Duševné vlastníctvo fotografie: Definícia a ochrana

Úvod

V súčasnej dobe, kedy vizuálna komunikácia zohráva kľúčovú úlohu, nadobúda duševné vlastníctvo fotografií čoraz väčší význam. Fotografia, ako výsledok tvorivej duševnej činnosti, je chránená zákonom a jej neoprávnené použitie môže mať závažné právne následky. Tento článok sa zameriava na definíciu duševného vlastníctva fotografie, spôsoby jej ochrany a s tým súvisiace aspekty, ako sú autorské práva, licencie a priemyselné vlastníctvo.

Čo je duševné vlastníctvo?

Pre pochopenie problematiky ochrany fotografií je potrebné si najprv definovať pojem duševné vlastníctvo. Všeobecne je známe, že pojem vlastníctvo pochádza už z čias rímskeho práva. Ide o súbor vzťahov v ekonomickom chápaní, od získavania, cez ovládanie, využívanie, zhodnocovanie, prípadne spotrebovanie. Právnou úpravou takéhoto komplexu ekonomických vzťahov dochádza k jeho premene na vlastnícke právo. Po súčasnosť je tomuto jedinečnému právu vytváraná široká škála právnej ochrany a rozhodne vytvára základ spoločenských majetkových vzťahov. Ide však v prevažnej väčšine o tzv. materiálne vlastnícke právo. Čo však s nápadom či prelomovou myšlienkou? Alebo s melódiou, ktorá nám celý deň znie v hlave? ,,Pojem duševní vlastnictví je chápán v nejširším slova smyslu, jako souhrn veškerých imateriálních, neboli nehmotných statků, které však nejsou věcmi v právním slova smyslu dle §118 odst.

Priemyselné vlastníctvo a práva, ktoré sa upínajú na jeho predmety, predstavujú širokú a vo svojej podstate stále neuzavretú oblasť právnej teórie i právnej praxe. Výnimku však predstavujú zákony na ochranu priemyselného vlastníctva napr. Zákon č. 444/2002 Z.z. o dizajnoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o dizajnoch“) alebo aj Zákon č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach (ďalej len „Zákon o ochranných známkach“), ktoré za predmet vlastníctva považujú i nehmotné predmety.

Ide o majetok nehmotnej povahy, ktorý je výsledkom tvorivého myslenia alebo tvorivej duševnej činnosti. Duševné vlastníctvo podlieha právnej ochrane. K porušeniu práva duševného vlastníctva najčastejšie dochádza v prípadoch, keď niekto použije tento majetok nehmotnej povahy bez súhlasu autora, tvorcu, či majiteľa duševného vlastníctva. Častým prípadom porušovania práv duševného vlastníctva je falšovaný a pirátsky tovar, ktorého rozsah sa neustále zvyšuje. Priamo ovplyvňuje hospodárske a sociálne vzťahy a predstavuje hrozbu nielen pre národné ekonomiky a medzinárodné trhové prostredie, ale aj pre zdravie a bezpečnosť ľudí, nakoľko sa stále viac orientuje na výrobky dennej spotreby (potraviny, lieky, hračky, kozmetika a pod.).

Fotografia ako autorské dielo

Autorský zákon demonštratívne (príkladmo) v § 3 ods. 2 vypočítava, aké výtvory môžu byť predmetom autorského práva. Dielom je literárne dielo, slovesné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého alebo vedeckého diela, ak spĺňa pojmové znaky diela.

Prečítajte si tiež: Zamestnávanie osôb s postihnutím

Na to, aby fotografia mohla byť považovaná za autorské dielo, musí spĺňať nasledovné kritériá:

• dielo je z oblasti literatúry, umenia alebo vedy (§ 3 ods.
• ide o jedinečný výsledok tvorivej duševnej činnosti autora (§ 3 ods. 1); pričom jedinečnosť nie je pojmovým znakom (podmienkou) v prípade fotografického diela (§ 3 ods.
• je objektívne vnímateľné zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia (§ 3 ods.

