
Tento článok sa zaoberá problematikou nadobudnutia nehnuteľnosti v dobrovoľnej dražbe, so zameraním na situácie, kedy bývalý majiteľ alebo iná osoba odmieta nehnuteľnosť opustiť. Analyzujeme práva a povinnosti vydražiteľa, ako aj možnosti riešenia sporov s bývalými vlastníkmi. Naším cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike a ponúknuť praktické rady pre vydražiteľov, aby sa vyhli potenciálnym problémom.
Dražby nehnuteľností sa stávajú čoraz bežnejším spôsobom nadobudnutia majetku. Dôvodom je rastúci počet dlžníkov, ktorí nie sú schopní splácať svoje záväzky. Dobrovoľné dražby, upravené zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, predstavujú verejné konanie, ktorého cieľom je prechod vlastníckeho práva k predmetu dražby na základe návrhu navrhovateľa.
Po úspešnom vydražení nehnuteľnosti a zaplatení dražobnej ceny má vydražiteľ právo na odovzdanie predmetu dražby. Dražobník je povinný spísať zápisnicu o odovzdaní, v ktorej sa uvedie podrobný opis stavu nehnuteľnosti a príslušenstva. Ak vydražiteľ zápisnicu podpíše, potvrdzuje tým, že súhlasí s existujúcim stavom nehnuteľnosti.
Častým problémom je situácia, keď bývalý majiteľ alebo iná osoba neoprávnene užíva nehnuteľnosť a odmieta ju dobrovoľne opustiť. V takomto prípade má vydražiteľ niekoľko možností, ako postupovať:
Komunikácia a dohoda: V prvom rade je vhodné pokúsiť sa s bývalým majiteľom dohodnúť na dobrovoľnom vysťahovaní. Je možné ponúknuť mu finančnú kompenzáciu alebo náhradné bývanie.
Prečítajte si tiež: Právne kroky pri vyhrážkach od bývalého majiteľa
Žiadosť o súčinnosť dražobnej spoločnosti: Vydražiteľ by mal požiadať dražobnú spoločnosť o pomoc pri zistení totožnosti a miesta pobytu bývalého vlastníka. Dražobná spoločnosť by mala poskytnúť súčinnosť, najmä ak poskytla nepresné alebo zavádzajúce informácie o nehnuteľnosti.
Obrátenie sa na políciu: Vydražiteľ môže nahlásiť neoprávnené užívanie nehnuteľnosti polícii. Polícia však nie je zákonom splnomocnená na vypratávanie nehnuteľností a jej postup je viazaný internými smernicami.
Súdna cesta: Ak dohoda s bývalým majiteľom nie je možná, vydražiteľovi nezostáva nič iné, ako podať na súd žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. Tento proces môže byť zdĺhavý a nákladný, ale je právne najčistejším riešením. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku je možné vypratanie vymáhať prostredníctvom súdneho exekútora.
Svojpomoc: V zmysle § 6 Občianskeho zákonníka je možné použiť svojpomoc na ochranu svojho práva, ak je ohrozené a ak je zásah primeraný okolnostiam. Svojpomoc by však mala byť použitá len v krajnom prípade a s maximálnou opatrnosťou, aby nedošlo k porušeniu zákona.
Za vzniknutý stav, kedy sa v nehnuteľnosti protiprávne zdržiava cudzia osoba, zodpovedá pôvodný vlastník nehnuteľnosti. Vydražiteľ má právo na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku omeškania s odovzdaním nehnuteľnosti.
Prečítajte si tiež: Informácie o dražbách v Ružomberku
Navrhovateľ dražby zodpovedá za vady predmetu dražby, ktoré mu boli alebo mali byť známe a neupozornil na ne včas dražobníka. Dražobník zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením zákona o dobrovoľných dražbách. Ak dražobná spoločnosť preukáže, že škode nemohla zabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré možno od nej spravodlivo požadovať, zbaví sa tak zodpovednosti za škodu.
Náklady spojené s dražbou znáša v plnej výške dlžník. Do nákladov patrí odmena dražobnej spoločnosti, náklady na prípravu a realizáciu dražby, vyhotovenie znaleckého posudku, náklady na obhliadku, inzerciu, prenájom dražobnej miestnosti, odmena bezpečnostnej služby a notára.
Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, vlastník predmetu dražby znáša odmenu dražobníka najviac v rozsahu 10 % z výťažku dražby, nie však viac ako 20 % z výšky pohľadávky.
Ak má majiteľ nehnuteľnosti výhrady k znaleckému posudku, musí do desiatich dní od jeho doručenia vzniesť u dražobníka námietku. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami vysporiadať písomne. Majiteľ môže tiež žiadať o vyhotovenie znaleckého posudku od iného znalca.
Dohľad nad dodržiavaním podmienok vykonáva Ministerstvo spravodlivosti SR. Ak sa občan domnieva, že dražobník postupoval nezákonne, môže podať na ministerstvo sťažnosť.
Prečítajte si tiež: Ponuky nehnuteľností Hlohovec a okolie
Od júna 2014 platí novela Občianskeho zákonníka, ktorá sa dotkla aj novely zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Dražiť nie je možné nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2-tisíc eur. Na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok. Nehnuteľnosť sa nemôže predať len na základe trhovej ceny.
Pred dražbou si dôkladne preverte situáciu: Zistite si informácie o nehnuteľnosti, jej stave, právnych vzťahoch a osobách, ktoré ju užívajú.
Zúčastnite sa obhliadky nehnuteľnosti: Ak je to možné, osobne si prezrite nehnuteľnosť a porozprávajte sa s jej obyvateľmi.
Požiadajte o právnu pomoc: Ak máte pochybnosti o priebehu dražby alebo o svojich právach a povinnostiach, obráťte sa na advokáta.
Buďte pripravení na komplikácie: Aj keď dražba prebehne bez problémov, môže nastať situácia, že bývalý majiteľ odmietne nehnuteľnosť opustiť. Buďte pripravení na zdĺhavý a nákladný súdny proces.
Prípad Stanislava Kossa, ktorý kúpil dom v dobrovoľnej dražbe, ale pôvodní majitelia sa odmietajú vysťahovať, ilustruje riziká spojené s nadobúdaním nehnuteľností v dražbách. Koss spláca úver za dom, v ktorom nebýva, a čaká na rozhodnutie súdu o vyprataní pôvodných majiteľov.
Podobný príbeh prežíva aj Lenka z Nitrianskej Blatnice, ktorá vydražila dom, ale bývalí majitelia sa z neho nechcú vysťahovať a dokonca v ňom robia prerábku. Lenka nemá ani dom, ani peniaze a čaká na súdne konanie.
Tieto príklady ukazujú, že nadobudnutie nehnuteľnosti v dražbe môže byť spojené s veľkými problémami a rizikami.
tags: #dražba #byvalý #majiteľ #informácie