DPH a vymáhanie pohľadávok: Komplexný sprievodca postupmi a možnosťami

Vymáhanie pohľadávok je pre podnikateľov kľúčová oblasť, ktorá si vyžaduje dôkladnú znalosť postupov, možností a právnych predpisov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o vymáhaní pohľadávok, s dôrazom na aspekty DPH, postupy mimosúdneho a súdneho vymáhania, ako aj na praktické odporúčania pre zabezpečenie a predchádzanie vzniku pohľadávok.

Vznik pohľadávky a DPH

Pohľadávka vzniká v dôsledku dodania tovaru alebo služby, ktoré sú predmetom dane, t. j. ide o zdaniteľný obchod, ktorý podlieha dani. Následné účtovné rozdeľovanie pohľadávky môže viesť k mylným predstavám o tom, či je pohľadávka s DPH alebo bez DPH. Každé nakladanie s pohľadávkou po jej vzniku je nezávislé od toho, či pohľadávka vznikla na základe zdaniteľného obchodu, ktorý podlieha dani, alebo je oslobodený od dane.

Zákon o DPH a vymáhanie pohľadávok

Uplatňovanie zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v súvislosti s postúpením a vymáhaním pohľadávok je predmetom mnohých diskusií od účinnosti "nového zákona o DPH" od 1. mája 2004. Dôvodom je, že nový zákon o DPH nedefinuje činnosti týkajúce sa pohľadávok v § 39 ako finančnú činnosť oslobodenú od dane. Podľa § 39 ods. 1 písm. d) sú od dane oslobodené činnosti týkajúce sa platieb, prevodov platieb, šekov, prevoditeľných dokumentov, dlhov s výnimkou vymáhania dlhov.

Zákon o DPH obsahuje jediné ustanovenie v súvislosti s pojmom pohľadávky v § 10 ods. 2 písm. b). Podľa § 2 zákona o DPH a článku 2 smernice č. 2006/112 ES dani podliehajú iba činnosti ekonomického charakteru vykonávané daňovým subjektom na území členského štátu. Koncepciu ekonomických činností definuje článok 9(1) smernice č. 2006/112 ES, ktorý zahŕňa všetky činnosti výrobcov, obchodníkov a osôb poskytujúcich služby vrátane trvalého využívania hmotného alebo nehmotného majetku na účel získania príjmu z neho.

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že poskytnutie služieb sa realizuje za protiplnenie a je zdaniteľné len vtedy, ak existuje právny vzťah medzi poskytovateľom a prijímateľom služby. Na základe takéhoto právneho vzťahu musí existovať recipročné plnenie, t. j. odmena prijatá poskytovateľom služby, ktorá predstavuje hodnotu skutočne poskytnutú na odplatu za službu poskytnutú príjemcovi.

Prečítajte si tiež: Sprievodca Vymáhaním Pohľadávok

Inak sa posudzuje činnosť platiteľa dane, ktorý kupuje dlhy dlhované jeho klientovi. Tento platiteľ poskytuje službu vymáhania dlhov za odplatu, ktorá predstavuje protiplnenie za ekonomickú činnosť - službu, poskytnutú klientovi. Tento spôsob uplatňujú napr. faktoringové spoločnosti, preto ich činnosť poskytnutia služby vymáhania dlhov za odplatu podlieha dani. Táto činnosť nepatrí podľa § 39 zákona o DPH a článku 135 (1) (d) smernice č. 2006/112 ES medzi oslobodené činnosti.

Faktoring a DPH

Faktoring je spôsob úverovania klientov faktoringovou spoločnosťou (faktorom) založený na postúpení pohľadávky pred lehotou splatnosti, pričom faktor vyplatí ihneď časť odkúpenej pohľadávky klientovi. Faktoringová zmluva sa väčšinou uzatvára na určité časové obdobie a klient sa v nej zaväzuje postupovať faktorovi všetky pohľadávky, ktoré mu vzniknú v období platnosti zmluvy a na ktoré sa zmluva vzťahuje. Faktor sa zmluvou zaväzuje pohľadávky prevziať, v rámci stanovených limitov financovať a sledovať ich inkasovanie. Vyplatená časť pohľadávky až do inkasovania pohľadávky faktorom má charakter poskytnutého úveru, za ktorý faktor účtuje klientovi úrok. Zároveň poskytuje službu "správy pohľadávky".

Z pohľadu zákona o DPH je v prípade faktoringu diskutabilné, čo považujeme za cenu služby a ako ju zdaňujeme.

Príklad: Klient A postúpil faktorovi B pohľadávku v menovitej hodnote 595 tis. Sk. Faktor B vyplatil klientovi 500 tis. Sk. Pohľadávku klienta inkasoval faktor, za čo fakturoval klientovi dohodnutý poplatok a úroky, spolu v sume 50 000 Sk (5 000 Sk úrok, 45 000 za správu pohľadávky). Suma 50 tis. Sk podlieha DPH.

