Edukácia pacienta a starostlivosť o operačnú ranu

Perioperačná starostlivosť je komplexný a multidisciplinárny proces, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v zabezpečení optimálnych výsledkov a pohody pacienta počas celého chirurgického procesu. Tento článok poskytuje podrobný pohľad na ošetrovateľskú starostlivosť v kontexte operačného zákroku, od predoperačnej prípravy až po pooperačnú rekonvalescenciu, s osobitným zameraním na potreby rôznych vekových skupín a špecifických zdravotných stavov.

Úvod do perioperačnej starostlivosti

Perioperačná starostlivosť zahŕňa tri hlavné fázy: predoperačnú, intraoperačnú (počas operácie) a pooperačnú starostlivosť. Cieľom je minimalizovať riziká, optimalizovať zdravotný stav pacienta a podporiť jeho rýchle a bezproblémové uzdravenie. Dôležitou súčasťou je aj edukácia pacienta a jeho rodiny, aby sa aktívne zapojili do procesu liečby a rekonvalescencie. Práve 15. február je venovaný tejto špeciálnej ošetrovateľskej starostlivosti.

Predoperačná starostlivosť: Príprava na operáciu

Predoperačná starostlivosť sa začína rozhodnutím o operačnom zákroku a končí sa transportom pacienta na operačnú sálu. Dôležitou súčasťou je komplexné posúdenie zdravotného stavu pacienta, identifikácia potenciálnych rizík a optimalizácia jeho fyzickej a psychickej kondície.

Komunikácia a informovanosť

Komunikácia a informovanosť sú kľúčové pre zníženie úzkosti a strachu u pacientov, najmä u detí. Informácie by mali byť podávané včas, jednoducho a zrozumiteľne, s ohľadom na vek a kognitívne schopnosti pacienta. Dôležité je povzbudzovať pacienta, aby kládol otázky a vyjadroval svoje obavy. Vhodné je využívať vizuálne pomôcky, ako sú obrázky, fotografie alebo špeciálne bábky.

• Načasovanie: Informácie by mali byť podávané s dostatočným predstihom, ideálne 3 - 4 dni, maximálne dva týždne pred operáciou.
• Jazyk: Vysvetľovanie by malo byť jednoduché, zrozumiteľné a primerané veku dieťaťa, bez zbytočných detailov, ktoré by mohli zvýšiť jeho úzkosť.
• Otvorenosť a úprimnosť: Dôležité je hovoriť o tom, čo sa s dieťaťom deje, vrátane starostlivosti, ktorú dostáva, a úprimne odpovedať na jeho otázky.
• Podpora kladenia otázok: Povzbudzujte dieťa, aby kládlo otázky ohľadom svojho stavu a obáv.

Psychologická podpora

Psychologická podpora je zameraná na zníženie stresu a úzkosti u pacienta a jeho rodiny.

Prečítajte si tiež: Informovanosť seniorov o koronavíruse

• Uistenie a povzbudenie: Uistite dieťa, že rodičia aj personál sú tu pre neho, aby ho podporili a ochránili.
• Prítomnosť blízkej osoby: Ak je to možné, umožnite prítomnosť rodiča na operačnej sále počas úvodu do celkovej anestézie.
• Emocionálna podpora: Ak dieťa hovorí o tom, ako sa cíti, môže plakať, môže mať strach - je to normálne a v každom prípade ho treba podporovať.
• Rešpektovanie súkromia: Zabezpečte rešpektovanie súkromia dieťaťa, napr. prítomnosťou pri vyšetreniach a procedúrach.

Fyzická príprava

Fyzická príprava zahŕňa absolvovanie potrebných predoperačných vyšetrení, informovanie o liekoch, hygienu a dodržiavanie pokynov o nejedeni a nepiti.

• Predoperačné vyšetrenia: Absolvovanie potrebných predoperačných vyšetrení (interné, anestéziologické, odbery krvi).
• Informovanie o liekoch: Užívanie pravidelných ranných liekov ráno o 6:00 hod. v deň operácie.
• Hygiena: Osprchovanie sa v deň operačného výkonu.
• Nalačno: Dodržiavanie pokynov o nejedeni a nepiti od polnoci pred operačným výkonom.

V deň operácie pred prevozom na operačnú sálu je oholené pacientovi operačné pole v odpovedajúcom rozsahu za použitia šetrných strihacích strojčekov. Nasleduje vysprchovanie sa dezinfekčným mydlom alebo penou. Zo skúsenosti odporúčame zvoliť v intímnych miestach a vo vlasatej časti hlavy a tváre dezinfekčnú penu. Je totiž šetrnejšia k ošetreniu týchto oblastí. Je tiež dobre tolerovaná alergikmi. V priebehu sprchovania sa zameriate na operovanú oblasť. Po opláchnutí sa vodou nanesiete dezinfekčné mydlo (penu) a toto antimikrobiálne umývanie vykonávate jednu minútu. Celý proces opakujete dvakrát. Dôraz kladiete na operovanú oblasť. Po osprchovaní sa osušíte jemným prikladaním uteráku, nie trením. Dôvodom je, že v hlbokých vrstvách kože sú prítomné baktérie (staphylococus epidermidis), ktoré by sa trením kože vyplavili na jej povrch.

V deň operácie nie je vykonávaný preväz rany, pokiaľ to nevyžaduje pooperačný priebeh. Prvý alebo druhý deň po zákroku urobí preväz rany lekár. Zhodnotí postup hojenia a odporučí ďalšiu starostlivosť. V domácej starostlivosti je nevyhnutne nutné dodržovať antiseptické postupy. Vysprchujeme sa za použitia dezinfekčného mydla (peny) po dobu jednej minúty. Pri otieraní sa v oblasti operačnej rany postupujeme tak, že uterák jemne prikladáme.

Na VIII. Medzinárodnom kongrese nemocničnej hygieny v Brne, bola prezentovaná štúdia z Berlína. Zaoberala sa používaním dezinfekčného mydla v predoperačnej príprave pacienta. Antiseptická hygiena tela za použitia dezinfekčného mydla (peny), znižuje množstvo mikrobiálnych kolónií až o 9%.

Intraoperačná starostlivosť: Počas operačného zákroku

Intraoperačná starostlivosť zahŕňa obdobie počas samotného operačného zákroku. Dôležité je monitorovanie vitálnych funkcií, zabezpečenie bezpečnosti pacienta a asistovanie chirurgickému tímu.

Prečítajte si tiež: Vzdelávanie starších dospelých

• Prítomnosť rodiča pri úvode do anestézie: Ak je to možné, prítomnosť rodiča na operačnej sále počas úvodu do celkovej anestézie.
• Monitorovanie vitálnych funkcií: Kontinuálne monitorovanie fyziologických funkcií.
• Zabezpečenie bezpečnosti: Zaistenie bezpečnosti dieťaťa počas celého zákroku.

Pooperačná starostlivosť: Obdobie rekonvalescencie

Pooperačná starostlivosť je zameraná na monitorovanie zdravotného stavu, tlmenie bolesti, prevenciu komplikácií a podporu návratu k bežným aktivitám.

Monitorovanie zdravotného stavu

Pravidelné monitorovanie vitálnych funkcií, hodnotenie bolesti a sledovanie stavu vedomia sú kľúčové pre včasné rozpoznanie a riešenie potenciálnych komplikácií.

• Sledovanie vitálnych funkcií: Pravidelné monitorovanie vitálnych funkcií (pulz, tlak krvi, dýchanie, teplota) každú ½ až 1 h, individuálne podľa stavu dieťaťa.
• Hodnotenie bolesti: Pravidelné hodnotenie bolesti pomocou vhodných nástrojov (napr. hodnotenia bolesti pomocou tváričiek pre mladšie deti, sebahodnotenie pre staršie deti, observačné škály).
• Sledovanie stavu vedomia: Hodnotenie stavu vedomia, dieťa môže byť unavené, zmätené a podráždené aj niekoľko hodín po operácii, čo je spôsobené doznievaním účinkov anestézie.

Tlmenie bolesti

Efektívne tlmenie bolesti je dôležité pre pohodu pacienta a urýchlenie rekonvalescencie.

• Farmakologické intervencie: Podávanie analgetík podľa ordinácie lekára a v závislosti od intenzity bolesti.
• Nefarmakologické intervencie: Využívanie nefarmakologických metód tlmenia bolesti, ako sú rozptýlenie, fyzikálna liečba, akupresúra, psychologický prístup k dieťaťu.

Prevencia komplikácií

Prevencia komplikácií zahŕňa starostlivosť o dýchanie, obličky, trávenie, ranu, polohovanie a hygienickú starostlivosť.

