
Juraj Fándly bol významnou osobnosťou slovenskej osvietenskej literatúry a národného obrodenia. Pôsobil ako spisovateľ, národný buditeľ, a aktívny člen bernolákovského hnutia. Jeho dielo Dúverná zmluva medzi mníchom a diablom je satirickým pohľadom na rehoľný život a zároveň obhajobou reforiem Jozefa II.
Juraj Fándly sa narodil v roku 1750 v Častej a zomrel v roku 1811 v Doľanoch. Bol rímskokatolícky kňaz, ktorý pôsobil ako kaplán v Seredi a neskôr ako farár v Naháči. Bol plodným spisovateľom a jeho diela sa venovali rôznym témam, od poľnohospodárstva a zdravovedy až po národné dejiny. Bol zástancom osvietenského jozefinizmu a snažil sa o pozdvihnutie slovenského národa.
Dúverná zmluva medzi mníchom a diablom je považovaná za prvé rozsiahlejšie dielo napísané v bernolákovčine, teda v prvom kodifikovanom slovenskom spisovnom jazyku. Toto dielo malo prakticky uviesť do platnosti uzákonenie spisovnej slovenčiny. Fándly v úvode diela uvádza, že ho písal pre mladých kňazov, ktorí mali za úlohu opraviť jeho domáce nárečie podľa pravidiel nového pravopisu.
Dielo má formu dialógu medzi dvoma postavami: mníchom Atanaziom a diablom Titinillom. Atanázius reprezentuje konzervatívneho mnícha, ktorý sa po zrušení kláštora vydáva do sveta. Titinillus je uštipačný a inteligentný diabol, ktorý mu robí spoločnosť a komentuje jeho názory a postoje.
Dialóg slúži ako prostriedok na kritiku rehoľného života a obhajobu reforiem Jozefa II. Fándly kritizuje mníchov za to, že upustili od pôvodných rehoľných zásad a stali sa príťažou pre spoločnosť. Poukazuje na blahobyt mníchov v kontraste s biedou a zaostalosťou ľudu. Obviňuje mníchov z udržiavania ľudu v nevedomosti a odsudzuje poverčivosť, odpustky a falošné zázraky.
Prečítajte si tiež: Dôverná zmluva: Mních a diabol v kontexte
Dielo je rozdelené do štyroch častí, pričom každá sa zaoberá iným aspektom kritiky rehoľného života a obhajoby reforiem:
Dúverná zmluva medzi mníchom a diablom vyvolala veľkú polemiku a Fándlymu priniesla odsúdenie cirkevnou vrchnosťou. Dielo bolo kritizované za jazyk (bernolákovčinu) a za kritiku cirkvi. Napriek tomu sa stalo dôležitým dielom slovenskej literatúry a prispelo k rozvoju slovenského jazyka a národného povedomia.
Fándlyho jazyk je ľudový a zrozumiteľný, plný satiry a humoru. Používa hovorové výrazy a príslovia, aby sa priblížil k čitateľovi. Jeho štýl je živý a dynamický, čo prispieva k čitateľnosti a zábavnosti diela.
V roku 2020, pri príležitosti 270. výročia narodenia Juraja Fándlyho, sa konala vedecká konferencia humoristov s názvom Dúverná zmlúva s Fándlym. Konferencia sa uskutočnila v Trnave a zúčastnili sa na nej literárni vedci, humoristi a ďalší odborníci, ktorí sa venovali Fándlyho životu a dielu. Súčasťou programu boli prednášky, scénky a hudobné vystúpenia, ktoré pripomenuli Fándlyho význam pre slovenskú kultúru.
Juraj Fándly sa počas svojho života dostal do sporu s Jozefom Ignácom Bajzom, ďalším významným slovenským spisovateľom. Spor sa týkal otázky spisovného jazyka. Fándly bol zástancom bernolákovčiny, zatiaľ čo Bajza preferoval iný jazykový štýl. Spor medzi Fándlym a Bajzom bol súčasťou širšej diskusie o podobe slovenského spisovného jazyka a jeho úlohe v národnom obrodení.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Juraj Fándly zanechal významný odkaz slovenskej kultúre a literatúre. Jeho diela, najmä Dúverná zmluva medzi mníchom a diablom, sú dôležitým svedectvom o slovenskej spoločnosti a kultúre v období osvietenstva a národného obrodenia. Fándlyho prínos k rozvoju slovenského jazyka a národného povedomia je neoceniteľný. Jeho meno nesie planétka vo vesmíre i Mestské múzeum - Fándlyho fara v Seredi.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku