Drak sa vracia: Hľadanie strateného v slovenskom literárnom naturizme

Dielo Drak sa vracia od Dobroslava Chrobáka, s podtitulom „rozprávka“, je považované za jedno z najvýznamnejších diel slovenského literárneho naturizmu. Románová novela, rozdelená do 12 kapitol a epilógu, so mottom „Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku“ (John Conrad, Lord Jim), rozpráva príbeh o prekonávaní predsudkov a hľadaní miesta v spoločnosti.

Základné informácie o diele

• Autor: Dobroslav Chrobák
• Druh: Epika
• Žáner: Naturistická novela
• Obdobie: Slovenská medzivojnová próza, próza naturizmu
• Kompozícia: 12 kapitol + epilóg
• Motto: „Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku.“ (John Conrad, Lord Jim)
• Téma: Vzťah dvoch odlišných mužov, ich postupné zbližovanie, hľadanie stratenej cti, dôvery a lásky ľudí. Obraz života na dedine v starých časoch, keď ešte v mysliach ľudí žili čarodejnice, vedmy, bosoráci.
• Idea: Predsudky ľudí, ktoré často odsúdia človeka skôr, než ho stihnú spoznať. Je tu dôkaz o tom, že ľudia sa často mýlia a že obraz, ktorý si o človeku u tvoríme z dojmov, ktoré v nás budí, nemusí byť vždy pravdivý. Dielo má mravné vyznenie, ktoré nás vystríha pred odsudzovaním výnimočných, odlišných ľudí, len preto, že nezapadajú do rámca našej spoločnosti, predstavy o človeku.

Postavy

• Drak (Martin Lepiš Madlušovie - Čierny Macek): Tajomná, záhadná postava, svojský hrnčiar. Dedina ho považuje za symbol zla, vraha a čarodejníka. Je sám, človek prírody. V kolektívnom poňatí dediny stelesňuje zlo a nešťastie. Drak je typická naturistická postava - prichádza do dediny ako starší muž, jeho havranie vlasy sú pretkané šedinami, je mocný a utiahnutý, je to výborný hrnčiar. Uzavretý samotár, silná individualita, hrdý, výnimočný, odvážny, priamy a preto aj osamelý; je to postava plná tajomnosti, stále sa hovorí o ňom; je to kontrastná postava (navonok drsný, vo vnútri citlivý človek, ktorý sa snaží pomáhať iným).
• Eva Hajnáková: Mladá pekná žena, manželka Šimona Jariabka. Vydala sa zaňho, hoci milovala Draka a mala s ním syna. Typická expresionistická postava - Mladá pekná žena s hrubým vrkočom pevných tvarov.
• Šimon Jarjabek: Evin manžel, ktorý si ju vzal aj s dieťaťom. Miluje Evu, ale cíti, že ona stále ľúbi Draka. Miloval svoju ženu natoľko, že si ju vzal za ženu, aj keď mala dieťa s iným. Ale keď vidí, že Eva stále čaká a ľúbi Draka, prestane sa s ňou rozprávať, je tichý a zatrpknutý. Bojí sa, že mu Eva utečie za Drakom.
• Dedinčania: Kolektívna postava, ktorá reprezentuje predsudky a nedôveru voči Drakovi.

Obsah diela

Dej sa odohráva v neurčenom historickom čase, v letných mesiacoch v dedinskom a horskom prostredí Liptova, v dosahu poľsko-slovenskej hranice. Príbeh je vyrozprávaný starou mamou Evou svojmu vnukovi.

Návrat Draka a spomienky Evy

Eva čaká na svojho manžela Šimona, ktorý si ju zobral, keď ostala slobodná so synom od Draka. Spomína si na to, ako Draka ľúbila, ako ho dedinčania nemali radi, ako ušiel a nerozlúčil sa. Šimon prichádza z krčmy domov a oznamuje Eve novinu: „Drak sa vracia.“

Eva myslí na Draka, spomína si na chvíle, ako sa spoznali Čakala ho niekoľko rokov a teraz ohromená z tejto správy sa jej vybavuje celý jej vzťah s Drakom.

