Vyššie nároky žien na zdravotnú starostlivosť na Slovensku: Projekcie a realita

Slovenské zdravotníctvo čelí v najbližších desaťročiach demografickej výzve v podobe starnúcej populácie, ktorá bude klásť citeľne vyššie nároky na personálne kapacity. Aktuálna projekcia z roku 2025 zohľadňuje viaceré medzitým prijaté zmeny a opatrenia oproti projekcii z roku 2023, ktoré majú pomôcť situáciu s nedostatkom zdravotníckeho personálu. Nové projekcie obsahujú aktualizované údaje o starnutí populácie a jej chorobnosti a je tiež rozšírená o detailnejší pohľad na dopyt a ponuku vzdelávania na stredných zdravotníckych školách až na úroveň jednotlivých škôl. Všetky pôvodné časové rady v modeli boli doplnené o novšie údaje, väčšinou však len o jeden rok, keďže Národný ústav zdravotníckych informácií zverejňuje k januáru 2025 ako posledné údaje za rok 2023. Údaje z lekárskych fakúlt či stredných zdravotníckych škôl sú platné k aktuálnemu školskému roku.

Demografické zmeny a ich dopad na zdravotníctvo

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) pravidelne zverejňuje prognózu vývoja dlhodobej udržateľnosti, ktorá berie do úvahy aj vplyv starnutia obyvateľstva na verejné financie. Podľa súčasného demografického vývoja a predpokladov o očakávanej dĺžke života možno už v najbližších rokoch očakávať prudký rast výdavkov na zdravotníctvo a dlhodobú starostlivosť z dôvodu starnutia populácie. Starnutie bude výrazne prispievať k záťaži verejných financií v oblasti zdravotníctva a dlhodobej starostlivosti. V porovnaní s dnešným stavom sa náklady zdravotníctva v dlhodobom horizonte zvýšia o až 1,5 % HDP. Náklady verejného zdravotníctva na starostlivosť o človeka začínajú výrazne narastať vo veku nad 50 rokov. Pohľad na demografický vývoj ukazuje, že už v najbližších rokoch budeme vidieť posun veľmi silných ročníkov dnešných štyridsiatnikov práve do životného obdobia, kedy začínajú zdravotné výdavky narastať.

Projekcie ukazujú, že predpokladané starnutie populácie vytvorí v najbližších dvoch desaťročiach citeľne vyššie nároky na veľkosť personálnych kapacít v zdravotníctve. V prípade lekárov bude problém menej citeľný, ako boli predpoklady spred desiatich rokov, a to najmä preto, že medzi rokmi 2013 až 2023 došlo k viditeľnému zvýšeniu zapojenia absolventov medicíny do slovenského zdravotníctva.

Nedostatok zdravotných sestier

Výrazne zložitejšia situácia sa črtá pri zdravotných sestrách, kde sa postupne začne aj v praxi odrážať ich nízky prílev do zdravotníctva v kombinácií s nárastom ich odchodu zo zdravotníctva daným veľkosťou starších vekových kohort. V aktuálnych rokoch môžeme pozorovať zlepšovanie v ukazovateľoch ako je záujem o štúdium na stredných zdravotníckych školách či záujem nastúpiť a zotrvať v zdravotníctve (retencia), keďže v posledných rokoch boli prijaté opatrenia s výrazným efektom na rast miezd,), vzhľadom na výrazný nárast dopytu zo strany starnúcej populácie to zďaleka nebude stačiť. Nedostatok sestier bude mať za následok aj zníženie efektivity práce lekárov. Zdá sa, že obmedzujúcim faktorom fungovania zdravotníctva v budúcnosti budú práve sestry, ak nedôjde k zmene aktuálneho trendu.

Riešením prognózovanej situácie by mohli byť opatrenie zlepšujúce personálne kapacity, ale je nepravdepodobné, že sa len touto cestou podarí daný deficit odstrániť. Súčasťou zvládnutia procesu starnutia populácie a personálneho zabezpečenia zdravotníctva by preto mali byť aj ďalšie reformy v zdravotníctve. Na príklade celého radu krajín možno vidieť, ako dokonca aj pri nižšom počte lekárov na počet obyvateľov a výrazne nižšom počte zdravotných úkonov (návštev u lekára, množstvo a dĺžka hospitalizácií), možno dosahovať oveľa lepšie výsledky.

