Dvojstranná Zmluva o Zamedzení Dvojitého Zdanenia: Vzor a Princípy

Výhradným právom každého štátu na svete je stanoviť si podmienky vyberania daní od daňových subjektov (právnické osoby, fyzické osoby atď.) na svojom území, a to bez ohľadu na daňové systémy a daňové sústavy iných štátov. Ak by však každý štát podroboval zdaneniu všetky osoby prítomné na jeho území a všetky príjmy dosiahnuté zo zdrojov na jeho území, v praxi by dochádzalo k situáciám, že jeden príjem by podliehal zdaneniu na území dvoch alebo viacerých štátov súčasne.

Úvod do Problému Dvojitého Zdanenia

Kolízia daňových zákonov vyplývajúca z práva jednotlivých štátov na zdanenie príjmov je príčinou vzniku medzinárodného dvojitého alebo viacnásobného zdanenia príjmu, majetku atď. Medzinárodné dvojité zdanenie príjmov je možné všeobecne definovať ako situáciu, kedy rovnaký predmet dane (t. j. daný konkrétny príjem) rovnakej osoby je súčasne zdanený ako v štáte, ktorého je osoba daňovým rezidentom (štát rezidencie, štát skutočného vlastníka príjmu), tak aj v štáte zdroja príjmu, t. j. v štáte, kde bol príjem dosiahnutý.

Vnútroštátne vs. Medzinárodné Dvojité Zdanenie

Vnútroštátne dvojité zdanenie vzniká zásadne vo vnútri jedného štátu v rámci jeho daňových predpisov. Medzinárodné dvojité zdanenie vzniká v prípade, ak fyzická alebo právnická osoba, ktorá je rezidentom jedného štátu, poberá zdaniteľné príjmy zo zdrojov v inom štáte. Výsledkom takejto situácie je skutočnosť, že jej príjem bude podliehať zdaneniu v obidvoch štátoch, a to v jednom štáte z titulu svojej rezidencie k tomuto štátu a v druhom z titulu zdrojovosti svojich príjmov k územiu tohto štátu. Obdobná situácia môže nastať aj v prípade, že viac než jeden štát posudzuje určitú osobu ako svojho rezidenta.

Dôsledky Dvojitého Zdanenia

Ako už bolo uvedené, je zrejmé, že dvojité zdanenie jedného príjmu na dvoch rôznych miestach tento príjem výrazne znižuje a tým znižuje aj záujem príjemcu o podnikanie za takýchto podmienok vo všeobecnosti.

Riešenia Problému Dvojitého Zdanenia

Vnútroštátne jednostranné opatrenia však uspokojivo neriešia problém dvojitého zdanenia. Nemôžu chrániť daňových rezidentov pred vysokými daňami vyberanými v druhých štátoch ani nemôžu mať vplyv na spravodlivé rozdelenie daňových výnosov medzi štát rezidencie a štát zdroja.

Prečítajte si tiež: Význam zmlúv SR a MVČK

Dvojstranné Opatrenia: Zmluvy o Zamedzení Dvojitého Zdanenia

Dvojstranné opatrenia hrajú zrejme najpodstatnejšiu úlohu v zabránení dvojitého zdanenia, pretože práve povahe vzťahu medzi dvomi štátmi obvykle najlepšie vyhovuje dvojstranná dohoda. Ide predovšetkým o dvojstranné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku, ktorých uzatváranie bolo dôsledkom aktivity krajín OECD a USA, ku ktorým sa pripojilo aj OSN a nakoniec aj Európska únia.

Medzinárodné zmluvy majú zároveň nadradené postavenie (vyššiu právnu silu) nad vnútroštátnymi predpismi. V Slovenskej republike takúto nadradenosť pre daňové účely zabezpečuje priamo ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. Nejde len o zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku, ale aj o iné zmluvy spĺňajúce podmienky ustanovené v ustanovení § 1 ods. 2 zákona o dani z príjmov.

Zmluvný Základ Slovenskej Republiky

V súčasnosti má Slovenská republika podpísaných 63 zmlúv (stav k 10. 6. 2010), z čoho je platných 62 zmlúv. Predmetom zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia sú v prevažnej väčšine dane z príjmov a dane z majetku, u ktorých hrozí v najväčšej miere dvojité zdanenie.

Ciele a Obsah Zmlúv o Zamedzení Dvojitého Zdanenia

Medzinárodné zmluvy tiež zabezpečujú objektívne rozdelenie daňového výnosu medzi obidva štáty, t. j. štát zdroja a štát rezidencie.

Predmet Zmlúv

Medzinárodné dvojité zdanenie môže postihovať napr. príjmy z vykonávaných stavebných, montážnych, výskumných a iných činností, z využívania patentov a iných priemyselných práv, technických znalostí a skúseností, z výrobných technických znalostí, z úrokov, majetkových účastí, z poskytovania služieb, z obchodného, technického alebo iného poradenstva, príjmy z využívania autorských práv k dielam literárnym, umeleckým a vedeckým, príjmy plynúce z titulu vykonávania závislej činnosti a rovnako príjmy študentov, výkonných umelcov a športovcov atď.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Komplexné Zmluvy

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku sú uzatvárané ako komplexné zmluvy, t. j. obsahujú všetky druhy príjmov, pri ktorých zároveň určujú zmluvný štát, ktorý má oprávnenie na zdanenie takéhoto príjmu. Tieto komplexné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia je z hľadiska rozsahu príjmov, ktoré sú predmetom zmluvy, potrebné oddeliť od daňových zmlúv obmedzených len na určité špecifické druhy príjmov.

