Domovy sociálnych služieb pre mentálne postihnutých: Podmienky prijatia a komplexná starostlivosť

Mentálne postihnutie predstavuje komplexnú tému, ktorá si vyžaduje citlivý a informovaný prístup. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na mentálne postihnutie, definuje ho, popisuje jeho stupne, analyzuje príčiny a stručne sa dotýka možností edukácie a prístupu k osobám s mentálnym postihnutím, ako aj podmienok prijatia do domovov sociálnych služieb (DSS).

Definícia mentálneho postihnutia

Pojem mentálna retardácia pochádza z latinských slov mens (myseľ, rozum) a retardatió (zdržanie, oneskorenie). Retardatió vystihuje vývinový aspekt poruchy a zdôrazňuje, že mentálne postihnutie nie je ustálený, definitívny a ukončený stav. Mentálna retardácia sa používa na označenie kategórie ľudí s poruchami intelektu.

Autori definujú mentálnu retardáciu rôzne, ale jadrom každej definície je zníženie inteligencie rozličného stupňa. Mentálna retardácia nie je choroba, ale stav charakterizovaný celkovým znížením intelektových schopností, ktorý vzniká v priebehu vývinu jedinca a je sprevádzaný poruchami adaptácie, teda nižšou schopnosťou orientovať sa v životnom prostredí. Intelektová schopnosť sa meria štandardizovanými inteligenčnými testami a ich výsledkom je inteligenčný kvocient (IQ). Adaptívne správanie zahŕňa koncepčné, sociálne a praktické zručnosti. Koncepčné zručnosti zahŕňajú schopnosť prijímania a porozumenia reči a schopnosť vyjadrovania sa. Medziľudské vzťahy a schopnosť empatie patria k sociálnym zručnostiam.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) z roku 1992 je mentálna retardácia stav zastaveného alebo neúplného duševného vývinu, ktorý je charakterizovaný najmä narušením schopností, prejavujúcich sa v priebehu vývinového obdobia, prispievajúcich k celkovej úrovni inteligencie. Ide najmä o poznávacie, rečové, motorické a sociálne schopnosti.

Podľa Thorovej je mentálne postihnutie vrodený stav, ktorý sa vyznačuje obmedzením rozumových a adaptívnych schopností. Adaptívnymi schopnosťami sa myslí schopnosť človeka samostatne konať na úrovni svojho veku a v rámci danej kultúrnej normy. Americká asociácia pre mentálne a vývinové postihnutia (AAIDD) definovala v roku 2002 mentálne postihnutie ako neschopnosť (nedostatočnosť) charakterizovanú signifikantnými obmedzeniami v intelektovom funkcionovaní a adaptívnom správaní. Obmedzenia sa týkajú hlavne adaptívnych schopností z oblasti pojmovej, praktickej a sociálnej inteligencie.

Prečítajte si tiež: Viac o starostlivosti o mentálne postihnutých

Stupne mentálneho postihnutia

V roku 1992 vstúpila do platnosti 10. revízia Medzinárodnej klasifikácie chorôb spracovaná Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) v Ženeve, ktorá rozdeľuje mentálne postihnutie do niekoľkých stupňov podľa závažnosti a IQ. Výchova detí a práca s nimi sa v rámci možností ich socializácie odvíja od poznania stupňa mentálneho postihu. Stupne mentálnej retardácie sa určujú na základe IQ testov a prejavujú sa rôznymi charakteristikami. Je dôležité si uvedomiť, že každý človek je individuálny a miera podpory, ktorú potrebuje, sa môže líšiť bez ohľadu na stupeň postihnutia.