Prečítajte si tiež: Jednorodičovské domácnosti a starostlivosť o rodičov

Trendy v počte lekárov a ich odchode do zahraničia

Podľa posledného zverejneného údaju od NCZI je na Slovensku 20 753 lekárov (rok 2023). To je o tritisíc viac, ako v roku 2009, kedy ich počet dosiahol minimum. Kľúčovými destináciami odchádzajúcich lekárov bolo Česko a Nemecko. V týchto krajinách už pôsobí tri a pol tisíc slovenských lekárov, pričom do tohto počtu rátame len tých, ktorí získali vzdelanie na slovenských fakultách. Dobrou správou je, že odchody lekárov nepokračujú konštantným tempom. Po období veľkej emigrácie lekárov, ktorá začala v 90-tych rokoch, došlo postupne k jej výraznému oslabeniu. Pokiaľ ide o Česko, tam tiež dochádzalo k postupnému poklesu, no v rokoch 2022 a 2023 prišlo podľa dát Českej lekárskej komory opäť k nárastu odchádzajúcich- a to paradoxne napriek tomu, že na Slovensku sa medzitým presadila legislatíva, ktorá hromadne výrazne zvýšila platy lekárov v nemocniciach, dokonca v celkovej sume až nad českú úroveň. Prieskum medzi slovenskými lekármi v Česku už predtým spomínal ako kľúčové dôvody odchodu iné faktory než platy. Predovšetkým zlé vybavenie nemocníc, nekompetentnosť ľudí v riadiacich pozíciách, korupciu a zlé podmienky pre vzdelávanie.

Pohľad na vekovú štruktúru lekárov dnes ukazuje, výrazne neprimerané zastúpenie medzi najstaršími lekármi, voči ostatným kohortám aj voči roku 2012. Je to dané aj celkovým trendom predlžovania profesionálneho veku lekárov, ktorý je príznačný pre lekárov vo väčšine vyspelých krajín, kde je to pre lekárov výhodné .

Problémy vo vzdelávaní medikov

Problém, ktorý za poslednú dekádu prekonal aj závažnosť odchodov lekárov do zahraničia, je politika lekárskych fakúlt od roku 2010. Znižovanie počtu vzdelávania slovenských medikov bolo dlhodobo skryté v celkových číslach, ako ich napríklad vykazuje aj OECD. Podľa porovnania s krajinami EÚ sme sa prepracovali blízko k špičke krajín vo vzdelávaní medikov na počet obyvateľov. Ak však čísla očistíme od absolventov anglických programov, z ktorých sú cca 95 percent cudzinci, prepadneme sa v tomto ukazovateli hlboko pod priemer. Vzhľadom na to, že zahraniční absolventi tu takmer nezostávajú, táto transformácia štruktúry je zásadný problém pre budúcu schopnosť krajiny zabezpečiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti aspoň na súčasnej úrovni. Viaceré štáty západnej Európy vzdelávanie medikov v inom ako domácom jazyku ani neumožňujú, alebo len veľmi obmedzene. Tento materiál sa stal jedným z podkladov pre vypracovanie dohody medzi ministerstvami školstva, zdravotníctva a zástupcami fakúlt o zmene tohto trendu a prijatiu dohody o zmene.

Najprv treba vziať do úvahy, že počet prijatých nie je to isté ako počet reálne zapísaných. Podľa údajov od fakúlt môžeme skonštatovať, že došlo medziročne k nárastu o 125 prvákov. Predchádzajúci akademický rok bol však extrémne slabý, prvákov na štyroch fakultách bolo len 728. Na základe 15 ročných časových radov o tom, ako sa študentom darí na jednotlivých fakultách prechádzať z ročníka do ročník a následne ukončiť štúdium, vieme povedať, že to bude v roku 2030 znamenať približne 82 až 85 spromovaných medikov viac oproti priemeru za posledných 5 rokov. V porovnaní s dlhšou históriou počtu absolventov to nebude žiadna revolúcia. Napriek tomu, že projekt dopadol skromnejšie, ako bol deklarovaný plán, objavili sa postoje, že niektoré fakulty by z neho chceli odstúpiť. Vzhľadom na demografický vývoj je však dôležité trvalejšie zachovanie aspoň týchto dosiahnutých úrovní. Navyše podľa aktuálneho demografického vývoja môžeme v najbližších rokoch rátať so zvýšením počtu maturantov o asi 8 až 9 percent ročne, čo objem dostupných talentov ešte zvýši. Neobstojí ani často spomínaný argument zo strany fakúlt, že zvyšovanie počtu medikov nemá zmysel, pretože aj tak odchádzajú do zahraničia, resp. sa nezapoja do slovenského zdravotníctva. Podľa vývoja vekových kohort lekárov za 15 rokov však možno zistiť, že približne 75 % našich medikov sa zapojí do nášho zdravotníctva. To sa síce nedá označiť za zvlášť dobré číslo, ale ani katastrofické, navyše v období spred dekády došlo k výraznému zlepšeniu tohto ukazovateľa.

