Problém týraných žien: Diskusia a pohľad sociálnej práce

Domáce násilie a násilie páchané na ženách predstavujú závažný sociálnopatologický jav, ktorý preniká celou spoločnosťou bez ohľadu na ekonomické, sociálne a kultúrne rozdiely. Tento problém, často utajovaný a sprevádzaný mýtmi a predsudkami, má rozsiahle fyzické a psychosociálne dôsledky pre obete, ich blízkych a celú spoločnosť. Cieľom tohto článku je sumarizovať a doplniť kvalitatívne poznatky o násilí páchanom na ženách na Slovensku z pohľadu praxe sociálnej práce, analyzovať rodinné a sociálne aspekty tohto problému a prispieť k lepšiemu porozumeniu a riešeniu tejto komplexnej problematiky.

Súčasný stav problematiky na Slovensku

Súčasný stav problematiky v Slovenskej republike poukazuje na nedostatočnú informovanosť verejnosti, ako aj obetí domáceho násilia o možnostiach sociálnoprávnej pomoci. Možnosti pomoci sú v niektorých prípadoch taktiež neznáme u odborníkov, ktorí sa s touto cieľovou skupinou stretávajú v svojej odbornej praxi (lekári, psychológovia, pedagógovia). Z vyššie uvedeného vyplýva, že primárnym zámerom sociálnej práce na úrovni primárnej i sekundárnej prevencie by mala byť informovanosť o pomoci obetiam domáceho násilia prihliadajúc na vybranú cieľovú skupinu.

V kontexte sociálnych vied a sociálnej práce možno domáce násilie považovať za závažný sociálnopatologický jav. Vyskytuje sa v celej spoločnosti bez ohľadu na ekonomickú úroveň, sociálny status, kultúrne a sociálne zázemie. Je problémom celej spoločnosti, teda verejnej politiky, cirkvi, mimovládnych organizácií, ale aj každého z nás buď priamo alebo nepriamo v rámci širšieho sociálneho okolia.

Násilie páchané na ženách v kontexte medzinárodných skúseností

Z pohľadu zahraničia môžeme v súvislosti s problematikou násilia páchaného na ženách hovoriť o sociálnej pomoci v podobe takzvaných „ženských domov“. Tento pojem ja využívaný predovšetkým v anglicky hovoriacich krajinách v Európskej únii. Aktuálne štúdie poukazujú na fakt, že v priemere je jedna tretina až štvrtina žien v Európe vystavená násiliu zo strany mužov z ich blízkeho sociálneho prostredia. Spravidla sú to väčšinou partneri / manželia, prípadne taktiež otcovia alebo bratia. Takzvané ženské domy (v zahraničí) a krízové centrá (u nás), sú vo väčšine prípadov jediným možným riešením, ako si chrániť svoj život a pociťovať bezpečie zo strany obete (ženy). Prvé ženské domy fungujú od v Európe od sedemdesiatych rokov minulého storočia a sú dôležitým medzníkom vo vývoji v presadzovaní rovnoprávnosti a dodržiavaní ľudských práv v záujme zachovania fyzickej, psychickej i emocionálnej integrity ženy ako obete domáceho násilia. (Appelt, Kaselitz, Logar, 2004).

Formy domáceho násilia a jeho obete

Domáce násilie je významným psychosociálnym fenoménom, ktorý sa vyskytuje v krajinách celého sveta. Formy domáceho násilia sú rôzne, ako aj cieľová obeť. Najčastejšie formy násilia sú fyzické a psychické, avšak aj sociálne. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (2010) uvádza podľa štatistických údajov, že v partnerských vzťahoch sú v 95% zneužívané ženy. Sú to ženy spravidla pasívne, podriadené, ktoré majú sklony k bezradnému správaniu sa, ako aj k depresii a úzkosti.

Prečítajte si tiež: Stručná príručka: Diskusné príspevky

Multidisciplinárny prístup k problematike domáceho násilia

Problematikou domáceho násilia všeobecne sa zaoberajú mnohí odborníci z viacerých vedných disciplín, ako napríklad psychológia, sociálna práca, ale aj pedagogika a kriminológia. Ide o multidisciplinárnu tému, vzhľadom na multifaktoriálnu kauzalitu a rozsiahle následky. Konkrétne problematikou v intímnych vzťahoch sa zaoberajú napríklad Buriánek (2013); Budinová (2012); Martínková, Slavětínsky a Vlacha (2014); García-Moreno et al. (2013); Hronová et al. (2011); Hrušková, Kozlová a Francová (2013); Netík a Netíková (2010); Nováková (2010); Tollefson et al. (2009); Vavroňová et al. (2013) a mnohí iní.

Charakteristické znaky domáceho násilia

Sumarizácia charakteristických znakov domáceho potvrdzuje, že v rámci vzťahov v partnerskom vzťahu panuje dokazovanie si moci zo strany jedného partnera. Tento nežiaduci jav má cyklický a stupňujúci charakter a je dlhodobo opakový. Formy násilia sú rozmanité (fyzické, psychické, sociálne). Problémy tohto typu sú latentné a utajované obeťou zo strachu z väčšieho násilia. Domáce násilie je závažný sociálno-patologický jav, ktorý má fyzické a psychosociálne následky pre jedinca, ktorý je obeťou, ako aj blízke osoby obete. Domáce násilie, respektíve násilie v intímnych vzťahov má spravidla odohráva sa v domácom prostredí. Martinková, Slavětínsky a Vlacha (2014) upozorňujú na devastujúci dopad tohto typu násilia vzhľadom k tomu, že jeho výskyt je v kruhu najbližších osôb, ktoré by mali byť zdrojom istoty, dôvery a bezpečia. „Domáce násilie je sýtené viacerými faktormi, kde má nemalý zástoj archaický spôsob riešenia sociálnych problémov podmienený fylogenetickým a ontogenetickým prenosom genetických a historických informácií.“ (Havrlentová, 2017, s. 63).

Definície a klasifikácie domáceho násilia

Násilie páchané na ženách, respektíve taktiež aj partnerské násilie, alebo násilie v intímnych partnerských vzťahoch, patrí medzi sociálnopatologické fenomény dnešnej spoločnosti. Tento fenomén je preberaný viacerými vednými odbormi, pričom sa prihliada na charakter potrebnej pomoci, či už ide o pomoc psychologickú, právnu alebo sociálnu. V priestore Slovenskej a Českej republiky je táto problematiku pričlenená do problematiky „domáceho násilia“ vo všeobecnosti, kde sú taktiež používané všeobecné definície domáceho násilia. „Definovať domáce násilie je veľmi ťažké. Vo všeobecnosti možno uviesť, že ide o sociálno-patologický jav „sui generis“. Prečo možno domáce násilie označiť za takýto jav ? Je to preto, lebo domáce násilie je deviáciou a osobitným sociálno-patologickým jav rodiny.“ (Polák, 2017, s. 180). Ondicová (2017, s. 30) uvádza, že „domáce násilie je významným sociálnym fenoménom rozšíreným po celom svete. Môžeme ho zaradiť do kategórie tzv. „nových foriem kriminálneho násilia““, s čím musíme v plnej miere súhlasiť.

Psychické násilie ako latentná forma domáceho násilia

V rámci popisu súčasného stavu domáceho násilia je nutné zdôrazniť predovšetkým psychické násilie v partnerských vzťahoch pretože má vo väčšine prípadov latentnú formu. „Samotné psychické násilie je oproti fyzickému, ktoré je laickou i odbornou verejnosťou diskutované spomedzi všetkých foriem domáceho násilia najčastejšie, a špecifické zároveň v tom, že nemusia byť na postihnutom jedincovi viditeľné známky násilia a týrania. V tomto kontexte je tak psychické týranie náročnejšie na spozorovanie. Samotné obete sa často boja priznať, či už sa obávajú následného správania agresora, ďalej majúc obavy z nepochopenia okolia alebo odborníkov, prežívajúc pocti hanby alebo spoluviny, ale často nastávajúc aj situácie, kedy obete nevedia na koho sa majú obrátiť so žiadosťou o pomoc.“ (Habánik, Vavruš, 2017, s.

Typológia partnerského násilia

Existuje viacero typológií partnerského násilia. násilný vzdor či odpor - violent resistence - ide o reakciu obete na týranie kedy použije určitý typ násilia, ktorý je formou sebaobrany.