• Dýchanie: Zabezpečenie ľahšej pľúcnej ventilácie, pravidelná zmena polohy zaisťuje expanziu všetkých častí pľúc.
• Obličky: Sledovanie močenia, dieťa by sa malo vymočiť cca 6 - 8 h po operačnom výkone.
• Trávenie: Sledovanie funkcie čriev, posudzovanie distenzie brucha.
• Starostlivosť o ranu: Pravidelné preväzy operačnej rany za aseptických podmienok.
• Polohovanie: Pravidelná zmena polohy je dôležitá v prevencii dekubitov a intertriga.
• Hygienická starostlivosť: Zabezpečenie hygienickej starostlivosti o ústnu dutinu a celkovú hygienu.

Pokiaľ boli dodržané všetky zásady asepsie ako zdravotníckym zariadením, tak aj v následnej domácej starostlivosti, hojí sa operačná rana primárne.

Prečítajte si tiež: Význam vzdelávania seniorov

Výživa

Postupné zavádzanie stravy po operácii a dodržiavanie šetriacej diéty sú dôležité pre prevenciu zaťaženia tráviaceho traktu.

• Postupné zavádzanie stravy: Postupné zavádzanie stravy po operácii, aby sa predišlo zaťažovaniu tráviaceho traktu.
• Šetriaca diéta: Dodržiavanie šetriacej diéty, ktorá nezaťažuje tráviaci trakt.

Ošetrovateľská starostlivosť v oftalmológii

Ošetrovateľská starostlivosť v oftalmológii má svoje špecifiká, najmä v kontexte starnutia populácie a nárastu očných ochorení. Sestry zohrávajú kľúčovú úlohu v prevencii, diagnostike, liečbe a edukácii pacientov s poruchami zraku.

Špecifiká starostlivosti o seniorov s očnými ochoreniami

Pre seniorsky vek je charakteristický výskyt viacerých ochorení naraz, k jedným z nich patria choroby očí. Medzi najčastejšie očné choroby, ktoré postihujú predovšetkým staršiu populáciu patrí: sivý zákal (katarakta), vekom podmienená degenerácia makuly (VPDM), diabetická retinopatia (DR), zelený zákal (glaukóm), cievne choroby sietnice, syndróm ,,suchého oka“, presbyopia a bazocelulárny karcinóm viečok.

Poruchy zraku sú u starších ľudí závažné, pretože zhoršujú aktívny život a schopnosť postarať sa o seba. Pri poruche zraku senior stráca schopnosť orientácie, poznávania okolitého sveta.

Úloha sestry v oftalmológii

Ošetrovateľské intervencie sú zamerané na základnú a špecializovanú starostlivosť, edukáciu a poradenstvo. Súčasťou je aj uspokojovanie bio-psycho-sociálno-spirituálnych potrieb pacienta s ohľadom na rozsah jeho postihnutia a vyšší vek. Veľmi dôležité je aj posúdenie zdravotného stavu a zraku pacienta. Sestra je dôležitou osobou pre skríning problémov so zrakom.

Edukácia pacientov v oftalmológii

U sestier pracujúcich v oftalmológii sa v dnešnej dobe dostáva čoraz častejšie do popredia aj rola sestry - edukátorky. Táto rola úzko súvisí aj s poskytovaním informácií z oblasti sociálneho poradenstva a sociálnej rehabilitácie.

V rámci edukácie seniorov je nutné zvoliť aj odlišné formy vzdelávania ako u mladších vekových skupín. Proces učenia starších ľudí najviac sťažuje rýchla prezentácia učiva, preto je potrebné používať rôzne didaktické pomôcky, tabuľu, obrázky tézy a stručné prehľady napísané väčším písmom. Všetky informácie poskytujeme postupne a v takom rozsahu, aby bol senior schopný im porozumieť.

Jednodňová chirurgia: Špecifický prístup k starostlivosti

Operačné výkony realizované v rámci jednodňovej očnej chirurgickej predstavujú nielen pre pacienta, ale i pre spoločnosť množstvo výhod. ,,Základným princípom v jednodňovej chirurgii je minimalizovať pobyt pacienta v zdravotníckom zariadení a pooperačnú starostlivosť a rekonvalescenciu presunúť do domáceho prostredia“. To samozrejme kladie vyššie nároky na predoperačnú prípravu a dôslednú pooperačnú starostlivosť. Táto by mala byť realizovaná lekárom a sestrou v spolupráci s pacientom a s jeho rodinnými príslušníkmi.

