Cirkevný príspevok v ECAV na Slovensku: Súčasnosť a historický kontext

Financovanie cirkvi je neustále diskutovanou témou, ktorá sa dotýka nielen samotnej cirkvi, ale aj celej spoločnosti. Tento článok sa zameriava na cirkevný príspevok v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na jeho historické pozadie, súčasné sadzby a význam pre fungovanie cirkvi.

Historické pozadie: Od štátneho hospodárskeho zabezpečenia k finančnej podpore

Zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví štátom (1949)

Po druhej svetovej vojne a nástupe komunistického režimu v Československu nastala zásadná zmena vo vzťahu medzi štátom a cirkvou. Kľúčovým krokom bolo prijatie Zákona o hospodárskom zabezpečení cirkví štátom, ktorý vstúpil do platnosti 1. novembra 1949. Hoci sa zákon tváril ako zabezpečenie cirkví, v skutočnosti znamenal ich ovládnutie a likvidáciu.

Štát sa zaviazal prebrať na seba všetku starostlivosť o hospodárske a ekonomické fungovanie cirkví. Ustanovenia zákona sa zdali byť priaznivé, štát sa zaväzoval uhrádzať hmotné pôžitky duchovných, stavať kostoly, hradiť nákupy bohoslužobných potrieb a zabezpečovať administratívnu prevádzku farských úradov. Realita bola však iná.

Štát najprv skonfiškoval všetok majetok cirkví, okrem kostolov a fár. To znamenalo právnu likvidáciu a fyzické privlastnenie si množstva cirkevných zariadení a pôdy. V prípade ECAV to bola infraštruktúra školských, diakonických, nemocničných, vnútromisijných a iných zariadení, ako aj poľnohospodárska pôda, lesy a k nim patriace hospodárske zariadenia a prevádzky.

Cieľom bolo zbaviť cirkev práva disponovať majetkom, priviesť ju do ekonomickej závislosti od štátu a zbaviť ju práva riadiť si vlastné záležitosti.

Prečítajte si tiež: ECAV Nitra: Prehľad dotácií a cirkevný príspevok (2003)

Piešťanský manifest (1949)

Proti tomuto zákonu sa postavili mnohí evanjelickí kňazi. Dňa 29. septembra 1949 sa v Piešťanoch konala schôdza Spoločenstva evanjelických kňazov (SPEVAK), na ktorej 172 prítomných farárov prijalo legendárny Piešťanský manifest. V ňom protestovali proti prijatiu zákona, pričom si uvedomovali, že „zabezpečenie“ bude v skutočnosti znamenať „ovládnutie“ a „likvidáciu“.

Okrem toho si uvedomovali, že takéto vážne zamiešanie sa štátu do hospodárskych záležitostí cirkvi a materiálne garantovanie jej existencie a pôsobenia bude znamenať v konečnom dôsledku narušenie prastarých vzťahov medzi cirkvou a jej členmi. Angažovanosť, dobročinnosť, aktivita, lojalita a láska k vlastnému spoločenstvu by mohli upadať.

Dve slobody cirkvi po roku 1989

Po páde komunistického režimu v roku 1989 nastali v živote cirkví zásadné zmeny. Zrušením v Ústave zakotvenej takzvanej „ústrednej úlohy strany“ bol vytvorený prvý predpoklad na zánik politického dozoru štátu nad cirkvami. Cirkvi si mohli riadiť svoje vnútorné, organizačné a ekonomické záležitosti sami, bez udeľovania tzv. štátnych súhlasov.

Sloboda cirkvi je však tvorená z dvoch slobôd: organizačno-správnej a ekonomickej. Po roku 1989 nastala odluka cirkvi od štátu z hľadiska organizačno-správneho. Otázkou však ostáva, či cirkev požíva úplnú slobodu, keď nie je plne ekonomicky slobodná a nezávislá na štáte a štát stále prispieva na jej prevádzku.

Zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností (2019)

Zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví štátom z roku 1949 platil až do roku 2019. Po niekoľkých rokoch príprav a práce expertnej komisie, zloženej z predstaviteľov štátu i cirkví, bol v októbri 2019 schválený nový Zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností (Zákon č. 370 / 2019 Z. z.), ktorý začal platiť od 1. januára 2020.