Autorské právo nechráni myšlienku či nápad, ktoré viedli k vzniku diela, ale len samotné dielo. Autorské právo sa neudeľuje v žiadnom osobitnom konaní, neregistruje sa. Platná slovenská právna úprava teda neobsahuje ustanovenia o vydávaní dokladov, potvrdení, či osvedčení, ktoré by dokazovali, resp. potvrdzovali autorstvo fyzickej osoby k určitému dielu, ani neurčuje orgán, ktorý by bol touto činnosťou poverený.

Autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami. Bližšie k vzniku autorského práva viď otázka č. Určité osobitosti možno nájsť pri audiovizuálnom diele, počítačovom programe a databáze.

Vznik autorského práva k fotografii

Autorské právo k fotografii vzniká automaticky momentom jej vytvorenia, teda zachytením obrazu na nosič (film, digitálny senzor a pod.). Nie je potrebná žiadna registrácia ani iný formálny úkon. Autorom fotografie je osoba, ktorá fotografiu vytvorila, teda stlačila spúšť fotoaparátu (ak nejde o zamestnanecké dielo, kedy je autorom zamestnanec, avšak majetkové práva vykonáva zamestnávateľ). Pri určení autora sa vychádza z predpokladu autorstva, podľa ktorého fyzická osoba, ktorej meno, priezvisko alebo meno a priezvisko (ďalej len „meno") je uvedené na diele alebo vo vzťahu k dielu obvyklým spôsobom ako označenie autora, sa považuje za autora diela, ak nie je preukázaný opak. To platí aj vtedy, keď je dielo označené pseudonymom, ak nie sú nijaké pochybnosti o totožnosti autora. Pri tvorbe jediného diela môže vzniknúť spoluautorstvo (§ 15) dvoch alebo viacerých osôb (pokiaľ nie je možné od seba odlíšiť tvorivé vklady jednotlivých autorov a použiť ich ako samostatné diela).

Obsah autorského práva k fotografii

Autorské právo k fotografii zahŕňa súbor práv, ktoré možno rozdeliť na:

Prečítajte si tiež: Stratégie pre duševné zdravie

• Osobnostné práva autora: Súvisia s ochranou autorstva a integrity diela. Autor má právo na to, aby bol jeho autorstvo uznané, aby jeho dielo nebolo znetvorené a aby bolo uvedené jeho meno pri každom použití fotografie. Osobnostné práva autora sú neprevoditeľné, to znamená, že autor tieto práva nemôže previesť na inú osobu ani sa ich nemôže vzdať. Ani po smrti autora si však nikto nesmie prisvojiť jeho autorstvo k dielu. Dielo možno použiť len takým spôsobom, ktorý neznižuje jeho hodnotu. Tiež je nutné uviesť meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo.
• Majetkové práva autora: Umožňujú autorovi disponovať s fotografiou a získavať z nej finančný prospech. Autor má výlučné právo na rozmnožovanie, rozširovanie, verejné vystavovanie a iné použitie fotografie. Majetkové práva autora udelením súhlasu na použitie diela nezanikajú, autor je len povinný strpieť použitie diela inou osobou v rozsahu udeleného súhlasu. Tak ako osobnostné práva, aj majetkové práva autora sú neprevoditeľné a nemožno sa ich vzdať. Jedinou možnosťou dispozície je teda udelenie licencie (licenčnou zmluvou). Pokiaľ autor vytvoril dielo, je predpoklad, že má záujem, aby sa dostalo do sféry iných osôb, aby ho mohli užívať (v ne-autorskoprávnom zmysle) alebo používať (v autorskoprávnom zmysle). Kým na užívanie diela - napr. vnímaním (napr. prečítanie knihy, pozretie obrazu) nie je potrebný súhlas autora, na použitie v autorskoprávnom zmysle je potrebné získať súhlas autora. Nakoľko ide len o demonštratívny výpočet, môžu prichádzať do úvahy aj ďalšie spôsoby použitia, na ktoré je autor oprávnený udeľovať súhlas.