• Ľahká mentálna retardácia (IQ 50-69): Ide o najľahší stupeň mentálnej retardácie. Psychické procesy a reč sú len čiastočne oneskorené a obmedzené. Reč sa môže postupne stať gramaticky správna, hoci môžu mať problémy s učením sa výnimiek z gramatických pravidiel. Deti môžu dospieť k schopnosti abstraktného myslenia, ale zaostávajú v usudzovacej schopnosti, najmä ak sa vyžaduje rýchla reakcia na zmenenú situáciu. Spôsob verbálnej komunikácie nemusí byť v bežných situáciách nápadný. V dospelosti dokážu svoje nedostatky „zamaskovať" v situáciách, v ktorých môžu uplatniť naučené rečové stereotypy. Bývajú tvrdohlaví, ale ľahko sa dajú ovplyvniť, čo môže viesť ku kriminalite. Majú sklon k primitívnym reakciám, ktoré sú bezcieľne a nezvládnuteľné. Dosť často sa objavuje skratové konanie. V práci sú nestáli, konfliktní, zlomyseľní, výbušní a egoistickí. Môžu sa objaviť aj pridružené chorobné stavy ako autizmus, epilepsia, poruchy správania a poruchy adaptácie. Oneskorenie intelektu vidieť už v prvých mesiacoch života: dieťa sa posadí, chodí, hovorí a dodržiava telesnú čistotu oveľa neskôr ako jeho normálny rovesníci. Časté problémy bývajú aj s ich buď zvýšenou pohyblivosťou, neposednosťou alebo naopak spomalenosťou a ťarbavosťou. Stav vedie k problémom pri školskej výučbe. Mnoho dospelých je ale schopných pracovať a úspešne udržujú sociálne vzťahy. Nedostatky zakrývajú frázami, citátmi, veľakrát používanými v nevhodných súvislostiach. Hlavným prejavom je oslabená schopnosť narábať s abstraktnými pojmami, ktoré často v slovnej zásobe úplne chýbajú. Prítomná je znížená chápavosť, je teda potrebné opakovať požiadavky, zhoršený úsudok s neschopnosťou korekcie. Títo jedinci sú ľahko ovplyvniteľní, preto sa často dajú zviesť ku kriminálnej činnosti. Výchovné prostredie má u týchto ľudí veľký význam. Väčšina ľudí s týmto typom postihnutia neskôr dosiahne úplnú nezávislosť v starostlivosti o seba, v praktických zručnostiach, i keď vývin je u nich v porovnaní s normou pomalší. IQ u dospelých zodpovedá mentálnemu veku 9-12 rokov.
• Stredne ťažká mentálna retardácia (IQ 35-49): Vo všetkých oblastiach psychomotorického vývinu je nápadné zaostávanie. Postupne si dokážu osvojiť základy samoobsluhy, jednoduché pracovné zručnosti, ktoré vykonávajú pod vedením. Naučia sa dorozumievať sa rečou so svojím okolím, hoci viac slov poznajú, než aktívne používajú. Ich reč ostáva na úrovni významových zvukov s prostými jednoslovnými vetami. Osoby sú schopné osvojiť si spoločenské a pracovné návyky a zvládnu aj základy čítania, písania a počítania. Niektoré osoby sa nenaučia hovoriť a používajú gestikuláciu. Ich emočné reakcie sú primitívne. Zodpovedá mentálnemu veku 6 - 9 rokov. U dieťaťa býva oneskorenie zjavné už v dojčenskom veku. Oneskoruje sa vývin motorických zručností, hlavne reč, i keď si dokáže osvojiť základy dorozumievania sa. Vyznačuje sa obmedzením neuropsychického vývoja. Dieťa začína veľmi neskoro sedieť a chodiť, pohybovo ostáva neobratné. Naučí sa jesť a udržiavať čistotu, poznávať osoby zo svojho okolia. Reč sa vyvíja veľmi oneskorene a dospeje rovnako ako myslenie úrovne konkretizačnej. Slovník je chudobný, vyjadrovanie nanajvýš na úrovni jednoslovných viet. Jedinec je vychovávateľný, t.j. možno u neho vypestovať podmienené prepojenie rôznych návykov a jednoduchých schopností, nie je však vzdelávateľný. Sú to jedinci nesamostatní, odkázaní na dozor a riadenie iných osôb. Môžu vykonávať rôzne pomocné práce, avšak len pod vedením a za kontroly. Retardácia psychického vývoja je často kombinovaná s epilepsiou, neurologickými, telesnými a ďalšími duševnými poruchami. Veľmi časté sú poruchy v podobe stereotypných pohybov, hry s fekáliami, sebapoškodzovania, afektov a agresie. Jedinec však býva často nestály, nespoločenský, útočný a má málo spoločenských zábran.
• Ťažká mentálna retardácia (IQ 20-34): Ide o veľmi ťažké postihnutie. Psychomotorický vývin je výrazne oneskorený. Oneskorené je sedenie, státie a chodenie, pričom majú slabý svalový tonus. Ich pohyby sú hrubé a nekoordinované. Existujú perspektívy na dosiahnutie najjednoduchších základov samoobsluhy a najjednoduchších pracovných operácií. Ich pamäť a asociačné schopnosti sú minimálne a myslenie prakticky celkom chýba. Aj tu je možné naučiť sa aspoň zopár jednoduchých slov, ktoré sa naučia, používajú bez pochopenia ich obsahu. Aj keď sa naučia povedať napr. „mama" a „otec", nepochopia ich vzťah ku svojej osobe. Zodpovedá mentálnemu veku 3 - 6 rokov, čo je zjavné už pri narodení. Často sa pridružia iné postihnutia. Väčšina detí sa naučí len pár slov. Pri kvalitnej starostlivosti sa môžu rozvinúť aspoň základné schopnosti. Ťažká mentálna retardácia znamená celkové obmedzenie neuropsychického vývoja a zároveň aj významné oneskorenie pohybu. Pohyby sú hrubé, nekoordinované. U niektorých detí bývajú automatické kývavé pohyby hlavy a trupu. Jedinec sa nenaučí udržiavať čistotu. Reč sa nevytvára, ostávajú len hlasové prejavy pudové z afektívnych pohnútok. U tohto dieťaťa prevládajú funkcie pudové, afektívne a vegetatívne, jedinec nie je vychovávateľný, ani vzdelávateľný a je trvale odkázaný na starostlivosť druhých, a to v rodine či v ústave. Chôdza i reč sa u nich prejavujú okolo 6. roku, prípadne aj neskôr, pritom však reč (obsahujúca len niekoľko slov) často nie je ani dostatočne artikulovaná. V ťažších prípadoch sú schopní vydávať len neartikulované zvuky. Často nedokážu zachovávať ani telesnú čistotu a hygienické návyky si osvojujú veľmi dlho.
• Hlboká mentálna retardácia (IQ <20): Toto najťažšie postihnutie, pri ktorom je potrebný trvalý dozor, nie je časté. Ľudia s touto mentálnou retardáciou sú zvyčajne imobilní, upútaní na posteľ. Neovládajú reč, nevedia jasne prejaviť ani svoje city. Iba asi 35% z nich vie aktívne prejaviť svoje základné potreby, napr. hlad. Ich komunikácia ostáva na nižšej úrovni a zvyčajne vydávajú len akési neartikulované škreky, stereotypne sa opakujúce zvuky, ktoré modulujú podľa svojho citového rozpoloženia. Je obvykle spojená s defektom motoriky, poznávacie schopnosti sa skoro vôbec nerozvíjajú, postihnutí môžu diferencovať známe a neznáme podnety a reagovať na ne ako na príjemné alebo nepríjemné, artikulovanú reč nezvládajú.

Príčiny mentálneho postihnutia

Príčiny mentálneho postihnutia môžu byť rôzne a komplexné. Rozdeľujú sa do niekoľkých kategórií:

• Endogénne faktory: Tieto vrodené príčiny mentálnej retardácie sa vyvíjajú počas embryogenézy a sú zväčša podmienené geneticky. Mentálne postihnutie môže byť podmienené aj vrodenými faktormi - dedičné faktory majú svoj pôvod pred počatím, dedíme ich od svojich predkov. Chromozómové aberácie sú náhodné a vznikajú v čase počatia (napr. Downov syndróm).
• Exogénne faktory: Sú to rôzne fyzikálne, chemické a biologické látky, ktoré pôsobia škodlivo na plod. Na poškodení plodu a centrálneho nervového systému sa podieľajú rôzne infekčné choroby ako napríklad toxoplazmóza alebo rubeola. Ide o rôzne faktory, ktoré poškodzujú normálny vývin plodu v období tehotenstva. Konkrétne to môžu byť fyzikálne, chemické a biologické vplyvy (napr. infekčné ochorenia u matky počas raného tehotenstva). Poškodenie plodu počas ťažkého pôrodu, vplyvom nedostatku kyslíka. Mentálne postihnutie, ktoré vzniká na základe postnatálneho poškodenia mozgu - narušenie rozvoja rozumových schopností.
• Sociálne faktory: Zaostávanie v mentálnom vývine môže byť spôsobené zanedbávaním zo strany sociálneho prostredia, hlavne rodiny. Mnohí autori sa nazdávajú, že mentálne postihnutie môže vzniknúť aj na báze nevhodných sociálnych, výchovných a kultúrnych podmienok, ktoré boli extrémne nevhodné, trvali dlhodobo, najmä v raných fázach vývinu dieťaťa. V tomto prípade však príčinou nie je porušenie centrálneho nervového systému, ale sociálne poškodenie vývinu rozumových schopností.

Špecifiká osobnosti dieťaťa s mentálnym postihnutím

Príznaky vystupujú najzreteľnejšie v oblasti rozumovej ako obmedzenie, prerušenie alebo zastavenie vývoja. Navodzovanie podmienených reflexov a sťažené úmerne stupňu mentálnej poruchy. Ak slabomyseľné dieťa dobre počuje a dobre vidí, nedokáže dobre a správne počúvať ani pozorovať. Pozornosť neúmyselná i úmyselná je nedostatočne vyvinutá, zameriava sa najviac na pudové potreby, poprípade na životné situácie. Prevláda netlmené napodobňovanie. Pamäť býva prevažne mechanická. Dieťa s mentálnou retardáciou si osvojuje všetko nové veľmi pomaly, len po mnohých opakovaniach, rýchlo zabúda osvojené a hlavne nedokáže včas využiť získané vedomosti a zručností v praxi. Príčina pomalého a zlého osvojovania nových vedomostí a zručností je predovšetkým vo vlastnostiach nervových procesov.

• Vnímanie: Deti majú spomalené tempo zrakového vnímania, potrebujú dlhší čas sledovania podnetu na vytvorenie adekvátneho vnemu. Často sa spontánne zameriavajú na predmety výrazné, výnimočné, ktoré sa značne odlišujú od okolia. Oblasť hmatového vnímania je u mentálne retardovaných najmenej postihnutá, výkony sa najviac približujú výkonom normálnych. Rozdiel medzi postihnutými a normálnymi žiakmi je najmä v časových charakteristikách, kde postihnutí potrebujú dlhší čas na prezentáciu podnetu, potrebný na jeho identifikáciu.
• Predstavivosť: Mentálne postihnuté dieťa má zníženú schopnosť produkcie predstáv, trpí stratou originality. Vytvára si predstavy tak, že združuje znaky rôznych predmetov, predmety tak strácajú originálnosť, stávajú sa podobnými. Predstavy môžeme charakterizovať ako „bezfarebné“.
• City: Deti si oneskorene a obtiažne vytvárajú city. Dominujú city viažuce sa na uspokojenie biologických potrieb. Charakteristický je aj nedostatočný rozvoj vyšších citov (estetických, intelektuálnych, etických, sociálnych), slabá diferencovanosť citových prejavov, značná impulzívnosť citových reakcií a znížená schopnosť neprejaviť navonok aktuálny citový stav. U mentálne postihnutých sa len oneskorene a s veľkou námahou formujú vyššie city ako je svedomie, cit povinnosti, zodpovednosti, zvedavosti. Je to vyvolané tým, že tieto city si vyžadujú spájanie citu často s myslením. U mentálne postihnutých jedincov do popredia vystupuje ovplyvniteľnosť, nekritické prijímanie pokynov a rád okolitých ľudí, absencia pokusov o overenie si, porovnanie týchto pokynov a rád s vlastnými záujmami a sklonmi.

Edukácia a prístup k osobám s mentálnym postihnutím

Edukácia závisí od druhu a stupňa postihnutia. Každé edukačné úsilie, ktoré aspoň čiastočne pozitívne ovplyvní jedinca, je opodstatnené a dôležité pre jeho rozvoj alebo udržanie stavu. Nezatracuje sa ani možnosť nápravy, postihnutie sa berie ako zaostávanie duševného vývinu. Vzdelávanie prebieha v špeciálnej základnej škole a smeruje k všeobecnému vzdelaniu a príprave na život a budúcu prácu, pre postihnutých s viacerými chybami. Dôležité sú špeciálne texty a osvetlenie, ak sa šetrí a rozvíja zrak. Obsah vyučovania je špecifický, napr. Je dôležité odpútať dieťa od handicapu.

Logopédia je vedný odbor v sústave špeciálnopedagogických vied, ktorého predmetom je edukácia, korekcia a rehabilitácia jednotlivcov s narušenou komunikačnou schopnosťou. Zaoberá sa nepostihnutými osobami s narušenou schopnosťou komunikácie, napr. dysfáziou (narušený vývin reči - neschopnosť osvojiť si hovorenú reč z rôznych etiologických príčin - forma oneskoreného, obmedzeného) alebo mutizmom (onemenie, neochota komunikovať hovorenou rečou pri interpersonálnych kontaktoch; spravidla na neurotickom). V ostatných odvetviach špeciálnej pedagogiky sa kladie dôraz na edukačnú činnosť, v pedagogike detí s narušenou komunikačnou schopnosťou sa kladie dôraz na korekciu, pretože edukácia prichádza do úvahy len v školách pre deti s narušenou komunikáciou.

Prečítajte si tiež: Metódy sociálnej rehabilitácie: Arteterapia

Špecifiká vo vzdelávaní:

Deti s týmito diagnózami sa môžu vzdelávať:

• v špeciálnej škole pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím (tu má dieťa do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety podľa stupňa mentálneho postihnutia)
• v špeciálnej triede pre žiakov s mentálnym postihnutím, zriadenej v bežnej škole (ak ju škola má zriadenú)
• v každej bežnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané podmienky.

Starostlivosť o mentálne postihnutých: Metódy a prístupy

Starostlivosť o mentálne postihnutých predstavuje komplexnú problematiku, ktorá si vyžaduje špecifický prístup. Cieľom tejto starostlivosti je prekonať, zmierniť alebo predchádzať dôsledkom tohto postihnutia, a to s ohľadom na individuálne potreby každého jedinca. Starostlivosť o mentálne postihnutých zahŕňa širokú škálu metód a prístupov, ktoré sa zameriavajú na rozvoj, kompenzáciu a rehabilitáciu postihnutých funkcií a schopností.

Starostlivosť o mentálne postihnutých a narušených jedincov sa zameriava na prekonanie, zmiernenie a prevenciu defektivity. Medzi základné skupiny metód patria:

• Reedukačné metódy: Reedukačné metódy predstavujú súhrn špeciálno-pedagogických postupov zameraných na postihnutú funkciu. Reedukácia, chápaná ako prevýchova alebo obnovená výchova, označuje špecifické pedagogické metódy, ktoré rozvíjajú nevyvinuté alebo upravujú porušené funkcie a činnosti. Tieto metódy sa cielene zameriavajú na zlepšenie konkrétnych oblastí, v ktorých má jedinec ťažkosti.
• Kompenzačné metódy: Kompenzačné metódy sú súhrnom postupov zameraných na rozvíjanie náhradných, nepostihnutých funkcií. Kompenzácia znamená vyváženie alebo vyrovnanie, teda poskytovanie náhrady a vzájomné vyrovnávanie. Tieto metódy sa zameriavajú na zdokonalenie výkonnosti inej, nepostihnutej funkcie. Príkladom je rozvíjanie sluchového, hmatového a čuchového vnímania u nevidiacich ako náhrada za zrakové vnímanie. Sústavne rozvíjajú výkonnosť neporušených funkcií ako náhradu za porušenú alebo vyradenú funkciu.
• Rehabilitačné metódy: Rehabilitačné metódy predstavujú súhrn postupov upravujúcich spoločenské vzťahy a umožňujúcich maximálny stupeň socializácie. Rehabilitácia, odvodená od slova "habilitas" (schopnosť), znamená znovuuschopnenie. Tieto metódy sa zameriavajú na sociálne dôsledky defektu a upravujú porušené vzťahy v spoločnosti, v pracovnej oblasti a vo výchovno-vzdelávacom procese.

Domovy sociálnych služieb ako forma starostlivosti

Domovy sociálnych služieb (DSS) zohrávajú významnú úlohu v starostlivosti o mentálne postihnutých. Poskytujú komplexnú starostlivosť a podporu osobám s rôznym stupňom postihnutia.

Podmienky prijatia do DSS

Hoci sa podmienky prijatia do DSS môžu líšiť v závislosti od konkrétneho zariadenia a jeho zamerania, existujú všeobecné kritériá, ktoré je potrebné splniť. Tieto kritériá vychádzajú zo zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách.

Prečítajte si tiež: O rehabilitácii mentálne postihnutých

Všeobecné podmienky:

• Odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby: Občan musí byť odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby a jeho stupeň odkázanosti musí byť najmenej V podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z.
• Zdravotné postihnutie: Občan musí mať preukázané zdravotné postihnutie, ktoré ho obmedzuje v bežnom živote. V prípade mentálneho postihnutia je potrebné doložiť lekársku správu s určením stupňa postihnutia.
• Vek: Väčšina DSS prijíma osoby od skončenia povinnej školskej dochádzky, od skončenia vzdelania za osobitných podmienok, od skončenia ďalšej prípravy na povolanie a ďalších dospelých občanov so zdravotným postihnutím od 25 rokov veku.
• Rozhodnutie o odkázanosti: Občan musí disponovať právoplatným rozhodnutím o odkázanosti na sociálnu službu, vydaným pred 1. septembrom 2025 (či už na dobu neurčitú alebo s platnosťou aj po 1. septembri 2025), alebo právoplatným rozhodnutím o odkázanosti na sociálnu službu vydaným podľa zákona o sociálnych službách účinného do 31. augusta 2025.
• Žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby: Žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby je možné podať len na druh služby uvedený v rozhodnutí o odkázanosti.

Postup pri podávaní žiadosti:

1. Získanie rozhodnutia o odkázanosti: Občan, ktorý potrebuje sociálnu službu, musí najprv požiadať o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu. Toto posúdenie vykonáva príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
2. Výber DSS: Na základe rozhodnutia o odkázanosti si občan vyberie konkrétny DSS, ktorý poskytuje službu zodpovedajúcu jeho potrebám.
3. Podanie žiadosti: Občan podá žiadosť o prijatie do vybraného DSS. K žiadosti je potrebné priložiť rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu a ďalšie potrebné dokumenty (napr. lekárske správy, posudky).
4. Posúdenie žiadosti: DSS posúdi žiadosť a rozhodne o prijatí alebo neprijatí občana do zariadenia. Pri posudzovaní žiadosti sa berie do úvahy kapacita zariadenia, zdravotný stav občana a jeho potreby.

Príklad DSS: DSS Integra

Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých Integra v Bratislave a Senci je rozpočtovou organizáciou Bratislavského samosprávneho kraja. Poskytuje starostlivosť imobilným klientom s ťažkým mentálnym a telesným postihnutím, často aj so zmyslovým handicapom, v dennom, týždennom a celoročnom pobyte. Špeciálnu a komplexnú starostlivosť zabezpečuje tím psychológa, liečebného pedagóga, sociálnych terapeutov, zdravotníkov a rehabilitačných zamestnancov. Klienti sa zúčastňujú aj na športových aktivitách, ako sú plávanie a boccia. Významná je spolupráca s dobrovoľníckymi organizáciami a realizácia medzinárodných dobrovoľníckych táborov.

V DSS Integra sa poskytujú sociálne služby pobytovou formou (celoročná a týždenná sociálna služba) a ambulantnou formou. Kapacita zariadenia je 38 miest pre fyzické osoby od skončenia povinnej školskej dochádzky, od skončenia vzdelania za osobitných podmienok, od skončenia ďalšej prípravy na povolanie a ďalších dospelých občanov so zdravotným postihnutím od 25 rokov veku, ak sú odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby a ich stupeň odkázanosti je najmenej V podľa prílohy č. Zariadenie je určené aj pre fyzické osoby s duševnými poruchami, ak sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a ich stupeň odkázanosti je najmenej V podľa prílohy č.

Starostlivosť o milovanú osobu s mentálnym postihnutím v domácom prostredí

Starostlivosť o milovanú osobu s mentálnym postihnutím v domácom prostredí si vyžaduje trpezlivosť, pochopenie a prispôsobenie prostredia a rutiny.

• Denná rutina a pocit bezpečia: Pre osobu s mentálnym postihnutím je dôležité mať svoju dennú rutinu, ktorá jej pomáha cítiť sa bezpečne. To platí obzvlášť pri výmene inkontinenčných produktov. Ak sa výmena deje v rovnaký čas každý deň, osoba sa bude cítiť menej nervózne a viac uvoľnene. Pomáha, ak pri výmene hovoríte a robíte zakaždým rovnaké veci, aby osoba vedela, čo ju čaká a pochopila, že je to súčasť denného programu. Ak nastane situácia, že budete musieť svoje opatrovateľské úlohy preniesť na inú osobu, je dôležité, aby pochopila vašu zaužívanú rutinu.
• Bezpečné prostredie: Je dôležité vytvoriť čo najbezpečnejšie prostredie pre milovanú osobu. Ak dokáže sama prejsť do kúpeľne, zaistite jej voľný priechod. Bezpečné a pohodlné využitie priestoru sa dá dosiahnuť prispôsobením okolia a zakúpením a nainštalovaním vhodných produktov a príslušenstva.
  • Úpravy v domácnosti pre zvýšenie bezpečnosti:
    • Podlahy: Skontrolujte, či sa podlahy v miestnostiach, kde sa osoba pohybuje, nešmýkajú a nepredstavujú nebezpečenstvo. Nainštalujte protišmykové podložky pod koberce a odstráňte nerovné a roztrhané koberce. Položte protišmykové rohožky tam, kde je podlaha často vlhká, napríklad do kúpeľne a kuchyne.
    • Podporné úchyty: Upevnite podporné úchyty všade tam, kde ich osoba potrebuje - napríklad pri toalete, v sprche alebo vo vani.
    • Označenie kúpeľne: Viditeľne označte dvere do kúpeľne veľkým označením. Môžete vymeniť toaletnú dosku za farebnú, aby bola viditeľnejšia.
    • Odpadkový kôš: V kúpeľni alebo v spálni nainštalujte smetný kôš s vekom na použité inkontinenčné produkty.
• Osobná hygiena: Osobná hygiena je dôležitou súčasťou každodennej rutiny. Ak sa však staráte o osobu s fyzickým alebo mentálnym postihnutím, udržiavanie hygienických potrieb nemusí byť jednoduché. Ľudia trpiaci demenciou nie vždy spolupracujú a nie sú ochotní akceptovať zmeny. Dodržiavanie zásad dobrej hygieny si vyžaduje veľa trpezlivosti a času. Je potrebné s osobou viac hovoriť a umývaniu venovať viac času. V staršom veku sa pokožka stáva citlivejšou a ľahko sa poškodí, preto potrebuje špeciálnu starostlivosť s jemnou hygienickou rutinou, ktorá predchádza podráždeniu pokožky a infekcii.
• Inkontinencia a starostlivosť: Osoby s demenciou nemusia chápať, prečo im pomáhate s inkontinenciou. Preto je dôležité používať inkontinenčné pomôcky, ktoré sú na dotyk aj na pohľad ako bežná bielizeň, aby sa osoba cítila pohodlne pri ich výmene. Niektoré osoby s inkontinenciou sa obávajú prijímať príliš veľa tekutín zo strachu, že to zvýši ich potrebu močiť. Môže to viesť k dehydratácii a zdravotným rizikám. Je dôležité presvedčiť milovanú osobu, aby pila podľa svojho pocitu smädu.
• Stravovanie a spoločnosť: Čas jedla je pre milovanú osobu veľmi dôležitý. Nepredstavuje len výživné jedlo a nápoje, ale aj príležitosť tráviť čas s ostatnými. Je veľmi dobré, ak vy alebo aj priatelia a členovia rodiny jete spolu s ňou. Vaša spoločnosť a príležitosť na rozhovor a úsmev jej pomôžu cítiť sa fajn.
• Záľuby a aktivity: Ak je vaša milovaná osoba mentálne postihnutá a má obmedzenú mobilitu, nebude schopná venovať sa záľubám, ktoré ju predtým tešili.

Príklad zariadenia: Centrum sociálnych služieb Šoporňa - Štrkovec

Centrum sociálnych služieb Šoporňa - Štrkovec (ďalej len CSS) je zapísané v Registri poskytovateľov sociálnych služieb dňom 18.05.2009 v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. Zriaďovateľom CSS je Trnavský samosprávny kraj. Sme štátna rozpočtová organizácia. Riaditeľkou zariadenia je Mgr.

tags: #dss #pre #mentalne #postihnutych #podmienky #prijatia