Prečítajte si tiež: História cirkevného príspevku ECAV

Súčasný systém financovania ECAV

Zdroje príjmov ECAV

Ak si predstavíme sumu peňazí, ktoré celá ECAV (cirkevné zbory, senioráty, dištrikty a generálna cirkev) potrebuje na svoju ročnú prevádzku, potom príspevok od štátu na mzdy, prevádzku ústredí a diakoniu tvorí asi štvrtinu týchto celkových nákladov. Zvyšné tri štvrtiny pochádzajú predovšetkým z milodarov, ofier a cirkevného príspevku členov cirkvi, tiež z výnosov z nájmu, prípadne predaja nehnuteľností, z úrokov z vkladov a napokon z podpory zahraničných cirkevných fondov.

Význam cirkevného príspevku

Cirkevný príspevok predstavuje dôležitý zdroj príjmov pre ECAV. Je prejavom spoluzodpovednosti členov cirkvi za jej fungovanie a rozvoj. Výška cirkevného príspevku je stanovená na úrovni jednotlivých cirkevných zborov a závisí od ich potrieb a možností.

Sadzby cirkevného príspevku

Sadzby cirkevného príspevku sa v jednotlivých cirkevných zboroch ECAV líšia. Zvyčajne sa určujú ako percento z príjmu člena cirkvi, prípadne ako pevná suma. Niektoré cirkevné zbory ponúkajú aj možnosť platenia cirkevného príspevku formou pravidelných mesačných platieb.

Diskusia o finančnej nezávislosti cirkvi

Otázka finančnej nezávislosti cirkvi je dlhodobo diskutovaná téma. Mnohí sa domnievajú, že cirkev by mala byť finančne nezávislá od štátu, aby si mohla plniť svoju prorockú úlohu v spoločnosti bez obáv z politického tlaku. Cirkevný príspevok, ako forma podpory cirkvi a náboženských spoločností, je v slovenskej spoločnosti dlhodobo diskutovanou témou. Hoci samotný názov "cirkevný príspevok Zvolen sadzby" priamo neodkazuje na konkrétny cirkevný príspevok pre mesto Zvolen a jeho sadzby, analýza poskytnutých dát o priznaných dotáciách rôznym organizáciám v roku 2003 nám umožňuje nahliadnuť na širší kontext finančnej podpory cirkvi a iných inštitúcií v rôznych regiónoch Slovenska.

Štát poskytuje dotácie na platy duchovným a príspevok na prevádzkové náklady biskupských úradov. Okrem toho existuje aj Základná zmluva so Svätou stolicou, ktorá bola podpísaná v roku 2000, a obsahuje ešte ďalšie dva dodatky, ktoré boli vládou ratifikované. Vatikánske zmluvy v princípe upravujú právomoci katolíckej cirkvi na Slovensku. A to preto, že zmluva neobsahuje klauzulu o tom, ako ju možno ukončiť. Na porovnanie, kontrakty, ktoré štát v roku 2002 uzavrel s ďalšími registrovanými cirkvami, možno zrušiť. Vatikánske zmluvy boli témou v roku 2015, keď bola na stole zmena financovania a popritom sa začalo hovoriť aj o odluke štátu od cirkvi.

Prečítajte si tiež: Využitie sociálneho fondu ECAV

Do konca roku 2019 sa financovali cirkví na základe počtu duchovných, pretože primárne išli peniaze na platy kňazov a duchovných v rámci cirkví. Celkovo šlo na cirkvi napríklad v roku 2019 z Ministerstva kultúry viac ako 47 miliónov eur. Avšak viac ako polovica smerovala Rímsko katolíckej cirkvi. Na druhom a treťom mieste bola grékokatolícka a evanjelická cirkev s necelými piatimi miliónmi eur. Od roku 2020 sa financovanie a jeho politika trocha zmenili. Ministerstvo kultúry len poskytne balík peňazí a prenechá cirkvám väčšiu autonómiu v tom, ako s ním budú nakladať. Množstvo peňazí sa bude každý rok zvyšovať v závislosti od valorizácie, resp. Celkovo išlo v tomto roku cirkvám skoro 52 miliónov eur.

Často sa spomína ako argument za odluku cirkvi od štátu to, aby štát neplatil cirkvi aj z daní neveriacich. Na to väčšinou zaznieva protiargument, že štát platí aj divadlá a koncerty na ktoré tiež nechodí každý. Ale späť k financovaniu. Cikrvi na Slovensku by pravdepodobne bez štátneho financovania neprežili, avšak charakter financovania sa dá zmeniť. Nehovoriac o tom, že napríklad majetky rímskokatolíckej cirkvi sú trošku záhadou.