Licencovanie fotografií

Autor fotografie môže udeliť inej osobe licenciu na použitie fotografie. Licencia je súhlas autora s použitím jeho diela za určitých podmienok.

Licenčná zmluva alebo licenčné dojednania obsiahnuté v inom type zmluvy budú preto upravovať podmienky použitia autorského diela, umeleckého výkonu a počítačového programu. Príklad: Zmluva o dielo, ktorej predmetom je vytvorenie grafiky pre webovú stránku, bude upravovať podmienky vytvorenia grafiky. Osobitné licenčné dojednania alebo samostatná licenčná zmluva bude upravovať podmienky použitia grafiky, napríklad jej ďalšej úpravy a poskytnutia ďalším osobám.

Licencie môžu byť rôzneho druhu:

• Výhradná licencia: Autor nemôže udeliť licenciu na použitie fotografie inej osobe a sám nemôže fotografiu používať. Startup, ktorý softvér vyvíja väčšinou poskytuje výhradnú licenciu iba na časti diela na mieru vytvorené pre objednávateľa. Výhradná licencia totiž zabraňuje startupu v používaní softvéru a poskytnutí práva na jeho používanie inej osobe.
• Nevýhradná licencia: Autor môže udeliť licenciu na použitie fotografie viacerým osobám a sám môže fotografiu používať. Naopak, nevýhradná licencia umožňuje to isté dielo poskytnúť ďalším osobám.
• Odplatná licencia: Používateľ fotografie je povinný zaplatiť autorovi odmenu za použitie fotografie.
• Bezodplatná licencia: Používateľ fotografie nie je povinný zaplatiť autorovi odmenu za použitie fotografie.

Creative Commons licencie

Creative Commons sú štandardizované licencie, ktoré umožňujú autorom jednoducho definovať podmienky použitia ich diel. Ak autor označí svoje dielo niektorou zo skratiek či značiek Creative Commons, znamená to, že udeľuje svoj súhlas s jeho použitím za špecifických podmienok konkrétnej licencie. Príklad: Autor fotografie uverejní svoje dielo na diskusnom fóre, pričom k fotografii dopíše skratku „CC BY 4.0“. Znamená to, že súhlasí s použitím svojej fotografie za podmienok licencie Creative Commons štvrtej generácie, typ „Uveďte autora“, ktorá stanoví, že autorské dielo možno voľne šíriť, avšak iba za podmienky, že pri ďalšom použití bude pri fotografii označený jej autor.

Medzi najčastejšie používané licenčné prvky Creative Commons patria:

Prečítajte si tiež: Pomoc pre duševne chorých

• Attribution (CC BY): Tento licenčný prvok umožňuje rozmnožovanie, vystavovanie a rozširovanie diela za podmienky uvedenia autora.
• Attribution Share Alike (CC BY-SA): Tento licenčný prvok umožňuje rozmnožovanie, vystavovanie a rozširovanie diela aj v upravenej podobe, avšak za zachovania pôvodnej licencie.
• Attribution no Derivatives (CC BY-ND): Tento licenčný prvok umožňuje rozmnožovanie, vystavovanie a rozširovanie diela len v jeho pôvodnej podobe, nie odvodené diela.
• Attribution Non Commercial (CC BY-NC): Tento licenčný prvok umožňuje rozmnožovanie, vystavovanie a rozširovanie diela za podmienky, že dielo bude použité iba pre nekomerčné účely.

Obmedzenia autorského práva

Autorský zákon stanovuje určité výnimky, kedy je možné použiť fotografiu bez súhlasu autora. Ide o prípady tzv. zákonných licencií, ktoré predstavujú výnimky a obmedzenia z práva autora na udelenie súhlasu na použitie diela. Za použitie diela na základe zákonnej licencie nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu, v niektorých prípadoch však autorovi patrí tzv. Uplatnenie zákonných licencií je možné len za súčasného splnenia podmienok tzv. trojkrokového testu. Na to, aby bolo možné použiť zákonnú licenciu musia byť uvedené podmienky v každom jednotlivom prípade naplnené kumulatívne, to znamená spoločne. Ak by čo len jedna z podmienok nebola splnená, zákonnú licenciu nemožno uplatniť.

