Duševné vlastníctvo a Zákonník práce na Slovensku: Komplexný prehľad

Duševné vlastníctvo (DV) je oblasť práva, ktorá sa zaoberá ochranou nehmotných statkov, ktoré vznikajú ako výsledok tvorivej činnosti človeka. Na Slovensku, rovnako ako v iných krajinách Európskej únie, je duševné vlastníctvo chránené zákonom, pričom jeho ochrana má významný vplyv na hospodárske a sociálne vzťahy. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o duševnom vlastníctve v kontexte slovenského Zákonníka práce, s dôrazom na vedeckovýskumné inštitúcie a ich zamestnancov.

Duševné vlastníctvo: Majetok nehmotnej povahy

Duševné vlastníctvo predstavuje majetok nehmotnej povahy, ktorý je výsledkom tvorivého myslenia alebo tvorivej duševnej činnosti. Zahŕňa širokú škálu práv, ktoré chránia diela, vynálezy, technické riešenia, dizajny, ochranné známky a iné predmety vytvorené tvorivou duševnou činnosťou. Právna ochrana duševného vlastníctva je kľúčová pre podporu inovácií, tvorivosti a hospodárskeho rastu.

Oblasti duševného vlastníctva

Medzi hlavné oblasti duševného vlastníctva patria:

• Autorské právo: Chráni literárne, umelecké a vedecké diela, ako sú knihy, hudba, filmy, softvér a iné tvorivé výtvory.
• Priemyselné práva: Zahŕňajú patenty (vynálezy), úžitkové vzory (technické riešenia), dizajny (vzhľad výrobkov) a ochranné známky (označenia tovarov a služieb).
• Ochrana know-how: Hoci know-how nie je chránené osobitným právnym predpisom, jeho ochrana spočíva predovšetkým v jeho utajení.

Porušovanie práv duševného vlastníctva

K porušeniu práva duševného vlastníctva dochádza najčastejšie v prípadoch, keď niekto použije tento majetok nehmotnej povahy bez súhlasu autora, tvorcu, či majiteľa duševného vlastníctva. Častým prípadom porušovania práv duševného vlastníctva je falšovaný a pirátsky tovar, ktorého rozsah sa neustále zvyšuje. Priamo ovplyvňuje hospodárske a sociálne vzťahy a predstavuje hrozbu nielen pre národné ekonomiky a medzinárodné trhové prostredie, ale aj pre zdravie a bezpečnosť ľudí, nakoľko sa stále viac orientuje na výrobky dennej spotreby (potraviny, lieky, hračky, kozmetika a pod.). Výroba falzifikátov tiež spôsobuje deformáciu trhového prostredia, keďže ohrozuje konkurenciu zaplavením trhu lacným tovarom a poškodzovaním domácich výrobcov. Okrem toho je rozšíreným problémom porušovanie autorského práva, predovšetkým na internete (napr. sprístupňovanie hudby, filmov, kníh a pod.).

Duševné vlastníctvo vo vedeckovýskumných inštitúciách

Vytváranie predmetov duševného vlastníctva vo vedeckovýskumných inštitúciách predstavuje špecifickú oblasť, pričom snaha komercializovať výsledky vedy a výskumu do praxe priniesla so sebou nové výzvy. Poslanie, úlohy a postavenie vysokých škôl na Slovensku sú upravené v zákone č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov.

Prečítajte si tiež: Zamestnávanie osôb s postihnutím

Právne postavenie vysokých škôl

Podľa zákona o vysokých školách sú vysoké školy právnické osoby, pričom právny predpis rozlišuje medzi verejnými vysokými školami, štátnymi vysokými školami, súkromnými vysokými školami a zahraničnými vysokými školami. Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov verejných vysokých škôl a štátnych vysokých škôl so zamestnávateľom sú upravené zákonom č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Majetok verejnej vysokej školy

Verejná vysoká škola môže vlastniť majetok, ktorý môže využívať na plnenie úloh vo vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej a v ďalšej tvorivej činnosti, ako aj na podnikateľskú činnosť podľa § 18 ZVŠ. Vysoká škola bude v tomto prípade podnikateľom podľa § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.). Podnikateľská činnosť verejnej vysokej školy musí byť v súlade s prijatými vnútornými pravidlami hospodárenia verejnej vysokej školy a pravidlami na vykonávanie podnikateľskej činnosti a za úhradu, pričom musí nadväzovať na jej vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, liečebno-preventívnu, umeleckú alebo ďalšiu tvorivú činnosť alebo činnosť slúžiacu na účinnejšie využitie ľudských zdrojov a majetku.

