
Tento článok sa zaoberá problematikou dovolávania sa v rodinných veciach, s dôrazom na civilné mimosporové konanie. Civilné mimosporové konanie je upravené zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP). Vzhľadom na to, že rodina je základnou bunkou spoločnosti a jej ochrana je v záujme spoločnosti, aj v konaniach o rozvod manželstva sa súd snaží odstrániť príčiny rozvratu a viesť účastníkov k zmierlivému riešeniu.
Na úvod je dôležité zdôrazniť, že CMP subsidiárne využíva Civilný sporový poriadok (CSP). To znamená, že ak niektorá otázka nie je upravená v CMP, použijú sa ustanovenia CSP. CMP používa formuláciu „niektoré ustanovenia o“, čo znamená, že v týchto prípadoch upravuje CMP odlišnosti oproti CSP.
Na rozdiel od CSP, CMP sa riadi vyšetrovacím princípom. Súd je iniciatívny a vyhľadáva dôkazy aj sám, a to aj v prípade, ak ich účastníci nenavrhnú. Dôvodová správa k zákonu uvádza, že mimosporové konanie ovláda princíp materiálnej pravdy, ktorý vyžaduje od súdu úplné zistenie skutočného stavu veci. Súd sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov, ale aplikuje vyšetrovací (vyhľadávací) princíp. Dôraz sa kladie na uplatňovanie verejného záujmu. Súd môže rozhodnúť aj nad rámec návrhov účastníkov, teda ultra petitum.
Príslušný súd je určený CMP. Podľa § 8 CMP je účastníkom ten, koho za účastníka označuje CMP. Zákon dbá na právo dieťaťa vyjadriť svoj názor v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa. Vyjadrenie názoru dieťaťa nie je podmienené vekom ani rozumovou vyspelosťou, ale schopnosťou ho vyjadriť.
V konaniach o rozvod manželstva sú účastníkmi konania manželia. Miestne príslušným súdom je súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak tam jeden z nich býva. Ak to nie je možné, príslušný je súd, v ktorého obvode má manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod, trvalý pobyt. Ak ani to nie je možné, príslušný je súd, v ktorého obvode má trvalý pobyt navrhovateľ. Je dôležité rozlišovať medzi pojmom bydlisko (faktický pojem) a trvalý pobyt (právny pojem).
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad o dovolaní
V záujme ochrany rodiny a manželstva sa súd snaží odstrániť príčiny rozvratu a viesť účastníkov k zmierlivému riešeniu. Súd môže konanie prerušiť na dobu najmenej 3 mesiace, ak to účastníci navrhnú. Ak sa návrh na pokračovanie konania nepodá do 1 roka od prerušenia, súd konanie zastaví.
Ak sú v manželstve deti, konanie o rozvod sa obligatórne spája s konaním o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Rodičovstvo sa určuje podľa Zákona o rodine. Matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila. Otcom dieťaťa je muž, ktorému svedčí jedna z domnienok otcovstva (manžel matky, muž, ktorý urobí súhlasné vyhlásenie, alebo muž určený súdom v paternitnom spore).
Ak nie je otcovstvo určené prvou ani druhou domnienkou, súd pred začatím konania vyslúchne matku a muža, ktorého matka označí za otca, či uznáva otcovstvo. Ak títo súhlasne vyhlásia, že dotyčný muž je otcom, ide o súhlasné vyhlásenie rodičov na súde. Túto informáciu súd zašle matrike. Ak nedôjde k súhlasnému vyhláseniu, je potrebné podať na súd návrh na určenie otcovstva. Ak matka návrh nepodá v primeranom čase, súd ustanoví dieťaťu procesného opatrovníka, ktorý návrh podá a dieťa v konaní zastupuje.
Podľa § 106 CMP je na konania vo veciach určenia rodičovstva miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko. Ak taký súd nie je, príslušný je všeobecný súd matky, inak všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.
Paragraf 108 CMP uvádza účastníctvo v konaniach uvedených v § 111 CMP, napr. konanie o mene a priezvisku, výživnom, styku s dieťaťom, úprave rodičovských práv a povinností, schválení právneho úkonu maloletého, atď.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu
Podľa § 112 ods. 1 CMP je na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Ak nie je príslušný súd známy alebo nemôže včas vykonať procesné úkony, koná podľa § 113 CMP súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje.
V týchto konaniach platí zásada oficiality, pretože je potrebné chrániť najlepší záujem maloletého. Podľa § 115 CMP súd vybavuje podnety a upozornenia fyzických a právnických osôb a vykonáva opatrenia na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletých. Ak súd zistí, že je potrebné začať konanie vo veciach maloletých, začne ho aj bez návrhu.
Súd vedie rodičov, poručníkov, prípadne opatrovníkov maloletých k riadnemu plneniu povinností pri starostlivosti o maloletého. Vybavuje podnety a upozornenia ohľadne výchovy maloletého a robí vhodné opatrenia. Súd sa snaží viesť účastníkov k zmierlivému riešení a dosiahnutiu dohody. Zdôrazňuje sa participačné právo dieťaťa, t.j. právo zúčastniť sa konania, byť informovaný o konaní a dôsledkoch rozhodnutia vhodným spôsobom, s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť.
Opravné prostriedky v CMP sú v zásade rovnaké ako v CSP. CMP rozoznáva odvolanie, dovolanie, obnovu konania a dovolanie generálneho prokurátora.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý predstavuje výnimku z pravidla stability súdneho rozhodnutia. Jeho účelom je presadiť vecnú správnosť a spravodlivosť súdneho rozhodnutia v odôvodnených prípadoch.
Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti
V kontexte rodinného práva, Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre riešil otázky prípustnosti dovolania v rôznych situáciách, napríklad:
V každej veci týkajúcej sa maloletých detí dominuje záujem maloletého dieťaťa. Dosiahnutie účinnej ochrany záujmov maloletých detí je zabezpečené aj inštitútom predbežného opatrenia podľa Občianskeho súdneho poriadku. Jedným z nevyhnutných predpokladov, za ktorých môže súd nariadiť predbežné opatrenie, je v zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa na danej dočasnej úprave pomerov.
Právna veta: Rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone, pričom je v záujme dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi. Ani jednému z rodičov nepatrí právo obmedzovať pri starostlivosti o dieťa druhého rodiča (pokiaľ o tom nerozhodne súd). Je predovšetkým na rodičoch, aby maloletému dieťaťu zabezpečili bezkonfliktné a stabilné výchovné prostredie a úlohou otca, ktorý zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, vytvoriť priaznivé podmienky na uskutočnenie styku matky s dieťaťom.
Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva strany civilného sporového konania (účastníka civilného mimosporového konania) na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti civilného sporového konania (civilného mimosporového konania) alebo jeho zrýchlenie.
Podľa § 111 ods. 1 CSP do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.