Medzi najčastejšie prípady použitia fotografie bez súhlasu autora patrí:

• Citácia: Použitie krátkej časti fotografie v kritickom alebo vedeckom diele.
• Spravodajstvo: Použitie fotografie v spravodajstve o aktuálnej udalosti.
• Použitie pre osobnú potrebu: Vyhotovenie rozmnoženiny fotografie pre vlastnú potrebu.

Ochrana dizajnu a ochrannej známky

Dizajn predstavuje vzhľad výrobku alebo jeho časti, spočívajúci najmä v znakoch línií, obrysov, farieb, tvaru, štruktúry alebo materiálov výrobku samotného, alebo jeho zdobení. Ochranná známka je slovné, obrazové, priestorové alebo kombinované označenie, ktoré je spôsobilé odlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby. Je možné chrániť vzhľad výrobku prostredníctvom právnej ochrany dizajnu alebo aj prostredníctvom právnej ochrany ochrannej známky?

Dizajn ako nehmotný statok je vždy vzhľad, tvar nejakého výrobku, v ktorom je dizajn stelesnený. Spotrebiteľský dizajn je vzhľad, ktorý je aplikovaný na sériovo vyrábaných výrobkov určených bežným spotrebiteľom napr. šperky, nábytok, lampy, sedačky a hračky. Typickým príkladom spotrebiteľského resp. nazývaného aj produktového dizajny sú šperky alebo aj hračky. Priemyselný dizajn je vzhľad, kde je dizajnér pri jeho koncipovaní limitovaný technickou stránkou produktov. Ide najmä o vzhľad motocyklov, automobilov a iných v priemysle využívaných predmetov. Pri koncipovaní priemyselného dizajnu je dizajnér obmedzovaný technikou a zadaním investora. Z tohto pohľadu potom vzniká otázka slobody jeho tvorby, jeho duševnej činnosti pri vytváraní dizajnu. Jeden z najznámejších českých dizajnérov Ivan Dlabač uvádza nasledovné: „…Táto brandža má pravidlá, ktoré si musíte ctiť, aby ste dostali ďalšiu prácu. Dizajn nie je o bezbrehom vytváraní krásna, ale o prispôsobení vízie možnostiam“. Otázka novinára: „A čo keď dizajnér nie je ochotný alebo sa proste nedokáže prispôsobiť zadaniu klienta? Existuje ešte umenie. Tam platia iné kritéria a môže sa tam realizovať so všetkou slobodomyseľnosťou. Grafický dizajn je vzhľad určitého identifikačného znaku napr. loga alebo známky, ktorého úlohou je najmä komunikácia a odlíšenie sa od konkurencie. Dizajnom sa rozumie výsledok tvorivej duševnej činnosti, a teda nehmotný statok, Zákon o dizajnoch vo svojom ustanovení § 2 písmeno a) určuje vonkajšiu úpravu výrobku alebo jeho časti spočívajúcu v znakoch, ktorými sú najmä línie, obrysy, farby, tvar, štruktúra alebo materiál samého výrobku alebo jeho zdobenia. Charakter dizajnu sa vzťahuje na vonkajšiu úpravu, teda na vizuálne, estetické a dekoratívne prvky výrobku, ktoré sú spôsobilé byť predmetom zmyslového vnímania. Dizajnová ochrana sa nevzťahuje na vlastné technické riešenie výrobku, ani na jeho konštrukciu, metódu či princíp jeho získania (výroby), ale na všeobecnú koncepciu vonkajšieho vzhľadu výrobku. Je zrejmé, že dizajn má pôsobiť na zrakový zmysel ľudí a jeho účelom je pôsobiť na ľudí estetickým dojmom. Je evidentné, že dizajn je vonkajší vzhľad výrobku, a preto je chránená jeho tvorba, nie technická predurčenosť. Uvedené je zrejmé, pretože pri skúmaní podmienok na zápis dizajnu do registra sa neprihliada na znaky, ktoré sú dané výlučne technickou funkciou výrobku.