Majetkové dispozície verejnej vysokej školy limituje aj zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií v znení neskorších predpisov. Je potrebné si však uvedomiť, že vysoké školy získavajú majetok aj z verejných zdrojov, a preto sa pri jeho využívaní musia zohľadňovať aj predpisy o štátnej pomoci. V tomto kontexte je potrebné podotknúť, že pokiaľ majú byť vedeckovýskumné inštitúcie schopné vytvárať príjmy z vlastných zdrojov a byť v menšom rozsahu závislé na financovaní zo štátneho rozpočtu, mal by štát nastaviť transparentné mechanizmy, ktoré by im na jednej strane umožnili využívať vedeckú infraštruktúru aj na komerčné účely, no zároveň v súlade s pravidlami štátnej pomoci. Uvedené sa týka aj odblokovania už existujúcej vedeckej infraštruktúry, čo z pohľadu realizácie efektívneho transferu považujeme za kľúčové.

Nakladanie s majetkom verejnoprávnych inštitúcií

Podľa zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií je s prevodom majetku spojený aj ďalší predpoklad, a síce, že musí ísť o nepotrebnú alebo nepredajnú vec. Explicitne však hovorí iba o predaji (nie aj inej dispozícii s majetkom, napríklad darovaní) nepotrebnej nehnuteľnej a hnuteľnej veci a ďalej upravuje podmienky nakladania s cennými papiermi a majetkovými podielmi na právnických osobách. Citovaný zákon nerieši čo v prípade, ak verejnoprávna inštitúcia bude mať záujem previesť predmet duševného vlastníctva (napríklad zamestnanecký vynález, zamestnanecký úžitkový vzor, zamestnanecký dizajn a pod.), čo z pohľadu transferových aktivít vnímame ako problém.

Pokiaľ by bol predmet DV (napríklad zamestnanecký vynález) v spolumajiteľstve viacerých subjektov, pri analogickom použití ustanovení § 137 až 142 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) o podielovom spoluvlastníctve platí predkupné právo ostatných spolumajiteľov. Toto ustanovenie bude mať význam najmä v prípade, ak spolumajiteľmi predmetu duševného vlastníctva budú aj iné osoby, pričom je nerozhodné, či pôjde o vedeckovýskumné inštitúcie alebo podnikateľské subjekty. Až v prípade nezáujmu je možný prevod na základe obchodnej verejnej súťaže, ako je to upravené pri ostatnom majetku. Je však otázne, či aj v tomto prípade by sa vyžadovalo rozhodnutie o nepotrebnom majetku.

Prečítajte si tiež: Stratégie pre duševné zdravie

Pri úprave nakladania s cennými papiermi a majetkovými podielmi na právnických osobách ako nakladania s vecami, dôsledkom ktorého je zmena vlastníctva, vyžaduje, aby verejnoprávna inštitúcia realizovala verejnú obchodnú súťaž, ak tento postup nevylučuje zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, pričom sa nevyžaduje rozhodnutie o nepotrebnosti.

Slovenská akadémia vied

V porovnaní s vysokými školami má iné postavenie Slovenská akadémia vied upravené v zákone č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o SAV“). SAV je samosprávnou vedeckou inštitúciou SR zameranou na rozvoj vedy, vzdelanosti, kultúry a ekonomiky. Ide o rozpočtovú organizáciu štátu, ktorá vykonáva svoju výskumnú činnosť prostredníctvom organizácií SAV. Organizácie SAV môžu byť založené ako verejné výskumné inštitúcie alebo môžu byť štátnymi rozpočtovými organizáciami alebo štátnymi príspevkovými organizáciami, na ktoré sa bude uplatňovať aj zákon č. 278/1993 Z. z.

Prijatie zákona o VVI malo okrem iného umožniť transformáciu SAV a jej organizácií na verejné výskumné inštitúcie, ktoré by spravovali vlastný majetok, mohli vykonávať podnikateľskú činnosť a vytvárať zisk. Podľa aktuálnej úpravy platí, že rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia. Majetkom štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky, pričom SR ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu, ktorými sú okrem iného aj štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie. Správca teda môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu a vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Teda aj predmety duševného vlastníctva vytvorené v SAV a jej organizáciách v zamestnaneckom režime budú patriť štátu, z čoho vyplýva, že prevod predmetu DV (napríklad patentu udeleného na zamestnanecký vynález) nebude jednoduchý.

