
Slovenský právny poriadok venuje zvýšenú pozornosť a ochranu inštitútu manželstva. Manželstvo je definované ako zväzok muža a ženy, ktorý má v spoločnosti jedinečné postavenie. Na druhej strane stojí spolužitie druha a družky, ktoré hoci je v spoločnosti bežné, nemá rovnakú právnu ochranu. Tento článok sa zameriava na právne rozdiely medzi manželstvom a vzťahom druha a družky v slovenskom právnom poriadku. Cieľom je poukázať na dôležité aspekty, ktoré by mali zvážiť páry žijúce v nezosobášenom zväzku.
Už samotný Zákon o rodine v prvom ustanovení zdôrazňuje ochranu manželstva: „Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro.“ Manželstvo je definované ako zväzok, ktorý vzniká na základe dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení zákonom stanovených podmienok. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Hoci aj vzťah druha a družky je založený na slobodnom rozhodnutí vytvoriť životné spoločenstvo a často aj na spoločnej starostlivosti o deti, právne aspekty tohto spolužitia sa výrazne líšia od manželstva. V praxi sa často stáva, že najmä ženy po rokoch spoločného života s partnerom ľutujú, že neuzavreli manželstvo, pretože si v mladosti neuvedomili právne dôsledky tohto rozhodnutia. Manželstvo totiž nepredstavuje len romantickú deklaráciu lásky, ale má aj ďalekosiahle právne aspekty, ktoré je dôležité poznať.
Medzi najvýznamnejšie rozdiely patrí majetkové vyrovnanie pri rozchode partnerov. Po rozvode manželstva dochádza k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Občiansky zákonník presne určuje, ako sa BSM vyporiadava a na čo všetko sa prihliada, napríklad na starostlivosť ženy o deti a domácnosť. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov má právo požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho osobný majetok. Súd prihliada na potreby maloletých detí, na starostlivosť o rodinu a na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Medzi nezosobášenými partnermi BSM nevzniká. Ak si druh sám kúpi byt, zostáva jeho výlučným vlastníctvom a po rozchode družka nemá nárok na polovicu, ako by to bolo v prípade rozvodu. Do úvahy prichádza len podielové spoluvlastníctvo, ak si partneri spoločne kúpia nehnuteľnosť. V takom prípade si môžu po rozchode podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať - vyrovnať sa navzájom.
Prečítajte si tiež: Rekreačný príspevok pre zamestnancov a zamestnávateľov
Pani, ktorá žila s partnerom v jeho dome 20 rokov a spoločne si kupovali veci do domácnosti, sa po rozchode pýtala, či má nárok na nejaké majetkové vyrovnanie. Hoci sa podieľala na nákladoch a kupovala veci do domácnosti, nemá automatický nárok na podiel z domu, ktorý je výlučným vlastníctvom partnera.
Ďalší rozdiel sa týka dedenia. Po smrti partnera družka nemusí byť ani prizvaná na dedičské konanie. V prvom rade dedia deti a manžel/ka. Družka môže dediť len v neskorších dedičských skupinách, a to len ak žila s poručiteľom v spoločnej domácnosti a starala sa o ňu alebo bola na neho odkázaná výživou. Ak neexistuje závet, družka nemá zo zákona nárok na dedičstvo, ak má poručiteľ potomkov.
Ak chcú partneri zabezpečiť, aby po smrti jedného z nich dedil aj druhý, je potrebné spísať závet. Treba však pamätať na to, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko predstavuje ich dedičský podiel zo zákona.
Druh nemá voči družke žiadnu zákonnú vyživovaciu povinnosť. Manžel má voči manželke vyživovaciu povinnosť, a to aj po rozvode. Súd môže určiť rozsah tejto povinnosti tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Družka nemá žiadny právny nárok žiadať od druha po rozchode finančnú podporu, a to ani počas ich spoločného života.
Ak si prenajme byt jeden z druhov, druhý nie je chránený ako nájomník v prípade smrti svojho partnera. Nájom prechádza na osoby vymenované v Občianskom zákonníku, ako sú deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí žili so zomretým v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Postavenie družky je aj v tomto prípade horšie ako postavenie manželky.
Prečítajte si tiež: Dôchodkové zabezpečenie partnerov
Druh môže svojej družke kedykoľvek zrušiť trvalý pobyt v jeho nehnuteľnosti, ak ona sama nemá k bytu žiadny právny vzťah. Manželka má užívacie právo k bytu manžela a po rozchode má právo požadovať bytovú náhradu.
Podľa predpisov práva sociálneho zabezpečenia existujú rozdiely pri vybavovaní praktických záležitostí medzi druhom a družkou, ako aj pri vybavovaní záležitostí rodiny.
Čo sa týka spoločného dieťaťa, otcovstvo nie je také automatické ako v prípade manžela matky. Otcovstvo je potrebné určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov pred matrikou alebo súdom.
Druh a družka sú považovaní za blízke osoby podľa Občianskeho zákonníka. Táto skutočnosť má vplyv na viaceré situácie, napríklad na právo odoprieť výpoveď. Družka ako matka dieťaťa svojho druha môže mať nárok na príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke.
Druh a družka môžu vystupovať na zmluve o úvere buď samostatne alebo spoločne. Ak na úverovej zmluve vystupuje len jeden z partnerov, banka bude v prípade nesplácania úveru vymáhať jeho zaplatenie len od tohto partnera. Riešením môže byť spoločný úver, kde na úverovej zmluve budú obaja partneri ako spoludlžníci.
Prečítajte si tiež: Aktuálne informácie o dôchodkoch
Druh a družka nemajú zo zákona nárok na oboznamovanie sa s informáciami o zdravotnom stave partnera. Je potrebné mať preukázateľne udelené plnomocenstvo alebo súhlas. To isté platí vo vzťahu k ostatným inštitúciám, ako sú banky, Sociálna poisťovňa, úrady a podobne.