Kvitancia s návrhom na výmaz záložného práva: Vzor a dôležité aspekty

Článok sa zaoberá problematikou kvitancie v kontexte návrhu na výmaz záložného práva, pričom zohľadňuje právne predpisy Slovenskej republiky a bežné situácie, s ktorými sa môžu stretnúť predávajúci, kupujúci a veritelia.

Úvod do problematiky záložného práva

Záložné právo je právny inštitút, ktorý slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa. V prípade, ak dlžník nesplní svoj záväzok, veriteľ má právo uspokojiť svoju pohľadávku z predmetu záložného práva. Najčastejšie sa záložné právo zriaďuje na nehnuteľnostiach (hypotekárne záložné právo), ale môže sa zriadiť aj na hnuteľných veciach alebo pohľadávkach.

Vznik a zánik záložného práva

Záložné právo vzniká na základe písomnej zmluvy, schválenej dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Pre vznik záložného práva k nehnuteľnosti je rozhodujúci vklad do katastra nehnuteľností.

Záložné právo zaniká rôznymi spôsobmi, napríklad:

• Splnením zabezpečenej pohľadávky.
• Vzdaním sa záložného práva veriteľom.
• Zánikom zálohu.
• Uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené.
• Rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu.

Kvitancia ako potvrdenie o splatení pohľadávky

Kvitancia je písomné prehlásenie veriteľa, že dlžník splnil svoj záväzok. V kontexte záložného práva kvitancia potvrdzuje, že dlžník splatil pohľadávku, ktorá bola zabezpečená záložným právom. Kvitancia je dôležitý doklad pre výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností.

Prečítajte si tiež: Stiahnite si Vzor Kvitancie Zmenky

Návrh na výmaz záložného práva

Po zániku záložného práva je potrebné vykonať jeho výmaz z katastra nehnuteľností. Výmaz sa vykonáva na základe návrhu na výmaz záložného práva, ktorý sa podáva na príslušný okresný úrad, katastrálny odbor.

Náležitosti návrhu na výmaz záložného práva

Do 30. 9. 2018 zákon upravoval pozitívne len návrh na vklad, ktorý mal len tri povinné náležitosti, a to označenie orgánu, ktorému smeruje, označenie účastníkov a označenie právneho úkonu. Návrh na záznam, na zápis poznámky, na prešetrenie údajov katastra a opravu chyby, ani návrh na aktualizáciu údajov katastra nebol v zákone špecifikovaný.Od 1. 10. Prílohou návrhu na výmaz záložného práva je vyhlásenie veriteľa o vzdaní sa záložného práva. účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje.

K návrhu je potrebné priložiť:

• Originál alebo overenú kópiu kvitancie.
• Záložnú zmluvu (ak bola záložné právo zriadené na základe zmluvy).
• Ďalšie doklady preukazujúce zánik záložného práva (napr. rozhodnutie súdu).

Postup pri výmaze záložného práva

1. Získanie kvitancie: Po splatení pohľadávky dlžník požiada veriteľa o vydanie kvitancie.
2. Podanie návrhu na výmaz: Dlžník alebo veriteľ podá na príslušný okresný úrad, katastrálny odbor návrh na výmaz záložného práva spolu s potrebnými prílohami.
3. Konanie katastra: Katastrálny odbor preskúma návrh a prílohy a v prípade, ak sú splnené všetky podmienky, vykoná výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností.
4. Výmaz záložného práva: Výmaz záložného práva sa vykoná záznamom do piatich pracovných dní odo dňa začatia konania o výmaze záložného práva.

