Ochrana egrešov a ríbezlí pred chorobami a škodcami

Egreše a ríbezle sú obľúbené ovocné kry, ktoré však môžu byť napádané rôznymi chorobami a škodcami. Úspešná ochrana si vyžaduje pravidelnú kontrolu rastlín, správnu identifikáciu problému a včasný zásah. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o najčastejších chorobách a škodcoch egrešov a ríbezlí, ako aj o možnostiach ochrany s dôrazom na prevenciu a ekologické metódy.

Škodcovia ríbezlí a egrešov

Medzi najrozšírenejších škodcov ríbezlí a egrešov patria vošky, vlnovník ríbezľový, podobník tipuľovitý, piliarka ríbezľová, piadivka egrešová, byľomor ríbezľový, puklica slivková, štítnička nebezpečná, roztočec chmeľový, roztoč ríbezľový, roztočík jahodový a nosánik vajcovitý.

Vošky

Vošky sú bežným škodcom, ktorý sa vyskytuje na ríbezliach a egrešoch. Na červených ríbezliach sa najčastejšie vyskytuje voška ríbezľová (Cryptomyzus ribis), na čiernych ríbezliach voška šalátová (Hyperomyzus lactucae) a na egrešoch voška egrešová (Aphidula grossulariae). Všetky tri druhy vošiek prezimujú vo forme vajíčok uložených v úžľabí pukov ríbezlí alebo egrešov.

Spôsob života a škodlivosť:

Voška ríbezľová a voška šalátová sú dvojhostiteľské. To znamená, že prezimujú na ríbezliach, na ktorých sa vyvinú 3 pokolenia. V treťom pokolení (spravidla koncom mája) sa objavia krídlaté jedince, ktoré preletujú v prípade vošky ríbezľovej na rôzne byliny z čeľade hluchavkovitých, v prípade vošky šalátovej na mlieč. Na jeseň sa oplodnené samičky vracajú z týchto bylinných hostiteľov späť na ríbezle a nakladú prezimujúce vajíčka. Kolónie vošky egrešovej sa udržujú celý rok na tých rastlinách, kde vajíčka prezimovali, alebo preletujú na ďalšie kry egreša. S obľubou napádajú aj vrcholy výhonkov meruzalky, používanej ako podpník pre stromčekové ríbezle a egreše.

Škodlivosť vošiek sa neprejavuje iba v priamom cicaní rastlinných štiav a v znečisťovaní listov medovicou, ktorá je živnou pôdou pre rôzne černe, ale i v prenose vírusových ochorení ríbezlí a egrešov. Preto proti nim musíme zasiahnuť neúprosne a včas.

Prečítajte si tiež: Margarétka na kmienku

Príznaky napadnutia:

Skoro na jar možno pozorovať nápadné červenofialové až žlté pľuzgiere na vrchnej strane listov predovšetkým červených odrôd ríbezlí. Je to vonkajší prejav poškodenia. Vošky na ríbezliach prezimujú v štádiu vajíčok, z ktorých sa v apríli liahnu larvy. Tie dospievajú na bezkrídle samičky. Bezkrídla živorodá samička je žltej, žltozelenej alebo oranžovej farby so štíhlym 1,2 - 1,8 mm dlhým telom. Rovnako ako aj ostatné štádiá vošiek cicia na spodnej strane listov. Listy napadnuté voškou egrešovou sa deformujú a vytvárajú zhluky na vrcholových výhonkoch, ktoré sa tiež deformujú. Najväčšie škody môže spôsobiť na výhonkoch meruzalky, ktoré sa v mnohých prípadoch nemôžu použiť na štepenie. Vplyvom cicania, ako aj vylúčenými slinami rastlinné pletivo dráždia, reakciou pletiva listov je produkcia zvýšeného počtu buniek a nakoniec zdurenie a zafarbenie listov. V dutinkách zdureného pletiva sa usadzujú kolónie vošiek, ktoré tu žijú až do neskorého leta. Tu sa vyvíjajú aj okrídlené samičky, veľmi podobné bezkrídlym samičkám, ktoré odlietajú na sekundárne hostiteľské rastliny (hluchavka, čistec), kde sa rozmnožujú. Na jeseň sa vracajú na ríbezle, kde vznikajú pohlavné formy. Dospelé oplodnené samičky kladú vajíčka na ríbezle až k púčikom, kde vajíčka prezimujú.

