Duševné vlastníctvo podniku: Definícia, význam a ochrana

Duševné vlastníctvo predstavuje v súčasnej ekonomike významný a hodnotný majetok a tvorí neoddeliteľnú súčasť trhového hospodárstva. Firmy si v silnejúcej konkurencii čoraz viac uvedomujú jeho význam pre rozvoj a prosperitu. Tento článok sa zaoberá definíciou duševného vlastníctva podniku, jeho významom a spôsobmi ochrany.

Čo je duševné vlastníctvo?

Z právneho hľadiska je „duševné vlastníctvo“ zastrešujúci pojem pre rôzne formy nárokov, ktoré sa upínajú k rôznym nápadom, myšlienkam alebo iným nehmotným statkom a právam. Nositeľ takého právneho nároku je všeobecne oprávnený na výkon rôznych výlučných práv, v súvislosti s predmetom duševného vlastníctva. Pojem „duševné vlastníctvo“ reflektuje na to, že predmetom duševného vlastníctva je výsledok tvorivej, alebo intelektuálnej činnosti a ten by mal byť rovnako právne chránený, ako iné formy vlastníctva, resp. majetku.

Duševné vlastníctvo v najširšom slova zmysle je výsledkom duševnej tvorivej činnosti ľudí. Ide o predmety nehmotné a teda ťažšie predstaviteľné. Je to niečo, čo nemožno chytiť do rúk, vidieť, vnímať zmyslami, ale napriek tomu má svoju peniazmi vyčísliteľnú hodnotu. Je výsledkom ľudského myslenia a tvorivosti.

Význam duševného vlastníctva pre podnik

Duševné vlastníctvo je podmienkou, predpokladom i zárukou dlhodobej prosperity firmy. Nehmotný majetok je v trhovej ekonomike dôležitou súčasťou majetku každého podniku, firmy, i malej (skromnej) remeselnej prevádzky. A to napriek tomu, či si to ich majitelia uvedomujú alebo nie. Tie z nich, ktoré majú nehmotný majetok minimálny, resp. takmer žiadny, strácajú prosperitu, atraktivitu a konkurencieschopnosť.

Je nepísanou pravdou či pravidlom, že firma, ktorá nemá nehmotný majetok, nie je podnikateľsky perspektívna, vierohodná, nie je firmou s tvárou, charakterom a zodpovednosťou. Nemá punc originality a výnimočnosti. V dobe schránkových - neviditeľných firiem, ktoré častokrát vzniknú na účely jediného obchodu na hrane zákona v snahe získať majetkový prospech na úkor štátu a jeho daňových poplatníkov, je firma s nehmotným majetkom - ochrannou známkou, menom, obchodným menom, logom, značkou - firmou dávajúcou záruku firmy s „dušou a tvárou“.

Prečítajte si tiež: Zamestnávanie osôb s postihnutím

Logo (značka) je grafický symbol firmy, podniku, organizácie, inštitúcie. Značkou môže byť čokoľvek a ktokoľvek. Aj to môže byť začiatok duševného vlastníctva slovenskej firmy.

Príklad z praxe

V dvadsiatom piatom roku existencie spoločnosti Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o. sa rozhodli na „duševnej ceste“ firmy dať jej jednoznačnú identitu, označenie a aj takto ju zviditeľniť. Vymyslieť grafickú skratku všetkého čo súvisí s aktivitami a činnosťou kancelárie, nebolo ľahké a trvalo to takmer tri roky. Až autor loga Mgr. art. Po dlhotrvajúcom procese k obchodnému menu Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o. pribudlo grafické označenie firmy pozostávajúce z kruhu s oblúkovitými čiarami a v nich zašifrovaným symbolom práva - paragrafom, čo spolu vytvára bludisko a labyrint. Pre Vás bludisko, pre nás labyrint. Bludisko vzťahov, právnych predpisov, problémov, ktoré život prináša na všetkých jeho úrovniach a v každom časopriestore. Ak sa v bludisku toho všetkého stratíte, je tu pre Vás nádej - nádej od firmy, ktorá Vám má, chce, môže a je pripravená pomáhať a pomôcť, tak, aby sa Váš život stal krajším, ľahším, pokojnejším. Advokátska kancelária cestu z labyrintu pre Vás pozná.

Autor vybral pre logo kruh - kruh vyvodil z mince, ktorá symbolizuje obchod - obchodné právo, ktoré je prioritou činnosti advokátskej kancelárie od jej samého vzniku, oblúkové čiary v kruhu symbolizujú papiláry (daktyloskopické čiary) výnimočné a špecifické pre každého jedinca, odlišujúce nás jedného od druhého. „Papiláry“ vytvárajú v centre kruhu paragraf - symbol práva, zákona, právnych predpisov, ktoré sú základným pilierom práce pre klienta.