Špecifické prípady záložného práva

Exekučné záložné právo

Exekučné záložné právo sa zriaďuje na základe rozhodnutia súdneho exekútora na zabezpečenie vymáhanej pohľadávky. Zriaďuje sa zápisom tohto práva do katastra nehnuteľností podľa katastrálneho zákonapre poradie exekučného záložného práva je rozhodujúci čas jeho zápisu do katastra nehnuteľnostípre poradie medzi viacerými exekučnými záložnými právami zriadenými exekútorom pre jednotlivé pohľadávky je rozhodujúci čas, kedy exekútorovi došiel návrh na zriadenie exekučného záložného práva, ak došlo niekoľko návrhov zároveň, záložné práva majú rovnaké poradieak sa pre vymáhanú pohľadávku zriadilo zmluvné záložné právo skôr, poradie exekučného záložného práva sa spravuje poradím tohto zmluvného záložného práva; (§171 Exekučného poriadku)rozhodujúci význam pre vznik záložného práva má exekučný príkaz t.j. príkaz na zriadenie exekučného záložného právanehnuteľnosti nezapísané v katastri nehnuteľností (napr.

Exekučné záložné právo na nehnuteľnosť je upravené v ustanovení § 168 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Ide o tzv. nútené záložné právo, ktoré sa zriaďuje len na návrh oprávneného z exekučného titulu a len ak sa preukáže, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného. V zmysle ustanovenia § 168 Exekučného poriadku, ktorý upravuje procesné úkony súdneho exekútora, je exekútor povinný zrealizovať prvý procesný úkon smerujúci k zriadeniu exekučného záložného práva. Týmto úkonom je vydanie upovedomenia o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva. Toto upovedomenie môže mať charakter samostatného dokumentu, najmä vtedy ak oprávnený podal návrh na zriadenie exekučného záložného práva až po začatí exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva môže byť aj súčasťou všeobecného upovedomenia o začatí exekúcie. „Upovedomenie podľa ustanovenia § 168 ods. 1 Exekučného poriadku sa nedoručuje okresnému úradu, katastrálnemu odboru. Na jeho základe sa v katastri nehnuteľností nevyznačuje poznámka o začatí exekúcie. Upovedomenie podľa § 168 ods. 1 nemá vplyv na rozsah obmedzení nakladať s majetkom, ktoré povinnému vznikli doručením všeobecného upovedomenia o začatí exekúcie (§ 61c a § 61d).“ (Exekučný poriadok komentár. 3 vydanie.

Prečítajte si tiež: Ako vymazať záložné právo

Po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok, alebo po tom, čo sa exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol, vydá súdny exekútor exekučný príkaz (príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť). Tým dochádza k zriadeniu exekučného záložného práva. Ďalším procesným úkonom súdneho exekútora je doručovanie exekučného príkazu. V zmysle ustanovenia § 168 ods. 3 Exekučného poriadku, exekútor je povinný doručovať exekučný príkaz oprávnenému, povinnému a miestne príslušnému okresnému úradu, pričom platí, že povinnému a okresnému úradu je nevyhnutné doručiť exekučný príkaz do vlastných rúk. Následne je okresný úrad povinný zapísať zriadenie exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností. Zápis exekučného záložného práva na nehnuteľnosť sa vykoná záznamom.

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že na vydanie exekučného príkazu súdnym exekútorom sa bude vyžadovať kumulatívne splnenie nasledovných podmienok: 1. doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, 2. doručenie upovedomenia o začatí exekúcie výkonom záložného práva na nehnuteľnosť, 3. márne uplynutie lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie resp. nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnostíexekučné záložné právo sa zriaďuje zápisom tohto práva do katastra nehnuteľností podľa katastrálneho zákonapre poradie exekučného záložného práva je rozhodujúci čas jeho zápisu do katastra nehnuteľnostípre poradie medzi viacerými exekučnými záložnými právami zriadenými exekútorom pre jednotlivé pohľadávky je rozhodujúci čas, kedy exekútorovi došiel návrh na zriadenie exekučného záložného práva, ak došlo niekoľko návrhov zároveň, záložné práva majú rovnaké poradieak sa pre vymáhanú pohľadávku zriadilo zmluvné záložné právo skôr, poradie exekučného záložného práva sa spravuje poradím tohto zmluvného záložného práva; (§171 Exekučného poriadku)rozhodujúci význam pre vznik záložného práva má exekučný príkaz t.j. príkaz na zriadenie exekučného záložného právanehnuteľnosti nezapísané v katastri nehnuteľností (napr.

