Dovolanie proti výkonu trestu odňatia slobody: Mimoriadny opravný prostriedok v trestnom konaní

Dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok v trestnom konaní, ktorý umožňuje preskúmanie právoplatných rozhodnutí súdov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na inštitút dovolania, jeho podmienky, dôvody a proces podávania v kontexte výkonu trestu odňatia slobody.

Úvod do dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku

Dovolanie je nástroj, ktorý umožňuje nápravu závažných pochybení, ku ktorým mohlo dôjsť v predchádzajúcich štádiách trestného konania. Je to prostriedok, ktorý slúži na zabezpečenie zákonnosti a spravodlivosti pri výkone spravodlivosti.

Podmienky prípustnosti dovolania

Dovolanie je prípustné len za určitých, zákonom stanovených podmienok. Medzi základné patrí právoplatnosť rozhodnutia súdu a existencia dôvodov dovolania v zmysle Trestného poriadku. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý môže podať oprávnená osoba proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371 Tr.

Dôvody dovolania

Trestný poriadok vymedzuje taxatívne dôvody, pre ktoré je možné dovolanie podať. Tieto dôvody sa týkajú závažných porušení zákona, procesných predpisov alebo základných práv obvineného. Dovolanie možno podať, ak:

• vo veci rozhodol nepríslušný súd,
• súd rozhodol v nezákonnom zložení,
• zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
• hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
• vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
• trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
• rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
• bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
• rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť,
• bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
• proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
• odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
• pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3,
• bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné (§ 371 ods. 1 Tr. por.).

Dovolanie ministra spravodlivosti

Špecifické postavenie má minister spravodlivosti, ktorý môže podať dovolanie aj z dôvodov týkajúcich sa porušenia predpisov o väzbe, podmienečnom prepustení alebo výkone trestu odňatia slobody. Minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste (§ 371 ods. 2 Tr. por.).

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

Minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci (§ 371 ods.

Subjekty oprávnené na podanie dovolania

Zákon presne určuje, ktoré osoby sú oprávnené podať dovolanie. Medzi tieto osoby patrí obvinený, jeho obhajca, príbuzní v priamom pokolení, generálny prokurátor a v určitých prípadoch aj minister spravodlivosti. Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 a):

• generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku,
• obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

V prospech obvineného, s jeho výslovným písomným súhlasom, môže dovolanie podať aj príbuzný obvineného v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel alebo druh. Ak je obvinený mladistvý, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môže i proti vôli obvineného za neho v jeho prospech podať dovolanie aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Uvedené osoby môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby oprávnené podať v jeho prospech dovolanie môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.

Podnet na dovolanie ministrovi spravodlivosti

Minister spravodlivosti podá dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1.

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

Z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por. odsúdený ak využil právo podať riadny opravný prostriedok, je podľa § 372 ods. 1 Tr. por. účinného od 1.9.2011 oprávnený podať dovolanie na Najvyšší súd SR cestou prvostupňového súdu. Ak je oprávnený podať priamo dovolanie, podľa § 369 ods. 1 Tr. por. účinného od 1.9.2011 nie je oprávnený podať podnet na dovolanie ministrovi spravodlivosti.

Ak však riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu I. stupňa odsúdený nepodal, oprávnenie podať dovolanie mu neprináleží, pričom podľa § 369 ods. 1 Tr. por. účinného od 1.9.2011 nie je ani oprávnený podať podnet na dovolanie ministrovi spravodlivosti.

Ak podnet na dovolanie podá osoba, ktorej Trestný poriadok právo na jeho podanie nepriznáva, minister spravodlivosti o podnete nekoná; toho, kto podnet podal, o tom upovedomí. Podstatné je, kto chce podať dovolanie, proti akému rozhodnutiu a z akého dôvodu má byť dovolanie podané.