Edukácia pacienta v jednodňovej chirurgii

V rámci jednodňovej chirurgie je dôležitá edukácia pacienta o:

• Informácie o bezprostrednom pooperačnom režime.
• Dodržiavanie šetriaceho režimu: nepredkláňať sa, nedvíhať ťažké bremená, spať na strane neoperovaného oka, spontánne sa vyprázdňovať, prevencia zápchy, vyvarovať sa prašnému prostrediu, nosiť slnečné okuliare…
• Poskytnutie telefónneho kontaktu na lekára v prípade akútnej potreby konzultácie.

Starostlivosť o pacienta v domácom prostredí

Starostlivosť o chorého pacienta v domácom prostredí je rozdielna podľa toho, v akom veku o pacienta ide a z akého dôvodu domácu starostlivosť potrebuje. Po prepustení pacienta nastupuje domáca starostlivosť za spoluúčasti rodiny. Situácia sa stáva pre rodinu náročnejšia nielen vecne ale aj emocionálne.

Získať v týchto prípadoch krátkodobú pomoc mimo rodiny je však mimoriadne náročné - administratívne aj kapacitne a bez finančného príspevku rodiny je to prakticky nemožné. Riešením je požiadať o pomoc prípadne ADOS (Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti), a to v mieste pobytu pacienta alebo dohodnúť sa s kvalifikovanou zdravotnou sestrou ošetrovateľkou aj za cenu plnej úhrady zo strany rodiny.

Riešením a skutočnou pomocou pre rodinu je získať pomoc profesionálov. Ideálnym stavom je, keď má pacient v lekárskej alebo sesterskej prepúšťacej správe priamo uvedené odporúčanie na pokračovanie v starostlivosti prostredníctvom ADOS. Napriek tomu, že sa ľudia v týchto zložitých situáciách častokrát nevedia orientovať, prípadne sa stretávajú s neochotou a bezmocnosťou, netreba to vzdať.

Predoperačná starostlivosť o chirurgických pacientov

Predoperačná starostlivosť o chirurgických pacientov je komplexný proces, ktorý zahŕňa prípravu pacienta na operáciu z fyzickej aj psychickej stránky. Cieľom je minimalizovať riziká spojené s operáciou a zabezpečiť optimálne zotavenie pacienta. Kvalitné poskytovanie zdravotníckych služieb neznamená iba špičkové prístrojové a materiálno-technické vybavenie jednotlivých pracovísk, ale pacient určite očakáva aj druhú stránku starostlivosti, a to ľudský prístup zdravotníckych pracovníkov a uspokojovanie psychických potrieb.

Predoperačné vyšetrenie a konzultácie

Ako prvé v rámci predoperačnej prípravy by mal mať pacient vyhotovené dôkladné predoperačné vyšetrenie obvodným lekárom, prípadne internistom. Toto vyšetrenie má za cieľ zhodnotiť celkový zdravotný stav pacienta a odhaliť prípadné riziká, ktoré by mohli ovplyvniť priebeh operácie. Ak to zdravotný stav pacienta vyžaduje, tak doplniť kardiologické, diabetologické, neurologické a nefrologické vyšetrenie.

Úprava chronickej medikácie

Z chronickej medikácie je potrebné vysadiť lieky na riedenie krvi a previesť pacienta na LMWH (nízkomolekulárny heparín). Podobný postup platí aj pri užívaní perorálnych antidiabetík. Minimálne 48 hodín pred operačným výkonom je vhodné pacienta previesť na aplikáciu inzulínových preparátov.

Príprava v deň operácie

Ráno v deň operácie zabezpečiť periférny žilový vstup a vyšetriť základné fyziologické funkcie (tlak krvi, pulz, telesná teplota). Pred prevozom pacienta na operačnú sálu je nevyhnutné vyhotoviť jeho osobnú identifikáciu a prezliecť pacienta do jednodielneho oblečenia. Na operačnú sálu berie pacient celú svoju zdravotnú dokumentáciu vrátane RTG, USG, CT, angiografii či iných vyhotovených vyšetrení.

