
Vlastníctvo nehnuteľnosti so sebou prináša určité práva a povinnosti, ktoré sú chránené Ústavou SR a Občianskym zákonníkom. Často sa však vyskytujú situácie, keď v nehnuteľnosti bývajú osoby, ktoré nemajú vlastnícke alebo iné užívacie právo, čo môže viesť k právnym komplikáciám. Tento článok sa zaoberá právami vlastníka nehnuteľnosti, obmedzeniami trvalého pobytu a postupmi pri vysťahovaní osôb z nehnuteľnosti, pričom zohľadňuje rôzne životné situácie a súdne rozhodnutia.
Vlastnícke právo je základným právom, ktoré je chránené Ústavou SR (čl. 20 ods. 1) a Občianskym zákonníkom (§ 123). Vlastník má právo s nehnuteľnosťou nakladať podľa vlastného uváženia, avšak toto právo nie je neobmedzené. Nikto nemôže zasahovať do vlastníckeho práva iného bez právneho dôvodu. Ak takýto zásah nastane, ide o protiprávne konanie.
Medzi protiprávne zásahy patrí aj situácia, keď osoba, ktorá nemá vlastnícke alebo iné užívacie právo k nehnuteľnosti, ju obýva. V takom prípade má vlastník právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva.
Vlastník nehnuteľnosti by sa mal vyvarovať svojpomocnému vysťahovaniu osôb z nehnuteľnosti. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR je svojpomoc prípustná len výnimočne a za splnenia prísnych podmienok (§ 6 Občianskeho zákonníka). Svojpomoc spočíva vo využití vlastných síl na odvrátenie bezprostredne hroziaceho neoprávneného zásahu do práva.
Ak vlastník svojpomocne vysťahuje osobu z nehnuteľnosti bez právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže sa dopustiť trestného činu porušovania domovej slobody. Súdy opakovane rozhodli, že aj keď je vlastník nehnuteľnosti, nemôže násilím vstúpiť do nehnuteľnosti, ktorú obýva niekto iný. Trvalý pobyt osoby v nehnuteľnosti nemá v tomto smere právny význam.
Prečítajte si tiež: Informácie o dražbách v Ružomberku
Ak osoba odmieta opustiť nehnuteľnosť dobrovoľne, vlastník musí podať žalobu na vypratanie nehnuteľnosti na súd. Až po právoplatnom skončení súdneho konania, v ktorom súd uloží tretej osobe povinnosť vypratať nehnuteľnosť, a táto osoba si túto povinnosť v súdom uloženej lehote dobrovoľne nesplní, môže vlastník nehnuteľnosti podať návrh na vykonanie exekúcie.
Exekúciu vykonáva súdny exekútor, ktorý je poverený súdom. Exekútor upovedomí oprávneného (vlastníka) a povinného (osobu, ktorá má vypratať nehnuteľnosť) o začatí exekúcie vyprataním nehnuteľnosti. Povinnému sa poskytuje lehota 15 dní na vznesenie námietok proti exekúcii.
Počas exekúcie sa vypratané veci odovzdajú povinnému alebo jeho plnoletému rodinnému príslušníkovi. Ak nie je prítomný nikto, kto by mohol veci prevziať, veci sa spíšu a dajú obci do úschovy.
Ak osoba užíva nehnuteľnosť bez právneho titulu (napr. nájomná zmluva, vecné bremeno), má vlastník právo domáhať sa jej vysťahovania. Dlhodobé užívanie nehnuteľnosti a starostlivosť o ňu nezakladá právo na bývanie alebo vlastníctvo.
Ak však osoba do nehnuteľnosti investovala so súhlasom vlastníka alebo ak išlo o nevyhnutné náklady, môže sa domáhať náhrady za tieto investície v občianskoprávnom konaní.
Prečítajte si tiež: Ponuky nehnuteľností Hlohovec a okolie
Súd prihliada na špecifické okolnosti, ak má byť z nehnuteľnosti vysťahovaná rodina s maloletými deťmi. Podľa ustálenej judikatúry nie je možné vysťahovať rodinu s maloletými deťmi, ak si sami nedokážu nájsť náhradné bývanie a hrozí im, že sa stanú bezdomovcami. Súd skúma, či by vysťahovanie neohrozilo základné ľudské práva detí.
Postup pri vysťahovaní osoby, ktorá neoprávnene obýva nehnuteľnosť, sa nemení pre osoby staršie ako 60 rokov. Zákony neustanovujú špeciálny režim pre vysťahovanie takýchto osôb. Avšak, v niektorých prípadoch môže súd prihliadať na zvláštne okolnosti a zraniteľnosť osôb a posúdiť, či by vysťahovanie nebolo v rozpore s dobrými mravmi.
Ak vlastník nehnuteľnosti vedie neusporiadaný život (napr. alkoholizmus) a jeho správanie negatívne ovplyvňuje život v domácnosti, hygienické podmienky a bezpečnosť, môže súd na návrh iných osôb s užívacím právom zrušiť alebo obmedziť jeho užívacie právo.
Trvalý pobyt má len evidenčný charakter a nezakladá nijaké právo k nehnuteľnosti ani jej vlastníkovi. Vlastník nehnuteľnosti môže navrhnúť zrušenie trvalého pobytu osobe, ktorá nemá k nehnuteľnosti žiadne užívacie právo.
Ak manžel býva v dome manželky na základe jej súhlasu, môže manželka tento súhlas odvolať a podať na súd žalobu o vypratanie. Súd môže priznať manželovi bytovú náhradu, ak je to odôvodnené okolnosťami.
Prečítajte si tiež: Príležitosti a riziká dražieb nehnuteľností
Ak osoba investovala do nehnuteľnosti, ktorej nie je vlastníkom, môže sa domáhať náhrady za tieto investície, ak ich vykonala so súhlasom vlastníka alebo ak išlo o nevyhnutné náklady.
Ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve a jeden zo spoluvlastníkov chce vysťahovať osobu, ktorá v nehnuteľnosti býva, musí sa domáhať zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva. Súd môže nehnuteľnosť prisúdiť jednému zo spoluvlastníkov alebo nariadiť predaj nehnuteľnosti.
Pri predaji nehnuteľnosti sa predávajúceho týkajú tri dane: daň z príjmov, daň z prevodu nehnuteľností a daň z nehnuteľností.
Ak predávajúci nespĺňa podmienky oslobodenia od dane z príjmov, musí kúpnu cenu z predaja bytu zahrnúť do zdaniteľných príjmov a zdaniť ju 19 % sadzbou dane. Od dane z príjmov je oslobodený príjem z predaja bytu, ak ho predávajúci vlastnil a súčasne v ňom mal evidovaný trvalý pobyt najmenej počas dvoch rokov bezprostredne pred predajom.
Daňovníkom dane z prevodu nehnuteľností je predávajúci. Základom dane je dohodnutá kúpna cena, najmenej však všeobecná hodnota nehnuteľnosti. Sadzba dane je 3 % zo základu dane.
Predávajúci je povinný oznámiť obci ako správcovi dane z nehnuteľnosti predaj bytu do 30 dní od zavkladovania do katastra nehnuteľností.