Dovolanie v Trestnom Konaní Proti Uzneseniu o Zrušení: Analýza a Dôsledky

Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorý umožňuje generálnemu prokurátorovi zasiahnuť do právoplatných rozhodnutí vydaných orgánmi činnými v trestnom konaní. Táto právomoc, zakotvená v § 363 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len „Trestný poriadok“ alebo „TP“), má ďalekosiahle dôsledky pre stabilitu trestného konania a právnu istotu. Tento článok sa zameriava na analýzu tohto mimoriadneho opravného prostriedku, jeho dôsledky a diskusie, ktoré vyvoláva.

Účel Opravného Konania

Účel opravného konania, ako ho definuje Jalč, je trojaký:

• Všeobecný účel: Základný cieľ trestného konania.
• Širší účel: Preverovanie rozhodovania prvoinštančných orgánov činných v trestnom konaní alebo súdov.
• Zabezpečenie jednotného výkladu zákonov: Umožňuje zovšeobecnenie zistených poznatkov.

Tento účel sa vzťahuje aj na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní, ktoré slúži na nápravu právnych chýb alebo chybných postupov, ktoré predchádzali právoplatnému rozhodnutiu. Podstatou sú chyby, ktoré existovali už v čase vydania rozhodnutia a sú zrejmé zo spisu.

Dôsledky Zrušenia Obvinenia

Zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia generálnym prokurátorom má niekoľko závažných trestnoprocesných dôsledkov:

• Vylúčenie trestného stíhania voči konkrétnej osobe: Možné je iba trestné stíhanie vo veci.
• Vylúčenie väzobného trestného stíhania: Osoba už nie je obvinená.

Tieto dôsledky viedli k rozsiahlym diskusiám o potrebe novelizácie § 363 Trestného poriadku.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

Rozšírenie Právomocí Generálneho Prokurátora

Zavedenie inštitútu zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní od 1. januára 2006 výrazne posilnilo právomoci generálneho prokurátora. Cieľom tohto mimoriadneho opravného prostriedku je odstraňovať nezákonnosti v prípravnom konaní, a to ako v rozhodnutiach, tak aj v konaniach, ktoré im predchádzali.

Dovolanie ako Mimoriadny Opravný Prostriedok

Dovolanie je ďalším mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý môže podať oprávnená osoba proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ak bol porušený zákon alebo ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371 Tr. por.

Dôvody Dovolania

Dovolanie možno podať, ak:

• Vo veci rozhodol nepríslušný súd.
• Súd rozhodol v nezákonnom zložení.
• Zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
• Hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
• Vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.
• Trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje.
• Rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
• Bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
• Rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
• Bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
• Proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné.
• Odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania.
• Pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3.
• Bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné (§ 371 ods. 1 Tr. por.).

Minister spravodlivosti môže podať dovolanie aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste (§ 371 ods. 2 Tr. por.).

Minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci (§ 371 ods. 3 Tr. Por.).

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

Oprávnené Osoby na Podanie Dovolania

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 a):

• Generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku.
• Obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

V prospech obvineného, s jeho výslovným písomným súhlasom, môže dovolanie podať aj príbuzný obvineného v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel alebo druh. Ak je obvinený mladistvý, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môže i proti vôli obvineného za neho v jeho prospech podať dovolanie aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Uvedené osoby môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby oprávnené podať v jeho prospech dovolanie môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.

Minister spravodlivosti podá dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1.

Z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por. odsúdený ak využil právo podať riadny opravný prostriedok, je podľa § 372 ods. 1 Tr. por. účinného od 1.9.2011 oprávnený podať dovolanie na Najvyšší súd SR cestou prvostupňového súdu. Ak je oprávnený podať priamo dovolanie, podľa § 369 ods. 1 Tr. por. účinného od 1.9.2011 nie je oprávnený podať podnet na dovolanie ministrovi spravodlivosti.

Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania

Ak však riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu I. stupňa odsúdený nepodal, oprávnenie podať dovolanie mu neprináleží, pričom podľa § 369 ods. 1 Tr. por. účinného od 1.9.2011 nie je ani oprávnený podať podnet na dovolanie ministrovi spravodlivosti.

Ak podnet na dovolanie podá osoba, ktorej Trestný poriadok právo na jeho podanie nepriznáva, minister spravodlivosti o podnete nekoná; toho, kto podnet podal, o tom upovedomí. Podstatné je, kto chce podať dovolanie, proti akému rozhodnutiu a z akého dôvodu má byť dovolanie podané.

Pokiaľ chce podať dovolanie odsúdený z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por. a využil právo podať riadny opravný prostriedok, je podľa § 372 ods. 1 Tr. por. účinného od 1.9.2011 oprávnený podať dovolanie na Najvyšší súd SR cestou prvostupňového súdu. Ak je oprávnený podať priamo dovolanie, podľa § 369 ods. 1 Tr. por. účinného od 1.9.2011 nie je oprávnený podať podnet na dovolanie ministrovi spravodlivosti.

Ak však riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu I. stupňa odsúdený nepodal, oprávnenie podať dovolanie z dôvodov podľa § 371 ods. 1 Tr. por. mu neprináleží, pričom v tomto prípade nie je ani oprávnený podať podnet na dovolanie ministrovi spravodlivosti.

Pokiaľ chce podať dovolanie napr. poškodený, musí sa obrátiť s podnetom na ministra spravodlivosti.

Z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 2, ods. 3 Tr. por. Obvinený alebo príbuzný obvineného v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel alebo druh môžu podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu.

Obvinený musí byť v konaní o dovolaní zastúpený obhajcom.

