Dovolanie voči uzneseniu o zrušení napadnutého uznesenia v trestnom konaní

Úvod

Trestné konanie je komplexný proces, v ktorom sa orgány činné v trestnom konaní snažia zistiť, či bol spáchaný trestný čin, kto je jeho páchateľom a aký trest by mal byť páchateľovi uložený. V priebehu tohto konania môžu účastníci konania podávať rôzne opravné prostriedky, medzi ktoré patrí aj dovolanie. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži na nápravu závažných porušení zákona. Tento článok sa zameriava na dovolanie voči uzneseniu o zrušení napadnutého uznesenia v trestnom konaní, pričom analyzuje relevantné právne predpisy a judikatúru.

Rozdielny výklad a aplikačná prax

Generálny prokurátor Slovenskej republiky zistil rozdielny výklad a v dôsledku toho aj odlišnú aplikačnú prax v rozhodovaní senátov trestného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pokiaľ sa týka zákonnej možnosti zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste. Tento rozdielny výklad môže mať závažné dôsledky na práva obvinených a na spravodlivosť trestného konania.

Zrušenie rozsudku vo výroku o treste

Ak je v preskúmavanom rozsudku chybná iba oddeliteľná časť výroku o treste a chybu nemožno napraviť zrušením len tohto chybného výroku alebo aj súčasným rozhodnutím vo veci samej, ale treba v konaní pokračovať čo i len zisťovaním podmienok pre prípadné uloženie niektorého ďalšieho druhu trestu, musí vyšší súd vždy zrušiť celý výrok o treste. Dôvodom je, že zrušením iba chybnej oddeliteľnej časti výroku o treste správoplatní nedotknutú časť napadnutého rozsudku vo výroku o vine a nedotknutom výroku o treste, čím je trestné stíhanie právoplatne skončené, a tým vytvorí prekážku pokračovania v konaní (rei iudicatae).

Najvyšší súd Slovenskej republiky v dôsledku porušenia zákona v ustanoveniach § 2 ods. 5, § 258 ods. 1 písm. d) a § 259 ods. 3 Trestného poriadku a § 23 ods. 1, § 31 ods. 1 a § 187 ods. 1 Trestného zákona v prospech obvinenej, zrušil rozsudok krajského súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Zrušil aj nadväzujúce rozhodnutia a sám vo veci rozhodol uložením trestu odňatia slobody obvinenej podľa § 187 ods.

Zákaz reformácie in peius

Prísnejším trestom v zmysle § 259 ods. 4 Tr. por. je taký trest, ktorý v čase jeho uloženia zhoršuje postavenie obvineného vzhľadom na trest uložený rozsudkom súdu prvého stupňa. Je preto v rozpore so zákazom reformácie in peius, keď odvolací súd uloží obvinenému peňažný trest spolu s náhradným trestom odňatia slobody, ktorý nebol napadnutým rozsudkom uložený, keď súčasne zmierni podmienečný trest odňatia slobody uložený súdom prvého stupňa.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

Ak obžalovaný pokračuje v zavinenom neplnení vyživovacej povinnosti v zmysle § 207 Tr. zák. aj po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a odvolacie konanie prebieha len na základe odvolania podaného výlučne v jeho prospech, nemôže odvolací súd aplikovať ustanovenie § 122 ods. 13 veta druhá Tr. zák. Došlo by tým k porušeniu zákazu refomatio in peius, ako zásady spravodlivého procesu vyjadrenej v § 322 ods. 3 vete druhej Tr. por. v zmysle ktorej sa zmena k horšiemu môže prejaviť najmä v skutkových zisteniach, napr. vo väčšom rozsahu spáchanej trestnej činnosti, v použitej právnej kvalifikácii, v.

Predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rámci činnosti podľa § 21 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na podnet trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Nitre zistil rozdielny výklad a aplikáciu § 122 ods. 13 Tr. zák. v súvislosti s trestným činom zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. so zreteľom na zásadu zákazu reformatio in peius v zmysle § 322 ods.

Zhodnosť vyhotovenia rozsudku s vyhláseným znením

V posudzovanej trestnej veci došlo aj k porušeniu ustanovenia § 172 ods. 1 veta druhá Tr. por., podľa ktorého vyhotovenie rozsudku musí byť v zhode s obsahom rozsudku tak, ako bol vyhlásený. V zmysle citovaného, ak súd raz vyhlásil rozsudok s určitým, hoci aj nesprávnym obsahom, je ním viazaný, a preto ho v identickom znení musí uviesť aj do jeho vyhotoveného písomného znenia (prvopisu ako aj rovnopisu, resp. odpisu). Prvostupňový súd v predmetnej veci pochybil, keď rozsudok nevyhotovil v zhode s jeho vyhláseným znením, na čo aj sám poukázal vo svojom odôvodnení na strane č. 22. Totiž prvostup.

Vylúčenie sudcu

Rozhodnutiu vo veci samej musí predchádzať definitívne vyriešenie otázky vylúčenia namietaného sudcu, resp. sudcov senátu, ktorý je vo veci povolaný na také rozhodnutie. Je totiž neodňateľným právom obžalovaného, aby o obžalobe, ktorá bola na neho po-daná, rozhodol samosudca alebo senát v predpísanom zložení sud-cov, u ktorých nie sú žiadne pochybnosti o ich zaujatosti. Takýto právny stav, deklarujúci nevylúčenie sudcu z vykonáva-nia úkonov trestného konania, nastáva až okamihom rozhodnutia nadriadeného súdu o podanom opravnom prostriedku proti uznese-niu súdu, ktorý rozhodol v prvom stupn.

Odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku

Ak obvinený podá odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku, ktoré sa ho týkajú a odvolací súd pri plnení revíznej povinnosti, vymedzenej v § 317 ods. 1 Trestného poriadku, zistí, že v napadnutom rozsudku je chybný len výrok o zaradení obvineného na výkon trestu odňatia slobody, ide o oddeliteľnú časť rozsudku v zmysle § 321 ods. 3 Trestného poriadku, ktorú musí zrušiť a na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku nahradiť novým výrokom o zaradení obvineného na výkon trestu odňatia slobody. V takom prípade nerozhoduje žiadnym ďalším výrokom o správnosti nedotknutých výrokov prvostupňového rozs.

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

Sťažnosť pre porušenie zákona

Vo veci, v ktorej odvolací súd postupoval v súlade s ustanovením druhej vety § 259 ods. 3 Trestného poriadku a pre nedostatok odvolania prokurátora v neprospech obžalovaného neodstránil svojím rozhodnutím nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, nie je možné z dôvodu tejto nesprávnosti podať v neprospech obžalovaného sťažnosť pre porušenie zákona proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ani proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, keďže toto rozhodnutie samo osebe v takomto prípade nebolo právoplatný (§ 266 ods.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 268 ods. 1 Trestného poriadku zamietol sťažnosť pre porušenie zákona, ktorú podal minister spravodlivosti Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. novembra 2000, sp. zn.

Nahradenie väzby

Uloženie povinnosti podľa § 80 ods. 2 Trestného poriadku posledná veta sa týka nielen nahradenia väzby zárukou podľa § 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, ale aj jej nahradenia písomným sľubom podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Povinnosť obvineného podľa § 80 ods. 2 Trestného poriadku posledná veta musí byť vždy uvedená vo výroku uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté o jeho prepustení z väzby na slobodu za použitia prostriedkov nahradenia väzby podľa § 80 ods. 1 Trestného poriadku.

Ponuka na prevzatie záruky dôveryhodnou osobou v zmysle § 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku je prejavom spolupráce tejto osoby so súdom v trestnom konaní v záujme pôsobenia na obvineného, aby sa zdržal konania, ktoré by viedlo k rozhodnutiu o jeho väzbe. Zo špecifického procesného postavenia obhajcu v trestnom konaní, tak ako ho vymedzuje Trestný poriadok a Zákon o advokácii, vyplýva, že obhajca nemôže byť súčasne jednak dôveryhodnou osobou v zmysle ustanovenia § 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, a jednak obhajcom obvineného v tej trestnej veci, v ktorej ho.

Návrh na nahradenie väzby sa v zmysle § 72 ods. 1 písm. b/ Tr. por. vždy považuje aj za žiadosť o prepustenie z väzby. Ak nebolo rozhodnuté o prepustení z väzby pre pominutie dôvodov väzby (§ 71 Tr. por.), vo vzťahu k navrhovanej garancii je potrebné rozhodnúť ďalším samostatným výrokom. Ak súd rozhoduje o väzbe po podaní obžaloby v zmysle § 238 ods. 3 Tr. por., teda postupom podľa § 76 ods. 3 alebo 4 Tr. por., je takýmto rozhodnutím aj rozhodnutie o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby. V takom prípade súd už nebude rozhodovať o ponechaní obvineného vo väzbe (§ 72 ods. 1 písm.

Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania

Ďalšie trvanie väzby

O ďalšom trvaní väzby, zmene dôvodov väzby, návrhu na pre-dĺženie lehoty trvania väzby alebo o žiadosti obvineného o prepus-tenie z väzby možno rozhodnúť na neverejnom zasadnutí podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku, posledná veta len vtedy, ak zo žiadosti nevyplývajú také skutočnosti, na ktoré treba obvineného vypočuť na verejnom zasadnutí, alebo ak obvinený v žiadosti o prepustenie z väzby výslovne nepožiadal o výsluch a zároveň neuviedol nové skutočnosti súdu skôr neznáme, ktoré sú významné pre rozhodnu-tie. Za nové sku.

Pri rozhodovaní o ďalšom trvaní väzby nezáleží na tom, ktorým súdom bol obvinený vzatý do väzby, lebo z ustanovenia § 24 Trestného poriadku vyplýva zásada, že o väzbe rozhoduje vždy ten súd, ktorého príslušnosť je daná podľa štádia, v ktorom sa trestné stíhanie obvineného nachádza. To znamená, že ak bol obvinený vzatý do väzby sudcom pre prípravné konanie súdu určitého druhu, rozhoduje o ďalšom trvaní väzby sudca tohto súdu len do skončenia prípravného konania, za predpokladu, že nedošlo k zmene príslušnosti súdu v zmysle § 24 ods. 1 Trestného poriadku. Rozhodovanie o návrhu na z.

Pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu sa povinnosť sudcu pre prípravné konanie v zmysle § 79 ods. 2 Tr. por. skúmať, či dôvody väzby trvajú alebo či sa zmenili, obmedzuje v podstate len na skúmanie existencie už daných väzobných dôvodov. Z toho vyplýva, že prokurátor, v prípade, že nevyhovie žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu, sa nemôže v rámci tohto svojho negatívneho stanoviska a návrhu na rozhodnutie v zmysle § 79 ods. 3 Tr. por. účinne domáhať zmeny v podobe rozšírenia už existujúcich väzobných dôvodov. Táto skutočnosť mu však nebráni v.

tags: #dovolanie #voči #uzneseniu #o #zrušení #napadnutého