Prvým znakom je novosť. Pojem novosť znamená, že dizajn sa považuje sa nový, ak nebol zhodný dizajn sprístupnený verejnosti pred dňom vzniku práva prednosti. Dizajn zhodný s iným dizajnom je taký, ktorého znaky sa odlišujú len v nepodstatných detailoch. Dizajn sa považuje za sprístupnený verejnosti, ak bol zverejnený po zápise do registra dizajnov alebo vystavený, použitý v obchode, alebo inak sprístupnený verejnosti pred dňom vzniku práva prednosti. To platí v prípade zapísaného dizajnu. Iná situácia je pri nezapísanom dizajne podľa Nariadenie Rady (ES) 6/2002 zo dňa 12. 12. 2001 (ďalej len „Nariadenie o dizajnoch“) , keď podľa článku 5 nezapísaný dizajn sa považuje za nový, ak žiaden zhodný dizajn nebol sprístupnený verejnosti, pred dňom, kedy sa dizajn, pre ktorý sa žiada ochrana, po prvý raz sprístupnil verejnosti. Je samozrejmé nutné spomenúť tzv. generálnu individuálnu výnimku, keď sa dizajn nepovažuje za sprístupnený verejnosti, ak bol tretej osobe sprístupnený pod podmienkou dôvernosti. Z tohto pohľadu a zo skúsenosti máme vedomosť, že najmä automobilové spoločnosti sú pri skúšobných jazdách nových prototypov vozidiel nútené riešiť so skúšobnými jazdcami osobitné zmluvy o mlčanlivosti nového „dizajnu“. Pokiaľ by bol totiž nový vzhľad výrobku „preduverejnený“, potom stráca novosť a nie je spôsobilý na zápis do registra dizajnov. Typickým a známym príkladom je výmaz dizajnu, ktorý bol zhmotnený vo fľaštičke parfumu v rozhodnutí Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu v Alicante (ďalej len „OHIM“) zo dňa 02. 03. 2006 vo veci Maxim Markenprodukte v. Barat B. Právo prednosti dizajnu však nemusí zákonite vzniknúť len podaním prihlášky dizajnu, môže vzniknúť napríklad aj vystavovaním dizajnu na medzinárodnej alebo medzinárodne uznanej výstave. V takom prípade hovoríme o tzv. výstavnej priorite. Výstavnú prioritu upravuje Parížsky dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva. Tento dohovor bol uzavretý 20. Marca 1883 a stal sa súčasťou slovenského právneho poriadku vyhláškou č. 64/1975 Z.z. a dodnes je v Slovenskej republike účinný v znení vyhlášky č. 81/1985 Z.z.