Prečítajte si tiež: Krátky Týždeň a PN: Čo potrebujete vedieť

Výskumná stratégia a metodológia

V našom prípade sme sa zamerali na populáciu žien, ktoré mali priamu a dlhodobú skúsenosť s domácim násilím, ktorý páchal ich partner / manžel. Výskumný problémom je výskyt, frekvencia a rodinné súvislosti žien, ktoré zažili priamu a dlhodobú skúsenosť s domácim násilím zo strany partnera / manžela. analýza príčin, sociálnopsychologickej symptomatológie a následkov sociálnej izolácie žien zažívajúcich dlhodobé násilie zo strany partnera / manžela.

Pri realizácii kvalitatívnej obsahovej analýzy vychádzame z predpokladu Ritomského a Bachratého (2008, s. 72), ktorí uvádzajú, že 'každý človek interpretuje veci odlišne na základe toho, či sa mu zdá užitočné prirovnať ich k obsahu tej či onej minulej skúsenosti. Na základe týchto konceptualizácií človek plánuje interakcie s danými vecami, ľuďmi, či situáciami v budúcnosti. Pokiaľ aktivity a projekty človeka nefungujú adaptívnym spôsobom, človek svoje interpretácie mení - nachádza nové dimenzie podobností a predikcií. Z tohto hľadiska sa „vlastnosti veci“ stávajú dynamickými, plynulými, plnými očakávaní a takmer neobmedzenými vo svojej možnej rôznorodosti. Každý človek je však obmedzený potrebou usporiadať svoju skúsenosť alebo pochopiť jej význam spôsobom, ktorý mu napomáha adaptovať sa“.

Kvalitatívnou výskumnou stratégiou sme mali za cieľ overiť ďalšie súvisiace premenné v nadväznosti na stanovené výskumné otázky. Premenné, ktoré sme mali za cieľ skúmať boli rodinné aspekty a sociálne aspekty, ktorých dominantnou premennou bola sociálna izolácia. Vychádzajúc s teórie a praxe výskytu domáceho násilia páchaného na ženách sa nám problematika sociálnej izolácie javí ako vysoko aktuálna a málo, respektíve v Slovenskej a Českej republike, vôbec nespracovaná. Zameriavame sa na príčiny, sociálnopsychologickú symtomatiku a následky sociálnej izolácie, ktorá je ako zaujímavý sociálny fenomén prítomná u všetkých vybraných participantiek, ktoré sa dobrovoľne zúčastnili nášho výskumu.

Výskumné otázky

• zistiť dôvod osamostatnenia sa od pôvodnej (rodinné aspekty).
• zistiť, aké ďalšie stratégie majú týrané ženy v pláne podniknúť, aby sa so sociálnou izoláciou vyrovnali a integrovali do spoločnosti bez zjavných abnormalít následkom domáceho násilia, ktoré bolo na nich páchané (sociálne aspekty).
• Bola pôvodná rodina v akej týrané ženy vyrastali úplná?
• Aké osobnostné črty sa vyskytujú u otcov a matiek týraných žien?
• Aké výchovné štýly a prístupy využívali rodičia vo výchove týraných žien?
• Majú týrané ženy skúsenosť s domácim násilím v pôvodnej rodine, v ktorej vyrastali?
• Osamostatnili sa týrané ženy od pôvodnej rodiny v mladom veku?
• Aké boli najčastejšie dôvody osamostatnenia sa týraných žien od pôvodnej rodiny?
• Čo si myslia týrané ženy o nežiaducom správaní ich intímneho partnera (expartnera), respektíve manžela (exmanžela)?
• Pociťujú týrané ženy sociálnu izoláciu v období, keď sú týrané svojim partnerom/manželom?
• Čo považujú týrané ženy za príčinu sociálnej izolovanosti?
• Ako sa prejavovala sociálna izolácia v období, keď boli týrané ženy s týrajúcim intímnym partnerom v partnerskom, respektíve v manželskom zväzku?
• Aké následky sociálnej izolácie pociťujú týrané ženy po odchode od týrajúceho partnera/manžela?
• Aké stratégie a plány majú týrané ženy za účelom vyrovnania sa s pociťovaním sociálnej izolácie a postupného začleňovania sa do spoločenského života? (sociálne aspekty).

