
V súčasnosti sa kladie čoraz väčší dôraz na praktické zručnosti a prepojenie odborného vzdelávania so zamestnávateľmi. Výchovno-vzdelávací proces sa člení na teoretické a praktické vyučovanie, ktoré sa môže realizovať systémom školského alebo duálneho vzdelávania. Duálne vzdelávanie predstavuje systém, v ktorom žiak absolvuje praktickú časť vzdelávania priamo u zamestnávateľa. Tento systém prináša množstvo výhod pre žiakov, školy aj zamestnávateľov.
Duálne vzdelávanie je systém odborného vzdelávania a prípravy na výkon povolania, ktorým sa získavajú vedomosti, schopnosti a zručnosti potrebné pre povolanie. Je to výchovno-vzdelávací proces, v ktorom sa získavajú vedomosti, zručnosti a schopnosti pre výkon povolania, skupiny povolaní alebo odborných činností. Systém duálneho vzdelávania je výnimočný tým, že vytvára partnerský vzťah medzi zamestnávateľom a žiakom, ktorý je definovaný vo forme učebnej zmluvy, ktorá upravuje práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k praktickému vyučovaniu žiaka. Ďalším dôležitým aspektom systému duálneho vzdelávania je aj vzťah medzi zamestnávateľom a školou, uzatvorený na zmluvnom základe vo forme zmluvy o duálnom vzdelávaní, ktorá upravuje najmä rozsah, podmienky a koordináciu odborného vzdelávania žiaka s učebnou zmluvou, teda koordináciu teoretického a praktického vyučovania žiaka.
V systéme duálneho vzdelávania sa žiak strednej odbornej školy pripravuje na výkon povolania alebo na výkon odborných činností podľa konkrétnych potrieb a požiadaviek zamestnávateľa. Žiak tak teoretickú časť vzdelávania absolvuje na škole a praktickú časť priamo na pracovisku zamestnávateľa. Výučba v škole sa strieda s praktickým vyučovaním v priestoroch zamestnávateľa. Vďaka tomu môže zamestnávateľ si zapojením sa do systému duálneho vzdelávania môže „vychovať“ budúcich zamestnancov, ktorí budú plne zodpovedať jeho požiadavkám z hľadiska kvalifikácie.
Odborné vzdelávanie a príprava žiaka strednej odbornej školy je predmetom úpravy zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o odbornom vzdelávaní a príprave“ v príslušnom slovnom tvare). Výchovno-vzdelávací proces sa člení na teoretické a praktické vyučovanie a môže sa uskutočňovať aj systémom duálneho vzdelávania, ktorý je predmetom právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 61/2015 Z. z.
Hlavnými partnermi v duálnom vzdelávaní sú zamestnávatelia, škola a žiak.
Prečítajte si tiež: Prehľad Duálneho Vzdelávania
Zamestnávateľ, ktorý sa chce zapojiť do systému duálneho vzdelávania, musí byť spôsobilý poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania. Na žiadosť zamestnávateľa jeho schopnosť poskytovať praktické vyučovanie v určitom študijnom odbore posudzuje vecne príslušná stavovská alebo profesijná organizácia. Ide o Slovenskú obchodnú a priemyselnú komoru, Slovenskú živnostenskú komoru, Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru, Slovenskú lesnícku komoru, Slovenskú banskú komoru a inú právnickú osobu, ktorá má pôsobnosť v oblasti odborného vzdelávania a prípravy. Okrem nich môžu spôsobilosť zamestnávateľa zapojiť sa do systému duálneho vzdelávania posudzovať aj zástupcovia zamestnávateľov, ktorými sú napríklad Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky alebo Republiková únia zamestnávateľov.
Ak sa chce podnikateľ zapojiť do systému duálneho vzdelávania, musí najskôr príslušnej stavovskej alebo profesijnej organizácii podať písomnú žiadosť o overenie spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania. Tá má obsahovať okrem údajov o firme aj študijný alebo učebný odbor, v ktorom bude poskytovať praktické vyučovanie, počet žiakov, ktorých zamestnávateľ predpokladá pripravovať v systéme duálneho vzdelávania či predpokladaný počet majstrov a hlavných inštruktorov. Zároveň musí zamestnávateľ priložiť doklad o oprávnení vykonávať činnosť, ktorá zodpovedá obsahu vzdelávania v danom študijnom odbore, niekoľko čestných vyhlásení a výpis z registra trestov.