Ďalším znakom dizajnu je osobitý charakter. Osobitý charakter má najmä rozlišovaciu funkciu. Dizajn má osobitý charakter, ak sa celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa, odlišuje od celkového dojmu, ktorý u takéhoto užívateľa vyvoláva dizajn sprístupnený verejnosti pred dňom vzniku práva prednosti. Osobitný charakter sa posudzuje podľa miery tvorivej voľnosti, ktorú má pôvodca dizajnu. Ďalším znakom dizajnu je aj pojem informovaný užívateľ. Nariadenie o dizajnoch ani Zákon o dizajnoch neobsahuje definíciu pojmu informovaný užívateľ. „…Má sa však chápať ako pojem v strede medzi priemerným spotrebiteľom, na ktorého sa vzťahujú účinky predpisov o ochrannej známke, od ktorého sa nevyžadujú nijaké špecifické znalosti a ktorý priamo neporovnáva odporujúce si ochranné známky, a odborníkom s podrobnými technickými znalosťami. Pri posudzovaní osobitého charakteru sa prihliada na mieru tvorivej voľnosti, ktorú mal pôvodca dizajnu pri tvorbe dizajnu. Uvedené súvisí aj s tým, že pri skúmaní podmienok na zápis dizajnu do registra sa neprihliada na znaky, ktoré sú dané výlučne technickou funkciou výrobku. Ide o to, aby v praxi nedošlo k určitej monopolizáciu dizajnu (tvaru) kvôli technickej predurčenosti výrobkov. K tomu, aby ochranná známka mohla bola zapísaná do registra ochranných známok musí spĺňať tiež určité kritéria. Tieto kritéria predstavujú grafická znázorniteľnosť a rozlišovacia spôsobilosť. Známky zvukové alebo čuchové nie je možné zapísať, aj keď Európsky súdny dvor uviedol vo veci Shield Mark nasledovné: „musí byť možné, aby zvukové označenia boli považované za ochranné známky, pokiaľ sú spôsobilé odlíšiť výrobky alebo služby jedného podniku od výrobkov alebo služieb iných podnikov a pokiaľ sú schopné grafického znázornenia.“ Rozlišovacia spôsobilosť je druhým kritériom, ktorý musí ochranná známka spĺňať. Nová ochranná známka musí byť natoľko originálna, že jej znaky sú schopné identifikovať produkty alebo služby, ktoré sú danou ochrannou známkou označené. Je nutné vždy prihliadať k tomu, ako bude ochranná známka pôsobiť na spotrebiteľov. Pojem spotrebiteľ je v zmysle ustálenej judikatúry vždy vnímať tak, aby zahrňoval čo najširší okruh dotknutých osôb.

Ochranná známka a dizajn majú spoločnú charakterovú črtu v tom, že oba sú nehmotné statky a sú súčasťou obchodnej stratégie podnikateľa. Jedným z predpokladom zápisu dizajnu do registra dizajnu je jeho novosť. Výsledok tvorivej duševnej činnosti, ktorý má znaky dizajnu, novosť a osobitý charakter, je spôsobilý na ochranu. Pokiaľ takýto nehmotný statok spĺňa charakteristiku dizajnu, ochrana sa zaručuje zápisom dizajnu do registra dizajnov. Vyššie uvedené neplatí absolútne, pretože podľa Nariadenia o dizajnoch, Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu v Alicante pri zápise dizajnu neskúma novosť ani osobitný charakter. Ochrana dizajnu je 5 rokov a môže byť predĺžená až na celkovú dobu 25 rokov. Princíp ochrany ochranných známok je v podstate totožný ako ochrany pri dizajnoch, tiež sa tu uplatňuje princíp registrácie a princíp teritoriality. Pokiaľ dizajn zároveň tvorí označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar tovaru alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie, ak takéto označenie je spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby, môžeme sa dostať k tomu, že dizajn je tiež spôsobilý aj na registráciu ochrannej známky. Vyššie uvedené skutočnosti môžu viesť k rozhodnutiu podnikateľa, že dizajn, prihlási aj ako ochrannú známku. Je už len po tom na podnikateľovi, aby sa rozhodol, či bude udržovať obe formy ochrany.

Zdalo by sa, že ochrana oboch nehmotných statkov nastupuje súčasne t.j. po zápise dizajnu alebo ochrannej známky do príslušného registra. Zodpovedanie tejto otázky má následne význam pre právo prednosti t.j. pre právo na uplatnenie tzv. skoršieho práva, ktoré následne môže viesť k výmazu dizajnu alebo ochrannej známky, ktorá porušuje dané skoršie právo. Je dôležité si uvedomiť, že ochrana nenastupuje u dizajnoch a ochranných známkach neformálne ako u autorských diel, ale k ochrane je nutný formálny úkon, teda zápis do registra dizajnov alebo ochranných známok. Výnimkou je iba nezapísaný dizajn Spoločenstva, ktorého ochrana sa riadi zásadou neformálnosti. Týmto znakom sa ochrana nezapísaného dizajnu podobá autorskoprávnej ochrane. Lehota, ktorá plynie na ochranu takéhoto nezapísaného dizajnu je veľmi krátka, v zmysle Nariadenia o právnej ochrane dizajnov len tri roky od okamihu, keď bol prvýkrát sprístupnený verejnosti v Európskej únii, či už formou vystavenia, oznámenia alebo iného obchodného použitia. Otázkou teda je, ktorý predmet duševného vlastníctva bol prihlásený skôr do príslušného registra.

Ani táto skutočnosť však neplatí definitívne, keďže predpokladom zápisu ochrannej známky je skutočnosť, že bola už medzi spotrebiteľmi známa, teda nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť, avšak u dizajnu je jeho registrácia podmienená práve novosťou. Novosť predstavuje podstatný znak dizajnu a znamená, že dizajn nemôže byť pred podaním prihlášky sprístupnený verejnosti. Od skutočností, ktoré tvoria výnimku zo sprístupnenia verejnosti (teda porušenie dôvernosti alebo napr. 12 mesačná ochranná doba pred dňom podania prihlášky) je nutné odlíšiť okamih sprístupnenie prihlášky. Ide o to, že Zákon o ochranných známkach a aj Nariadenie o ochranných známkach dovoľuje sprístupniť prihlášku až potom, čo Úrad priemyselného vlastníctva preskúma, či prihláška spĺňa predpoklady uvedené v právnom predpise t.j. preskúma ju vecne a formálne. Potom nasleduje námietkové konanie, v ktorom môže dotknuté osoby uplatniť svoje prípadne práva. Pri dizajnoch, Úrad priemyselného vlastníctva konkrétny dizajn zverejní nie prihláškou, ale až zápisom dizajnu do registra alebo na základe výslovnej žiadosti prihlasovateľa po 30 mesiacoch odo dňa vzniku práva prednosti. Otázka podania prihlášky má ešte zásadný význam v tom, či účinky zápisu dizajnu alebo ochrannej známky pôsobia spätne ku dňu podania prihlášky alebo nie. Účinky zápisu ochrannej známky do registra nastávajú dňom zápisu označenia do registra. Účinky zapísaného dizajnu nastávajú taktiež odo dňa jeho zápisu do registra. Ak nebol zapísaný dizajn zverejnený vo Vestníku Úradu priemyselného vlastníctva, môže jeho majiteľ uplatňovať práva vyplývajúce zo zápisu dizajnu do registra voči tretím osobám len vtedy, ak nie je dizajn patriaci do rozsahu ochrany využívaný v dobrej viere. Z vyššie uvedeného vyplýva, že prioritu ochrany dizajnu alebo ochrannej známky nie je možné určiť definitívne, vzhľadom na formálny charakter zápisu, iného okamihu zverejnenia a nespočetnej možnosti výnimiek pri zverejňovaní pri dizajnoch.

Z toho dôvodu budem ďalej uvádzať praktické príklady, na ktorých poukážem tzv. problematiku starších práv, ktoré môžu mať za následok výmaz dizajnu z príslušného registra alebo vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú resp. alebo zamietnutie zápisu ochrannej známky už v konaní o námietkach. Inštitút súbehu priemyselnoprávnej ochrany pri dizajnoch a ochranných známkach je vzťah medzi ochrannou známkou a dizajnom a ich režimami ochrany, ktorý funguje nielen v rámci slovenskej legislatívy, ale je potvrdený najmä európskou právnou úpravou. V príspevku je uvedené, akým spôsobom môže dochádzať k súbehu jednotlivých druhov ochrany dizajnu a ochrannej známky, resp. ich prihlášok. Je zaujímavé, že k problematike súbehu priemyselnoprávnej ochrany dizajnov a ochranných známok nie je možné nájsť v podstate žiadnu odbornú literatúru medzi slovenskými odborníkmi v oblasti práva, rovnako aj súdnou praxou vykonávanou súdmi Slovenskej republiky nebolo možné podložiť či vyvrátiť rozbor ustanovení právnych predpisov upravujúcich túto problematiku.

tags: #dusevne #vlastnictvo #fotografie #definicia