyp resp. doterajšia starostlivosť každého rodiča o dieťa samostatne predurčuje spravidla aj možnosti dieťaťa a jeho schopnosť sa prispôsobiť zmenám.

Styk s Dieťaťom

Podľa §24 ods. 1 posledná veta Zákona o rodine: „Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť“. Styk sa spravidla upravuje tomu rodičovi, ktorý nemá dieťa zverené do opatery a slúži na zabezpečenie rozvoja vzťahu dieťaťa k tomuto rodičovi. O styk pôjde vtedy, kedy jeho rozsah je v porovnaní s rozsahom starostlivosti druhého rodiča zjavne menší. V rámci rozhodnutia súdu o styku prichádzajú do úvahy dve možnosti. Buď styk fixne upraviť v súdnom rozhodnutí alebo ho neupraviť vôbec. Fixná úprava styku znamená, že súd vo výroku rozsudku uvedie presný čas začiatku a konca styku, tak aby takáto úprava bola vykonateľná. Upravuje sa bežný styk počas kalendárneho roka a styk počas prázdnin. Výhodou tejto úpravy je, že ak druhý rodič bráni v styku je možné domáhať sa výkonu rozsudku súdnou cestou. Flexibilná úprava styku znamená, že súd vo výroku rozsudku styk vôbec neupraví a tento ponechá na budúcej dohode rodičov. Nevýhoda bude, že ak druhý rodič bráni v styku nie je možné domáhať sa výkonu rozsudku ale najprv musí byť styk upravený fixne súdnym rozhodnutím.

Komunikácia a Odovzdávanie Dieťaťa

Komunikácia rodičov je nevyhnutným predpokladom normálneho fungovania po rozchode či rozvode. Ak nekomunikujete tak si to skôr či neskôr odnesie Vaše dieťa, ktoré sa spravidla stáva nechceným „sprostredkovateľom“ informácii medzi rodičmi. Pokiaľ sú vzťahy rodičov a ich komunikácia zlé tak základným pravidlom pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa bude obmedzenie času preberania a komunikácie na minimum.

Splatnosť Výživného a Príspevky Nad Rámec Výživného

Dodržte splatnosť výživného. Špecifikom výroku rozsudku o výživnom je, že sa uhrádza „k rukám“ rodiča. To neznamená, že musíte výživné uhradiť len osobne na ruku druhému rodičovi. Znamená to, že do dňa splatnosti musí druhý rodič mať výživné v jeho dispozícii. Preto odporúčame splátky výživného uhrádzať napríklad trvalým príkazom avšak s dostatočným časovým odstupom, tak aby druhému rodičovi výživné došlo na účet najneskôr v deň jeho splatnosti.

tags: #dovolanie #v #manzelskom #vyzivnom #podmienky