Zrušenie exekučného záložného práva sa riadi špeciálnymi pravidlami, ktoré sú upravené v Exekučnom poriadku. Jediným zákonom upravený spôsob zrušenia exekučného záložného práva sa nachádza v ustanovení § 167 zákona č. 233/1995 Z. z. Podanie návrhu na súd, aby súd zastavil exekúciu napr. z dôvodu, že nebol dodržaný postup v prípade prednostného záložného veriteľa. Takýto návrh môže byť v praxi podaný najmä z dôvodu, že sa blokuje exekučným záložným právom nehnuteľnosť v prospech reálnych pohľadávok. Otázkou je, či je vôbec súd oprávnený vydať rozhodnutie o zastavení exekúcie, keďže zriadenie exekučného záložného práva nepovažujeme sa spôsob vykonávania exekúcie.Ďalším spôsobom zrušenia exekučného záložného práva, ktorý by prichádzal do úvahy v prípade, ak nedošlo k zastaveniu exekúcie je výmaz exekučného záložného práva na návrh exekútora, nakoľko platí zásada „kto vymenúva, ten odvoláva“. Keďže v zmysle ustanovenia § 167 ods. 2 Exekučného poriadku platí, že: „Exekučné záložné právo na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností možno zriadiť len na návrh oprávneného“, bude sa na výmaz exekučného záložného práva vyžadovať súhlas oprávneného. Exekútor sa preto musí s veriteľom dohodnúť na tom, že veriteľ udelí súhlas a súčasne urobí spaťvzatie návrhu na zriadenie záložného práva. V tomto prípade vzniká otázka, či je na takýto úkon vôbec oprávnený.Poslednou teoretickou možnosťou výmazu, ktorá sa stala aktuálnou až po 01.04.2017 v súvislosti s novými pokynovými oprávneniami súdu je možnosť súdu uložiť exekútorovi pokyn na výmaz exekučného záložného práva a to najmä v prípade, ak by mal súd za to, že ide o úkon potrebný na odstránenie nedostatkov exekúcie napr. v prípade, ak nebol pri zriadení exekučného záložného práva udelený súhlas prednostného záložného veriteľa. Vychádzame pritom z ustanovenia § 32 Exekučného poriadku: „Súd je oprávnený požadovať od exekútora vysvetlenia alebo správy o priebehu každej exekučnej veci, ktorá bola exekútorovi pridelená, ktoré je exekútor povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. Ak pri výkone exekúcie dochádza k prieťahom alebo porušovaniu povinností ustanovených týmto zákonom, môže súd uložiť exekútorovi vykonanie potrebných opatrení na odstránenie nedostatkov.

Daňové záložné právo

Daňové záložné právo vzniká na základe rozhodnutia správcu dane na zabezpečenie daňového nedoplatku. Daňové záložné právo je upravené v ustanovení § 81 a nasl. zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o správe daní“). „Na zabezpečenie daňového nedoplatku môže rozhodnutím správcu dane vzniknúť záložné právo k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Zákon o správe daní ďalej špecifikuje, v ktorých prípadoch nemožno zriadiť daňové záložné právo. „Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k zálohu daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi.“ Voči tomuto rozhodnutiu je možné v lehote 15 dní podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Následne je rozhodnutie o zabezpečení daňové nedoplatku zriadením záložného práva zaslané na zápis alebo registráciu okresnému úradu katastrálnemu odboru. V prípade konkurencie viacerých záložných práv sa uspokojujú záložné práva podľa poradia zápisu alebo registrácie. Ustanovenie § 39 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.

Hypotekárne záložné právo

Záložné právo na nehnuteľnosť sa najčastejšie viaže na existenciu záložnej zmluvy podľa ustanovenia § 151b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť musí mať písomnú formu. Predmetom zálohu bude nehnuteľnosť, ktorú môže založiť obligačný dlžník alebo záložca. Spravidla ide o osobu, ktorej bol poskytnutý úver alebo pôžička, teda o osobu, ktorá má dlh. Záložné právo, ktorého predmetom je nehnuteľnosť nazývame aj tzv. hypotekárne záložné právo. Najčastejšie sa prostredníctvom zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť zabezpečujú pohľadávky banky pri poskytovaní hypotekárnych úverov. Hypotekárna banka vystupuje ako záložný veriteľ, žiadateľ o úver môže byť obligačným dlžníkom, prípadne predmet zálohu môže poskytnúť aj 3.osoba s postavením záložcu. Ustanovenie § 71 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o bankách“) upravuje požiadavky na nehnuteľnosť, ktorá zabezpečuje základné aktíva, a to nasledovne: „ide o nehnuteľnosť, ktorá spĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu a nachádza sa na území Slovenskej republiky a súčasne platí, že na nehnuteľnosti nevzniklo a netrvá iné záložné právo alebo obmedzenie prevodu nehnuteľnosti atď.“ Z praxe bánk vyplýva, že predmetom zálohu môže byť iba nehnuteľnosť, ktorá má prístup k verenej komunikácii. Okrem toho nemôže byť na liste vlastníctva zapísané žiadne vecné bremeno či predkupné právo. Hypotekárne záložné právo sa eviduje v katastri nehnuteľností v časti „C“ ťarchy. Na okresný úrad katastrálny odbor je potrebné doručiť najskôr záložné zmluvy až následne kúpne zmluvy. Následkom zriadenia záložného práva na nehnuteľnosť je skutočnosť, že pokiaľ si obligačný dlžník neplní svoje povinnosti vyplývajúce z hlavného záväzkovoprávneho vzťahu, ktorým sa zmluvný vzťah medzi dlžníkom a bankou, môže záložný veriteľ (napr.