Formy duševného vlastníctva

Názory na delenie v oblasti duševného vlastníctva nie sú jednotné. Medzi hlavné formy patria:

• Priemyselné práva: Sú chránené zápisom do určeného registra prostredníctvom na to určeného orgánu štátnej správy. Na Slovensku je to Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej Republiky so sídlom v Banskej Bystrici (ÚPV SR). Medzi priemyselné práva patrí:

  Prečítajte si tiež: Stratégie pre duševné zdravie

  • Patent: Ochrana na technický vynález (na 20 rokov).
  • Úžitkový vzor: „Malý patent“ na technické riešenie (rýchlejšia a lacnejšia ochrana).
  • Ochranná známka (®): Ochrana loga, názvu, sloganu (na 10 rokov, s možnosťou predlžovania).
  • Dizajn: Ochrana vzhľadu výrobku.
  • Označenia pôvodu: Ochrana názvov, ktoré identifikujú výrobok pochádzajúci z určitej oblasti.

• Autorské právo: Je chránené už vytvorením diela. Autorský zákon demonštratívne (príkladmo) v § 3 ods. 2 vypočítava, aké výtvory môžu byť predmetom autorského práva.

  • dielo je z oblasti literatúry, umenia alebo vedy (§ 3 ods.
  • ide o jedinečný výsledok tvorivej duševnej činnosti autora (§ 3 ods. 1); pričom jedinečnosť nie je pojmovým znakom (podmienkou) v prípade fotografického diela (§ 3 ods.
  • je objektívne vnímateľné zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia (§ 3 ods.

Dielom je literárne dielo, slovesné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého alebo vedeckého diela, ak spĺňa pojmové znaky diela. Autorské právo nechráni myšlienku či nápad, ktoré viedli k vzniku diela, ale len samotné dielo. Autorské právo sa neudeľuje v žiadnom osobitnom konaní, neregistruje sa. Platná slovenská právna úprava teda neobsahuje ustanovenia o vydávaní dokladov, potvrdení, či osvedčení, ktoré by dokazovali, resp. potvrdzovali autorstvo fyzickej osoby k určitému dielu, ani neurčuje orgán, ktorý by bol touto činnosťou poverený. Autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami.

• Know-how: Žiada sa zastaviť a uviesť, čo znamená označenie know-how („vedieť - ako“). Mnohí tento termín používame, pričom nepoznáme jeho presný obsah. Zisťujem, že výraz know-how nemá jednotnú a ani presnú definíciu. Mnohé firmy majú výnimočné schopnosti, skúsenosti osvedčené a overené generáciami, tajné receptúry, generačnú fortieľnosť, majstrovstvo a postupy…

Ochrana duševného vlastníctva

Je prirodzené chrániť si svoj majetok. Treba si však uvedomiť že ochranu potrebuje aj nehmotný majetok. Ochrana duševného - nehmotného majetku má iný charakter.

Ak ste podnikateľ - nováčik, tohtoročná kampaň Svetového dňa duševného vlastníctva je pre vás príležitosť sa dozvedieť, ako uľahčiť začiatok vášho podnikania, teda uvedenie vášho nápadu na trh a to pomocou nástrojov ochrany duševného vlastníctva - ochrannej známky, práva na dizajn, , patentu, obchodného tajomstva, zemepisného označenia, autorských práv a ďalších.

Právne aspekty ochrany

Právo duševného vlastníctva je upravené rôzne, v závislosti od jurisdikcie toho ktorého štátu. V poslednom období však dochádza k harmonizácii právnych poriadkov jednotlivých štátov aj v tejto oblasti. K harmonizácii dochádza nielen na pôde Európskej únie ale aj prostredníctvom medzinárodných organizácií ako je napr. WTO (World Trade Organization). (napr. Európsky patentový úrad je cenným zdrojom informácií. Jednou z najväčších organizácii, ktorá sa touto problematikou zaoberá je WIPO (World Intelectual Property Organization). Čo v preklade znamená Medzinárodná organizácia duševného vlastníctva. Zaoberá sa o rozvíjaním a hodnotením dostupného medzinárodného systému duševného vlastníctva.

Prečítajte si tiež: Pomoc pre duševne chorých

Autorské právo je na území Slovenskej republiky upravené zákonom č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon). Následkom porušenia jednotlivých ustanovení Autorského zákona, t.j. v občianskoprávnom konaní, na zdržanie sa akéhokoľvek ďalšieho používania diela, nariadenie vymazania či odovzdania nelegálnych kópií a samozrejme do úvahy pripadá aj rozhodnutie o zaplatení náhrady spôsobenej škody (jednak materiálnej, ale aj nemateriálnej ujmy), či vydanie bezdôvodného obohatenia získaného z takéhoto nelegálneho používania diela. v trestnoprávnom konaní. Trestný zákon v § 283 vymedzuje objektívnu stránku trestného činu porušovania autorského práva. Objektívnou stránkou tohto trestného činu je konanie, ktorým je neoprávnené zasiahnutie do zákonom chránených práv k autorskému dielu. Neoprávneným zásahom sa rozumie najmä privlastnenie si autorstva k dielu a akékoľvek uverejnenie diela bez súhlasu autora, prípadne s jeho súhlasom, avšak so zmenami v diele, na ktoré autor nedal súhlas, ale aj použitie diela tak, že to znižuje jeho umeleckú hodnotu.

Dôležitosť registrácie

Chybou je nezaregistrovať si značku (ochrannú známku).

Registráciou získate monopol na dané riešenie alebo značku. Bráni to konkurencii, aby vás kopírovala.

Medzirezortná komisia pre koordináciu spolupráce

Koordináciu spolupráce v oblasti boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu zabezpečuje Medzirezortná komisia pre koordináciu spolupráce v oblasti boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu. Členmi sú zástupcovia jednotlivých ministerstiev, generálnej prokuratúry SR a Slovenskej obchodnej inšpekcie.

Manažment duševného vlastníctva

"Len málo podnikateľov si na Slovensku cení duševné vlastníctvo a má systematický prístup k správe svojho nehmotného majetku. V podnikoch sa riešia viac-menej len spory z porušovania práv. Systematické a strategické riadenie duševného vlastníctva chýba tak na úrovni firiem, ako aj štátu," tvrdí Juraj Knopp zo Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Aktuálne pre slovenské pomery, a najmä pre potreby malých a stredných podnikov, je preto preberanie európskej správnej praxe manažérstva. Je nevyhnutné vytvoriť napríklad modely na podnikové hodnotenie priemyselného a v širšom zmysle aj duševného vlastníctva.

K portfóliu nehmotného majetku treba podľa neho pristupovať podobne ako k ostatnému kapitálu, treba ho riadiť, zhodnocovať a diverzifikovať. Iniciátorom myšlienky tvorby slovenskej metodiky by podľa Knoppa mohol byť Úrad priemyselného vlastníctva SR. Stálo by podľa neho možno za zváženie, či by sa nedali využiť niektoré skúsenosti z riadenia vynálezov a zlepšovacích návrhov spred roku 1989. Radí však predovšetkým poučiť sa zo spôsobu manažovania duševného vlastníctva pôvodnej európskej pätnástky. V EÚ sa na tieto účely využíva Desatoro správnej praxe.

Ako pokračuje Knopp, medzi prvými bodmi tohto systému je rozpoznanie duševného kapitálu podniku a zistenie, čo by z vytvorených znalostí a skúseností mohlo patriť k potenciálnemu duševnému majetku. Ak to podnik rozpoznal, mal by si zvoliť a zabezpečiť vhodnú formu ochrany. Následne by mal integrovať duševné vlastníctvo do podnikovej stratégie a čo najlepšie využívať informácie o tejto oblasti. Dôležitým krokom je predovšetkým vytvárať pridanú hodnotu z práv k duševnému vlastníctvu, čiže snaha tento majetok pretaviť do väčšej pridanej hodnoty výrobkov a služieb podniku. Veľmi dôležitou oblasťou manažmentu je stanovenie trhovej hodnoty takýto práv. Objektívne oceňovanie potenciálnej trhovej hodnoty nových riešení je tiež kľúčové na vytvorenie trhu duševného majetku.

Koncom 90. rokov minulého storočia patentové úrady menších európskych ekonomík (Írska, Grécka, Dánska) pripravili komplexný model oceňovania duševného a priemyselného vlastníctva. Je založený na hodnotení troch vzájomne súvisiacich, no pritom relatívne samostatných okruhov. Prvý okruh tvoria základné charakteristiky a technický štatút priemyselného vlastníctva. Pri druhom sa posudzuje, aký je potenciál trhového využitia priemyselného vlastníctva.

Porušovanie práv duševného vlastníctva

K porušeniu práva duševného vlastníctva najčastejšie dochádza v prípadoch, keď niekto použije tento majetok nehmotnej povahy bez súhlasu autora, tvorcu, či majiteľa duševného vlastníctva. Častým prípadom porušovania práv duševného vlastníctva je falšovaný a pirátsky tovar, ktorého rozsah sa neustále zvyšuje. Priamo ovplyvňuje hospodárske a sociálne vzťahy a predstavuje hrozbu nielen pre národné ekonomiky a medzinárodné trhové prostredie, ale aj pre zdravie a bezpečnosť ľudí, nakoľko sa stále viac orientuje na výrobky dennej spotreby (potraviny, lieky, hračky, kozmetika a pod.). Výroba falzifikátov tiež spôsobuje deformáciu trhového prostredia, keďže ohrozuje konkurenciu zaplavením trhu lacným tovarom a poškodzovaním domácich výrobcov. Okrem toho je rozšíreným problémom porušovanie autorského práva, predovšetkým na internete (napr. sprístupňovanie hudby, filmov, kníh a pod.

Odhady Medzinárodnej obchodnej komory naznačujú, že v roku 2003 plagiáty duševného vlastníctva predstavovali 6% svetového obchodu, čo znamená hodnotu cca 456 miliárd dolárov.

tags: #duševné #vlastníctvo #podniku #definícia