Ochrana:

Najdôležitejším zásahom proti voškám je zimný postrek rastlín osídlených vajíčkami vošiek. V prípade vošky ríbezľovej a šalátovej dôkladne vykonaný zimný postrek úplne vylúči možnosť napadnutia týmito druhmi vošiek v nasledujúcom vegetačnom období. Voška egrešová nám však môže naletieť kedykoľvek počas vegetácie zo susedných záhrad, kde zimný postrek neurobili. V takom prípade musíme zasiahnuť čo najskôr po zistení príznakov napadnutia, ktoré sú dosť nápadné a jednoznačné.

V prípade napadnutia ríbezlí voškami ochrana spočíva buď v odstránení silno napadnutých vetví, čím sa zníži následný výskyt vošiek alebo v použití insekticídov, ako Calypso 480 SC, Karate Zeon 5 CS, Mospilan 20 SP, Neudosan, Pirimor 50 WG, Spruzit-Flussig a Vektafid A.

Vlnovník ríbezľový

Zákerným a nebezpečným škodcom ríbezlí je roztoč vlnovník ríbezľový (Eriophyes ribis), ktorý spôsobuje zdurenie pukov hlavne čiernych, ale i červených kultivarov ríbezlí, pripadne i egrešov. Napadnuté puky sú v porovnaní so zdravými zväčšené a majú nápadný guľovitý tvar. Roztoč v nich prezimuje a opúšťa ich až po vypučaní za teplých a slnečných dní. Z napadnutých pukov spravidla nevyrastú výhonky či súkvetia, pretože krátko po vypučaní zasýchajú.

Príznaky napadnutia:

Na rastlinách vznikajú veľké (až 1,5 cm v priemere), zdurelé a guľovité púčiky (hálky), ktoré na jar nepúčia, ale hnednú, zasychajú a opadávajú. Tento príznak je typický pre ríbezle čierne, ale aj červené a biele. Vtedy ale nedochádza k zdureniu púčikov, ale púčiky buď rašia oneskorene alebo nevyrašia vôbec. V oboch prípadoch sa u napadnutých rastlín postupne znižuje výnos vplyvom redukcie počtu zdravých púčikov. Škodlivosť roztoča ríbezľového zvyšuje skutočnosť, že je prenášačom nebezpečného vírusového zvratu čiernych ríbezlí.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o ružu na kmienku

Ochrana:

Proti roztočovi ríbezľovému tesne pred kvitnutím a po odkvitnutí ríbezlí môžeme použiť Diazinon 60 EC, alebo Basudin 60 EC. Prípadné ďalšie postreky vykonáme v 10-dňových intervaloch, pričom pri neskorších postrekoch dbáme na dodržanie 14-dňovej hygienickej ochrannej lehoty uvedených prípravkov. Podľa možností vždy striekame za teplého a slnečného počasia.

Podobník tipuľovitý

Nenápadným, ale nie bezvýznamným škodcom ríbezlí je aj podobník tipuľovitý (Aegeria tipuliformis), ktorého húsenica vyžiera dreň dvoj až trojročných konárikov ríbezlí a môže spôsobiť ich postupné, alebo náhle odumieranie.

Spôsob života a škodlivosť:

Do roka má jedno pokolenia a prezimuje v štádiu staršej, ale ešte nie dospelej húsenice vo vyžratých chodbičkách. Na jar sa kuklí. Motýle sa liahnu približne od polovice júna, ale lietať môžu až do konca augusta.

Ochrana:

Vzhľadom na dlhé obdobie rojenia motýľov je chemická ochrana, ktorá by mala byť zameraná práve proti motýľom dosť problematická, lebo spadá do obdobia dozrievania ríbezlí. Z hygienických dôvodov preto chemické ošetrovanie výsadieb v čase dozrievania ovocia musíme vynechať. Striekať by sme mohli až po zbere úrody, no v tom čase je už dosť vajíčok nakladených a z nich sa už v mnohých prípadoch vyliahli aj húseničky, ktoré sa vžierajú do výhonkov. Preto ťažiskom boja bude odstraňovanie napadnutých výhonkov počas jarného rezu ríbezlí. Ak nájdeme konárik s vyžratým stredom, skracujeme ho dovtedy, kým nenarazíme na zdravú časť. Odrezané kúsky spálime, pretože v nich sa nachádzajú zimujúce húsenice.

Piliarka ríbezľová a piadivka egrešová

Menej častým škodcom ríbezlí a egrešov je piliarka ríbezľová (Pteronidea ribesii) a piadivka egrešová (Abraxas grussulariata). Larvy oboch škodcov ožierajú listy ríbezlí a egrešov, niekedy môžu spôsobiť aj holožery hlavne v mladých výsadbách.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Ochrana:

Proti nim chemicky zasahujeme iba výnimočne. Aj tu môžeme použiť Diazinon, alebo Basudin, ale iba proti mladým larvám.

Byľomor ríbezľový

V posledných rokoch sa na čiernych ríbezliach čoraz častejšie stretávame s byľomorom ríbezľovým (Dasyneura tetensi), ktorého oranžové beznohé a bezhlavé larvy spôsobujú výrazné deformácie listov na vrcholoch výhonkov.

Spôsob života a škodlivosť:

Do roka máva 2 až 3 pokolenia a prezimuje v štádiu lariev v pôde.

Ochrana:

Chemická ochrana vo väčšine prípadov nebýva potrebná.

Puklica slivková a štítnička nebezpečná

Nešpecifickým škodcom ríbezlí a egrešov je puklica slivková (Parthenolecanium corni) a štítnička nebezpečná (Diaspidiotus perniciosus). Ich výskyt signalizuje, že často zabúdame na chemické ošetrenie drobného ovocia v záhradkách a preto sa môžu uvedení škodcovia z roka na rok na nich udržovať a rozmnožovať. Pritom by stačilo ríbezľové a egrešové kry, resp. stromčeky dôkladne ošetriť v zimnom období nitrosanom, alebo Arborolom, ktoré spoľahlivo ničia zimujúce larvy oboch škodcov.

Puklica slivková:

Puklica slivková (Parthenolecanium corni) sa vyznačuje výrazným pohlavným dimorfizmom. Typické znaky hmyzu totiž majú len samčeky škodcu. Samičky sú 4-6 mm dlhé a majú pologuľovito klenuté telo zrastené s červenohnedým voskovým štítom. Podobne ako štítnička nebezpečná, aj puklica slivková škodí cicaním rastlinných štiav na kôre napadnutých drevín. Najviac poškodzuje slivky, ale nájde sa aj na ďalších ovocných či okrasných drevinách (napr. na viniči, ríbezliach, orechoch, agáte, lieske a pod.). Za rok má len jednu generáciu a prezimuje v štádiu lariev druhého vývinového stupňa na kôre napadnutých drevín. Dlhodobo napadnuté a neošetrované ovocné dreviny zaostávajú v raste, dávajú nižšie úrody a postupne usychajú.

Ochrana:

Vzhľadom na to, že sa puklica slivková (podobne ako štítnička nebezpečná) zdržuje na kôre ovocných drevín, aj ju môžeme účinne ničiť len vtedy, keď sú napadnuté stromy a kríky bez listov. Puklicu slivkovú v súčasnosti ničíme predjarným postrekom. Postrek musí byť výdatný a treba ho urobiť krátko po vyrašení ovocných drevín, najneskôr však tesne pred ich kvitnutím.

Roztočec chmeľový

Roztočec chmeľový (Tetranychus telarius) žije na listoch okolo 200 druhov rastlín. Škodí na veľkom počte poľných, skleníkových a izbových rastlín, ale aj na burinách, z ktorých môže prejsť na pestované plodiny (napr. chmeľ, fazuľa, uhorka).

Spôsob života a škodlivosť:

Nepatrí medzi hmyz, ale medzi pavákovce so štyrmi pármi končatín, preto sa ľudovo nazýva aj červeným pavúčikom. Je veľmi drobný (meria iba 0,2-0,4 mm), voľným okom nie je takmer viditeľný. Na jeho prítomnosť nás upozorní jemná pavučinka na silnejšie napadnutých častiach rastlín. Nabodáva listy a vyciciava z nich rastlinné šťavy. Na chmeli napríklad spôsobuje chorobu medenku, pri ktorej sa listy zafarbia na hnedo-červeno, uschnú a opadnú. Roztočec chmeľový je oddeleného pohlavia. Z oplodnených vajíčok sa vyvinú larvy, ktoré sa počas vývinu zvliekajú. Počas leta býva roztočec zafarbený nasatým chlorofylom do zelena, na jeseň je červenkastý. Na ríbezliach sa zvyčajne premnožuje v letných mesiacoch, spravidla až po zbere úrody.