Prečítajte si tiež: Náležitosti kvitancie o vrátení peňazí

Záložné právo pri kúpe nehnuteľnosti financovanej hypotékou

V súčasnosti jedným z najbežnejších spôsobov úhrady kúpnej ceny (resp. jej časti) je jej zaplatenie z prostriedkov poskytnutých hypotekárnou bankou na základe zmluvy o hypotekárnom úvere. V zmluvnom vzťahu s hypotekárnou bankou vystupuje len hypotekárna banka(v pozícii veriteľa) a kupujúci(v pozícii dlžníka). Výška hypotekárnych úverov, ktoré sa poskytujú na účely kúpy nehnuteľnosti, sa spravidla pohybuje v rozmedzí niekoľkých desiatok tisícov až stotisícov eur. To, že nehnuteľnosť bude zaťažená záložným právom v prospech hypotekárnej banky znamená, že v prípade, ak by si kupujúci neplnil riadne a včas svoj záväzok splácať splátky hypotekárneho úveru, tak by hypotekárna banka mohla pristúpiť k výkonu záložného práva - napr. Hypotekárna banka z uvedených dôvodov spravidla vyžaduje, aby bolo zriadené záložné právo v jej prospech na danú nehnuteľnosť ešte pred tým, ako prevedie sumu hypotekárneho úveru predávajúcemu. Keďže hypotekárna banka vyžaduje zriadenie záložného práva ešte pred tým, ako poskytne hypotekárny úver kupujúcemu, je potrebné, aby zmluvu o zriadení záložného práva uzatváral s hypotekárnou bankou vlastník nehnuteľnosti, t.j. predávajúci.Zmluvu o zriadení záložného práva môže s hypotekárnou bankou uzatvoriť len aktuálny vlastník nehnuteľnosti. Vlastníkom nehnuteľnosti pritom až do času povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zostáva predávajúci. Samotné uzavretie kúpnej zmluvy, či zaplatenie kúpnej ceny nemá totiž žiadny vplyv na prevod vlastníckeho práva z predávajúceho na kupujúceho. Predávajúci ako vlastník nehnuteľnosti v týchto prípadochuzatvára s hypotekárnou bankou, ktorá poskytne hypotekárny úver kupujúcim, zmluvu o zriadení záložného práva. Zmluvu o záložnom práve podpisujú však všetky tri strany (banka, vlastník a dlžník). Aby hypotekárna banka nadobudla záložné právo, je potrebný jeho vklad do katastra nehnuteľností. Za týchto okolností je totiž už hypotekárna banka chránená tým, že ak by poskytnutý hypotekárny úver nebol riadne a včas splatený, mohla by na základe zriadeného záložného práva danú nehnuteľnosť napríklad predať na dražbe. Tým by sa jej vrátili (minimálne sčasti) finančné prostriedky poskytnuté ako hypotekárny úver. Samozrejme, nie je vylúčené, aby si hypotekárna banka určila aj iné podmienky, len za ktorých splnenia poskytne hypotekárny úver. Všetky tieto skutočnosti je pritom dôležité zohľadniť aj pri určení spôsobu úhrady kúpnej ceny v kúpnej zmluve. Ten totiž musí v týchto prípadoch vychádzať predovšetkým z podmienok dohodnutých v zmluve o hypotekárnom úvere, resp. Ak bude kúpna cena (resp. Ako je uvedené vyššie, v kúpnej zmluve by malo byť uvedené aj to, že hypotekárny úver hypotekárna banka prevedie priamo na účet uvedený predávajúcim. Uvedené znamená, že hypotekárny úver nebude vyplácaný na účet kupujúcim, ktorý by túto sumu následne vyplácali predávajúcemu, ale hypotekárna banka ju prevedie priamo na účet predávajúceho. Je taktiež vhodné, aby si zmluvné strany v kúpnej zmluvevyššie uvedené ustanovenie doplnili ešte aj o povinnosť oboch zmluvných strán poskytovať si navzájom súčinnosť potrebnú na to, aby hypotekárna banka poskytla kupujúcim hypotekárny úver. Obdobne by sa zmluvné strany mali dohodnúť aj na postupe v prípade, ak niektorá zmluvná strana odstúpi od kúpnej zmluvy. Uvedené ustanovenie chráni predávajúceho pred nepriaznivými následkami situácie, keď by kupujúci porušil svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu alebo by od zmluvy odstúpili. Rovnako je dôležité, aby si zmluvné strany dohodli, čo v prípade, ak bude predávajúci podľa kúpnej zmluvy (napríklad po odstúpení od zmluvy ktoroukoľvek zmluvnou stranou) povinný vrátiť platbu, ktorú kupujúci uhradil z prostriedkov hypotekárneho úveru. Je totiž potrebné (a hypotekárna banka to spravidla aj vyžaduje), aby sa v takýchto prípadoch na vrátenie takejto platby zo strany kupujúceho predávajúcemu vyžadoval predchádzajúci súhlas hypotekárnej banky. V prípade, ak bude podľa tejto Zmluvy, na jej základe alebo v súvislosti s ňou Predávajúci povinný vrátiť Kupujúcemu platbu, ktorú zaplatil Kupujúci na základe tejto Zmluvy z prostriedkov úveru poskytnutého Hypotekárnou bankou, Predávajúci túto platbu Kupujúcemu vráti len v prípade, ak dá Hypotekárna banka ako záložný veriteľ Predávajúcemu na to písomný súhlas (súhlas s vrátením kúpnej ceny). Predávajúci má právo požadovať, aby Kupujúci zabezpečil od záložného veriteľa dokument, z ktorého bude zrejmé, aká je výška sumy, ktorú je potrebné uhradiť, aby došlo k vystaveniu kvitancie na výmaz záložného práva zriadeného na Predmet prevodu. Výška tejto sumy musí byť vo výške sumy, ktorú je Predávajúci povinný vrátiť Kupujúcemu z titulu zrušenej zmluvy, v opačnom prípade Predávajúci nie je povinný vrátiť poskytnutú sumu.

