
Kataster nehnuteľností je základný informačný systém, ktorý obsahuje zoznam nehnuteľností, ich popis a údaje o ich geometrickom a polohovom určení. Pre každého, kto sa zaoberá kúpou, predajom alebo stavbou na pozemku, je nevyhnutné porozumieť základným pojmom a skratkám, ktoré sa v katastri používajú. Medzi najčastejšie patria označenia E KN a C KN, ktoré sa vzťahujú na rôzne typy parciel. Ich pochopenie je kľúčové pre správne hospodárenie a nakladanie s nehnuteľnosťami.
Parcela E KN (evidovaná parcela katastra nehnuteľností) je pozemok, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností, ale nemá presne určené hranice v teréne. Tieto parcely sú zvyčajne evidované na základe starších máp alebo údajov, ktoré nemusia byť dostatočne presné podľa dnešných štandardov. K týmto parceliam sú stále platné právne (vlastnícke) vzťahy, spravidla pochádzajú z evidencie pozemkovej knihy. Z týchto starších evidencií pochádzajú aj údaje o parceliach registra „E“ a to parcelné číslo (ak neboli v rámci ROEPu prečíslované), výmera, druh pozemku.
Prioritne slúžia na administratívnu evidenciu vlastníckych práv, ale ich hranice nie sú geometricky presne vymedzené.
Parcela E KN je vhodná skôr na právne účely. Predmetom prevodu vlastníckeho práva môžu byť parcely oboch registrov. Teda i parcelu registra „E” je možné nadobudnúť do vlastníctva dedením alebo kúpou.
Parcela C KN (celoštátna parcela katastra nehnuteľností) je pozemok, ktorý má presne vymedzené hranice na základe geodetických meraní. Tieto parcely sú výsledkom moderného mapovania a spĺňajú prísne požiadavky na presnosť. Parcela registra „C“ je pozemok, ktorý je zobrazený na katastrálnej mape a v teréne je od ostatných pozemkov oddelený hranicou - vlastníckou (plot, hraničné značky) , hranicou druhu pozemku (orná pôda, záhrada, zastavaná plocha) , hranicou spôsobu využívania pozemku (dvor, dom), administratívnou hranicou, hranicou zastavaného územia obce.
Prečítajte si tiež: Rekreačný príspevok pre zamestnancov a zamestnávateľov
Slúžia na presnú identifikáciu pozemkov v teréne, vrátane ich geometrických a polohových údajov. V katastri sa evidujú o parceliach registra „C“ aj popisné informácie. Najdôležitejšími údajmi o parceliach sú parcelné číslo, výmera, druh pozemku a číslo listu vlastníctva.
Vznikajú na základe nových geodetických meraní, často pri rozdeľovaní pozemkov, stavebných projektoch alebo pri aktualizácii katastra.
Hlavný rozdiel medzi parcelami E KN a C KN spočíva v presnosti určenia hraníc pozemku. Zatiaľ čo parcela C KN má presne zamerané a v teréne identifikovateľné hranice, parcela E KN má hranice určené len orientačne, na základe starších máp.
Rozdiel medzi E KN a C KN parcelami má významný vplyv na vlastníkov a investorov. Napríklad, ak plánujete stavať na pozemku, parcela E KN môže vyžadovať dodatočné geodetické merania na určenie presných hraníc, čo znamená časové a finančné náklady. Naopak, parcela C KN je už pripravená na okamžité použitie pre stavebné projekty.
Mapovanie na území Slovenska má dlhú históriu, ktorá siaha až do obdobia habsburskej monarchie.
Prečítajte si tiež: Dôchodkové zabezpečenie partnerov
Po vzniku Československa v roku 1918 sa stabilný kataster naďalej používal, no postupne sa prispôsoboval novým právnym a administratívnym rámcom. Do roku 1950 sa vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobúdalo zápisom do pozemkovej knihy, v ktorej sú zaznačené parcely registra „E“. Tieto boli zároveň zakreslené v starých mapách. Od roku 1951 už evidencia nebola povinná. Pozemková kniha 1. aprílom 1964 zanikla a žiaden zápis sa už do nej nevykonával. Namiesto nej bola založená tzv.