Prognóza ráta s predpokladom, že fakulty si udržia počty prijímaných z aktuálneho akademického roka 2024/25. Aj v takom prípade budeme po aktuálnom náraste vidieť od roku 2030 jemný pokles mladých lekárov (do 35 rokov) v zdravotníctve ako dôsledok poklesu počtu vzdelávania slovenských lekárov v aktuálnom období. Vzhľadom na výrazné zvyšovanie platov lekárov postupne zvyšujeme retenciu z aktuálnych 75 % na 77 %. Aj napriek pomerne konzervatívnym predpokladom môžeme povedať, že dlhodobejšia perspektíva vývoja počtu lekárov vyzerá relatívne priaznivo. Podľa projekcie tak môžeme očakávať ich mierny, ale trvalý rast. Samotný nárast počtu lekárov však nezodpovedá otázku, ako dostatočný bude ich počet vzhľadom na zvyšujúce sa nároky starnúcej populácie. Predpokladáme, že v najbližších dvoch dekádach nedôjde k takej výraznej zmene v procesoch v zdravotníctve, ktoré by zásadne zmenili podiel ľudskej práce v starostlivosti o pacientov. Rátame teda s aktuálnou záťažou lekárov voči demografickému profilu krajiny, čiže s jej starnutím sa bude záťaž na lekárov zvyšovať. Projekcia hovorí, že v prípade udržania počtu prijímaných medikov na úrovni roka 2024/25, čo znamená navýšenie počtu študentov o 94 v porovnaní s predchádzajúcim päťročným priemerom, ich počet by v dlhšom horizonte mohol sekundovať rastúcemu dopytu po lekároch. Kapacitne by tak v budúcnosti (po roku 2038) malo byť možné zabezpečiť aj v starnúcej populácii pacientom približne toľko lekárskeho času, ako dnes. Bez tohto navýšenia by deficit lekárov presiahol po roku 2040 hodnotu tisíc, čo by sa prejavilo na zhoršenej dostupnosti. Naopak, ak by namiesto zvýšenia o 94 medikov došlo k trvalému navýšeniu o 120, situácia s lekármi by v dlhšom horizonte bola pomerne komfortná. Projekciu však ukazujú ešte jednu vec, a tou približne dekáda 2030-2040.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o metodológii sociálneho výskumu