Psychologická príprava pacienta

Sestry z chirurgickej ambulantnej a ústavnej starostlivosti musia v prístupe k pacientovi v perioperačnom období uplatňovať aj oblasť eliminácie stresogénnych faktorov, ktoré môžu u pacienta determinovať vznik záťažovej situácie s negatívnymi dôsledkami najmä na priebeh pooperačného obdobia s rizikom vzniku pooperačných komplikácií. Dôsledné uplatňovanie metódy ošetrovateľského procesu v praxi na chirurgických pracoviskách, aby táto metóda nebola len formálnou záležitosťou, ktorej sa sestry venujú iba z povinnosti a často je pre nich iba záťažou bez efektu v prospech pacienta, ale aby ju chápali ako metódu, ktorá má prispieť k individualizovanej ošetrovateľskej starostlivosti s ohľadom na potreby konkrétneho pacienta (biologické, psychické, sociálne, spirituálne). Samé sestry sa musia podieľať na zdokonalení a zjednodušení ošetrovateľskej dokumentácie prispôsobenej špecifikám pracoviska, ktorá prispeje ku skvalitneniu ošetrovateľskej starostlivosti a zároveň bude spĺňať všetky praktické aspekty efektívnosti pre sestry (redukcia času na vykonávanie administratívnych činností).

Dokumentácia by mala obsahovať aj formulár pre dôsledné posúdenie pacienta z hľadiska prežívania stresu, resp. prítomnosti stresogénnych faktorov. V posudzovaní tejto oblasti by mali sestry využívať okrem anamnestického rozhovoru (stresogénne faktory u pacienta) aj pozorovanie pacienta (správanie pacienta) a fyzikálne vyšetrenie (zmeny vitálnych funkcií, farba kože a podobne), ktoré sestra uplatňuje nielen pri príjme pacienta na oddelenie, ale aj počas celého obdobia hospitalizácie. Dôkladné posúdenie pacienta musí vyústiť do zodpovedného stanovenia ošetrovateľskej diagnózy, resp. diagnóz a je vhodné, keď je na pracovisku pre sestry k dispozícii aj zoznam ošetrovateľských diagnóz, ktoré môžu byť stanovené u pacienta prežívajúceho stres alebo s jeho rizikom. Posudzovanie pacienta však nekončí jeho prijatím na oddelenie, ale musí ísť o nepretržitý proces počas celého obdobia hospitalizácie, aby bolo možné mapovať psychické reakcie na meniaci sa zdravotný stav pacienta. Oblasti eliminácie stresogénnych faktorov by sa mali sestry venovať od prijatia pacienta na lôžkové chirurgické oddelenie až po jeho prepustenie do domácej starostlivosti. Prvý dojem je nesmierne dôležitý a od neho môže závisieť správanie a spolupráca pacienta počas celého obdobia hospitalizácie. Sestry by mali pamätať na svoje predstavenie sa novoprijatému pacientovi spojené s vhodným prístupom.

Pacient nemusí vedieť identifikovať sestru, ktorá ho bude ošetrovať, na základe typu pracovného odevu, lebo v súčasnosti tento nie je už výhradne iba „modrobiely“. Vystúpenie z anonymity pomáha otvorenej komunikácii sestra - pacient a vytváraniu ovzdušia dôvery a istoty, čo má pozitívny vplyv na psychické prežívanie pacienta v perioperačnom období. Ošetrovateľskú starostlivosť nie je možné chirurgickému pacientovi poskytovať bez holistického prístupu, ktorý má dôležité miesto aj pri eliminácii stresogénnych faktorov. Pacient je ovplyvňovaný nielen prejavmi ochorenia alebo úrazu, ale aj operačným výkonom ako súčasťou liečby. Pritom treba pamätať na to, že sa nemení len oblasť jeho biologických potrieb, ale aj potrieb psychických, sociokultúrnych a spirituálnych. To, či bude mať perioperačná ošetrovateľská starostlivosť iba podporný, alebo čiastočne či úplne kompenzujúci charakter, je v plnej miere závislé od somatického a psychického stavu pacienta, ktorý sestry monitorujú počas celého obdobia poskytovania starostlivosti. Pritom sestry musia zohľadňovať závažnosť zdravotného stavu pacienta, okolnosti vzniku ochorenia a indikácie operačného výkonu, sociálnu situáciu a roly pacienta (napr. dojčiaca matka, matka postihnutého dieťaťa odkázaného na jej starostlivosť, dcéra alebo syn bezvládneho rodiča, živiteľ rodiny a podobne).