Ak firma s monopolným zastúpením podporuje verejnoprospešné aktivity a charitu, prispieva k zlepšeniu celkového obrazu a reputácie celého odvetvia. Takýto prístup pomáha odstraňovať negatívne vnímanie monopolných firiem a ukazuje ich angažovanosť voči spoločnosti. Investovanie do verejnoprospešných aktivít a charity je dlhodobou investíciou do udržateľnosti spoločnosti.

Dôležitým atribútom finančnej podpory verejnoprospešných projektov v Spoločnosti pre skladovanie, a.s je otvorenosť, transparentnosť a prístupnosť. Otvorenosť‍: Otvorene komunikujeme o svojich finančných podporách a angažovaní vo verejnoprospešných projektoch. Transparentnosť‍: Transparentnosť je neoddeliteľnou súčasťou dôveryhodnosti. Poskytujeme jasné a presné informácie o tom, ako sú rozhodované finančné prostriedky, aké projekty sú podporované a aké sú kritériá výberu. Prístupnosť‍: Prístupnosť znamená, že podpora verejnoprospešných projektov je dostupná širokej verejnosti a nie je diskriminačná. Máme jasné a inkluzívne postupy na podávanie žiadostí o finančnú podporu.

Otvorenosť, transparentnosť a prístupnosť prispejú k zvýšeniu dôveryhodnosti finančnej podpory. Otvorenou komunikáciou o svojich aktivitách, ukazujeme, že máme nielen dobré úmysly, ale aj záujem o dosiahnutie reálnych výsledkov a pozitívny vplyv.

V Nemecku a Rakúsku vyrubujú cirkevnú daň či príspevok cirkvi a náboženské spoločnosti voči svojim členom. V Rakúsku je to približne 1 % z príjmu mesačne. V Nemecku je to 8 až 9% z dane z príjmu. To znamená, že najprv sa vypočíta daň z príjmu z vašej mzdy a následne cirkevná daň, ktorá sa k vyrubenej sume pripočíta. V Taliansku sa platí cirkvi tzv. asignáciou z daní. Od roku 1990 sa môže v Taliansku každý platiteľ dane z príjmu rozhodnúť či 0,8 % z dane poukáže niektorej cirkvi.

Dotácie pre cirkevné zbory a náboženské organizácie v roku 2003

V roku 2003 boli dotácie poskytnuté aj cirkevným zborom rôznych vyznaní na Slovensku. Tieto dotácie boli určené na rekonštrukciu kostolov, opravu organov a ďalšie projekty súvisiace s údržbou a obnovou cirkevného majetku.

• Cirkevný zbor ECAV na Slovensku, Banská Štiavnica: 100 000 Sk na opravu organa v evanjelickom kostole.
• Cirkevný zbor ECAV v Betliari: 300 000 Sk na rekonštrukciu evanjelického kostola.
• Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku, Dlhá Ves: 50 000 Sk na rekonštrukciu exteriéru evanjelického kostola.
• Evanjelický cirkevný zbor augsburského vyznania, Myjava Bukovec: 100 000 Sk na odvodnenie severozápadnej strany kostola, odvlhčenie stien a rekonštrukciu oltára.
• Gréckokatolícka cirkev Vyšný Mirošov Vyšný Orlík: 200 000 Sk na opravu fasády s výmenou okien grécko-katolíckeho chrámu Nižný Mirošov.
• Gréckokatolícka cirkev, farnosť Becherov Bardejov: 400 000 Sk na rekonštrukciu chrámu sv.

Tieto dotácie prispeli k zachovaniu a rozvoju kultúrneho dedičstva, podpore umeleckej tvorby a organizovaniu kultúrnych podujatí pre širokú verejnosť.

V roku 2003 boli dotácie zamerané aj na podporu sociálnych služieb a zdravotníctva. Cieľom bolo zlepšiť kvalitu života seniorov, zdravotne postihnutých osôb a detí v detských domovoch.

Okrem vyššie uvedených oblastí boli dotácie poskytnuté aj na ďalšie projekty, ktoré mali pozitívny vplyv na spoločnosť.

Druckerov zákon a postavenie cirkevných škôl

Koncom júna predložil minister školstva z Hlasu Tomáš Drucker do pripomienkového konania veľký balík zákonov. Polemiku vzbudil najmä jeho zámer meniť postavenie a financovanie cirkevných a súkromných škôl. Navrhuje, aby prijali nové pravidlá a v zásade fungovali rovnako ako štátne školy. V opačnom prípade prídu o časť financovania zo strany štátu.