Ochrana:

Pri silnejšom výskyte škodcu striekame Diazinonom, alebo Basudinom, prípadne špeciálnymi akaricídmi (Plictran 25 W, Milbol EC, Omite 57 E) Ďalšie prípravky: Floramite 240 SC | Nissorun 10 WP | Omite 30 W | Omite 570 EW | Ortus 5 SC | Raptol Schädlingssprei | Sanmite 20 WP | Spruzit af Schädlingsferi | Talstar 10 EC | Vertimec 1.8 EC.

Roztoč ríbezľový

Roztoč ríbezľový (Cecidophyes ribis) spôsobuje zdurenie púčikov najmä čiernych ríbezlí. Prezimuje v napadnutých púčikoch, ktoré sa na jar síce rozvinú, ale neskôr prestávajú rásť a usychajú.

Ochrana:

Ochrana spočíva v odrezaní výhonkov so zdurenými púčikmi. V prípade silného napadnutia môžeme kry totálne zmladiť. Chemická ochrana sa vykonáva krátko po vypučaní rastlín. Prípravok: Omite 30 W.

Roztočík jahodový

Zákerným a pomerne nenápadným škodcom jahôd je roztočík jahodový (Tarsonemus fragariae).

Spôsob života a škodlivosť:

Nenápadný je hlavne pre svoju nepatrnú veľkosť (meria iba 0,1 až 0,2 mm), ako i pre skrytý spôsob života, pretože žije medzi srdiečkovými listami, ktoré poškodzuje cicaním. Poškodené rastliny zaostávajú v raste, srdiečkové listy sú nahlučené a pripomínajú hlávky šalátu. Roztočík jahodový prezimuje medzi srdiečkovými listami v štádiu dospelých samičiek.

Ochrana:

Ochrana proti roztočíkovi jahodovému spočíva v používaní nenapadnutej sadby a v prípade podozrenia na výskyt škodcu vo vykonávaní postrekov buď na jar ešte pred vytvorením kvetných pukov, alebo v lete po zbere plodov. Na postreky možno použiť Metation E 50 (0,4%), Basudin 60 EC (0,15 %), alebo Diazinon 60 EC (0,15 %). Pri postreku, ktorý má byť výdatný sa snažíme zasiahnuť predovšetkým srdiečkové listy jahôd.

Nosánik vajcovitý

Málo známym škodcom jahôd je nosánik vajcovitý (Otiorrhynchus ovatus).

Spôsob života a škodlivosť:

Je to čiernohnedý, 4 až 5 mm chrobák, ktorý sa liahne spravidla v júni. Po krátkom úživnom žere začínajú samičky klásť vajíčka k rastlinám na pôdu. Chrobáky nevedia lietať, pretože blanité krídla majú zakrpatené. V čase dozrievania jahôd vyžierajú malé jamky do plodov, no oveľa významnejšie škody spôsobujú larvy. Chrobáky sa liahnu z kukiel v pôde zvyčajne v júni a onedlho začnú samičky klásť vajíčka do pôdy. Vyliahnuté larvy zaliezajú do pôdy, spočiatku sa živia organickými látkami, ale neskôr ohryzujú korienky jahôd. Napadnuté rastliny v letných mesiacoch náhle zvädnú a odumierajú. Približne do polovice júna ešte môžeme pod poškodenými rastlinami nájsť aj larvy, alebo kukly škodcu. Larvy sú krémovobiele, beznohé a ohnuté. Kukly sú tiež krémovobiele a sú na nich viditeľné základy končatín, tykadiel i krídel budúceho chrobáka. Ak je pod rastlinou viac ako 8 až 10 lariev, nastáva značné poškodenie koreňov a napadnuté rastliny začínajú rýchlo vädnúť a usychať už v druhej polovici mája alebo začiatkom júna. Pod vädnúcou rastlinou sa nachádzajú žltobiele beznohé pandravovité larvy, často v počte 30 až 40 kusov. Po pomerne krátkom čase od vädnutia možno nájsť kukly nosánika. Škodca má za rok jednu generáciu.

Ochrana:

Boj proti nosánikovi vajcovitému zatiaľ nie je vyriešený, preto ani Metodická príručka ochrany rastlín neuvádza žiadne prípravky, ktoré by sa mohli proti nemu použiť. Ochrana je veľmi ťažká. Poškodenia totiž vidno neskoro a ich výskyt nemožno predpovedať. Pri zistení vädnúcich rastlín pomôže už len ich vykopanie a dôkladná likvidácia nájdených lariev alebo kukiel.

Choroby ríbezlí a egrešov

Na egrešoch a ríbezliach u nás spôsobujú škody najmä hubové choroby. Medzi najvýznamnejšie patria: americká múčnatka egreša, európska múčnatka, antraknóza ríbezle, hrdza ríbezľová, septóriová škvrnitosť ríbezlí, plazmopara ríbezľová a botrytída (pleseň sivá).

