Duševné vlastníctvo firmy: Základ prosperity a konkurencieschopnosti

Duševné vlastníctvo predstavuje v súčasnej spoločnosti významný a hodnotný majetok a tvorí neoddeliteľnú súčasť tržného hospodárstva. Firmy v silnejúcej konkurencii si čoraz viac uvedomujú jeho význam pre rozvoj a prosperitu firmy. V podmienkach nášho malého Slovenska má byť duševné vlastníctvo zárukou šťastnej ľudskej hrdosti, sebaúcty, identity, všetkého krásneho pravého slovenského, dôstojného, mysliac s úctou na minulé generácie a tiež na generácie, ktoré prídu po nás. Duševné vlastníctvo je podmienkou, predpokladom i zárukou dlhodobej prosperity firmy.

Definícia a význam duševného vlastníctva

Z právneho hľadiska je „duševné vlastníctvo“ zastrešujúci pojem pre rôzne formy nárokov, ktoré sa upínajú k rôznym nápadom, myšlienkam alebo iným nehmotným statkom a právam. Nositeľ takého právneho nároku je všeobecne oprávnený na výkon rôznych výlučných práv, v súvislosti s predmetom duševného vlastníctva. Pojem „duševné vlastníctvo“ reflektuje na to, že predmetom duševného vlastníctva je výsledok tvorivej, alebo intelektuálnej činnosti a ten by mal byť rovnako právne chránený, ako iné formy vlastníctva, resp. majetku. Duševné vlastníctvo v najširšom slova zmysle je výsledok duševnej tvorivej činnosti ľudí. Ide o majetok nehmotnej povahy, ktorý je výsledkom tvorivého myslenia alebo tvorivej duševnej činnosti. Ide o predmety nehmotné a teda ťažšie predstaviteľné. Je to niečo, čo nemožno chytiť do rúk, vidieť, vnímať zmyslami, ale napriek tomu má svoju peniazmi vyčísliteľnú hodnotu.

Nehmotný majetok je v trhovej ekonomike dôležitou súčasťou majetku každého podniku, firmy, i malej (skromnej) remeselnej prevádzky. A to napriek tomu, či si to ich majitelia uvedomujú alebo nie. (Poznámka: Tie z nich, ktoré majú nehmotný majetok minimálny, resp. takmer žiadny, strácajú prosperitu, atraktivitu a konkurencieschopnosť.) Mnohé majú výnimočné schopnosti, skúsenosti osvedčené a overené generáciami, tajné receptúry, generačnú fortieľnosť, majstrovstvo a postupy… Je nepísanou pravdou či pravidlom, že firma, ktorá nemá nehmotný majetok, nie je podnikateľsky perspektívna, vierohodná, nie je firmou s tvárou, charakterom a zodpovednosťou. Nemá punc originality a výnimočnosti. V dobe schránkových - neviditeľných firiem, ktoré častokrát vzniknú na účely jediného obchodu na hrane zákona v snahe získať majetkový prospech na úkor štátu a jeho daňových poplatníkov, je firma s nehmotným majetkom - ochrannou známkou, menom, obchodným menom, logom, značkou - firmou dávajúcou záruku firmy s „dušou a tvárou“.

Príklady duševného vlastníctva

• Autorské právo: Chráni diela (napr. literárne, hudobné, audiovizuálne, výtvarné), ktoré sú jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Autorské právo sa neudeľuje v žiadnom osobitnom konaní, neregistruje sa. Autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami.
• Priemyselné práva: Sú chránené zápisom do určeného registra prostredníctvom na to určeného orgánu štátnej správy. Na Slovensku je to Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej Republiky so sídlom v Banskej Bystrici. Patrí sem:
  • Patent: Ochrana na technický vynález (na 20 rokov).
  • Úžitkový vzor: „Malý patent“ na technické riešenie (rýchlejšia a lacnejšia ochrana).
  • Ochranná známka (®): Ochrana loga, názvu, sloganu (na 10 rokov, s možnosťou predlžovania).
• Know-how: Označenie know-how („vedieť - ako“). Mnohí tento termín používame, pričom nepoznáme jeho presný obsah. Zisťujem, že výraz know-how nemá jednotnú a ani presnú definíciu.

Logo a značka ako súčasť duševného vlastníctva

Logo (značka) je grafický symbol firmy, podniku, organizácie, inštitúcie. Značkou môže byť čokoľvek a ktokoľvek. V dvadsiatom piatom roku existencie našej spoločnosti Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o. sme sa rozhodli na „duševnej ceste“ našej firmy dať jej jednoznačnú identitu, označenie a aj takto ju zviditeľniť. Vymyslieť grafickú skratku všetkého čo súvisí s aktivitami a činnosťou našej kancelárie, nebolo ľahké a trvalo nám to takmer tri roky. Až autor nášho loga Mgr. art. Po dlhotrvajúcom procese k obchodnému menu Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o. pribudlo grafické označenie našej firmy pozostávajúce z kruhu s oblúkovitými čiarami a v nich zašifrovaným symbolom práva - paragrafom, čo spolu vytvára bludisko a labyrint. Pre Vás bludisko, pre nás labyrint. Bludisko vzťahov, právnych predpisov, problémov, ktoré život prináša na všetkých jeho úrovniach a v každom časopriestore. Ak sa v bludisku toho všetkého stratíte, je tu pre Vás nádej - nádej od našej firmy, ktorá Vám má, chce, môže a je pripravená pomáhať a pomôcť, tak, aby sa Váš život stal krajším, ľahším, pokojnejším. Naša advokátska kancelária cestu z labyrintu pre Vás pozná. (Poznámka: Bludisko a labyrint nie je to isté. Bludisko má veľa neprehľadných, rozvetvených a slepých chodieb. Labyrint má práve jednu cestu k cieľu, ktorá sa nerozvetvuje, nevytvára slučky, ani slepé uličky. Pri ceste labyrintom pracuje pravá mozgová hemisféra. Autor vybral pre naše logo kruh - kruh vyvodil z mince, ktorá symbolizuje obchod - obchodné právo, ktoré je prioritou činnosti našej advokátskej kancelárie od jej samého vzniku, oblúkové čiary v kruhu symbolizujú papiláry (daktyloskopické čiary) výnimočné a špecifické pre každého jedinca, odlišujúce nás jedného od druhého. „Papiláry“ vytvárajú v centre kruhu paragraf - symbol práva, zákona, právnych predpisov, ktoré sú základným pilierom našej práce pre klienta.

Právna ochrana duševného vlastníctva

Duševné vlastníctvo podlieha právnej ochrane. Právo duševného vlastníctva je upravené rôzne, v závislosti od jurisdikcie toho ktorého štátu. V poslednom období však dochádza k harmonizácii právnych poriadkov jednotlivých štátov aj v tejto oblasti. K harmonizácii dochádza nielen na pôde Európskej únie ale aj prostredníctvom medzinárodných organizácií ako je napr. WTO (World Trade Organization). Napríklad Európsky patentový úrad je cenným zdrojom informácií. Jednou z najväčších organizácii, ktorá sa touto problematikou zaoberá je WIPO (World Intelectual Property Organization). Čo v preklade znamená Medzinárodná organizácia duševného vlastníctva. Zaoberá sa o rozvíjaním a hodnotením dostupného medzinárodného systému duševného vlastníctva. Autorské právo je na území Slovenskej republiky upravené zákonom č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon).

Prečítajte si tiež: Zamestnávanie osôb s postihnutím

Porušovanie práv duševného vlastníctva a jeho následky

K porušeniu práva duševného vlastníctva najčastejšie dochádza v prípadoch, keď niekto použije tento majetok nehmotnej povahy bez súhlasu autora, tvorcu, či majiteľa duševného vlastníctva. Častým prípadom porušovania práv duševného vlastníctva je falšovaný a pirátsky tovar, ktorého rozsah sa neustále zvyšuje. Priamo ovplyvňuje hospodárske a sociálne vzťahy a predstavuje hrozbu nielen pre národné ekonomiky a medzinárodné trhové prostredie, ale aj pre zdravie a bezpečnosť ľudí, nakoľko sa stále viac orientuje na výrobky dennej spotreby (potraviny, lieky, hračky, kozmetika a pod.). Výroba falzifikátov tiež spôsobuje deformáciu trhového prostredia, keďže ohrozuje konkurenciu zaplavením trhu lacným tovarom a poškodzovaním domácich výrobcov. Okrem toho je rozšíreným problémom porušovanie autorského práva, predovšetkým na internete (napr. sprístupňovanie hudby, filmov, kníh a pod.). Koordináciu spolupráce v oblasti boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu zabezpečuje Medzirezortná komisia pre koordináciu spolupráce v oblasti boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu. Členmi sú zástupcovia jednotlivých ministerstiev, generálnej prokuratúry SR a Slovenskej obchodnej inšpekcie.

Následkom porušenia jednotlivých ustanovení Autorského zákona, t.j. v občianskoprávnom konaní, na zdržanie sa akéhokoľvek ďalšieho používania diela, nariadenie vymazania či odovzdania nelegálnych kópií a samozrejme do úvahy pripadá aj rozhodnutie o zaplatení náhrady spôsobenej škody (jednak materiálnej, ale aj nemateriálnej ujmy), či vydanie bezdôvodného obohatenia získaného z takéhoto nelegálneho používania diela. v trestnoprávnom konaní. Trestný zákon v § 283 vymedzuje objektívnu stránku trestného činu porušovania autorského práva. Objektívnou stránkou tohto trestného činu je konanie, ktorým je neoprávnené zasiahnutie do zákonom chránených práv k autorskému dielu. Neoprávneným zásahom sa rozumie najmä privlastnenie si autorstva k dielu a akékoľvek uverejnenie diela bez súhlasu autora, prípadne s jeho súhlasom, avšak so zmenami v diele, na ktoré autor nedal súhlas, ale aj použitie diela tak, že to znižuje jeho umeleckú hodnotu.