Nástupom socializmu bolo evidovanie vlastníckeho práva zatlačené do pozadia a dôraz sa kládol na evidovanie užívacích vzťahov. V období kolektivizácie parcely registra „E“ zlučovali do veľkých lánov v JRD a zaviedlo sa používanie parciel registra „C“ podľa reálneho užívania pozemkov.
Od roku 1990 dochádzalo postupne k aktualizácii a obnove pozemkového vlastníctva (ROEP - register obnovenej evidencie pozemkov). Štátna správa na úseku katastra nehnuteľností začala zakladať evidenciu právnych vzťahov k zoštátneným nehnuteľnostiam. Navrátenie vlastníctva k pôvodným pozemkom sa uskutočňovalo na základe zápisov vlastníckych vzťahov v pozemnoknižných vložkách a mapového podkladu z obdobia pred zoštátnením, kde boli zaznačené vlastne parcely registra „E“. Obnova evidencie pozemkov sa realizovala zápisom vlastníckych práv (písomná časť) a zakreslením parciel registra „E“ do veľkých existujúcich parciel registra „C“ (grafická časť). Po rozpade Československa v roku 1993 sa na Slovensku vyvinul moderný Kataster nehnuteľností, ktorý je riadený Úradom geodézie, kartografie a katastra SR.
Register obnovenej evidencie pozemkov ROEP je verejná listina, na základe ktorej sa nehnuteľnosti, ktoré neboli evidované v katastri nehnuteľností, zapíšu na listy vlastníctva ako parcely registra E, pričom listina ROEP sa do katastra zapíše záznamom. ROEP vyhotovujú súkromné geodetické firmy v súčinnosti s orgánmi štátnej správy a samosprávy vo vybraných katastrálnych územiach, vyhotovenie registra vedie komisia.
Pri spracovaní registra komisia sústredí všetky údaje o pozemkoch v katastrálnom území vrátane právnych vzťahov k nim. Tieto údaje sa všetky nenachádzajú riadne zapísané v katastri nehnuteľností na listoch vlastníctva, ale sú evidované v pozemkovej knihe, v archívoch, listinách, matrikách a iných vierohodných a právoplatných zdrojoch. Na podklade zhromaždených a posúdených listín spracovateľ registra predloží Návrh registra na verejné nahliadnutie v lehote 30 dní v obci, vlastníkom doručí výpis pre pozemky v ich vlastníctve. Námietky voči návrhu sa predkladajú komisii, ktorá ich posúdi a správny orgán vydá o nich rozhodnutie. Proti rozhodnutiu je možné podať odvolanie. Ak sú vyriešené všetky námietky, správny orgán register ROEP schváli.
Prečítajte si tiež: Aktuálne informácie o dôchodkoch
Výsledkom spracovania a zápisu registra je písomná časť a grafická časť údajov. Písomná časť je súčasťou súboru popisných informácii katastra, údaje sú zapísané na listoch vlastníctva ako parcely registra E katastra. Prístup k nim je možný cez www.katasterportal.sk zadaním parcelného čísla, alebo čísla listu vlastníctva ak vám sú známe, prípadne sa dajú vyhľadať podľa mena vlastníka, alebo osobitne podľa mena nezisteného vlastníka.
Vlastníci, alebo užívatelia pozemkov, ktoré sú na liste vlastníctva zapísané ako parcely registra E katastra, môžu si tieto pozemky nechať geodetom vytýčiť, keďže hranice týchto pozemkov sa v teréne už nenachádzajú a nie sú viditeľné. V dokumentácii katastra, alebo v archíve sa však nachádzajú ageodet ich podľa dostupných údajov vytýči. Vlastníci, alebo užívatelia pozemkov, ktoré sú na liste vlastníctva zapísané ako parcely registra E katastra, môžu si tieto pozemky vysporiadať a previesť do registra C katastra. Na tento účel slúži geometrický plán na obnovenie pôvodných pozemkov, parciel registra E.