Profesie "sestra+" a ich vývoj

Profesia, ktorej všeobecne zaužívaný názov je zdravotná sestra, postupne prechádza zmenami, pričom dochádza k jej rozdeľovaniu na viaceré skupiny. Napríklad na stredných zdravotníckych školách sa v priebehu rokov študovala v programe zdravotná sestra, diplomovaná všeobecná sestra, zdravotnícky asistent, praktická sestra, a napokon praktická sestra-asistent, pričom nejde o totožné smery, resp. plne substitučné profesie. Vzdelávacích procesov, ktorými možno vstúpiť do niektorej zo „sesterských“ profesií, je viacero. Najtradičnejším spôsobom, ako začať, je absolvovanie strednej zdravotníckej školy. Na „štandardnú“ nemocničnú sestru treba absolvovať bakalárske, resp. magisterské štúdium, nastavené najmä ako ďalšia vzdelávacia cesta pre absolventov smerov SZŠ. Pôvodne to platilo aj pre sestry v ambulanciách, v posledných rokoch sa to však začalo meniť. Možno predpokladať, že ani aktuálne kritériá a požiadavky pri uplatnení tejto profesie nie sú definitívne. Vedie sa však široká odborná a stavovská debata, či a do akej miery je dnes systém sestier a ostatných profesií dobre nastavený, a či postavenie absolventov SZŠ (dnes praktická sestra-asistent) nie je v praxi kompetenčne výrazne podhodnotené vzhľadom na charakter štúdia. V našej analýze používame na všetky druhy „sesterských“ profesií (zdravotná sestra, praktická sestra, zdravotnícky asistent a pôrodná asistentka) pojem „sestra+“, hoci vnímame rozdiely (vo vzdelaní i v kompetenciách) medzi jednotlivými profesiami. Náš prístup k tomu, koho považovať za „sestru“ v zdravotníctve nie je totožný so zavedeným spôsobom vykazovania počtu sestier, ako sme zvyknutí zo štatistík či analytických materiálov, alebo ako to chápu napríklad často citované OECD dáta. Celková veľkosť profesie „sestra+“ po predchádzajúcich rokoch poklesu v posledných rokoch narastá. Dôvodov je viacero. Tento legislatívny efekt však už takmer vypršal, dobieha už len pri ženách s 5 a viac deťmi. Ďalším dôvodom, ktorý sa týka najmä súčasného obdobia (2023, 2024 a 2025) je navyše ovplyvnený dohodami, ktoré väčšina nemocničných sestier uzavrela v roku 2022 pri vyplácaní mimoriadneho príspevku 5 tis. eur. Súčasťou podmienok na jeho prijatie bol aj záväzok nezmeniť zamestnávateľa najbližšie tri roky. V posledných rokoch došlo tiež k výraznejšiemu zvýšeniu príjmov sestier, najmä v období pandémie, vďaka čomu sa plat sestier výraznejšie vzdialil od príjmu človeka s priemerným príjmom (pozri graf s platmi č.19). Ďalšou dočasnou devízou je fakt, že hoci priemerný vek sestier narastá, zatiaľ platí, že ročníky blízko dôchodkového veku sú relatívne malé (9 percent sesterského stavu) v porovnaní s ročníkmi o dekádu mladšími.

Dopyt po štúdiu na stredných zdravotníckych školách

Na sledovanie dopytu použijeme ako ukazovateľ počet prihlášok, kde je SZŠ uvedená na prvom mieste - preferovaná prihláška. Oživenie tohto záujmu ide mierne nad rámec demografického vývoja. V absolútnych počtoch vzhľadom na prichádzajúce silnejšie ročníky, ktoré budú v ďalších rokoch nastupovať na stredné školy, môže tento zvýšený záujem pretrvať. Nedá sa však povedať, že tento dopyt je celoplošný, preto sme sa pozreli na každú SZŠ zvlášť. Pri pohľade na jednotlivé školy môžeme vyčísliť aj približný počet škôl, ktoré by dokonca mohli zvážiť otvorenie ďalšej triedy na základe dopytu. Ako kritérium sme si určili previs dopytu nad ponukou aspoň o 25 miest, tak, aby aj pri istom počte neúspešných uchádzačov dokázali školy naplniť ďalšiu triedu. V takomto prípade dostaneme osem škôl, ktoré by mohli zvážiť otvorenie ďalšej triedy (s veľkou rezervou sú to Trenčín, Košice-Juh, Žilina a Banská Bystrica, Trnava, Poprad, Michalovce a štátna v Prešove). Spolu by tak šlo o približne 200 absolventov navyše. Ak by sme kritérium ešte zmiernili, mohlo by pribudnúť desať tried, teda okolo 240 absolventov. Dnes má tento problém asi tretina škôl, ktoré evidujú nedostatočný záujem na naplnenie plánovanej kapacity. Ide najmä o prípady, keď si v rámci spádovej oblasti konkuruje viac škôl, napríklad pre rozdiel vo vyučovacom jazyku (slovenský a maďarský), prípadne z dôvodu zriaďovateľa (štátna škola a cirkevná škola). Rozdiel v dopyte vidno aj vtedy, ak dve blízko umiestnené školy spolupracujú pri praxi s odlišnými nemocnicami. Podľa dát sa zdá, že možnosť absolvovať praktickú časť v univerzitnej, resp. Situácia na stredných zdravotníckych školách tak ukazuje na možnosť zvýšiť počet absolventov, teda praktických sestier, . Zároveň však ukazuje, že táto možnosť je pomerne obmedzená, neuspokojený dopyt zo strany záujemcov nie je výrazný. Druhou odlišnosťou je výrazne menší záujem absolventiek SZŠ vôbec nastúpiť do zdravotníctva (retencia).