Nikto nevedel odkiaľ Drak pochádzal. Bol sirotou, našiel ho starý Lepiš Madlušovie pri ceste a urobil si z neho pomocníka. Neskôr, Lepiš padol do jamy, z ktorej ho mladý Drak vytiahol a dotiahol do chalupy. Bol pri ňom deň a noc, dokým sa starý Lepiš neprebral. Poslal Draka ho do dediny po pomoc. Avšak keď sa vrátil aj s pomocou, starý Lepiš bol už mŕtvy. Dedinčania pripisujú Drakovi jeho smrť. Chceli ho dvakrát podpáliť a dva razy by sa im to aj podarilo, keby si Drak nebol zaobstaral psa, ktorému ho otrávili a tak sa Drak rozzúril, prišiel do krčmy, kde týchto troch našiel, zmlátil ich a podpálil. Nebyť žida, ktorý ratoval svoj majetok, neboli by sa z toho dostali živí. Posedel si za to dva mesiace v árešte, ale odvtedy mal od nich pokoj.

Prečítajte si tiež: Kedy vám vrátia opatrovateľský príspevok?

Neskôr prišlo do dediny veľké sucho. Niekto videl ako Drak vezie 4 plné vrecia a obsah považovali za pšenicu. Vtrhli mu do domu, kde zistili, že je to len hrnčiarska hlina. Obvinili ho z prečarovania múky na hlinu a chceli ho zabiť. Na druhý deň ho našli pastieri v tej istej jame, v kt. zomrel slepý hrnčiar, s veľkou ranou na hlave. Eva ho 2 týždne liečila. Zaľúbila sa do neho, no jedného dňa ho už v chalupe nenájde, odchádza bez rozlúčky; Eva na neho nemôže zabudnúť. Po istej dobe sa jej narodí syn a o rok sa vydá za Šimona.

Teraz, keď sa vrátil (na Jána) sú veľké suchá a začínajú sa šíriť požiare. Ukáže sa v miestnej krčme (u Baumhorna), kde si všetci všimnú ako sa zmenil. Na druhý deň Šimon zobral sekeru a išiel urobiť poriadok s Drakom, lebo dedina to od neho čakala.

Drakova snaha o dôveru

Richtár potrebuje chlapov, ktorí by zohnali dobytok z hôr zo Západných Tatier, kde vypukol lesný požiar. Drak sa vrátil preto, lebo si chcel získať dôveru dediny a prihlási sa, že pomôže doviesť dobytok. Chlapi z dediny mu nedôverujú a pošlú s ním Šimona, aby ho strážil.

Šimon sa postupne presvedčí, že Drak je iný ako si o ňom dedina myslí, no predsa mu neverí a myslí si, že chce dobytok predať Poliakom. Šimon zbehne do dediny a podpáli Drakovi chalupu.

Stádo sa musí previesť cez poľské hranice, to je veľmi nebezpečné. Drak ide popredku. Stretli Poliakov, kt. Drak poznal. Šimon si myslí, že Drak predal ich stádo a tak zaútočí na Poliakov a potom na Draka, ktorého šľahne dva razy po tvári bičom. Drak ho zneškodní kopnutím do brucha. Šimon sa preberie v kolibe a škárou vidí Draka sedieť pri ohni so švárnou dievčinou a Poliakmi. Vidí, že Drak ich častuje pálenkou, ale sám málo pije. Šimon si myslí, že Drak chce podviesť aj ich. Podarí sa mu ujsť.

Prečítajte si tiež: Zastavenie odvolacieho konania a poplatky

Beží to oznámiť domov. Po ceste podpáli dom Draka. Všetko povie starostovi. Ten mu povie, že dostal správu o tom, ako sa Drak so stádom vracajú do dediny. Idú ho spolu čakať. Cestou sa Drak zastavil po svoju lásku, mladú Poľku, Zošku.

Odpustenie a zmierenie

Drak dovedie dobytok do dediny. Šimon sa cíti zahanbene, prizná sa Drakovi a Drak mu odpúšťa. Drak sa vracia do dediny aj so svojou milou, menom Zoška. Vie, že mu Šimon podpálil bývanie, ale odpúšťa mu.