Rovnako aj tu bude relevantné posudzovanie prebytočnosti majetku, ktoré však zákon upravuje iba pri prebytočnom hnuteľnom a nehnuteľnom majetku, nie pri nakladaní s predmetmi duševného vlastníctva. Keďže aj tento predpis upravuje nakladanie s cennými papiermi a majetkovými podielmi v právnických osobách vo vlastníctve štátu, podľa nášho názoru by bolo možné analogicky použiť ustanovenia § 8b ods. 4 zákona o správe majetku štátu a uložiť správcovi povinnosť pri prevode vytvoriť čestné súťažné prostredie. Táto podmienka by mala byť zohľadnená najmä vo vzťahu k nastaveniu určitých kritérií prevodu, ktoré môžu spočívať napríklad v najlepšej cenovej ponuke alebo v čo najlepšom využití duševného vlastníctva. Zároveň je potrebné uviesť, že v porovnaní s cennými papiermi, ktoré aj sú reálne obchodovateľné a obchodované, na Slovensku v skutočnosti neexistuje fungujúci trh s predmetmi duševného vlastníctva, resp. s licenciami na predmety duševného vlastníctva.

Zamestnanecké diela a vynálezy

Vytváranie predmetov duševného vlastníctva vo vedeckovýskumných inštitúciách v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu je upravené rozdielne v závislosti od charakteru predmetu DV.

Prečítajte si tiež: Pomoc pre duševne chorých

Zamestnanecké dielo

Úprava zamestnaneckého diela je obsiahnutá v § 90 Autorského zákona (zákon č. 185/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „AZ“), pričom zamestnanecké dielo môže byť vytvorené autorom (i) na splnenie povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu alebo (ii) vytvorené autorom, ktorý je členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnickej osoby alebo štatutárnym orgánom právnickej osoby, alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, na splnenie povinností vyplývajúcich mu z členstva v orgáne tejto právnickej osoby; právnická osoba sa bude v tomto prípade považovať za zamestnávateľa alebo (iii) autora, ktorý je zamestnancom dočasne prideleným k zamestnávateľovi na výkon práce v zmysle § 58 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z.

Posilnenie postavenia zamestnávateľa sa prejavilo vo výkone absolútnych majetkových práv autora k zamestnaneckému dielu priamo zo zákona, ktoré vykonáva zamestnávateľ vo svojom mene a na svoj účet. Keďže ide o dispozitívne ustanovenie, výkon týchto práv možno dohodnúť aj inak, čo by mohlo mať význam práve v prostredí vedeckovýskumných inštitúcií, keďže prakticky s autorskoprávne chránenými výsledkami tvorivej duševnej činnosti nakladajú väčšinou autori.

V porovnaní s úpravou zamestnaneckého režimu v oblasti priemyselných práv vnímame pozitívne zakotvenie povinnosti zamestnávateľa udeliť za obvyklých podmienok licenciu autorovi, ak zamestnávateľ nevykonáva majetkové práva k zamestnaneckému dielu vôbec alebo ich vykonáva nedostatočne, hoci preukazovanie nedostatočného výkonu práv môže byť v praxi problematické. Zamestnávateľ môže splnenie tejto povinnosti odmietnuť v prípade, ak udelenie licencie by bolo v rozpore s jeho oprávnenými záujmami alebo na strane zamestnávateľa existuje iný závažný dôvod.

Pokiaľ ide o postavenie autora zamestnaneckého diela z hľadiska participácie na neskoršom ekonomickom úspechu diela, Autorský zákon nepozná úpravu práva na dodatočnú odmenu, ktorú regulujú predpisy z oblasti priemyselných práv. Podľa nášho názoru by bolo spravodlivé zaviesť túto dodatočnú odmenu pre autora zamestnaneckého diela, ak sa mzda alebo iná odmena vyplatená autorovi zamestnávateľom dostane do zjavného nepomeru k zisku z využitia práv k zamestnaneckému dielu a významu takého diela.

Zamestnanecké vynálezy a priemyselné práva

V oblasti priemyselných práv je zamestnanecký režim zakotvený vo viacerých právnych predpisoch. Úpravu zamestnaneckého vynálezu reguluje § 11 zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej „patentový zákon“). Zamestnanecké riešenie je upravené v zákone v § 11 zákona č. 517/2007 Z.z. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov hovorí - a zamestnanecký dizajn nachádzame v § 12 zákona č. 444/2002 Z.z. o dizajnoch v znení neskorších predpisov. Ostatne dva spomínané predpisy v zásade kopírujú úpravu v slovenskom patentovom zákone, preto budeme v ďalšom texte vychádzať predovšetkým z patentového zákona. Z ostatných predpisov je problematika zamestnaneckého režimu regulovaná aj u zlepšovacích návrhoch v zákone č. 527/1990 Zb.