Manažment duševného vlastníctva

"Len málo podnikateľov si na Slovensku cení duševné vlastníctvo a má systematický prístup k správe svojho nehmotného majetku. V podnikoch sa riešia viac-menej len spory z porušovania práv. Systematické a strategické riadenie duševného vlastníctva chýba tak na úrovni firiem, ako aj štátu," tvrdí Juraj Knopp zo Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Aktuálne pre slovenské pomery, a najmä pre potreby malých a stredných podnikov, je preto preberanie európskej správnej praxe manažérstva. Je nevyhnutné vytvoriť napríklad modely na podnikové hodnotenie priemyselného a v širšom zmysle aj duševného vlastníctva. "Ťažko možno očakávať, že by také niečo zvládli pri bežnom podnikaní menší podnikatelia. Nemôžu pre túto oblasť držať špecialistov. Potrebujú preto externú pomoc," hovorí. K portfóliu nehmotného majetku treba podľa neho pristupovať podobne ako k ostatnému kapitálu, treba ho riadiť, zhodnocovať a diverzifikovať. Iniciátorom myšlienky tvorby slovenskej metodiky by podľa Knoppa mohol byť Úrad priemyselného vlastníctva SR. Stálo by podľa neho možno za zváženie, či by sa nedali využiť niektoré skúsenosti z riadenia vynálezov a zlepšovacích návrhov spred roku 1989. Radí však predovšetkým poučiť sa zo spôsobu manažovania duševného vlastníctva pôvodnej európskej pätnástky. V EÚ sa na tieto účely využíva Desatoro správnej praxe. Ako pokračuje Knopp, medzi prvými bodmi tohto systému je rozpoznanie duševného kapitálu podniku a zistenie, čo by z vytvorených znalostí a skúseností mohlo patriť k potenciálnemu duševnému majetku. Ak to podnik rozpoznal, mal by si zvoliť a zabezpečiť vhodnú formu ochrany. Následne by mal integrovať duševné vlastníctvo do podnikovej stratégie a čo najlepšie využívať informácie o tejto oblasti. Dôležitým krokom je predovšetkým vytvárať pridanú hodnotu z práv k duševnému vlastníctvu, čiže snaha tento majetok pretaviť do väčšej pridanej hodnoty výrobkov a služieb podniku. Veľmi dôležitou oblasťou manažmentu je stanovenie trhovej hodnoty takýto práv. Objektívne oceňovanie potenciálnej trhovej hodnoty nových riešení je tiež kľúčové na vytvorenie trhu duševného majetku. Koncom 90. rokov minulého storočia patentové úrady menších európskych ekonomík (Írska, Grécka, Dánska) pripravili komplexný model oceňovania duševného a priemyselného vlastníctva. Je založený na hodnotení troch vzájomne súvisiacich, no pritom relatívne samostatných okruhov. Prvý okruh tvoria základné charakteristiky a technický štatút priemyselného vlastníctva. Pri druhom sa posudzuje, aký je potenciál trhového využitia priemyselného vlastníctva. "Často sa pri sporovej agende na súdoch stretávam s tým, že oceňovanie znalcov vychádza z účtovných charakteristík. Tie však nezahŕňajú multiplikačný charakter vlastný duševnému vlastníctvu. Podľa Knoppa slovenské malé a stredné podniky majú pri riadení duševného vlastníctva veľké rezervy. Zabúdajú aj na to podstatné - ekonomický význam priemyselných práv. "Firmy nepôsobia dostatočne dynamicky pri prihlasovaní a získavaní priemyselných práv na svoj nehmotný majetok. Ako pokračuje, na Slovensku sa bežne posudzuje patentovateľnosť inovácie. Ak by existovali národné kritériá, umožňovali by podľa Knoppa aj riadenie rizík v tejto oblasti. Mnoho podnikov - ako pokračuje - zaniká, lebo nemá dostatočne podchytené ocenenie projektov ani z hľadiska možnej kolízie v oblasti priemyselných práv. "Malé a stredné firmy často svoje inovácie neprihlásia. Vedia totiž, že ak by došlo k porušovaniu ich práv, bolo by vymáhanie náhrady alebo odstránenia škody veľmi časovo i finančne náročné.

Prečítajte si tiež: Stratégie pre duševné zdravie

Prečítajte si tiež: Pomoc pre duševne chorých

tags: #duševné #vlastníctvo #firmy #definícia