V skratke sa dá povedať, že Drucker chce, aby prestali vyberať poplatky (hoci v prípade cirkevných škôl to drvivá väčšina nerobí a zhruba polovica súkromných škôl ich vyberá iba v nízkej sume), a zároveň prišiel s požiadavkou, aby sa zapojili do siete školských obvodov a obmedzila sa ich možnosť vyberať si žiakov. Tieto povinnosti v súčasnosti súkromné a cirkevné školy nemajú.

Minister Drucker od začiatku zdôrazňoval najmä slová ako „zrovnoprávnenie“ či „férové podmienky pre všetkých“ a jeho zámerom je, aby aj neštátne školy „plnili verejný záujem“.

Rôzne merania ukazujú, že cirkevné školy dosahujú v priemere o niečo lepšie výsledky ako tie štátne. Platí to pre základné aj stredné školy, pričom rozdiel vidieť najmä v matematike.

Žiaci cirkevných škôl tento rok v Testovaní 9 dosiahli v matematike v priemere takmer 63-percentnú úspešnosť. Na štátnych školách bola úspešnosť necelých 52 percent. Rozdiel je teda viac ako 11 percentuálnych bodov. V predmete slovenský jazyk a literatúra je rozdiel minimálny, iba o niečo viac ako tri percentuálne body.

Na stredných školách boli viditeľné rozdiely v oboch predmetoch. V písomnej časti maturít z matematiky dosiahli študenti cirkevných stredných škôl v priemere 51,3-percentnú úspešnosť, študenti štátnych škôl 45,4-percentnú. Rozdiel bol šesť percentuálnych bodov. V slovenčine bol rozdiel výraznejší. Cirkevné školy dosiahli takmer 67-percentnú úspešnosť, tie štátne takmer 59-percentnú.

Obnovenie a zakladanie cirkevných škôl bolo po revolúcii v roku 1989 jedným z výrazných prejavov slobody, ktorá nastala po štyridsiatich rokoch komunistického režimu. Práve na tento odkaz apelujú ich zástupcovia aj pri aktuálnej debate o Druckerovom návrhu, ktorý podľa nich túto slobodu ohrozuje.

Ešte v roku 1990 Federálne zhromaždenie schválilo zákon, ktorý to umožnil, a v školskom roku 1990/1991 už pôsobilo na Slovensku šesť cirkevných škôl (z toho dve stredné). Rozkvet cirkevného školstva mal naozaj silné tempo. V nasledujúcom školskom roku vzrástol ich počet na 37 a s príchodom nového milénia existovalo na Slovensku 161 materských, základných a stredných cirkevných škôl.

V súčasnosti ich je na Slovensku viac ako tristo, väčšinu z nich zriaďuje Rímskokatolícka cirkev, ale svoje školy má aj Evanjelická cirkev augsburského vyznania či Reformovaná kresťanská cirkev. Cirkevné školy sú u nás financované zo štátneho rozpočtu prostredníctvom normatívu na žiaka a riadia sa štátnym vzdelávacím programom rovnako ako štátne školy.

Hoci v súčasnosti majú zo zákona možnosť vyberať poplatky, analýza Útvaru hodnoty za peniaze ukázala, že až 95 percent z nich to nerobí.

Ich hlavnou výhradou sú však nové podmienky v súvislosti s obvodmi, v ktorých vidia ohrozenie, lebo by po novom museli prijímať prednostne žiakov zo spádovej oblasti a mohlo by sa stať, že by preto museli odmietnuť napríklad žiaka zo širšieho okolia, ktorý má o cirkevnú školu záujem.

Zákonu zároveň vyčítajú, že dáva do rúk príliš veľké kompetencie mestám a obciam, ktoré často nemajú k pôsobeniu cirkevných škôl ústretový prístup, a tie by tak po novom boli v područí primátorov, starostov a komunálnych poslancov.

Obava by sa dala zhrnúť takto: poslaním týchto škôl je prispievať nielen k rozvoju žiakov z vedomostnej stránky, ale aj k budovaniu ich charakteru a hodnôt na základe kresťanských princípov. A Druckerov návrh toto špeciálne poslanie po vyše tridsiatich rokoch spochybňuje.

Stúpajúci trend sekularizácie v spoločnosti otvára v debatách o budúcnosti cirkevných škôl v posledných rokoch otázku, či sa majú stať priestorom, kde sa budú stretávať viac-menej iba deti z rodín praktizujúcich kresťanskú vieru a budú ju upevňovať, alebo ostanú otvorené pre všetkých tak ako dnes, a teda budú plniť aj rolu „evanjelizačného územia“.