Výskumná vzorka a metódy zberu dát

Výskumnú vzorku tvorilo 20 participantiek, konkrétne týraných žien vo veku od 23 do 65 rokov, ktoré boli klientkami krízových centier v Bratislavskom kraji. Výskumná vzorka bola vyberaná zámerným výberom na základe ktorého sme si určili špecifiká výberu, ktoré boli vek viac ako 20 rokov a menej ako 50 rokov a ženy participantky museli byť klientkami vybraných krízových centier určených pre týrané ženy, deti a obete domáceho násilia a participantky sa museli chcieť výskumu zúčastniť dobrovoľne z dôrazom na anonymitu ich poskytnutých osobných údajov a informácií.

Výskum bol realizovaný v šiestich krízových centrách za pomoci sociálnych pracovníkov, ako aj psychológov - poradcov a riaditeľov/liek, ktorí v nich pracujú. Bližšie údaje o krízových centrách, vrátane ich sídla a bližšej špecifikácie neuvádzame na základe odporúčaní odborných zamestnancov týchto centier, ktorí taktiež zdôrazňovali nutnosť anonymity.

Prečítajte si tiež: Flexibilita pracovného úväzku

Výskum sme realizovali za pomoci metódy analýzy a štúdia dokumentov (kazuistiky) a metódy interview (pološtruktúrovaný rozhovor). Kazuistiky, ktoré sme využili pre potreby kvalitatívnej analýzy boli zhotovené sociálnymi pracovníkmi, ktorí s klientkami (týranými ženami) aktívne a dlhodobo pracovali. Dáta z kazuistík sme syntetizovali a analyzovali. Rozhovor, ktorý sme si zostavili bol pološtruktúrovaný a pozostával s otvorených aj uzatvorených otázok. Celkový počet otázok interview bol 15. Otázkami sme sa zaujímali o rodinné a sociálne aspekty týraných žien. Najdominantnejšou premennou v tomto type výskumu bola sociálna izolácia v zmysle jej príčiny, priebehu i následkov.

Metódy analýzy kvalitatívnych dát

V rámci kvalitatívne získaných dát (rodinné a sociálne aspekty) sme využili metódu takzvanej „repertoárnej mriežky“ (Ritomský, Bachratý, 2008), ktorá je uplatniteľná vo všetkých medicíny, psychologických i sociálnych vedách. V tomto prípade sú ako techniky monografických procedúr využívané identifikácia elementov, triády elementov, póly podobnosti a kontrastu konštruktov, rozdelenie pólov konštruktov na pozitívne a negatívne, dichotómia triád, spojenie konštruktov a elementov a podobne. Pri analýzy kvalitatívnych dát sme v niektorých prípadoch využili aj iné metódy a techniky, a to napríklad techniky, ktoré popisuje Miovský (2010), technika kódovania a technika zafarbenia textu. Pri uplatnení týchto metód je text (odpovede participantiek) spracovávaný tak, že sú vyznačené celky zastrešujúce jednotlivé témy. Kódované sú taktiež rôzne skupiny vybraných tém prostredníctvom takzvanej „metódy vytvárania trsov“. Výskumné témy, ktoré boli objektom nášho záujmu sme vytvorili indukciou a hierarchizáciou získaných kvalitatívnych dát. Na základe vyššie uvedeného postupu sme identifikovali vzťahy medzi jednotlivými premennými.

Výsledky kvalitatívnej analýzy prípadových štúdií

V nasledujúcom texte predkladáme výsledky kvalitatívnych obsahových analýz prípadových štúdií, pri ktorých sme vychádzali od konkrétneho ku všeobecnému. Spoločné znaky týraných žien z pohľadu zdravotnej anamnézy sú chronické ochorenia vedúce k invalidite a nezamestnanosti. Odlišnosti boli nájdené v prípade typov chronických ochorení. U vybraných participantiek sa vyskytovali rôzne chronické ochorenia, a to onkologické choroby, hypertenzia, psychické prob…

Mýty a predsudky o násilí na ženách

Skúsenosti ukazujú, že s problémom domáceho násilia - najmä násilia na ženách - sa ešte stále spája veľa rôznych mýtov a predsudkov. Existuje obrovský rozpor medzi faktami (rozsah problému, jeho príčiny a pozadie) a názormi na túto tému. Rozšírené mýty a predsudky nedovoľujú ženám postihnutým násilím, aby rozprávali o svojej situácii a dostali adekvátnu pomoc. Skúsenosti ukazujú, že s problémom násilia na ženách sa ešte stále spája veľa rôznych mýtov a predsudkov. Existuje obrovský rozpor medzi faktami (rozsah problému, jeho príčiny a pozadie) a názormi na túto tému. Rozšírené mýty a predsudky nedovoľujú ženám postihnutým násilím, aby rozprávali o svojej situácii a dostali adekvátnu pomoc.