Pohľadávky za upísané vlastné imanie

Pohľadávky za upísané vlastné imanie sú osobitnou kategóriou pohľadávok vo vzťahu k účtovaniu v prípade vzniku spoločnosti (nie zvýšenia základného imania počas trvania spoločnosti). Postupy účtovania jednoznačne neupravujú účtovanie pri vzniku spoločnosti. Z § 4 ods. 1 ZoÚ vyplýva, že účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, vedie účtovníctvo odo dňa svojho vzniku do dňa zániku. V zmysle § 17 ods. 7 písm. a) ZoÚ účtovná jednotka zostavuje ku dňu svojho vzniku otváraciu súvahu, ktorá zahŕňa stav majetku a záväzkov ku dňu zápisu do Obchodného registra.

Prečítajte si tiež: Ako vymáhať pohľadávku bez zmluvy?

Príklad: Spoločnosť „A“ bola založená jediným spoločníkom, ktorý splatil správcovi vkladu 100 000 Sk finančne v hotovosti. O pohľadávke na účte 353 v menovitej hodnote pri vzniku spoločnosti sa neúčtuje, zaúčtuje sa stav ku dňu vzniku účtovným zápisom MD 353 D 701 v sume 100 tis. Sk.

Mimosúdne vymáhanie pohľadávok

Mimosúdne vymáhanie peňažných pohľadávok pozostáva z prípravy predžalobnej výzvy na zaplatenie adresovanej dlžníkovi. Táto výzva by mala obsahovať:

• Identifikáciu veriteľa a dlžníka
• Číslo a dátum faktúry
• Výšku dlžnej sumy
• Lehotu na zaplatenie
• Upozornenie na následky nezaplatenia (súdne vymáhanie, exekúcia)

Súdne vymáhanie pohľadávok

Súdne vymáhanie pohľadávok začína prípravou návrhu na vydanie platobného rozkazu (žaloba) a jeho podaním na príslušný súd odporcu. V zmysle ust. § 172 Občianskeho súdneho poriadku, ak sú splnené zákonné podmienky, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok. Platobný rozkaz možno vydať aj v prospech viacerých navrhovateľov alebo proti viacerým odporcom.

Odporca sa môže po doručení platobného rozkazu brániť odporom. V prípade, ak proti platobnému rozkazu nebol do 15 dní od doručenia podaný odpor s odôvodnením, platobný rozkaz má účinky právoplatného rozsudku. To znamená, že právoplatný platobný rozkaz je exekučným titulom a môže dôjsť k vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom súdneho exekútora.

Ak však odporca podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

Prečítajte si tiež: Práva veriteľa pri vymáhaní

V prípade súdneho konania musí klient počítať so zaplatením súdneho poplatku vo výške 6% zo žalovanej sumy (alebo 3% v prípade upomínacieho konania). V prípade úspechu vo veci súd prizná navrhovateľovi aj trovy konania, ktoré najčastejšie pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Upomínacie konanie

V súčasnosti existujú dva spôsoby, ako vymáhať peňažnú pohľadávku súdnou cestou:

1. Podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu podľa Civilného sporového poriadku.
2. Podanie návrhu v upomínacom konaní (podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní).

Ak máte peňažný nárok voči dlžníkovi, môžete požiadať súd o vydanie platobného rozkazu v tzv. upomínacom konaní. Konanie sa začína podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý sa podáva výhradne elektronickou formou do elektronickej schránky súdu na predpísaných formulároch. Prílohy k návrhu sa musia podať tiež elektronicky spolu s návrhom.

Súd vydá platobný rozkaz, ak budú splnené procesné podmienky vrátane poplatkovej povinnosti a nebudú dôvody na odmietnutie návrhu, najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok. Platobný rozkaz sa doručuje žalobcovi aj žalovanému ako elektronický úradný dokument do elektronickej schránky. Ak žalovanému nebude možné doručiť platobný rozkaz do elektronickej schránky, doručí sa mu na adresu uvedenú žalobcom.

Platobný rozkaz je výsledkom upomínacieho konania a môže ho veriteľ podať v prípade, ak má dlžník voči nemu neuhradenú pohľadávku po lehote splatnosti.

Práva a povinnosti strán v súdnom konaní

V konaní máte právo dať sa zastupovať zástupcom, ktorého si zvolíte (advokát, Centrum právnej pomoci). Máte povinnosť pravdivo a úplne uvádzať skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas.

Súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie, ak žalovaný nesplní povinnosť sa písomne vyjadriť k žalobe a uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu.

Máte právo uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného. Súd doručuje písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR, právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom alebo inom registri.

Súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup konania. Na návrh môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Odpor proti platobnému rozkazu

V prípade, že platobný rozkaz nebude možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd o tom informuje žalobcu a vyzve ho, aby požiadal o pokračovanie v konaní v lehote 15 dní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Ak by tak neurobil, platobný rozkaz sa zruší a konanie sa zastaví.