Na základe tejto písomnej žiadosti do 15 pracovných dní odo dňa jej doručenia príslušná organizácia postúpi žiadosť svojej komisii zriadenej na účel posudzovania tejto spôsobilosti. Následne takto zriadená komisia do 45 pracovných dní posúdi spôsobilosť zamestnávateľa na zapojenie sa do systému duálneho vzdelávania. Dôležitou súčasťou tohto posudzovania bude obhliadka priestorov, v ktorých sa má vykonávať praktické vyučovanie a ich materiálno-technické zabezpečenie.
Ak zamestnávateľ spĺňa podmienky na poskytovanie praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania, príslušná stavovská alebo profesijná organizáciu mu vydá osvedčenie o spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania. Jeho platnosť je sedem rokov.
Vzhľadom na to, že od podania žiadosti o overenie spôsobilosti až po vydanie osvedčenia môžu uplynúť až dva mesiace, je vhodné, aby sa podnikateľ prípadným zapojením sa do systému duálneho vzdelávania zaoberal v dostatočnom predstihu.
Prečítajte si tiež: Celoživotné vzdelávanie seniorov
Po tom, ako zamestnávateľ získa osvedčenie o spôsobilosti, môže osloviť na spoluprácu v systéme duálneho vzdelávania niektorú strednú odbornú školu. Akú strednú odbornú školu si zamestnávateľ vyberie, je výhradne na jeho rozhodnutí a ani v tejto súvislosti neexistujú žiadne obmedzenia ustanovené zákonom o odbornom vzdelávaní a príprave. Výber strednej odbornej školy však prirodzene musí zodpovedať predmetu činnosti zamestnávateľa, aby žiaci zapojení do systému duálneho vzdelávania nadobudli vedomosti zodpovedajúce zameraniu ich študijného odboru. Zamestnávateľ zaoberajúci sa strojárstvom by preto mal osloviť napríklad strednú priemyselnú školu strojnícku a nie obchodnú akadémiu.
Nasledovať budú rokovania medzi strednou odbornou školou a zamestnávateľov, v rámci ktorých si dohodnú podmienky vzájomnej spolupráce pri poskytovaní duálneho vzdelávania. Ak sa dohodnú, uzatvoria medzi sebou zmluvu o duálnom vzdelávaní, ktorá musí podľa zákona o odbornom vzdelávaní a príprave obsahovať niekoľko podstatných náležitostí.
Zmluva o duálnom vzdelávaní musí mať písomnú formu a uzatvára sa najmenej na dobu, ktorá zodpovedá dĺžke štúdia príslušného študijného odboru alebo príslušného učebného odboru. Pred uplynutím tejto doby je možné ju vypovedať len vo výnimočných prípadoch definovaných zákonom o odbornom vzdelávaní a príprave.
Po uzatvorení zmluvy o duálnom vzdelávaní zamestnávateľ a stredná odborná škola musia zverejniť na svojich internetových stránkach oznámenie o možnosti absolvovať odborné vzdelávanie a prípravu v príslušnom študijnom odbore v systéme duálneho vzdelávania. Podnikatelia zapojení do systému duálneho vzdelávania sú potom následne zverejnení na osobitnej internetovej stránke.
Dôležité je spomenúť aj to, že zamestnávateľ môže na duálnom vzdelávaní spolupracovať nielen s jednou, ale súčasne aj s viacerými strednými odbornými školami.
Prečítajte si tiež: Význam finančnej gramotnosti
Zo zákona o odbornom vzdelávaní a príprave vyplýva, že kritériá pre výber žiakov, ktorí sa budú u zamestnávateľa zúčastňovať na duálnom vzdelávaní, určuje zamestnávateľ. Po uzatvorení zmluvy o duálnom vzdelávaní spolu s ďalšími podrobnosťami budú tieto kritéria pre úspešných uchádzačov tiež zverejnené na internetovej stránke strednej odbornej školy a zamestnávateľa. Nasledovať bude rozdelenie úloh pri nábore žiakov medzi školou a zamestnávateľom. Kritériá výberu žiakov určuje zamestnávateľ a môžu zahŕňať rôzne formy výberového procesu, napríklad rôzne testy, skúšky zručností alebo aj osobné rozhovory.
Vybranému uchádzačovi zamestnávateľ vydá potvrdenie o odbornom vzdelávaní a príprave žiaka v systéme duálneho vzdelávania. Toto potvrdenie uchádzač povinne prikladá k prihláške na štúdium na strednej odbornej škole.
Z uvedeného vyplýva, že výber vhodných uchádzačov (budúcich žiakov), ktorí sa budú u zamestnávateľa zúčastňovať na systéme duálneho vzdelávania, by sa mal v ideálnom prípade uskutočniť v dostatočnom predstihu pred termínom podávania prihlášok na strednú odbornú školu. Musí to byť teda najneskôr do 10. apríla, ktorý je podľa § 63 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov posledným dňom, kedy je možné podať prihlášku na strednú školu.
Následne zamestnávateľ uzatvorí takzvanú „učebnú zmluvu“ so zákonnými zástupcami (ak uchádzači ešte nie sú plnoletí) úspešne prijatých uchádzačov na štúdium najneskôr do 15. septembra príslušného školského roka, v ktorom žiak nastúpil do prvého ročníka strednej odbornej školy. Tá upravuje vzájomné práva a povinnosti zamestnávateľa a žiaka v systéme duálneho vzdelávania, ale napríklad aj rozsah praktického vyučovania u zamestnávateľa (počet hodín praktického vyučovania v jednotlivých ročníkoch).
V prípade, že sa do 15. septembra prvého ročníka nenaplní požadovaná kapacita počtu žiakov plánovaných pre systém duálneho vzdelávania, zákon o odbornom vzdelávaní a príprave umožňuje zamestnávateľovi v spolupráci so školou prijať na duálne vzdelávanie žiakov a uzatvoriť s ich zákonnými zástupcami (ak ešte nie sami nie sú plnoletí) učebnú zmluvu až do 31. januára prvého ročníka.
Pre úplnosť uvádzame, že zákon o odbornom vzdelávaní a príprave neumožňuje zapojiť sa do systému duálneho vzdelávania žiakom vyšších ročníkov strednej odbornej školy (žiakom druhého, tretieho, štvrtého ročníka). Žiak sa môže zapojiť do systému duálneho vzdelávania najneskôr do konca prvého polroka prvého ročníka strednej odbornej školy.
Učebná zmluva sa uzatvára na dobu určitú, v zásade na celé obdobie trvania štúdia žiaka na strednej odbornej škole. Možno ju vypovedať len z presne stanovených dôvodov uvedených, napríklad ak žiak prestúpi na inú strednú školu, žiak porušuje vnútorné predpisy zamestnávateľa alebo ak sa bez ospravedlnenia nezúčastňuje na praktickom vyučovaní.
Systém duálneho vzdelávania je výnimočný tým, že vytvára partnerský vzťah medzi zamestnávateľom a žiakom, ktorý je definovaný vo forme učebnej zmluvy. Tá upravuje práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k praktickému vyučovaniu žiaka. Učebná zmluva je zmluva medzi zamestnávateľom a žiakom (resp. jeho zákonným zástupcom), ktorá upravuje podmienky duálneho vzdelávania.
Učebná zmluva musí obsahovať najmä:
Žiakovi, ktorý sa pripravuje na povolanie, skupinu povolaní alebo odborných činností v študijnom odbore alebo v učebnom odbore zaradenom do zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce, sa poskytuje motivačné štipendium z prostriedkov štátneho rozpočtu.
Priemerný prospech žiaka na účely poskytovania štipendia sa určí ako priemer stupňov prospechu z jednotlivých vyučovacích predmetov uvedených na vysvedčení žiaka za predchádzajúci polrok školského vyučovania. Motivačné štipendium žiakovi vypláca stredná odborná škola. Finančné zabezpečenie žiaka v systéme duálneho vzdelávania poskytované vo forme motivačného štipendia je z pohľadu žiaka príjmom oslobodeným od dane.
Podnikové štipendium sa poskytuje mesačne v období školského roka (12 kalendárnych mesiacov, obdobie školského roka je obdobie od 1. septembra do 31. augusta nasledujúceho roka) najviac do výšky štvornásobku životného minima určeného pre zaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa. Pri určovaní výšky podnikového štipendia sa prihliada najmä na dosiahnutý prospech žiaka na praktickom vyučovaní a jeho pravidelnú účasť na praktickom vyučovaní.
Zamestnávateľ môže interným predpisom určiť pravidlá pre vyplácanie podnikového štipendia. Ak zamestnávateľ určí pravidlá pre poskytovanie podnikového štipendia, nárok na podnikové štipendium vznikne žiakovi po splnení kritérií pre priznanie určených zamestnávateľom. Pravidlá pre poskytovanie podnikového štipendia majú zohľadňovať spoločenskú významnosť odborného vzdelávania a prípravy na povolanie danú potrebami trhu práce pre daný odbor štúdia, študijné výsledky žiaka, dochádzku, aktivitu žiaka na praktickom vyučovaní, záujem žiaka o prípravu na povolanie a výsledky činnosti žiaka na praktickom vyučovaní u zamestnávateľa.