Predaj nehnuteľnosti zaťaženej záložným právom

V praxi rovnako častým prípadom je aj situácia, keď predávajúci predáva svoju nehnuteľnosť, ktorá je ale zaťažená záložným právom. Nie je v záujme kupujúcich kúpiť nehnuteľnosť zaťaženú záložným právom (iným ako je záložné právo zriadené v prospech hypotekárnej banky poskytujúcej hypotekárny úver kupujúcim) a v niektorých prípadoch sú prevody vlastníckeho práva za takýchto okolností aj vylúčené. Je preto potrebné dohodnúť spôsob úhrady kúpnej ceny tak, aby sa jej časť použila na úhradu dlhov predávajúceho, čo bude mať za následok aj zánik záložného práva záložného veriteľa predávajúceho (ako dlžníka). Ak kupujúci hradí kúpnu cenu (resp. V prípade, ak je prevádzaná nehnuteľnosť zaťažená iným záložným právom, nebude teda celá suma poskytnutá ako hypotekárny úver prevedená na účet predávajúceho. Prvá časť hypotekárneho úveru sa použije na vyplatenie dlhu (napríklad úveru) predávajúceho. Táto suma musí byť vždy vo výške uvedenej v tzv. vyčíslení, ktoré na požiadanie predávajúceho vystaví záložný veriteľ pohľadávky (spravidla banka ktorá poskytla predávajúcemu úver) k určitému dňu. K tomuto dátumu musí byť úver splatený. Na základe splatenia úveru vystaví záložný veriteľ kvitanciu - teda súhlas s výmazom záložného práva. Následne (obvykle) predávajúci podá návrh na výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností záznamom, k čomu sa priloží kvitancia. - sumu vo výške € (slovom: eur) prevedie hypotekárna banka na účet Predávajúceho IBAN: __, ktorá sa použije na vyplatenie úveru poskytnutého Predávajúcemu spoločnosťou __, a.s., IČO: __,so sídlom: __, (ďalej len „Záložný veriteľ“), na základe čoho Záložný veriteľ Predávajúceho po vyplatení celej pohľadávky (zostatku) vystaví „Súhlas s výmazom záložného práva“ zriadeného v prospech nej podľa V-__, ktorý sa spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva v prospech Kupujúceho podľa tejto zmluvy alebo tesne pred ním, podá na príslušný okresný úrad, katastrálny odbor. Ako je uvedené v tomto príklade, jednoznačne možno odporučiť, aby zmluvné strany v kúpnej zmluve uviedli, že predávajúci sa zaväzuje predložiť kupujúcemu originál dokladu preukazujúceho zostatok dlhu (napr. úveru) u záložného veriteľa (napr. banky) predávajúceho. Ak by totiž boli v kúpnej zmluve uvedené iné sumy ako tie, ktoré zodpovedajú skutočnosti, dlh predávajúceho by nemusel byť splatený a preto by aj záložné právo, ktorým bola nehnuteľnosť zaťažená, trvalo aj naďalej.

Praktické rady a odporúčania

• Overenie existencie záložného práva: Pred kúpou nehnuteľnosti je dôležité overiť si, či na nej neviazne záložné právo. Informáciu o záložnom práve je možné získať z listu vlastníctva.
• Dohoda o výmaze záložného práva: V kúpnej zmluve je potrebné dohodnúť sa na spôsobe výmazu záložného práva, vrátane lehoty na podanie návrhu na výmaz.
• Súčinnosť zmluvných strán: Zmluvné strany by si mali poskytovať súčinnosť potrebnú na to, aby bol hypotekárny úver poskytnutý a záložné právo vymazané.
• Ochrana kupujúceho: V prípade, ak predávajúci nesplní povinnosť vymazať záložné právo, kupujúci by mal mať právo odstúpiť od zmluvy.

Problémy a ich riešenia

Strata dokladu o zaplatení (kvitancie)

Ak bol úver splatený v minulosti, ale nedošlo k výmazu záložného práva a pôvodná kvitancia sa stratila, je potrebné kontaktovať právneho nástupcu pôvodného veriteľa (napr. banky) a požiadať o vydanie potvrdenia o splatení úveru.

Nečinnosť exekútora

Ak exekútor po ukončení exekúcie nekoná a nezruší blokáciu nehnuteľnosti, je potrebné ho písomne vyzvať na splnenie povinnosti. V prípade, ak exekútor nereaguje, je možné podať sťažnosť na príslušnú komoru exekútorov alebo sa obrátiť na súd.

tags: #kvitancia #s #navrhom #na #vymaz #zalozneho