Aktuálne štatistiky z oblasti zdravotníctva (2023-2025)

Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) pravidelne zverejňuje aktuálne štatistiky o stave zdravotníctva na Slovensku. Medzi najnovšie zistenia patria:

• Diabetes: V roku 2025 bolo na Slovensku evidovaných takmer 350 000 ľudí s cukrovkou, pričom 91 % z nich trpelo diabetom 2. typu. V roku 2023 sa liečilo takmer 340-tisíc diabetikov a do starostlivosti diabetológov pribudlo vyše 27-tisíc nových pacientov.
• Zubná starostlivosť: Preventívnu prehliadku ústnej dutiny absolvovalo v roku 2024 46,3 % evidovaných pacientov, čo je mierny pokles oproti predchádzajúcemu roku. V roku 2023 bolo na preventívnej prehliadke u zubného lekára menej ako polovica Slovákov, pričom chrup po nej potrebovalo ošetriť 65 % pacientov.
• Srdcovocievne choroby: Sú najčastejšou príčinou hospitalizácií aj úmrtí na Slovensku.
• Onkologické ochorenia: Kým výskyt onkologických ochorení rastie, úmrtnosť na ne dlhodobo klesá.
• Duševné zdravie: Štatistika za rok 2024 poukazuje na jednu z najvyšších hodnôt vyšetrených osôb v psychiatrických ambulanciách od roku 2009. Pacienti sa ambulantne liečili zväčša pre afektívne poruchy. V roku 2023 bolo v psychiatrických ambulanciách vyšetrených 417 530 pacientov, čo je až o 40 330 osôb viac ako v roku 2021.
• Tuberkulóza: V roku 2024 epidemiologická situácia tuberkulózy na Slovensku poukazuje na pokles chorobnosti oproti predchádzajúcim rokom. Vysoký výskyt ochorenia bol zaznamenaný v najstaršej vekovej skupine (85 rokov a viac) a u detskej populácie.
• Drogové závislosti: V roku 2024 sa na Slovensku liečilo z drogovej závislosti vyše 3 000 osôb, čo bolo o 31 % viac ako v roku 2004. Kým pred dvadsiatimi rokmi prevažovali v liečbe užívatelia heroínu, v minulom roku to boli hlavne závislí na pervitíne. V roku 2023 sa na Slovensku liečilo 2 896 osôb, takmer polovica podstúpila liečbu opakovane.
• Hospitalizácie: Počet hospitalizácií na Slovensku vzrástol tretí rok po sebe, ale ešte nie na úroveň spred pandémie. V roku 2024 boli pacienti najčastejšie hospitalizovaní pre choroby obehovej sústavy, nádorové ochorenia a ochorenia tráviaceho traktu. V roku 2023 si najviac hospitalizácií vyžiadali choroby obehovej sústavy, nádory a choroby tráviacej sústavy. Viac ako tretina hospitalizácií sa týkala 55 - 74-ročných. V roku 2023 eviduje NCZI za rok 2023 takmer 68-tisíc hospitalizácií následkom úrazu. Až dve tretiny všetkých hospitalizácií zapríčinených úrazom tvorili pády.
• Úrazy: Počet hospitalizácií v dôsledku úrazov na Slovensku opäť stúpol. Podľa najnovších údajov Národného centra zdravotníckych informácií bolo hlásených viac ako 68-tisíc hospitalizácií v dôsledku úrazu. Viac než dve tretiny všetkých hospitalizácií na úrazy súviselo s pádom. Najviac úrazov pri páde s následnou hospitalizáciou vzniklo v domácom prostredí.
• Očkovanie: V minulom roku stúpla zaočkovanosť detí vo vekovej skupine 12 - 14 rokov aspoň jednou dávkou vakcíny proti HPV. Medziročne vzrástla u 13- a 14-ročných detí, ktorým je od decembra 2023 hradená vakcína z verejného zdravotného poistenia. Za rok 2023 bolo v SR zaočkovaných proti HPV najmenej jednou dávkou 34,5 percent 12-ročných detí.