Všetci oslovení, s ktorými sme sa o tom rozprávali, sa jasne prikláňajú k druhému modelu, teda otvoriť väčší priestor pre deti z rodín, kde sa viera nepraktizuje. Už dnes školy, v ktorých pôsobia, takto fungujú a skúsenosti im ukazujú, že to tak dáva zmysel.

Imrišek je riaditeľom cirkevnej školy siedmy rok, predtým pôsobil v štátnom školstve. V desaťtisícovej Novej Dubnici funguje okrem cirkevnej aj jedna štátna a jedna súkromná škola. Všetky patria do jedného obvodu, ktorým je celé mesto.

Imrišek tvrdí, že nový Druckerov zákon by konkrétne jeho školu nemusel zasiahnuť výrazne, nepáči sa mu však zbytočné komplikovanie súčasného stavu a vytváranie obštrukcií pre neštátne školy.

To, že tu existujú cirkevné školy, je podľa jeho slov služba občanom, ktorí si môžu slobodne vybrať. Viazať školu primárne na obvod preto považuje za nešťastný nátlak zo strany štátu.

Imrišek priznáva, že v praxi sa môže diať, že nejaká súkromná alebo cirkevná škola z určitých dôvodov odmietne dieťa prijať. „Ale nie je to pravidlo a myslím si, že dnes sa skôr školy snažia žiakov prilákať a získať, najmä ak je v mestách viacero škôl.“

Keď sa vraciame k debate o postavení a význame cirkevných škôl, Imrišek poukazuje na to, že najmä v menších mestách je ich súčasťou komunita ľudí, ktorá sa okolo nich združuje. „U nás to platí, ľudia sa stretávajú nielen v škole, ale aj v kostole a na rôznych školských aj farských akciách. Približne polovica našich žiakov je z rodín so živou vierou, no nikoho neselektujeme. Svoj kresťanský charakter a hodnoty dávame ako ponuku.“

„Kresťanské povedomie si podľa neho veriaci žiaci môžu najlepšie upevniť práve medzi neveriacimi. „Tí môžu byť pre nich akísi ,diablovi advokáti‘, ktorí ukazujú veriacej skupine mladých, ako na tom naozaj sú a či to, čo z hodnôt evanjelia vyznávajú, je len póza alebo je za tým ukotvenie. S tým by som problém nemal,“ vraví brat Filip.

„Skôr by som dbal na výber učiteľov na cirkevné školy. Pretože ak by oni mali v hodnotovom nastavení spočítané, koľko je dva a dva, nemali by problém argumentovať ani pri citlivých témach. Neraz som totiž vnímal, ako sa učitelia vyhýbajú hodnotovej konfrontácii, lebo je to pre nich pohodlnejšie ako ísť proti istej názorovej atmosfére v triedach. Nechceli byť v očiach študentov nepopulárni.“

Prístup otvorenosti pre všetkých a evanjelizačné poslanie silno zdôrazňujú vo svojom programe školy, ktoré zriaďuje rehoľa piaristov. Pôsobia v Prievidzi, Nitre a Trenčíne.

Je podľa nich nefér, ak cirkevným školám niekto vyčíta, že neprijímajú všetky deti a niekoho vylučujú.

Otvorenosť cirkevných škôl podľa neho spôsobí, že stratia svoju identitu. Tá znamená, že škola je zameraná na to, aby hodnotovo viedla mladých ľudí, mala celostný pohľad na človeka a formovala mladých nielen z vedomostnej, ale aj z charakterovej a zo vzťahovej stránky. „Na to sú potrební veriaci učitelia a vychovávatelia, ktorí vedia toto posolstvo odovzdávať. A tiež nemožno zriediť kolektív tak, aby tam boli iba neveriaci žiaci, lebo potom sa stiera rozdiel medzi cirkevnou a štátnou školou,“ objasňuje svoj pohľad.

Ďurnek na margo plánovaných zmien pripomína odkaz zakladateľa rehole piaristov svätého Jozefa Kalazanského, ktorý v 16. storočí ako prvý otvoril v Európe bezplatné školy. „Od začiatku do nich chodili deti rôznych vierovyznaní a túto otvorenosť si zachovávame dodnes.“

tags: #ecav #nitra #cirkevný #príspevok #sadzby