
Dielo Drak sa vracia od Dobroslava Chrobáka, s podtitulom „rozprávka“, je považované za jedno z najvýznamnejších diel slovenského literárneho naturizmu. Románová novela, rozdelená do 12 kapitol a epilógu, so mottom „Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku“ (John Conrad, Lord Jim), rozpráva príbeh o prekonávaní predsudkov a hľadaní miesta v spoločnosti.
Dej sa odohráva v neurčenom historickom čase, v letných mesiacoch v dedinskom a horskom prostredí Liptova, v dosahu poľsko-slovenskej hranice. Príbeh je vyrozprávaný starou mamou Evou svojmu vnukovi.
Eva čaká na svojho manžela Šimona, ktorý si ju zobral, keď ostala slobodná so synom od Draka. Spomína si na to, ako Draka ľúbila, ako ho dedinčania nemali radi, ako ušiel a nerozlúčil sa. Šimon prichádza z krčmy domov a oznamuje Eve novinu: „Drak sa vracia.“
Eva myslí na Draka, spomína si na chvíle, ako sa spoznali Čakala ho niekoľko rokov a teraz ohromená z tejto správy sa jej vybavuje celý jej vzťah s Drakom.
Nikto nevedel odkiaľ Drak pochádzal. Bol sirotou, našiel ho starý Lepiš Madlušovie pri ceste a urobil si z neho pomocníka. Neskôr, Lepiš padol do jamy, z ktorej ho mladý Drak vytiahol a dotiahol do chalupy. Bol pri ňom deň a noc, dokým sa starý Lepiš neprebral. Poslal Draka ho do dediny po pomoc. Avšak keď sa vrátil aj s pomocou, starý Lepiš bol už mŕtvy. Dedinčania pripisujú Drakovi jeho smrť. Chceli ho dvakrát podpáliť a dva razy by sa im to aj podarilo, keby si Drak nebol zaobstaral psa, ktorému ho otrávili a tak sa Drak rozzúril, prišiel do krčmy, kde týchto troch našiel, zmlátil ich a podpálil. Nebyť žida, ktorý ratoval svoj majetok, neboli by sa z toho dostali živí. Posedel si za to dva mesiace v árešte, ale odvtedy mal od nich pokoj.
Prečítajte si tiež: Kedy vám vrátia opatrovateľský príspevok?
Neskôr prišlo do dediny veľké sucho. Niekto videl ako Drak vezie 4 plné vrecia a obsah považovali za pšenicu. Vtrhli mu do domu, kde zistili, že je to len hrnčiarska hlina. Obvinili ho z prečarovania múky na hlinu a chceli ho zabiť. Na druhý deň ho našli pastieri v tej istej jame, v kt. zomrel slepý hrnčiar, s veľkou ranou na hlave. Eva ho 2 týždne liečila. Zaľúbila sa do neho, no jedného dňa ho už v chalupe nenájde, odchádza bez rozlúčky; Eva na neho nemôže zabudnúť. Po istej dobe sa jej narodí syn a o rok sa vydá za Šimona.
Teraz, keď sa vrátil (na Jána) sú veľké suchá a začínajú sa šíriť požiare. Ukáže sa v miestnej krčme (u Baumhorna), kde si všetci všimnú ako sa zmenil. Na druhý deň Šimon zobral sekeru a išiel urobiť poriadok s Drakom, lebo dedina to od neho čakala.
Richtár potrebuje chlapov, ktorí by zohnali dobytok z hôr zo Západných Tatier, kde vypukol lesný požiar. Drak sa vrátil preto, lebo si chcel získať dôveru dediny a prihlási sa, že pomôže doviesť dobytok. Chlapi z dediny mu nedôverujú a pošlú s ním Šimona, aby ho strážil.
Šimon sa postupne presvedčí, že Drak je iný ako si o ňom dedina myslí, no predsa mu neverí a myslí si, že chce dobytok predať Poliakom. Šimon zbehne do dediny a podpáli Drakovi chalupu.
Stádo sa musí previesť cez poľské hranice, to je veľmi nebezpečné. Drak ide popredku. Stretli Poliakov, kt. Drak poznal. Šimon si myslí, že Drak predal ich stádo a tak zaútočí na Poliakov a potom na Draka, ktorého šľahne dva razy po tvári bičom. Drak ho zneškodní kopnutím do brucha. Šimon sa preberie v kolibe a škárou vidí Draka sedieť pri ohni so švárnou dievčinou a Poliakmi. Vidí, že Drak ich častuje pálenkou, ale sám málo pije. Šimon si myslí, že Drak chce podviesť aj ich. Podarí sa mu ujsť.
Prečítajte si tiež: Zastavenie odvolacieho konania a poplatky
Beží to oznámiť domov. Po ceste podpáli dom Draka. Všetko povie starostovi. Ten mu povie, že dostal správu o tom, ako sa Drak so stádom vracajú do dediny. Idú ho spolu čakať. Cestou sa Drak zastavil po svoju lásku, mladú Poľku, Zošku.
Drak dovedie dobytok do dediny. Šimon sa cíti zahanbene, prizná sa Drakovi a Drak mu odpúšťa. Drak sa vracia do dediny aj so svojou milou, menom Zoška. Vie, že mu Šimon podpálil bývanie, ale odpúšťa mu.
Eva si až teraz uvedomila, že Drak ju nemiluje a že Šimon ju má skutočne rád. Konečne si našli cestu k sebe. V epilógu stará mama Eva rozpráva vnúčikovi celý príbeh a prizná sa mu, že keď videla po boku Draka inú ženu, pochopila, že Drak ju nechcel, a že mala čakať nie na Draka, ale na svojho chápavého muža Šimona.
Celé je to rozprávanie starej matere, ktorou je Eva. Z rozprávania vyplýva, že má dieťa s Drakom, ale zostáva so Šimonom, ktorého, ako sama zistí, miluje.
Dielo je napísané ako rozprávka aj sa tak končí: „Mali sa radi a žili spolu šťastne, kým nepomreli…“
Prečítajte si tiež: Súdny poplatok: Kedy sa vracia?
Dobová kritika i neskoršie literárnovedné interpretácie vyzdvihovali na diele predovšetkým jeho jazykovo-štylistické kvality, jeho celkovú robustnosť, a osobitne jednoliatosť a mužný svojráz hlavnej postavy. Podľa Alexandra Matušku sa Chrobák touto „baladou v próze“ prejavil „ako umelec idúci samostatnou dráhou, lebo má svoj svet, svojich ľudí v ňom a svoj spôsob podania, nezameniteľný, najbližší azda Švantnerovi“.
Je zrejmé, že dielo sa vnímalo aj na pozadí problémov, ktoré mal jeho autor so svojou prvou knihou Kamarát Jašek (pri nej bol obvinený z plagiátu). Preto sa v ňom implicitne videla aj metaforická projekcia Chrobákovho vlastného problému s prekonávaním nedôvery prostredia a s hľadaním a nastoľovaním stratenej cti.
Neskoršie interpretácie a hodnotenia už viac-menej odhliadali od týchto dobových okolností a sústreďovali sa na upresňovanie vývinovej hodnoty diela. Tá sa našla predovšetkým v jeho špecificky „naturistickom“ príspevku k prestavbe „dedinskej témy“ prostredníctvom tzv. rozprávkovo-mýtického epizmu zo žánrového základu tzv. baladickej rozprávky.