Podľa § 11 patentového zákona, ak pôvodca v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu, obdobného pracovného vzťahu alebo členského vzťahu vytvoril zamestnanecký vynález, právo na riešenie patrí zamestnávateľovi, ak sa účastníci tohto vzťahu nedohodli inak. Právo na pôvodcovstvo tým nie je dotknuté. Zamestnanecký vynález musí v prvom rade spĺňať pojmové znaky patentovateľnosti vynálezu podľa § 5 patentového zákona.

Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov), pokiaľ Zákonník práce alebo osobitný predpis neustanovujú inak. Rovnako podľa nášho názoru môže vzniknúť zamestnanecký vynález aj v rámci štátnozamestnaneckého vzťahu podľa zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov, prípadne môže ísť o pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme upravené zákonom č. 552/2003 Z.z. Z pohľadu interpretácie je otázne, či by tu bolo možné zahrnúť aj vzťahy štatutárnych orgánov právnických osôb alebo vzťahy dočasne pridelených zamestnancov, tak ako je to upravené v Autorskom zákone. Z dôvodovej správy k patentovému zákonu vyplýva, že zákonodarca túto úpravu vytiahol na vytvorenie vynálezu „v rámci plnenia záväzku, resp. plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu“, teda okrem pracovnoprávneho vzťahu by bolo možné zohľadniť aj iné zmluvné záväzky založené napríklad príkaznou zmluvou medzi štatutárom a právnickou osobou.

Ako bolo uvedené, Zákonník práce nereguluje osobitosti vzťahov zamestnanca a zamestnávateľa pri vytváraní predmetov duševného vlastníctva v pracovnom pomere. Z dôvodu právnej istoty subjektov považujeme za pozitívnu úpravu, ktorá v § 11 ods. 10 patentového zákona zakotvila, že na právne vzťahy zo zamestnaneckého vynálezu sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb.

Za problematické nepovažujeme vymedzenie subjektov právneho vzťahu vznikajúceho pri vytváraní zamestnaneckých vynálezov, ktorých právna úprava označuje výrazom „pôvodca“, teda fyzická osoba, ktorá vytvorila vynález vlastnou tvorivou činnosťou. Inak to bude v prípade vynálezcovskej činnosti viacerých osôb (spolupôvodcov), ktoré môžu (ale aj nemusia) byť zamestnancami u viacerých zamestnávateľov. Ešte komplikovanejšia situácia z pohľadu právnych vzťahov môže vzniknúť, ak spolupôvodcom bude aj študent, keďže právna úprava v oblasti priemyselných práv nereguluje študentské vynálezy. Zamestnávateľovi bude patriť len podiel na právach k riešeniu v rozsahu, v akom patria jeho zamestnancovi a bude dôležité vysporiadať právo na spoločné riešenie s tretími subjektmi ešte pred uplatnením tohto práva voči zamestnancovi. V praxi sa zvyknú v týchto prípadoch uzatvárať nepomenované zmluvy o spolumajiteľstve práv k duševnému vlastníctvu.

Z pohľadu zákonnej regulácie práv a povinností subjektov považujeme za zvlášť významné výslovné zakotvenie povinnosti mlčanlivosti pôvodcu a zamestnávateľa voči tretím osobám aj po uplynutí trojmesačnej lehoty na uplatnenie práva na riešenie, a to až do sprístupnenia vynálezu verejnosti v § 11 ods. 5 patentového zákona. V doterajšej praxi sa tieto otázky riešili skôr okrajovo a nedostatočne, pričom následky zverejnenia riešenia pred podaním prihlášky boli neodstrániteľné a znemožňovali ďalej patentovať riešenia z dôvodu nesplnenia podmienky novosti. Na druhej strane si uvedomujeme, že zachovávanie mlčanlivosti v akademickom prostredí môže byť z pohľadu tvorcu problematické, keďže jeho prvoradým záujmom býva publikovanie výsledkov jeho výskumu.

Odmeňovanie zamestnaneckých vynálezov

Pokiaľ ide o odmeňovanie zamestnaneckých vynálezov možno skonštatovať, že citovaná novela patentového zákona principiálne nezmenila pôvodnú úpravu a ponechala predpoklady pre uplatnenie práva na primeranú odmenu (§ 11 ods. 6 patentového zákona), aj práva na dodatočné vyrovnanie (§ 11 ods. 7 patentového zákona). Zachovala tiež postupnosť vzniku jednotlivých nárokov. Zásadnejším spôsobom sa zmenili lehoty pre uplatnenie majetkových práv pôvodcu. V doterajšej úprave chýbalo určenie splatnosti odmeny, čo má význam pre určenie začatia plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie práva na súde. Primeraná odmena je splatná do jedného mesiaca od uplatnenia práva na riešenie, teda od písomného upovedomenia zamestnávateľa alebo od podania prihlášky.