Ďalšie Ciele Zmlúv

Tieto zmluvy tým, že napr. umožňujú výmenu informácií medzi príslušnými úradmi zmluvných štátov (väčšinou ministerstvami financií, daňovými úradmi) alebo že upravujú zdaňovanie tzv. združených - spriaznených podnikov alebo obsahujú zásadu bežnej trhovej ceny, alebo sú založené podľa princípu tzv. skutočného vlastníka príjmu atď., zabraňujú aj situáciám, ktoré nazývame medzinárodné dvojité nezdanenie.

Cieľom medzinárodných zmlúv je aj umožnenie priamej spolupráce príslušných orgánov zmluvných štátov, a to nielen v rámci výmeny informácií, v rámci zabraňovania prípadných daňových únikov a podvodom, ale aj v rámci riešenia problémov, ktoré môžu v daňovej oblasti medzi obidvoma štátmi vzniknúť. Zabezpečenie daňovej nediskriminácie pre subjekty jedného štátu na území štátu druhého je ďalším významným cieľom medzinárodných komplexných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.

Medzinárodné daňové zmluvy prispievajú tiež k podpore vzájomných vzťahov v hospodárskej a obchodnej oblasti medzi jednotlivými štátmi. Tieto zmluvy totiž zvyšujú právnu istotu subjektov obidvoch štátov o existencii a výške ich daňovej povinnosti a umožňujú im presnejšie kalkulovať návratnosť ich prípadných podnikateľských zámerov. Vzhľadom na rozdielnosť sadzieb daní v rôznych zmluvných štátoch môžu byť zmluvy výhodne používané k tzv. daňovému plánovaniu, t. j. k optimalizácii daňového zaťaženia.

Vzorová Zmluva OECD a Jej Význam

Už od roku 1963 má Vzorová (Modelová) zmluva OECD spolu so svojím komentárom veľký vplyv na tvorbu medzinárodných zmlúv a poskytuje právny základ pre všestrannú medzinárodnú spoluprácu. Komentár je možné vo všeobecnosti použiť ako doplnkový prostriedok výkladu k zmluvám o ZDZ v súlade s článkom 32 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve č. 15/1988 Zb. (ďalej len „Dohovor“).

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Praktické Príklady Aplikácie Zmlúv o ZDZ

Medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia vždy vychádzajú z daňových zákonov jednotlivých zmluvných štátov a modifikujú ich vo vzťahu k subjektom druhého zmluvného štátu. Zmluvy zásadne neustanovujú daňovníkom žiadne nové povinnosti, ktoré by už neboli ustanovené v daňových zákonoch. Znamená to, že pokiaľ domáce daňové právo nepozná určitý hmotnoprávny daňový inštitút (napr. oslobodenie od dane), medzinárodná zmluva ho nemôže zaviesť.

Príklad 1: Licenčné Poplatky

Zákon o dani z príjmov ustanovuje vysporiadanie daňovej povinnosti zrážkovou daňou vo výške 19 % pre príjmy za právo na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, ktoré vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou zo zdroja na území SR daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou. V prípade zmluvného štátu je uvedený príjem zahrnutý do článku Licenčné poplatky, ktorým je väčšinou článok 12.

V článku „Licenčné poplatky“ v prípade zmluvy, ktorú má SR uzatvorenú napr. s ČR, časť licenčných poplatkov definovaných ako odplata za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného postupu, počítačových programov (softvéru) alebo akéhokoľvek priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na priemyselné, obchodné alebo vedecké skúsenosti, tzv. „priemyselné licenčné poplatky“ sa môžu zdaniť v štáte zdroja daňou, ktorá nepresiahne 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov.

Aj v prípade, že zákon o dani z príjmov ustanovuje na uvedené úhrady 19 % sadzbu dane, SR sa zmluvne zaviazala, že tieto úhrady bude zdaňovať len vo výške 10 %.

Príklad 2: Dividendy

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré má SR uzavreté, vo väčšine prípadov v článku - dividendy, väčšinou článok 10 (podiely na zisku), určujú právo na zdanenie takéhoto príjmu štátu zdroja. Zákon o dani z príjmov na území SR však takýto príjem od 1. 1. 2004 vylučuje z predmetu dane, a to tak fyzických osôb, ako aj právnických osôb.

Daňové Plánovanie a Medzinárodné Zmluvy

Vzhľadom na rozdielnosť sadzieb daní v rôznych zmluvných štátoch môžu byť zmluvy výhodne používané k tzv. daňovému plánovaniu, t. j. k optimalizácii daňového zaťaženia.

tags: #dvojstranná #zmluva #o #zamedzení #dvojitého #zdanenia