Občas sa vyskytnú nejasnosti alebo otázky ohľadom evidovania stavieb katastrom nehnuteľností, teda ktorá stavba je predmetom evidovania (a musí byť zapísaná v katastri) a čo je hranicou stavby podľa katastra. Podľa stavebného zákona je stavba stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov. Stavby sa členia na pozemné stavby (zastrešené budovy) a inžinierske stavby (cesty, chodníky, parkoviská, železnice a ďalšie dopravné stavby, inžinierske siete, priemyselné stavby, športoviská).
V katastri sa spravidla nezapisujú inžinierske stavby a drobné stavby (do 25 m2, plot, prípojky). Tieto sú v katastri zobrazené na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená, alebo mapovou značkou a sú označené kódom druhu pozemku a kódom spôsobu využívania pozemku. Pozemné stavby sa v katastri nehnuteľností evidujú iba tie, ktoré majú pevný základ, alebo sú s pevným základom spojené, prípadne podzemné stavby.
Hranicou stavby je pri podzemných a nadzemných stavbách jej prienik so zemským povrchom, alebo ak má nadzemná stavba na 2.-3. podlaží previs, jej priemet na zemský povrch. Na zápis stavby do katastra slúži geometrický plán na zameranie stavby, ktorý je prílohou k návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Stavbu kataster zapíše po predložení žiadosti o zápis, ktorej prílohou je geometrický plán na zameranie stavby a rozhodnutie o určení súpisného čísla. Osobitný prípad je rozostavaná stavba, ktorá sa zapisuje do katastra na zriadenie záložného práva v prospech banky pri hypotekárnych úveroch.
List vlastníctva (LV) obsahuje vybrané údaje o nehnuteľnostiach, vlastníkoch, právach a o iných vzťahoch k nehnuteľnostiam a ďalšie údaje. Je to základný doklad na preukázanie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. Originál listu vlastníctva je uložený na Správe katastra v okrese, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza. Správa katastra vyhotovuje na požiadanie overený výpis listu vlastníctva (obsahuje aktuálny stav listu vlastníctva), alebo overenú kópiu listu vlastníctva (obsahuje okrem aktuálneho stavu aj predchádzajúce zápisy).
Požiadať o ne môže ktokoľvek, keďže list vlastníctva je verejná listina, ale iba vlastníci ho dostanú aj s uvedením rodného čísla. Správou katastra overený výpis z listu vlastníctva je použiteľný na právne úkony, overenie je potvrdené okrúhlou pečiatkou so štátnym znakom a spoplatnené kolkom. Overený list vlastníctva na právne účely sa používa na dokladovanie vlastníctva nehnuteľnosti pri kúpe, predaji nehnuteľnosti, oceňovaní nehnuteľnosti znalcom, ku žiadosti o úver, o stavebné povolenie, alebo pri dedičskom konaní. Nesmie byť starší ako 3 mesiace.
List vlastníctva obsahuje číslo listu vlastníctva, názov okresu, názov obce a názov katastrálneho územia. To sú základné identifikátory podľa ktorých sa list vlastníctva vyhľadáva a identifikuje. Obsahuje tieto časti:
Drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu). Pre tieto stavby zároveň platí, že podstatne neovplyvňujú životné prostredie. Stavebný poriadok taxatívne vymedzuje, čo zaraďujeme medzi takzvané drobné stavby:
V prípade drobných stavieb sa nevyžaduje vydanie stavebného povolenia. Stavebný zákon totiž v § 55 stavebného poriadku zakotvuje že, stavebné povolenie sa vyžaduje vždy, ak stavebný zákon neurčuje, že sa stavebné povolenie nevyžaduje. Stavebný zákon však v ustanovení § 55 ods. 2 uvádza, že stavebnému úradu postačí samotné ohlásenie bez vydania stavebného povolenia v prípade „tzv. Samotný proces ohlásenia stavebnému úradu upravuje § 57 stavebného poriadku. Tento stanovuje povinnosť stavebníka pri uskutočňovaní stavieb upravených v ustanovení § 55 ods. 2, teda aj v prípade tzv.
tags: #druh #umiestnenie #stavby #kataster #definícia