Dôležitým aspektom pre elimináciu stresogénnych faktorov a ich dôsledkov v ambulantnej aj ústavnej chirurgickej starostlivosti je zohľadňovanie veku, typológie pacienta a jeho kultúrnych špecifík. Vekové hľadisko môže mať vplyv na typ stresogénnych faktorov aj rôznorodosť reakcií na ne. Iný je potom prístup sestier a ostatných členov zdravotníckeho tímu k detskému pacientovi v rozličnom vekovom období (dojča, batoľa, dieťa predškolského veku, adolescent atď.), k pacientovi v mladšom alebo strednom dospelom veku a k seniorovi. Ošetrovateľská starostlivosť o chirurgického pacienta často nie je možná bez spolupráce s jeho podpornými osobami, a to nielen pri uspokojovaní psychosociálnych potrieb, ale aj pri ich nevyhnutnej participácii na starostlivosti o pacienta príbuzného po ukončení hospitalizácie alebo pri ambulantnej liečbe. Pre zlepšenie uspokojovania psychosociálnych potrieb je nevyhnutné zdôrazniť ústretovosť pri umožnení návštev príbuzných pacienta na lôžkovom chirurgickom oddelení, čo je jedným z práv pacienta. Sú situácie, keď to prevádzka oddelenia a zdravotný stav pacienta neumožňuje (napr. JIS), o to viac však treba využívať iné spôsoby komunikácie pacient - rodina (napr. telefonický kontakt príbuzného priamo s pacientom, sprostredkovanie správy od príbuzných zdravotníckym pracovníkom a podobne). Samozrejmou súčasťou ošetrovateľskej starostlivosti o chirurgického pacienta, tak na lôžkovom oddelení, ako aj v ambulancii, má byť efektívna komunikácia vrátane psychoterapeutického prístupu. Vedenie podporného rozhovoru je nevyhnutné predovšetkým pred a počas rôznych bolestivých procedúr (napr. vyšetrenia, preväzy atď.), pred a po operačnom výkone, najmä pri radikálnych a mutilujúcich operáciách. Efektívna komunikácia nemá byť realizovaná iba v prístupe k ambulantnému či hospitalizovanému pacientovi, ale aj k jeho podporným osobám. Osobitnou oblasťou komunikácie s chirurgickým pacientom je odovzdávanie negatívnych správ (napr. výsledok histologického vyšetrenia verifikujúci prítomnosť onkologického ochorenia). Odovzdávanie takéhoto typu informácií patrí do kompetencií lekára. Zlé správy by mali byť pacientovi sprostredkované postupne a s ohľadom na typológiu pacienta, aby sme predchádzali jeho traumatizácii. Sestry majú dôležité postavenie v práci s pacientom po tom, čo mu bola negatívna správa oznámená. V tejto fáze starostlivosti musia sestry uplatňovať vhodný prístup a komunikačné zručnosti, ako aj pozorovacie schopnosti zamerané na odhaľovanie zmien v správaní pacienta a vytváranie priestoru pre interpretáciu jeho emócií.

Nesporne pozitívny vplyv na elimináciu stresogénnych faktorov má aj edukácia chirurgického pacienta. Dôkladne edukovaný pacient lepšie spolupracuje pri perioperačnej starostlivosti v ambulantnom alebo ústavnom zdravotníckom zariadení, a aj sám aktívne predchádza pooperačným komplikáciám. Tiež sa lepšie adaptuje na prechodné alebo trvalé obdobie zmenenej životnej situácie. Sestry by mali využívať okrem metód hovoreného slova aj metódy tlačeného slova a metódy názorných prostriedkov, ako aj rôzne alternatívne spôsoby edukácie. Slovo ako edukačný prostriedok je vhodné doplniť o informácie v písomnej podobe (edukačný leták), aby sa pacient k dôležitým informáciám mohol kedykoľvek vrátiť (aj v domácom prostredí). Na tvorbe písomných edukačných materiálov by sa mali podieľať aj sestry, ktoré najlepšie vedia, aké informácie je nevyhnutné pacientom sprostredkovať. Sestry by nemali zabúdať ani na názornú ukážku, keď je v edukácii nevyhnutná alebo žiaduca, nakoľko prispieva k lepšej fixácii vedomostí a zručností pacienta. K edukácii nevyhnutne patrí aj jej dokumentovanie, aby bola zabezpečená kontinuita edukačných aktivít uskutočňovaných u pacienta. Vhodné edukačné prostredie pomáha nielen efektívnosti edukácie, ale prispieva aj k eliminácii stresogénnych faktorov. Treba zdôrazniť aj fakt, že edukácia samotná môže byť pre pacienta ďalším stresogénnym faktorom, čomu treba predchádzať dodržiavaním zásad efektívnej edukácie. Pre zefektívnenie edukácie odporúčame vypracovanie a dodržiavanie štandardov edukácie a vytváranie edukačných listov pre sestru aj pacienta.

Sestra (ako aj ošetrujúci lekár) nemusí pôsobiť ako jediný informačný zdroj pacienta, ale je vhodné, a často aj nevyhnutné, odporučiť pacientovi ďalšie informačné zdroje ako sú informačné letáky, brožúry a v súčasnosti aj internet. Internet môže byť zdrojom užitočných informácií pre chirurgických pacientov všetkých vekových kategórií (seniorov nevynímajúc) pri splnení základných podmienok, a to počítačová, resp. informačná gramotnosť a technická vybavenosť s prístupom na internet. Treba však zdôrazniť nevyhnutnosť selekcie informácií, aby všetko, čo sa pacienti dozvedia prostredníctvom internetových stránok, nepovažovali za bezchybné a univerzálne použiteľné. Pacienti si môžu na internete vyhľadať informácie napr. o životospráve pri rôznych chirurgických ochoreniach alebo v ich prevencii, o predoperačnej príprave a pooperačnej starostlivosti, o rôznych chirurgických pracoviskách (slobodná voľba zdravotníckeho zariadenia). Mnohé zdravotnícke zariadenia ponúkajú na svojich internetových portáloch dôležité informácie aj pre chirurgických pacientov (napr. osobné veci potrebné počas hospitalizácie, predoperačná príprava a podobne). Internet je cenným zdrojom informácií aj pri vyhľadávaní kontaktu alebo konkrétnych údajov o svojpomocnej skupine, ktorú im sestry odporučia v rámci edukácie. Pri vypracovaní, prípadne pri výbere už vypracovaných informačných materiálov pre pacientov platí tiež zásada starostlivého výberu vhodného letáka alebo brožúry pre daného pacienta z rôznych hľadísk (vek, zdravotný a psychický stav, sociokultúrne špecifiká a podobne). Sestry z chirurgických pracovísk, kde sú často liečení a ošetrovaní pacienti iných národností, by mali pamätať na dôležitosť vypracovania informačných materiálov aj v cudzích jazykoch.

Zabezpečenie súkromia a bezpečnosti pacienta

V ošetrovateľskej starostlivosti chirurgického pacienta nesmie chýbať dôraz na súkromie a bezpečnosť pacienta. Chirurgické ochorenie alebo úraz navyše často s indikáciou operačnej terapie je zásahom do najintímnejšej sféry človeka. S týmto je nevyhnutne spojená potreba zabezpečenia súkromia pre pacienta tak v ambulantnej, ako aj v ústavnej starostlivosti, a to na izbe pacienta, vo vyšetrovni či preväzovní, na operačnej sále, JIS a inde. Podceňovaná nesmie byť ani bezpečnosť pacienta, ktorý môže byť oslabený samotným ochorením či úrazom, ovplyvňovaný účinkom anestetík alebo iných liekov. Tiež môže mať zmenené správanie vzhľadom na prejavy ochorenia (napr. neznesiteľná bolesť) alebo závažnosť zdravotného stavu. Nielen s bezpečnosťou pacienta, ale aj s oblasťou eliminácie stresogénnych faktorov úzko súvisí aj úprava prostredia a prevádzky chirurgických pracovísk. Sestry často nemajú možnosti selekcie pacientov na izby pokiaľ ide o ich zdravotný alebo psychický stav, ale majú široké možnosti zabezpečenia pohodlia pacienta, ako aj úpravy jeho bezprostredného okolia. Pacienti v akútnom, kritickom alebo bezprostrednom pooperačnom stave sú umiestnení na jednotku intenzívnej starostlivosti. Ani tu sestry nesmú podceňovať vplyv prostredia a prevádzky na psychiku pacienta (početné prístrojové vybavenie), znásobený obavami pacienta o ich zdravotný stav a fungovanie v ďalšom živote.

#

tags: #edukácia #pacienta #starostlivosť #o #operačnú #ranu