Rozdiel medzi hádkou a násilím

Medzi hádkou a násilím je podstatný rozdiel: Pri hádke ide o konflikt dvoch osôb, ktoré sú približne rovnako silné. Pri hádke ide zväčša o konflikt záujmov a každá zo zúčastnených strán sa pokúša presadiť svoje záujmy. Intímny teror sa od partnerského konfliktu líši nerovnováhou sily a moci, napríklad jedna osoba je fyzicky silnejšia, ozbrojená alebo disponuje financiami alebo je inak závislá na druhom partnerovi, vzniká nebezpečenstvo, že silnejšia strana zneužije svoju prevahu na kontrolu nad druhou stranou. Vtedy sa konflikt mení na intímny teror. Nerovnosť moci je vždy prítomná vo vzťahu dospelých a detí. Ale aj ženy majú v našej spoločnosti v mnohých oblastiach oslabenú pozíciu a práve tá je medzinárodným spoločenstvom považovaná za príčinu násilia na ženách.

Násilie sa netýka len "problémových" rodín

Násilie môže postihnúť každú ženu nezávisle od príslušnosti k sociálnej vrstve, kultúre a náboženstvu a nezávisle od veku. Dojem, že násilie sa týka len „problémových“ rodín, vzniká preto, že v niektorých skupinách spoločnosti sa násilie utajuje väčšmi ako v iných. Pre mnohé ženy má zverejnenie násilia závažné dôsledky, napríklad môže utrpieť povesť rodiny, muž môže stratiť zamestnanie, u cudziniek môže byť ohrozené povolenie na pobyt. Násilnícki muži vystupujú navonok často ako kultivovaní a sympatickí, verbálne odmietajú „bezdôvodné násilie“ a dištancujú sa od páchateľov násilia. Svoje vlastné násilnícke správanie chápu ako oprávnenú reakciu na chybu ženy alebo ako niečo, čo je mimo ich kontroly. Násilnícki muži sú „majstri sveta“ v zapieraní a zľahčovaní situácie.

Zverejnenie násilia a pomoc obetiam

Žena, ktorá požiada niekoho o pomoc, sa tým už rozhodla svoj problém zverejniť. Násilné činy sú podľa našich zákonov trestné bez ohľadu na to, či sú páchané v rodine, alebo mimo nej. Okrem toho veľkú časť násilných činov tvoria tzv. oficiálne delikty, to znamená, že ich žaluje a stíha štát. Navyše, súkromie a nedotknuteľnosť obydlia neplatí v prípade, keď je narušená telesná alebo osobná integrita ktoréhokoľvek člena alebo členky rodiny.

V laickej ale niekedy i odbornej verejnosti je rozšírený názor, že výskyt krivých obvinení je u nás až 80-percentný. Odborníci a odborníčky pracujúce v tejto oblasti však tvrdia, že odhady slovenské, laické, hoci vyskytujúce sa aj medzi profesionálmi, sú nesprávne a zavádzajúce. Skutočnosť je taká, že skryté násilie pri násilných činoch v rodine vysoko prevyšuje nahlásené prípady. Je veľmi pravdepodobné, že násilie nikto nezverejní a neoznámi.

