Dovolanie v Trestnej Veci Lúpeže: Vzor a Dôležité Aspekty

Úvod

Tento článok sa zaoberá problematikou dovolania v trestnej veci lúpeže, pričom sa zameriava na vzorové situácie a kľúčové aspekty, ktoré je potrebné zohľadniť. Dôraz je kladený na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré poskytujú dôležité usmernenia pre posudzovanie dôkazov a zabezpečenie spravodlivého procesu.

I. Hodnotenie Výpovede Spolupracujúcej Osoby

Pri hodnotení výpovede spolupracujúcej osoby, ktorá je pre vec rozhodujúca, je nevyhnutné postupovať s mimoriadnou opatrnosťou. Pokiaľ výpoveď korešponduje s inými dôkazmi týkajúcimi sa skutočnosti, že sa skutok stal a aký bol jeho priebeh, automaticky to nemusí znamenať, že táto osoba hovorí pravdu aj v tom, kto s ňou mal trestnú činnosť páchať. Ústavný súd považuje za hrozbu pre spravodlivosť trestného konania takú prax, ak by sa vierohodnosť vypočúvanej osoby (obvinený, svedok) odvodzovala v zmysle prístupu - hovor pravdu tam, kde sa to dá overiť inými dôkazmi, budú ti veriť aj tam, kde sa to overiť (akýmikoľvek) inými dôkazmi nepodarí. Osobitne táto výhrada platí vo vzťahu k spolupracujúcemu obvinenému, kde judikatúra európskych justičných orgánov, ako aj ústavného súdu dôrazne nabáda k náležitej opatrnosti.

Je nevyhnutné mimoriadne dôsledne pomerovať riziko odhalenia z prípadného klamstva (osobitne pri zjavnej dôkaznej núdzi v súvislosti s okolnosťami, za ktorých bol skutok spáchaný) s celkovou výhodou, ktorú táto osoba získa výmenou za spoluprácu, ktorá sa nie zriedka rovná faktickej beztrestnosti. Treba sa tak pokúsiť rozlíšiť prípady, pri ktorých nebude možné zavrhnúť úvahu, že uvedené riziko je pre konkrétnu osobu prijateľné a smeruje výlučne k snahe za akýchkoľvek okolností získať výhody pre seba a prípady, keď taká osoba vypovedá v snahe objasniť skutočný priebeh trestnej činnosti (čo samozrejme neznamená, že v takom prípade tu nemôže byť prítomný aj legitímny faktor získania výhody).

II. Výpovede Spolupracujúcich Svedkov (Korunných Svedkov)

Výpovede spolupracujúcich alebo tzv. korunných svedkov, ktorí boli svojím spôsobom tiež zapojení do prípravy trestnej činnosti, resp. do jej páchania, vyžadujú obzvlášť kritické posúdenie. Súdy by mali venovať pozornosť výhodám, ktoré boli tejto spolupracujúcej osobe poskytnuté, a jeho motivácii vypovedať tak, ako vypovedal. Je potrebné zohľadniť všetky rozpory v jeho výpovediach, ako aj v porovnaní s inými dôkazmi.

III. Príklad z Praxe: Ústavný Súd SR, Sp. Zn. I. ÚS 245/2024

Ústavný súd Slovenskej republiky sa v náleze sp. zn. I. ÚS 245/2024 zaoberal ústavnou sťažnosťou sťažovateľa proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 To 1/2017 z 11. apríla 2018 a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 TdoV 8/2018 zo 7. júna 2021.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

Sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv a slobôd v trestnom konaní, v ktorom bol uznaný za vinného z viacerých trestných činov, vrátane trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon účinného do 31. decembra 2005, trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 a 2 písm. a), b) a c) a ods. 3 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 a ďalších trestných činov.

Sťažovateľ argumentoval, že bol odsúdený na základe nezákonne získaných dôkazov, že súdy nevenovali dostatočnú pozornosť výhodám, ktoré boli poskytnuté spolupracujúcej osobe, a jeho motivácii vypovedať tak, ako vypovedal, a že všeobecné súdy neučinili zadosť jeho právu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

IV. Dôležité Aspekty Dovolania

1. Nezohľadnenie Následkov Krivej Prísahy

Sťažovateľ namietal, že špecializovaný trestný súd na hlavnom pojednávaní neupozornil svedkov na následky krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Trestného zákona napriek tomu, že mu to ustanovuje § 265 ods. 2 Trestného poriadku, čím došlo k odsúdeniu sťažovateľa na základe nezákonne získaných dôkazov. Poučil ich len o následkoch krivej výpovede podľa 346 ods. 1 Trestného zákona, a teda len podľa § 131 ods. 1 Trestného poriadku. Takýto postup mohol spôsobiť neuvedomenie si následkov krivej prísahy.