Podobne ako v prípade podania odporu podľa CSP, aj podľa zákona o upomínacom konaní sa musí odpor vecne odôvodniť. Pri podnikateľoch musí žalovaný v odpore uviesť, či mu bola doručená faktúra ohľadom uplatňovaného nároku, akým spôsobom s ňou naložil a či voči nemu uplatňovaný nárok eviduje alebo evidoval vo svojom účtovníctve a ak ho neeviduje, z akých dôvodov. Pokiaľ odpor nebude odmietnutý, podaním odporu sa platobný rozkaz zruší.

Postúpenie pohľadávky (cesia)

Postúpenie pohľadávky (cesia) je upravené v Občianskom zákonníku (§ 524 až § 530). Ide o právny vzťah medzi pôvodným veriteľom (postupca alebo cedent) a novonastupujúcim veriteľom (postupník alebo cesionár). Zmluva o postúpení pohľadávky vyžaduje písomnú formu a na jej uzavretie nie je potrebný súhlas dlžníka. Postúpením sa totiž nijako nezhoršuje postavenie dlžníka a zostávajú mu zachované všetky práva a povinnosti, ktoré mal zo záväzku v čase postúpenia.

Postúpenie pohľadávky bez zbytočného odkladu oznámi dlžníkovi pôvodný veriteľ alebo nový - tým, že sa u dlžníka preukáže písomnou dohodou. Pohľadávku možno postúpiť za odplatu alebo bezodplatne.

Faktoring ako forma postúpenia pohľadávok

Faktoring je odkúpenie krátkodobých pohľadávok veriteľa špecializovanou firmou (faktorom). Jeho podstata spočíva v prevzatí oprávnenia veriteľa vymáhať splnenie záväzku faktorom za odplatu. O faktoring nejde v prípade, keď tretí subjekt síce vymáha pohľadávku za odmenu, ale pohľadávka neprechádza na vymožiteľa pohľadávky. Pri vymáhaní pohľadávky (záväzku) vymožiteľ vystupuje ako splnomocnený zástupca veriteľa.

Pred uzavretím faktoringovej zmluvy si faktoringová spoločnosť obyčajne zaobstaráva a preveruje informácie o hospodárení dodávateľa a jeho zákazníkov. Faktoringová zmluva sa môže týkať odkúpenia jednotlivých pohľadávok, všetkých pohľadávok, príp. odkupovania pohľadávok v rámci vopred dohodnutého limitu.

V zmluve sa klient zaväzuje, že dohodnuté pohľadávky vznikajúce za jeho odberateľmi bude postupovať faktoringovej spoločnosti. Faktor potom proti riadne postúpeným pohľadávkam poskytne klientovi tzv. preklenovací úver v dohodnutej výške (obvykle až do výšky 70 % - 80 % z hodnoty postúpenej pohľadávky). Voči odberateľom následne vystupuje ako nový veriteľ a pri nedodržaní lehoty splatnosti zabezpečuje ďalší inkasný postup od upomienkovania až po právne vymáhanie.

Predaj pohľadávok faktorovi sa uskutočňuje za odmenu, ktorá spočíva v poplatku (náklady na evidenciu, vymáhanie a inkaso pohľadávok) a v provízii za prevzaté pohľadávky. Provízia sa môže dojednať v absolútnej sume alebo ako určité percento z vymožených pohľadávok.

Výhodou faktoringu je, že veriteľ nemá náklady s vymáhaním pohľadávky voči dlžníkovi alebo viacerým dlžníkom. Komunikuje len s jedným subjektom - faktorom. Veriteľ je takto odbremenený od vymáhania pohľadávok, môže sa venovať svojej hlavnej náplni činnosti a prostredníctvom faktora získava disponibilný kapitál, ktorý však nie vždy bude zodpovedať menovitej hodnote pohľadávok.

Daňové aspekty postúpenia pohľadávok

Na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11.

Postúpenie pohľadávky je vlastne z pohľadu postupcu predaj majetku a z pohľadu postupníka obstaranie (nákup) majetku. Veriteľ predajom pohľadávky dosahuje zdaniteľný príjem.

Pri postúpení pohľadávky za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota, podnikateľ pri postúpení pohľadávky zvýši základ dane o tento rozdiel.

Účtovné aspekty postúpenia pohľadávok

Postúpenie pohľadávky je účtovným prípadom v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Postúpením pohľadávky dochádza v účtovnej jednotke k pohybu majetku, a to k úbytku určitej pohľadávky (voči pôvodnému veriteľovi) a zároveň k prírastku inej pohľadávky (voči postupníkovi).

O výnosoch z odplatného postúpenia pohľadávok vzniknutých z hospodárskej činnosti sa účtuje na účte 646 - Výnosy z odpísaných pohľadávok. Úbytok pohľadávky z hospodárskej činnosti voči pôvodnému dlžníkovi z dôvodu odplatného postúpenia sa účtuje na ťarchu účtu 546 - Odpis pohľadávky.

tags: #dph #a #vymahanie #pohladavky #postup