Snaha žien o zmenu situácie a hľadanie pomoci

Ženy, ktoré zažívajú násilie, skúšajú všetko možné, aby zmenili situáciu. Chcú, aby násilie prestalo, často si však želajú aj udržať vzťah či manželstvo. Až keď zlyhajú všetky ich pokusy, hľadajú pomoc mimo rodiny. Niektorí muži kontrolujú svoje ženy tak, že sa ženy boja hovoriť s niekým o tom, čo zažívajú. Nie všetky ženy sa môžu uchýliť k príbuzným alebo známym. Čím dlhšie sú ženy vystavené rôznym stratégiám uplatňovania násilia, tým ťažšie je pre ne oslobodiť sa. Týrajúci muž získava v tejto situácii čoraz väčšiu prevahu. Pokusy o útek a odpor majú často za následok ešte tvrdšie použitie násilia. Život v takomto vzťahu je pre ženy veľmi vyčerpávajúci. Ich pocit vlastnej hodnoty a energia vynakladaná na obranu slabnú, v dôsledku dlhotrvajúceho fyzického a psychického stresu môžu ochorieť. Napriek týmto následkom nie sú ženy postihnuté násilím v žiadnom prípade len pasívne. Bránia sa vlastným spôsobom a rozvíjajú mnohoraké stratégie, aby chránili seba i deti. Prispôsobenie sa násilníckemu mužovi je jedna z možných stratégií, ako zabrániť najhoršiemu.

Oslobodenie sa zo vzťahu s násilníckym mužom a potreba účinnej pomoci

Je veľmi ťažké a často nebezpečné oslobodiť sa zo vzťahu s násilníckym mužom. Pomoc zvonku je na jednej strane potrebná, na druhej strane však môže spôsobiť aj škody, ak nie je účinná, alebo nebola dohodnutá so ženou postihnutou násilím. Ženy sa často stretávajú s vyhlásením „Nemôžeme v tej veci nič urobiť“ a sú ponechané samy na seba. Dôsledkom je, že rezignujú a stiahnu sa do seba. Ženy často dostávajú radu, aby sa nenechali biť, aby sa bránili, alebo aby sa s násilníckym partnerom rozišli. Táto rada však nedoceňuje vážnosť situácie, v ktorej sa ženy postihnuté násilím nachádzajú. Takýto postoj legitimizuje páchanie násilia v určitých situáciách, vinu za násilie pripisuje obetiam a mužov páchajúcich násilie zbavuje zodpovednosti. Muži často pociťujú ako provokáciu správanie, ktoré sami u seba považujú za samozrejmé. Násilné činy ospravedlňujú tým, že správanie ženy označia ako „chybné“, ale aj tým, že žena kritizovala mužovo rovnaké „chybné“ správanie.

Manipulácia a strata sebahodnoty

Jedným z jeho prvých cieľov je zmanipulovať svoju obeť natoľko, aby si o sebe začala myslieť, že nemá žiadnu hodnotu a že násilie si zaslúži. Páchateľ to bude mať niekoľkonásobne ľahšie, ak jeho obeť nebude mať žiadne sebavedomie, vďaka ktorému by mohla nájsť silu zbaliť sa a ujsť. Túto možnosť páchatelia potrebujú čo najrýchlejšie eliminovať. Nástrojom, ktorý na to používajú, je jazyk: „Je to tvoja chyba, musel som to urobiť“ sú slová, ktoré sa v rôznych podobách dostanú do uší väčšiny obetí a tieto si po niekoľkoročnom psychickom pekle zvyčajne začnú klásť otázky. Hanba, strach a vina sú len mechanizmami, ktoré sa u žien po čase spustia automaticky. Žiadna žena nechce, aby ju niekto bil, znásilňoval alebo zavraždil. Na začiatku vzťahu tyrani obvykle ešte nesiahajú po násilných prostriedkoch. Násilné správanie sa zväčša začína po určitom čase spolužitia. Skryté formy násilia sa často spájajú s pozitívne chápanými tradičnými hodnotami, takže je ťažké si uvedomiť, kedy sa začína zneužívanie moci, kontroly a útlak.

Násilie nie je len afektívne konanie

Násilné činy v súkromnej sfére sa často chápu ako čisto afektívne konanie - muž jednoducho niekedy „vybuchne“, nevie vraj so svojimi pocitmi inak zaobchádzať. Tento argument prehliada skutočnosť, že násilné konanie je spravidla výberové. Muži, ktorí páchajú násilie, síce často v detstve zažili násilie, a vlastné zážitky s násilím sú istým „rizikovým“ faktorom, ktorý môže viesť k tomu, že sa človek správa násilnícky. To však automaticky neznamená, že by bludný kruh násilia musel nevyhnutne pokračovať.