2. Nesprávne Aplikované Priťažujúce Okolnosti

Sťažovateľ konštatoval, že bol uznaný za vinného z trestného činu podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výške 25 rokov; neskôr odvolacím súdom na 24 a pol roka z dôvodu jeho oslobodenia spod jedného zo skutkov obžaloby. Trest mu bol uložený za použitia (okrem iného) priťažujúcich okolností podľa § 34 písm. ch) aj) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005, t. j. že trestný čin páchal alebo v ňom pokračoval po dlhší čas a bol už pre trestný čin odsúdený. Tieto boli podľa jeho názoru aplikované v rozpore so zákonom, keďže v čase vyhlásenia rozsudku Špecializovaného trestného súdu boli jeho predchádzajúce odsúdenia zahladené.

3. Neprimeraná Dĺžka Konania

Sťažovateľ poukazoval na to, že trestné konanie v jeho veci trvalo takmer trinásť rokov, z toho jedenásť rokov súdne konanie a dva roky prípravné konanie. V podanom odvolaní doslova síce nenamietal neprimeranú dĺžku konania, no namietal neprimeraný trest a táto skutočnosť bola dostačujúca na to, aby sa odvolací súd zaoberal aj touto námietkou (primeranosti, resp. neprimeranosti trestu) vzhľadom na dĺžku konania, ku ktorej sťažovateľ neprispel svojím konaním.

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

4. Nedostatočné Odôvodnenie Súdneho Rozhodnutia

Sťažovateľ ďalej argumentoval, že všeobecné súdy neučinili zadosť jeho právu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Uvádza, že „bol odsúdený za vraždu iba na základe jediného dôkazu“, a to výpovede spolupracujúceho svedka (skutok v bode 20 rozsudku Špecializovaného trestného súdu). Hoci súdy poukazovali v jeho veci aj iné dôkazy, ktoré ho usvedčovali, je presvedčený, že iné dôkazy o jeho vine nesvedčia.

V. Podnet Prokurátorovi

V prípade, že sa domnievate, že došlo k porušeniu zákona v trestnom konaní, môžete podať podnet prokurátorovi. Podnet sa podáva písomne, ústne do zápisnice, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami. Podnet musí obsahovať, komu je určený, akej veci sa týka, kto ho podáva, proti komu smeruje, čoho sa podávateľ podnetu domáha a odôvodnenie podnetu. Podnet musí byť datovaný a podpísaný podávateľom podnetu alebo jeho zástupcom. Ak sa podávateľ podnetu domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia, k podnetu priloží aj napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie a uvedie dôvody, pre ktoré považuje toto rozhodnutie alebo opatrenie za nezákonné.

VI. Trestný Čin vs. Priestupok

Je dôležité rozlišovať medzi trestným činom a priestupkom. Trestným činom je protiprávny čin, ak má znaky uvedené v Trestnom zákone. Podľa škodlivosti a závažnosti rozlišujeme trestné činy na prečiny a zločiny. Od trestných činov treba odlišovať priestupky, ktorých nebezpečnosť a závažnosť je v porovnaní s trestnými činmi nižšia. Spáchanie trestného činu sa oznamuje orgánom činným v trestnom konaní, ktorými sú policajt a prokurátor.

VII. Príklad: Trestný Rozkaz za Spreneveru

Obvinená Martina Tupá bola uznaná za vinnú z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1 a ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v platnom znení a bol jej uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. Proti trestnému rozkazu podala odpor, v ktorom argumentovala, že skutok, za ktorý bola uznaná vinnou, nie je trestným činom sprenevery, pretože nenapĺňa všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery a to z dôvodu nenaplnenia subjektívnej stránky skutkovej podstaty predmetného trestného činu.

Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania

tags: #dovolanie #v #trestnej #veci #lúpeže #vzor