• Samovraždy: V roku 2024 bol na Slovensku zaznamenaný druhý najnižší počet samovrážd od začiatku tretieho tisícročia. Celkovo si vzalo život 467 ľudí. Štatistika samovražedných pokusov však evidovala medziročný nárast a za uplynulý rok ich bolo 808. Kým samovraždy vykonali častejšie seniori, pri pokusoch o samovraždu dlhodobo prevládajú tínedžeri. V roku 2023 si siahlo na život alebo sa o to pokúsilo menej ľudí ako predchádzajúci rok. Na Slovensku bolo vykonaných 501 samovrážd a 678 pokusov o samovraždu. Kým samovraždu vykonali prevažne muži, v prípade pokusov to boli skôr ženy. O samovraždu sa pokúsili predovšetkým mladí ľudia do 19 rokov v domácom prostredí.
• Kúpeľná liečba: V minulom roku absolvovalo liečebný pobyt v slovenských kúpeľoch takmer 173-tisíc klientov. Návštevnosť v kúpeľoch tak opakovane medziročne vzrástla a dosiahla úroveň spred pandémie Covid-19, čomu pomohli hlavne pobyty domácich samoplatcov. V roku 2023 sa v slovenských kúpeľoch liečilo vyše 167 tisíc osôb. Z celkového počtu 145 112 domácich klientov tvorili 59 percent samoplatcovia, 41 percentám klientov preplatili pobyt zdravotné poisťovne. Medzi návštevníkmi zo zahraničia výrazne dominovali Česi, nasledovali Izraelčania a Nemci.
• Potraty: Potratovosť na Slovensku opakovane klesla. V minulom roku bol počet umelých prerušení tehotenstva (UPT) Sloveniek pod hranicou 5 000 prípadov, rovnako to bolo v prípade spontánnych potratov. V roku 2023 podstúpilo umelé prerušenie tehotenstva na Slovensku 5 201 žien, čo predstavovalo 1,6 percentný medziročný pokles. Najviac ich zaznamenali v Banskobystrickom a Nitrianskom kraji, najmenej v Prešovskom kraji.
• Choroby z povolania: V roku 2024 bolo na Slovensku hlásených 423 novopriznaných chorôb z povolania, čo je porovnateľné s predchádzajúcim rokom (429 prípadov). Najčastejšie išlo o choroby kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín následkom dlhodobého alebo nadmerného zaťaženia. Okrem toho stále pretrvávali aj časté prípady infekcie Covid-19 u zdravotníckych pracovníkov. V roku 2023 bolo na Slovensku hlásených 429 novopriznaných chorôb z povolania, takmer o pätinu menej ako predchádzajúci rok. Najčastejšie išlo o ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z nadmerného zaťaženia a infekčné choroby.
• Spotreba liekov: Spotreba liekov na Slovensku medziročne stúpla, v minulom roku sa spotrebovalo vyše 163 mil. balení liekov. Najviac predpisovanými boli lieky na kardiovaskulárny systém. V roku 2023 sa na Slovensku spotrebovalo 161 mil. balení liekov, z toho viac ako polovicu (58 %) tvorili lieky vydané na predpis hradené z verejného zdravotného poistenia. Najčastejšie boli predpisované lieky na kardiovaskulárny systém.
• Pôrodnosť: Na Slovensku bolo v roku 2023 evidovaných 48 812 pôrodov s počtom 49 375 narodených detí. Ide o historicky najnižšie počty od sledovaného roku 1996. V roku 2022 bolo na Slovensku evidovaných 52 782 pôrodov, čo predstavuje v medziročnom porovnaní šesťpercentný pokles. Zároveň ide o najnižší počet pôrodov za posledných 15 rokov.
• Problémy s alkoholom: Podľa údajov NCZI pribudlo do sledovania ambulancií najmenej pacientov pre problémy s alkoholom za sledované obdobie. Hospitalizácie následkom užívania alkoholu však medziročne opäť rástli.

Prečítajte si tiež: Trendy v sociálnych potrebách Slovákov

tags: #prieskum #ženy #vyššie #nároky #zdravotná #starostlivosť