Zamestnávateľ môže určiť aj prípady, keď žiakovi nevznikne nárok na podnikové štipendium, napr. ak žiak porušuje vnútorný poriadok zamestnávateľa, má neospravedlnenú absenciu na praktickom vyučovaní, zanedbáva prípravu na povolanie a pod. Postup poskytovania podnikových štipendií pre žiakov stredných odborných škôl zo strany zamestnávateľa nie je legislatívne upravený. Finančné zabezpečenie žiaka v systéme duálneho vzdelávania poskytované vo forme podnikového štipendia je z pohľadu žiaka príjmom oslobodeným od dane.
Produktívna práca je práca, ktorú žiak vykonáva formou jednotlivých pracovných činností, ktoré sú súčasťou zhotovovania výrobkov alebo ich častí, poskytovania služieb alebo vykonávania odborných činností zodpovedajúcich povolaniu, pre ktoré sa žiak pripravuje a ktoré sú v súlade s predmetom činnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, pre ktorú žiak túto prácu vykonáva. Produktívnou prácou žiaka sa dosahuje príjem zamestnávateľa napr. samostatným zhotovením výrobku, poskytnutím služby.
Žiakovi v systéme duálneho vzdelávania, ktorý na praktickom vyučovaní u zamestnávateľa vykonáva produktívnu prácu, poskytuje zamestnávateľ odmenu za produktívnu prácu. Odmena za produktívnu prácu je odplatou zamestnávateľa žiakovi za produktívnu prácu, ktorú žiak v rámci praktického vyučovania vykonal pre zamestnávateľa a ktorou vznikol zamestnávateľovi zdaniteľný príjem. Odmena sa poskytuje za každú hodinu vykonávania produktívnej práce vo výške najmenej 50 % z hodinovej minimálnej mzdy. Pri určovaní jej výšky sa zohľadňuje aj kvalita práce a správanie žiaka.
Odmena za produktívnu prácu žiaka na praktickom vyučovaní v systéme duálneho vzdelávania sa považuje za príjem zo závislej činnosti. Odmena za produktívnu prácu žiaka je predmetom dane. Žiak, ktorý odmenu poberá sa na daňové účely považuje za zamestnanca a môže podať vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane. Zamestnávateľ plní povinnosti v súvislosti so zdaňovaním príjmu zo závislej činnosti.
Odmena za produktívnu prácu žiaka na praktickom vyučovaní v systéme duálneho vzdelávania je u zamestnávateľa daňovým výdavkom do výšky 100 % z hodinovej minimálnej mzdy. Ak zamestnávateľ vypláca žiakovi vyššiu odmenu za produktívnu prácu a táto vyššia odmena vyplýva napr. z kolektívnej zmluvy, interného predpisu zamestnávateľa a pod., pôjde o daňový výdavok.
Odmena za produktívnu prácu žiaka a právny vzťah na základe zmluvy o duálnom vzdelávaní a učebnej zmluvy nezakladá zamestnávateľovi žiadne povinnosti voči Sociálnej poisťovni ani zdravotným poisťovniam, t. j. zamestnávateľ žiaka v systéme duálneho vzdelávania neprihlasuje do Sociálnej poisťovne ani zdravotnej poisťovne, poistné z odmeny za produktívnu prácu neplatí žiak ani zamestnávateľ.
Poskytovanie hmotného zabezpečenia zamestnávateľ upraví v učebnej zmluve, a to komplexne alebo uvedie iba rozsah hmotného zabezpečenia a postup poskytovania uvedie odkazom na interný predpis upravujúci pravidlá poskytovania hmotného zabezpečenia. Hmotné zabezpečenie žiaka v systéme duálneho vzdelávania poskytované v súlade so zákonom o odbornom vzdelávaní a príprave je z pohľadu žiaka príjmom oslobodeným od dane. Pre zamestnávateľa je poskytnuté hmotné zabezpečenie žiaka, s ktorým má uzatvorenú učebnú zmluvu, daňovým výdavkom.
Medzi hmotné zabezpečenie patrí:
Aby bolo zapojenie sa do systému duálneho vzdelávania pre zamestnávateľov ešte viac motivujúce, štát sa rozhodol ho podporovať aj rôznymi finančnými benefitmi. Pomerne lákavým pre zamestnávateľov môže byť daňový benefit, prostredníctvom ktorého si zamestnávateľ zapojený do systému duálneho vzdelávania môže znižovať základ dane z príjmov o nemalú sumu za každého žiaka, ktorí sa v duálnom vzdelávaní zúča.
Medzi daňové výdavky zamestnávateľa patrí: