
Už od nepamäti hviezdy sprevádzajú ľudstvo a fascinujú ho svojím svetlom a tajomstvom. Jednou z najvýraznejších hviezd na nočnej oblohe je Sírius, známy aj ako "psia hviezda". Avšak, Sírius nie je len osamelá hviezda, ale súčasť dvojhviezdy, ktorej spoločníkom je biely trpaslík Sírius B. Tento článok sa zameriava na zaujímavosti spojené s týmto neviditeľným spoločníkom a jeho vplyvom na našu kultúru a vedu.
Sírius, nachádzajúci sa v súhvezdí Veľký pes (Canis Major), je najjasnejšou hviezdou na nočnej oblohe so zdanlivou hviezdnou veľkosťou −1,46. Jeho názov pochádza z gréckeho slova "seirios", čo znamená "žiarivý". Táto hviezda je pozorovateľná z takmer každej obývanej oblasti Zeme, s výnimkou oblastí s veľmi vysokou severnou šírkou.
V roku 1844 astronóm Friedrich Wilhelm Bessel zistil, že Sírius sa nepohybuje po priamke, ale jeho dráha je mierne zvlnená. Z toho usúdil, že nepravidelnosti v jeho pohybe sú spôsobené nepozorovateľným spoločníkom, ktorý obieha spolu s hlavnou hviezdou okolo spoločného ťažiska. V roku 1862 Alvan Graham Clark opticky objavil tohto spoločníka, ktorý dostal názov Sírius B, alebo "šteňa". Viditeľná časť hviezdy sa označuje ako Sírius A.
Sírius B je biely trpaslík spektrálneho typu A5 s magnitúdou 8,65. Je teda v dosahu aj menších astronomických ďalekohľadov, no je natoľko prežiarený hlavnou zložkou, že je veľmi ťažké ho pozorovať. Jeho absolútna magnitúda je len 11,4 a teda je 100-krát menej svietivý ako Slnko. To však platí len pri viditeľnom spektre - v röntgenovej oblasti žiari menšia zložka oveľa intenzívnejšie ako väčšia.
Sírius A a Sírius B obehnú spoločné ťažisko raz za 50 rokov. Najmenšiu vzájomnú uhlovú vzdialenosť (2,5") dosiahli v rokoch 1993-1994. Od roku 2019 sa na oblohe tieto hviezdy k sebe opäť približujú a najmenší odstup dosiahnu opäť v roku 2044.
Prečítajte si tiež: Spoločník s.r.o. na predčasnom dôchodku
V roku 1914 Walter S. Adams odhadol hustotu Síria B na základe presných pozorovaní pohybu Síria A na 500 kg/cm3. Táto hodnota bola vtedy považovaná za nedosiahnuteľnú. Až kvantová mechanika v 20. rokoch 20. storočia vysvetlila tento jav. Ukázalo sa, že atóm je väčšinou prázdnota, ktorá pripúšťa stlačenie do oveľa menšieho objemu. Skutočná hustota Síria B dosahuje 125 000 g/cm3. Je to hviezda len o málo väčšia než Zem, iný zdroj dokonca tvrdí, že Sírius B má len 90% zemského priemeru, čo zodpovedá priemernej hustote 2 155 000 g/cm3. Gravitácia na jeho povrchu je 368 000-násobne silnejšia, než príťažlivosť na povrchu Zeme.
Keďže sa predpokladá, že obe zložky dvojhviezd vznikajú súčasne, je pozoruhodné, že jedna zložka Síria sa ešte nachádza na hlavnej postupnosti, zatiaľ čo druhá už dosiahla koniec svojho života. Navyše, rýchlejší vývoj zdá sa podstúpila menej hmotná zložka, pričom by to malo byť naopak. Tento rozpor možno vysvetliť tým, že Sírius B mal pri svojom vzniku väčšiu hmotnosť ako Sírius A. Bol asi trikrát hmotnejší než Slnko. Termojadrové reakcie v ňom prebiehali intenzívnejšie a svoje jadrové palivo si spálil skôr ako jeho menej hmotný spoločník. Po vyhorení vodíka v jadre sa Sírius B začal rozpínať na červeného obra a časť jeho hmoty vtedy prešla na Síria A. Preto je Sírius A v súčasnosti hmotnejší. Ešte smelšia teória hovorí, že Sírius B bol pri svojom zrode zhruba až šesťnásobne hmotnejší než Slnko, spektrálneho typu B3 až B5. Viac než 80 % svojej hmotnosti však mal stratiť prostredníctvom hviezdneho vetra.
Sírius bol uctievaný ako Sothis v údolí Nílu dávno pred tým, ako bol založený Rím. Veľa starovekých egyptských chrámov bolo orientovaných tak, aby svetlo z hviezdy mohlo preniknúť na vnútorný oltár. Egyptský kalendár bol založený na heliaktickom východe Síria, ktoré nastalo pred každoročnými záplavami Nílu a letným slnovratom. V gréckej mytológii bol Sírius psom lovca Orióna. Gréci taktiež dávali Sírius do súvislosti s horúčavou v lete.
Hovorí sa, že kmeň Dogonov v Mali vedel o neviditeľnom (ých) spoločníkovi (och) pred tým, ako bol v 19. storočí objavený. Taktiež je to zdroj špekulácií o existencii ufa a táto téma sa stala aj predmetom knihy Záhada Síria napísaná Robertom Templom.
Sírius je spojený aj s duchovnou pamäťou mnohých starovekých civilizácií - Egypťania ho spájali s Bohyňou Isis a cyklami smrti a znovuzrodenia, šamani ho vnímali ako bránu medzi svetmi. V ich vnímaní bol Sírius miestom, kam duše putujú po smrti a kde si spomínajú na svoje skutočné poslanie.
Prečítajte si tiež: Možnosti pre seniorov
V modernom jazyku astrológie Sírius predstavuje slobodu. No nie ako povrchnú nezávislosť ega, ale ako hlbokú slobodu duše - slobodu byť tým, kým naozaj sme, bez masiek, prispôsobovania sa či obáv zo straty prijatia. Je to energia, ktorá nás vyzýva, aby sme vystúpili z ilúzie oddelenosti a spojili sa s Jednotou v sebe i v ostatných.
Sírius je najjasnejšia hviezda nočnej oblohy. Nachádza sa v súhvezdí Veľkého psa a na večernej oblohe je pozorovateľná práve v tomto období roka. Pre jej nízku deklináciu sa u nás pohybuje iba nízko nad obzorom, čo pri jej zdanlivej jasnosti spôsobuje veľmi silnú scintiláciu, pozorovateľnú aj voľným okom. Toto „blikotanie“ vzniká prechodom svetla hviezdy cez rôzne vrstvy zemskej atmosféry a vďaka lomu jednotlivých zložiek bieleho svetla, pozorujeme aj zmenu farby hviezdy.
Sírius a jeho spoločník Sírius B zostávajú fascinujúcimi objektmi pre astronómov a vedcov. Štúdium týchto hviezd nám pomáha lepšie porozumieť vývoju hviezd, vlastnostiam bielych trpaslíkov a procesom, ktoré formujú vesmír. Pozorovania Síria B pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu a ďalších moderných prístrojov nám umožňujú získavať presnejšie údaje o jeho hmotnosti, teplote a zložení, čím prispievajú k nášmu poznaniu hviezdneho sveta.
Prečítajte si tiež: Cestovné náhrady spoločníka
tags: #spolocnik #hviezdy #sirius #zaujimavosti