Eva si až teraz uvedomila, že Drak ju nemiluje a že Šimon ju má skutočne rád. Konečne si našli cestu k sebe. V epilógu stará mama Eva rozpráva vnúčikovi celý príbeh a prizná sa mu, že keď videla po boku Draka inú ženu, pochopila, že Drak ju nechcel, a že mala čakať nie na Draka, ale na svojho chápavého muža Šimona.

Celé je to rozprávanie starej matere, ktorou je Eva. Z rozprávania vyplýva, že má dieťa s Drakom, ale zostáva so Šimonom, ktorého, ako sama zistí, miluje.

Dielo je napísané ako rozprávka aj sa tak končí: „Mali sa radi a žili spolu šťastne, kým nepomreli…“

Prečítajte si tiež: Súdny poplatok: Kedy sa vracia?

Charakteristické črty diela

• Prostredie: Dedina, hory (Horný Liptov). Príroda je priamy účastník deja, keď sa má niečo stať vždy v súvislosti s Drakom; autor vsúva lyrické pasáže. Dej sa odohráva v tatranskej prírode, je to vlastne jej oslava.
• Konflikty: Drak - dedina; Drak - Šimon. Vnútorný boj Šimona, či má Draka zabiť a tým si zabezpečiť Evu iba pre seba, alebo sa poddať charizme tohto výnimočného človeka, ktorého vplyv na Šimona sa zväčšuje priebehom deja.
• Kompozičný postup: Od tajomnosti k vyjasneniu. Využíva zložitý kompozičný postup - príchod Draka vidíme očami Evy, dediny a Šimona. Osoba rozprávača sa mení - najprv je rozprávač v 1. osobe sg., neskôr pribral čitateľa alebo postavu a je v 1.
• Jazyk a štýl: Hovorové výrazy, expresívne výrazy, metafory a prirovnania. D. Chrobák využíva všetky básnické prostriedky. Chrobákova veta je rytmická, rád používa krátku vetu na posúvanie deja v rozprávaní. Využíva ľudový jazyk. Autor experimentuje s pásmom reči rozprávača.

Naturizmus v diele

• Prírodný človek: Drak je zobrazený ako človek spätý s prírodou, ktorý sa vymyká spoločenským normám.
• Vidiecke prostredie: Dej sa odohráva v odľahlej dedine v Liptove, kde zohrávajú dôležitú úlohu tradície a zvyky.
• Lyrizácia: Autor využíva lyrické opisy prírody a vnútorného sveta postáv.
• Mýtické a rozprávkové prvky: V diele sa objavujú prvky rozprávkovosti a mýtov, napríklad v podobe viery v čarodejníctvo a nadprirodzené schopnosti.

Interpretácie a kritiky

Dobová kritika i neskoršie literárnovedné interpretácie vyzdvihovali na diele predovšetkým jeho jazykovo-štylistické kvality, jeho celkovú robustnosť, a osobitne jednoliatosť a mužný svojráz hlavnej postavy. Podľa Alexandra Matušku sa Chrobák touto „baladou v próze“ prejavil „ako umelec idúci samostatnou dráhou, lebo má svoj svet, svojich ľudí v ňom a svoj spôsob podania, nezameniteľný, najbližší azda Švantnerovi“.

Je zrejmé, že dielo sa vnímalo aj na pozadí problémov, ktoré mal jeho autor so svojou prvou knihou Kamarát Jašek (pri nej bol obvinený z plagiátu). Preto sa v ňom implicitne videla aj metaforická projekcia Chrobákovho vlastného problému s prekonávaním nedôvery prostredia a s hľadaním a nastoľovaním stratenej cti.

Neskoršie interpretácie a hodnotenia už viac-menej odhliadali od týchto dobových okolností a sústreďovali sa na upresňovanie vývinovej hodnoty diela. Tá sa našla predovšetkým v jeho špecificky „naturistickom“ príspevku k prestavbe „dedinskej témy“ prostredníctvom tzv. rozprávkovo-mýtického epizmu zo žánrového základu tzv. baladickej rozprávky.

tags: #drak #sa #vracia #obsah