Pokiaľ chce podať dovolanie odsúdený z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por. a využil právo podať riadny opravný prostriedok, je podľa § 372 ods. 1 Tr. por. účinného od 1.9.2011 oprávnený podať dovolanie na Najvyšší súd SR cestou prvostupňového súdu. Ak je oprávnený podať priamo dovolanie, podľa § 369 ods. 1 Tr. por. účinného od 1.9.2011 nie je oprávnený podať podnet na dovolanie ministrovi spravodlivosti.

Ak však riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu I. stupňa odsúdený nepodal, oprávnenie podať dovolanie z dôvodov podľa § 371 ods. 1 Tr. por. mu neprináleží, pričom v tomto prípade nie je ani oprávnený podať podnet na dovolanie ministrovi spravodlivosti.

Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania

Pokiaľ chce podať dovolanie napr. poškodený, musí sa obrátiť s podnetom na ministra spravodlivosti.

Zastúpenie obhajcom v dovolacom konaní

Zákon vyžaduje, aby bol obvinený v dovolacom konaní zastúpený obhajcom. Toto pravidlo má zabezpečiť, aby boli práva obvineného plne chránené a aby mal k dispozícii odbornú právnu pomoc. Z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 2, ods. 3 Tr. por. Obvinený alebo príbuzný obvineného v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel alebo druh môžu podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu.

Obvinený musí byť v konaní o dovolaní zastúpený obhajcom.

Ak obvinený alebo príbuzný obvineného podali dovolanie inak ako prostredníctvom obhajcu, súd, ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni, poučí dovolateľa o oprávnení podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu, pričom určí primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku s tým, že ak táto lehota márne uplynie, predloží vec na ďalšie konanie dovolaciemu súdu. Ak však obvinený v určenej lehote preukáže, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, ustanoví mu obhajcu predseda senátu súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.

Ak dovolací súd po predložení dovolania zistí, že dovolateľ nie je zastúpený obhajcom, poučí dovolateľa, že musí byť v konaní o dovolaní zastúpený obhajcom a určí mu primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku. Ak táto lehota márne uplynie, dovolací súd bez preskúmania veci, odmietne dovolanie (nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 alebo § 373 ani po postupe podľa § 379 ods. 1).

Ak dovolanie podá minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor, spolu s doručením rovnopisu dovolania oprávnenej osobe vyzve súd uvedený v odseku 3 túto osobu, aby si zvolila obhajcu, a určí na to primeranú lehotu.

Lehota na podanie dovolania

Zákon stanovuje lehoty na podanie dovolania, ktoré sa líšia v závislosti od toho, či sa dovolanie podáva v prospech alebo neprospech obvineného. Dovolanie sa podáva na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni.

Ak sa dovolanie podáva v neprospech obvineného, možno ho podať do šiestich mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu prokurátorovi. Ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno ho podať do troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému; ak sa rozhodnutie doručuje obvinenému aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr. Dovolanie je potrebné podať prostredníctvom obhajcu, na súde, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni (okresný súd alebo Špecializovaný trestný súd).

Rozhodovanie o dovolaní

O dovolaní rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Ak dovolací súd zistí, že dovolanie je dôvodné, môže napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na nové konanie. Ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania, dovolací súd vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera. Súčasne s týmto výrokom dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd podľa okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Dôsledky podania dovolania

Podanie dovolania nemá odkladný účinok, čo znamená, že výkon trestu odňatia slobody pokračuje aj počas dovolacieho konania. Dovolanie nemá odkladný účinok a preto nemá vplyv na výkon právoplatného súdneho rozhodnutia (napr. Rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté dovolaním a dovolanie nebolo úspešné, ostáva právoplatným a vykonateľným. Z neúspešného dovolacieho konania vyplýva pre navrhovateľa povinnosť nahradiť štátu trovy konania o dovolaní paušálnou sumou, ustanovenou všeobecne záväzným predpisom ( vyhl. MS SR č. 620/2005 Z.z.).

Alternatívy k dovolaniu: Inštitút milosti

V prípade, ak dovolanie nie je úspešné, existujú aj ďalšie možnosti, ako dosiahnuť zmiernenie alebo odpustenie trestu. Jednou z nich je inštitút milosti, ktorý predstavuje ústavné právo prezidenta republiky. Inštitút milosti je vyjadrením ústavného práva prezidenta republiky odpustiť alebo zmierniť odsúdenému uložený trest. Žiadosť o udelenie milosti je potrebné adresovať Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, Hodžovo nám. č. 1, Bratislava .

Právo na obhajobu ako základný princíp

Právo na obhajobu je jedným zo základných princípov trestného konania. Zabezpečuje ochranu záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, a prispieva k náležitému zisteniu skutkového stavu. Právo na obhajobu každého, proti komu sa vedie trestné stíhanie, je v Trestnom poriadku upravené v ustanovení § 2 ods. 9 Trestného poriadku. Vyjadruje jeden z právnych princípov, na ktorých je vybudované trestné konanie a jeho zmyslom je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ako aj prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu a správnemu rozhodnutiu. Právo na obhajobu primárne zahŕňa právo na osobnú obhajobu (§ 34 ods. 1 Trestného poriadku), právo nechať sa obhajovať obhajcom (§ 34 ods. 1, § 36 Trestného poriadku) ako aj právo na povinnú ob …

Judikatúra k dovolacím dôvodom

Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poskytuje dôležitý výklad jednotlivých dovolacích dôvodov. Napríklad, judikatúra sa zaoberá otázkou porušenia práva na obhajobu, ktoré je jedným z najčastejších dôvodov dovolania.

V zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obha …

Zápočet väzby do trestu odňatia slobody

V prípade, ak bolo proti páchateľovi vedené trestné stíhanie vo väzbe a dôjde k jeho odsúdeniu, doba strávená vo väzbe sa mu započíta do uloženého trestu. Z ustanovenia § 45 ods. 1 Trestného zákona (ust. § 38 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006) je zrejmé, že ak sa viedlo proti páchateľovi trestné stíhanie vo väzbe a dôjde v tomto konaní k jeho odsúdeniu, započíta sa mu doba strávená vo väzbe do uloženého trestu, prípadne do úhrnného trestu alebo súhrnného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Rovnako sa postupuje, ak súd upustí od uloženia súhrnného trestu alebo ďalšieho trestu. Z citácie tohto ustanovenia trestného zákona i platnej judikatúry, započítanie doby strávenej vo väzbe do uloženého trestu v zmysle …

Neprípustnosť dovolania proti rozhodnutiu o väzbe

Obvinený nemôže podať dovolanie proti rozhodnutiu o väzbe. Oprávnenie podať dovolanie proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 371 ods. 2 Trestného poriadku patrí len ministrovi spravodlivosti. V prípade, ak spomenutý mimoriadny opravný prostriedok proti uzneseniu o ďalšom trvaní väzby podá obvinený, treba jeho dovolanie odmietnuť ako neprípustné podlá § 382 písm. b) Trestného poriadku per analógiám, s použitím § 371 ods.

Pokračovací trestný čin

Ustanovenie § 122 ods. 10 Tr. zák. označuje za pokračovací trestný čin len také konanie páchateľa, ktorým pokračoval v páchaní toho istého trestného činu a zároveň sú splnené ďalšie formy pokračovania v trestnom čine. Z uvedeného vyplýva, že za pokračovací trestný čin môže byť posúdené len také konanie páchateľa, pri ktorom boli každým čiastkovým útokom naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. Ustanovenie § 122 ods. 10 Tr. zák. nemožno pri trestnom čine krádeže vykladať tak, že za pokračovací trestný čin krádeže by bolo možné posúdiť aj také viaceré čiastkové útoky, ktorými si …

Poľahčujúca okolnosť

Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. predpokladá okrem priznania páchateľa aj úprimné oľutovanie trestného činu. Či k takému oľutovaniu došlo, je potrebné posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu, vrátane procesných prejavov páchateľa (procesne ako obžalovaného) po prijatí vyhlásenia o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. (najmä pri využití práva záverečnej reči a posledného slova). V danej trestnej veci obvineného však k takémuto úprimnému oľutovaniu nedošlo, ako ani k napomáhaniu príslušným orgánom, pretože aj v prípravnom konaní obvinený odmietol vypov …