Know-how a jeho ochrana

Know-how tvorí jeden z predmetov duševného vlastníctva, ktoré nie je chránené osobitným právnym predpisom. Pojem duševné vlastníctvo sa v posledných rokoch objavuje v právnych normách častejšie najmä z dôvodu, že Slovenská republika do nášho právneho poriadku musela implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Smernica sa dotýka celej oblasti práva duševného vlastníctva. V predpisoch tak súkromnoprávnych ako aj verejnoprávnych aj napriek častému výskytu tohto pojmu jeho aspoň príkladné vymedzenie chýba. Tento pojem sa zaviedol do Občianskeho zákonníka (pozri § 1 ods. 3, § 442a, § 458a zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - ďalej aj „OZ”) ako aj do Obchodného zákonníka (pozri § 45, § 433, § 479, § 558, § 559, § 743 - zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov - ďalej aj „ObZ”). Pojem duševné vlastníctvo pozná aj Občiansky súdny poriadok (pozri § 75, § 76, § 78b až 78h, § 89, § 102, § 155 alebo § 239 - zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov - v texte aj „OSP”) ako aj mnohé iné právne predpisy. Ide o významný pojem v našom právnom poriadku. Žiadny právny predpis však pojem duševného vlastníctva nevymedzuje a ani vyššie uvedená Smernica pojem duševné vlastníctvo nevymedzuje ale výslovne hovorí o potrebe chrániť aj nové know-how a to v úvodnej preambule (ods. Väčšinu predmetov duševného vlastníctva upravujú a zároveň aj definujú osobitné zákony, ale niektoré osobitnú úpravu nemajú (napr.

Know-how, ako sme už uviedli, náš právny poriadok osobitne neupravuje a jeho ochrana spočíva predovšetkým v jeho utajení.

Autorské právo a školské prostredie

O tom, že práva napĺňajúce označenie duševné vlastníctvo sa týkajú aj školy (pedagógov a žiakov), niet pochýb. A niet pochýb ani o tom, že najmä mladí ľudia, ale i učitelia môžu podceňovať alebo nedoceňovať význam autorského práva, ktoré patrí k jeho najfrekventovanejším súčastiam. Jedna z možností, ako upriamiť pozornosť, resp. zmeniť názor/postoj, je ukázať, ako to súvisí s vlastnou kreatívnou tvorbou. Autorské právo môžeme v zásade prirovnať k morálnemu právu: mali by ste mať zisk z toho, čo ste vytvorili. Ak by vaše diela mohol ktokoľvek upraviť a opätovne publikovať, prestali by vytvárať váš profit. V takom prípade by ste nemali prostriedky ani motiváciu tvoriť nové. Je však potrebné dosiahnuť vhodnú rovnováhu medzi súkromnými právami a verejným prospechom (napr. výnimky pri vzdelávaní).

Okrem toho existuje aj množstvo kultúrnych artefaktov a iných zdrojov, ktoré sú voľne použiteľné bez toho, aby ste museli dbať na autorské práva. Napríklad diela, ktorých autor zomrel pred viac ako 70 rokmi, sa považujú za Public Domain (PD), t. j. verejne prístupné a nevzťahujú sa na ne žiadne obmedzenia. Existujú aj diela chránené licenciou Creative Commons (CC), ktoré je možné rozmnožovať a šíriť, pokiaľ sa uvedie meno tvorcu. V závislosti od typu licencie CC sa môžu diela zverejňovať s úpravami alebo bez úprav a výlučne na nekomerčné použitie alebo viacero použití (napr. Europeana Collections).

Na druhej strane aj školy - pedagógovia i žiaci vytvárajú svoje originálne produkty, ktoré majú charakter diela hodného ochrany autorským právom (no nie každý tvorivý produkt je chránený autorským právom - sú chránené tzv. V školskom vzdelávaní má problematika práv duševného vlastníctva a teda aj autorské právo prierezový charakter, má kontext s celým vzdelávacím procesom. Materiály boli pripravené a overené v EUIPO (Úrad Európskej Únie pre duševné vlastníctvo) v rámci pôsobenia expertnej skupiny IP in Education (Duševné vlastníctvo vo vzdelávaní), v ktorej majú zastúpenie všetky členské štáty vrátane Slovenska.

tags: #duševné #vlastníctvo #zákonník #práce #Slovensko