Ak obvinený alebo príbuzný obvineného podali dovolanie inak ako prostredníctvom obhajcu, súd, ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni, poučí dovolateľa o oprávnení podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu, pričom určí primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku s tým, že ak táto lehota márne uplynie, predloží vec na ďalšie konanie dovolaciemu súdu. Ak však obvinený v určenej lehote preukáže, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, ustanoví mu obhajcu predseda senátu súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.

Ak dovolací súd po predložení dovolania zistí, že dovolateľ nie je zastúpený obhajcom, poučí dovolateľa, že musí byť v konaní o dovolaní zastúpený obhajcom a určí mu primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku. Ak táto lehota márne uplynie, dovolací súd bez preskúmania veci, odmietne dovolanie (nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 alebo § 373 ani po postupe podľa § 379 ods. 1).

Ak dovolanie podá minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor, spolu s doručením rovnopisu dovolania oprávnenej osobe vyzve súd uvedený v odseku 3 túto osobu, aby si zvolila obhajcu, a určí na to primeranú lehotu. Dovolanie sa podáva na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni.

Lehoty na Podanie Dovolania

Ak sa dovolanie podáva v neprospech obvineného, možno ho podať do šiestich mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu prokurátorovi. Ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno ho podať do troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému; ak sa rozhodnutie doručuje obvinenému aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr. Dovolanie je potrebné podať prostredníctvom obhajcu, na súde, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni (okresný súd alebo Špecializovaný trestný súd).

Rozhodnutie Dovolacieho Súdu

Ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania, dovolací súd vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera. Súčasne s týmto výrokom dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd podľa okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Účinky Dovolania

Dovolanie nemá odkladný účinok a preto nemá vplyv na výkon právoplatného súdneho rozhodnutia (napr. Rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté dovolaním a dovolanie nebolo úspešné, ostáva právoplatným a vykonateľným. Z neúspešného dovolacieho konania vyplýva pre navrhovateľa povinnosť nahradiť štátu trovy konania o dovolaní paušálnou sumou, ustanovenou všeobecne záväzným predpisom ( vyhl. MS SR č. 620/2005 Z.z.).

Milosť

Inštitút milosti je vyjadrením ústavného práva prezidenta republiky odpustiť alebo zmierniť odsúdenému uložený trest. Žiadosť o udelenie milosti je potrebné adresovať Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, Hodžovo nám. č. 1, Bratislava .

Rozhodnutia Najvyššieho Súdu SR týkajúce sa Dovolania

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vo svojich rozhodnutiach opakovane zaoberal otázkami prípustnosti a dôvodnosti dovolania. Niektoré z relevantných právnych viet z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR:

• Prípustnosť dovolania: Dovolanie je prípustné v prípade porušenia zákona v konaní alebo pri rozhodovaní (§ 368 ods. 1 Trestného poriadku) len proti rozhodnutiam, ktoré sú uvedené v § 368 ods. 2 Trestného poriadku, ak (rovnako podľa tohto ustanovenia) Trestný poriadok neustanovuje inak.
• Obnova konania: Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok je v zásade v konaniach podľa 5. časti O.s.p. neprípustná.
• Rozhodnutie, ktorým bola vec právoplatne skončená: Rozhodnutím, ktorým bola vec právoplatne skončená, treba podlá § 368 ods. 1 Trestného poriadku o prípustnosti dovolania rozumieť právoplatné rozhodnutie súdu vo veci samej.
• Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.: Dovolací súd môže pri posudzovaní dôvodu dovolania uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. hodnotiť i potrebnú (vyššiu než nepatrnú) závažnosť prečinu (§ 10 ods. 2 Tr. zák.) a opierať sa pritom o dôkazy, ktoré boli v súdnom konaní vykonané; nesmie však skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku (§ 371 ods.1 písm. i/. časť vety za bodkočiarkou Tr.
• Porušenie práva na obhajobu: Znemožnenie uplatnenia práva na obhajobu, ktoré zákon priznáva podozrivej osobe, je subsumovateľné pod porušenie práva na obhajobu ako dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. len za predpokladu, že taký postup orgánov činných v trestnom konaní negatívne ovplyvnil vykonávanie procesných úkonov po začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia.
• Výnimočnosť dovolania: Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty.
• Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok: Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok proti rozhod-nutiu súdu, možno podať, vzhľadom na ustanovenie § 566 ods. 3 Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z. z. v znení zákona č. 650/2005 Z. z.), len proti rozhodnutiam, ktoré nadobudli právo-platnosť po nadobudnutí účinnosti tohto zákona (Trestného poriad-ku), t. j. po 1. januári 2006.
• Okruh rozhodnutí, proti ktorým je prípustné dovolanie: Okruh rozhodnutí, proti ktorým je prípustné dovolanie, je s účinnosťou od 1. septembra 2011 explicitne (výslovne) stanovený v § 368 ods. 2 písm. a/ až h/ Tr. por. V znení zákona č. 262/2011 Z.z. Ďalšie druhy dovolaním napadnuteľných rozhodnutí, ktoré má na mysli slovné spojenie uvedené v návetí tohto ustanovenia „ak tento zákon neustanovuje inak“, vyplývajú z § 371 ods. 2 Tr. por. S tým, že tieto môže účinne napadnúť len minister spravodlivosti.
• Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku: Najvyšší súd dopĺňa, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku „rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom" a jeho zrkadlové znenie - „rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré boli súdom vykonané nezákonným spôsobom", nemožno vykladať v rozpore s jeho logickým i materiálnym významom a účelom (je založené na dôkazoch) tak, že pôjde o prípady, keď súd dôkaz nevykonal.

tags: #dovolanie #v #trestnom #konani #proti #uzneseniu