Násilie a vyhrážanie

Podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul, alebo trpel , potrestá sa odňatím slobody na dva až šesť rokov. K námietke obvineného, že obvinený svojím konaním nenaplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., dovolací súd dodáva nasledovné. Predmetom ochrany poskytovanej prostredníctvom skutkovej podstaty zločinu vydierania je sloboda rozhodovania jednotlivca v najširšom slova zmysle. V danom prípade obvinený najskôr ústne nútil poškodeného, aby k nemu prišiel, pokľakol p …

Príklad z praxe: Prípad Romana Červenku

Prípad Romana Červenku ilustruje praktické aspekty výkonu trestu odňatia slobody a možnosti podania dovolania. "Dňa 15. novembra bol spracovaný príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného Romana Červenku a príkaz bol expedovaný na príslušné oddelenie Policajného zboru SR 18. novembra," uviedol dnes pre TASR hovorca KS Pavol Adamčiak. Červenka sa pôvodne snažil o odklad výkonu trestu odňatia slobody zo zdravotných dôvodov. Zároveň 7. októbra podal dovolanie na Najvyšší súd prostredníctvom OS Bratislava III proti rozhodnutiu KS v Bratislave z 2. KS Červenku odsúdil 2. októbra na uvedený 18-mesačný trest odňatia slobody. Mal si ho odpykať v ústave so stredným stupňom stráženia. Odvolací súd KS tak zamietol odvolanie Červenku voči tohtoročnému rozsudku OS Bratislava III a potvrdil januárový verdikt nižšieho súdu. "Som práceneschopný a o tom som potvrdenie doručil na KS v utorok 1. októbra. Okrem toho som nemal na dnešnom verejnom zasadnutí žiadneho svojho obhajcu. Boli hrubo porušené základné ľudské práva na moju obhajobu," vyhlásil 2. októbra pre TASR Červenka. Obžalovaný Červenka sa teda na októbrové verejné zasadnutie KS nedostavil a zároveň vypovedal svojmu advokátovi plnú moc. Za vyššie uvedený trestný čin ho 23. januára tohto roku OS Bratislava III odsúdil na 18 mesiacov vo väzení so stredným stupňom stráženia. Prvý raz sa Červenka mediálne zviditeľnil, keď policajtom ušiel cez okno toalety v nemocnici na bratislavských Kramároch. Potom sa spustila veľká pátracia akcia. Doposiaľ bol šesťkrát súdne trestaný, naposledy za napadnutie policajta, predtým za lúpež. Na januárovom pojednávaní pred nižším súdom prítomný nebol, ospravedlnil sa pre zdravotné dôvody a obával sa vlastnej medializácie. Červenka sa priznal, skutok oľutoval, čo súd v rozsudku zohľadnil a uložil mu trest presne v strede trestnej sadzby. Okrem trestu odňatia slobody mu súd zakázal viesť motorové vozidlá na 36 mesiacov. Dopravnú nehodu spôsobil Červenka v januári 2012. Na Rybničnej ulici, v blízkosti bratislavskej mestskej časti Vajnory, prešiel s otcovou Škodou Octavia do protismeru a narazil do auta značky BMW. Potom z miesta ušiel. Dostihol ho však policajt mimo služby, ktorý išiel náhodou okolo a bál sa, že Červenka utrpel zranenie. "Daj mi pokoj, ja som v podmienke, nevidel si ma," mal mu vtedy povedať obžalovaný. Napokon sa dobrovoľne vrátil na miesto nehody, kde mu policajti namerali v dychu 0,68 mg/l alkoholu. Januárovým rozsudkom sa problémy Červenku nekončia, pretože mu stále hrozí, že bude musieť zaplatiť aj škodu presahujúcu 15.000 eur na druhom aute.

tags: #dovolanie #proti #výkonu #trestu #odňatia #slobody