Vzdelávanie a prevencia

„Mali by sme začať so vzdelávaním mladých chlapcov a hovoriť im o tom, že násilie z nich mužov neurobí a muž a žena sú rovnocenní partneri. Často sa totiž stretávame s domácim násilím nie medzi partnermi, ale aj medzi rodičmi a deťmi alebo súrodencami. Negatívne skúsenosti z detstva môžu viesť aj k mimoriadne odmietavému postoju voči násiliu, ako tomu je u mnohých mužov. Zážitky z detstva majú teda rôzne následky.

Alkohol a násilie

Z výsledkov prieskumu agentúry FRA ako i iných výskumov skutočne vyplýva vzťah medzi nadmernou konzumáciou alkoholu partnera ženy a zvýšenou mierou násilia. Podľa týchto výskumov bola tretina až polovica páchateľov alkoholikmi. Alkohol nie je však prvotnou príčinou násilia, je iba jeho stimulátorom - spúšťačom. Odbúrava zábrany, a preto sa agresívne impulzy zosilňujú. polovica týraných žien uvádza alkohol ako najčastejší spúšťač násilia. To však neznamená, že násilník nie je vinný.

Syndróm týranej ženy a individualita obetí

„Syndróm týranej ženy“ naznačuje, že dôsledky domáceho násilia na obeť sú nielen špecifické, ale i pre všetky obete identické. Očakáva sa, že obete sú pasívne a podriadené ženy, ktoré majú sklony k bezradnému správaniu, k depresii a úzkosti. V skutočnosti je spôsob prežívania násilia a traumy z neho veľmi individuálny a každá obeť ju môže prežívať a vyrovnávať sa s ňou odlišným spôsobom. Aj navonok sebavedomá, vyrovnaná a silná žena môže byť obeťou domáceho násilia, prípadne sa pokúša nájsť pomoc skôr, než sa stane „typickou obeťou“ a vyvinie sa u nej spomínaný syndróm. Neprítomnosť znakov „syndrómu týranej ženy“ v žiadnom prípade neznamená, že žena nie je obeťou domáceho násilia a že si nezaslúži, aby sme sa jej prípadom zaoberali. Neexistuje dôvod čakať s pomocou, pretože každé domáce násilie je odsúdenia hodné a trestné.

Dopad domáceho násilia na deti

Domáce násilie poškodzuje deti na celý život. Vo väčšine prípadov bývajú deti priamymi svedkami násilných incidentov medzi rodičmi, alebo sú s následkami týrania matky konfrontované podvedome, keď vidia zranenia matky alebo jej psychické problémy ako strach, skľúčenosť, smútok a depresie. Aj v prípade, že partner týra iba ženu, je veľmi vysoké percento pravdepodobnosti, že násilie sa rozšíri aj na deti. Ženy, ktoré sú dlhodobo vystavené domácemu násiliu, sú uzavreté do seba a svojich problémov. Sú schopné zaistiť dieťaťu stravu, ošatenie, udržiavať ho v čistote a teple, ale veľakrát nedokážu naplniť detskú potrebu lásky a dôverry. Prítomnosť pri násilí aj voči neznámej osobe je pre deti silným traumatizujúcim zážitkom, čím je vzťah k obeti bližší, tým je táto traumatizácia silnejšia. Deti bývajú úzkostné, neurotické, vyskytujú sa u nich často psychosomatické choroby a poruchy učenia a správania sa, a veľké percento z nich má podobné problémy vo svojich partnerských vzťahoch. V rodinách, kde je matka vystavená násiliu svojho manžela, sú deti svedkami alebo obeťami otcovho násilia od svojho raného detstva, mnohé od svojho narodenia a niektoré už pred svojim narodením.

Špecifická pomoc ženám, obetiam rodovo podmieneného násilia

Samozrejme, že pomoc a podporu si zaslúžia všetky obete akéhokoľvek násilia. Pomoc ženám, obetiam rodovo podmieneného násilia, je však svojim spôsobom špecifická. Rodová podmienenosť násilia na ženách znamená, že nie je náhodou, že určité typy násilia ako je domáce násilie a sexuálne násilie, sa dejú práve ženám. Rodovo podmienené násilie nie je len partnerské násilie, ale aj násilie iných členov rodiny voči žene. Rovnako k nemu patria aj iné formy násilia ako je znásilnenie, sexuálne násilie, násilie na ženách v ozbrojených konfliktoch alebo tzv. [i] Slávka Karkošová z Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety.

tags: #problém #týraných #žien #diskusia