Americká múčnatka egreša

Ide o najškodlivejšie ochorenie egrešov a čiernych ríbezlí. Neškodí len znehodnocovaním plodov, ale tiež značne oslabuje kry, ktoré potom horšie prezimujú a na ďalší rok slabšie rodia. Americká múčnatka môže napádať aj čierne ríbezle, na ktorých ale plody väčšinou nie sú napadnuté.

Príznaky:

Prvé príznaky choroby je možné pozorovať koncom mája. Na mladých výhonkoch, listoch a plodoch sa objavujú biele škvrny tvorené múčnatým povlakom primárneho mycélia s konídiami. Mycélium sa rýchlo rozrastá po celom povrchu výhonkov, ktoré sa deformujú a ich vrcholy môžu odumierať. Čepele napadnutých listov sa skrúcajú smerom nahor, predčasne usychajú a opadávajú. Z bieleho primárneho mycélia vyrastá neskôr hnedé, sekundárne, takzvané vzdušné mycélium, na ktorom sa tvoria plodnice - kleistotéciá. Infekcia po odkvitnutí prechádza aj na tvoriace sa bobule. Plody, ktoré boli napadnuté v skorých rastových fázach prestávajú rásť a zasychajú. Väčšie plody sú zakrpatené, silno napadnuté plody majú kyslú chuť, menej napadnuté dozrejú, ale majú hubovú príchuť, ktorá zostáva aj po odstránení mycélia z ich povrchu. Poškodenie rastového vrcholu konárikov spôsobuje prebudenie bočných púčikov, z ktorých vyrastajú tenké bočné výhonky a konáre nadobúdajú metlovitý vzhľad. Napadnuté kry majú menej plodov, ktoré sú menšie, horšej kvality. Pri varení napadnuté plody egrešov tmavnú, aj keď z nich bolo predtým mycélium odstránené. Napadnuté kry zle prezimujú a v ďalšom roku menej rodia.

Spôsob šírenia:

Na egrešoch patogén prezimuje v púčikoch a na výhonkoch mycéliom a kleistotéciami. Mycélium na jar tvorí konídiá a v kleistotéciách dozrievajú askospóry. Oba typy spór spôsobujú jarné infekcie. Počas roka sa ochorenie šíri konídiami, roznášanými vetrom. Pre vznik infekcie je najvhodnejšie teplé počasie s vysokou vlhkosťou vzduchu. Výskyt ochorenia obmedzujú trvalejšie zrážky, nízka alebo veľmi vysoká teplota vzduchu (optimum je 20 až 22 °C) a dlhodobo suché počasie. Šírenie podporujú dažďové prehánky, rosa, hmla, ktoré poskytujú potrebnú vlhkosť pre klíčenie spór.

Ochrana:

• Preventívna ochrana:
  • Kry a stromčeky je potrebné sadiť na širšie vzdialenosti, aby bolo umožnené prúdenie vzduchu v poraste.
  • Najlepšiu ochranu voči chorobe zabezpečuje výsadba rezistentných odrôd (egreše: Astrid, Captivator, Greenfinch AGM, Hinnomaki Red, Hinnomaki Green, Invincta AGM, Martlet, Mucurines, Niesluchowski, Pax, Remarka, Rokula, Rolonda, Rixanta, Spinefree, TixiaTM, a iné, čierne ríbezle: Ben Alder, Ben Lomond, Titania a iné).
  • Pri reze v zimnom období je nutné dôkladne odstrániť všetky konáriky s príznakmi ochorenia. Napadnuté konáriky sa musia odstrihnúť až do zdravého dreva a spáliť. Otvorené, vzdušné tvary krov alebo stromčekov sú najvhodnejšie.
  • V zahraničí sú proti ochoreniu používané prípravky s obsahom hydrogénuhličitanu draselného (napríklad Eco-Mate ARMICARB „O“,85 % KHCO3 v dávke 3,5 g na 1 l vody) aplikované preventívne, pred objavením sa príznakov, v týždenných intervaloch počas trvania podmienok vhodných pre vznik ochorenia. Tiež sa používajú biologické prípravky na báze Bacillus subtilis kmeň QST 713U a Bacillus pumilis kmeň QST 2808, ktoré môžu byť aplikované dokonca aj v deň zberu.
  • U nás je proti americkej múčnatke autorizovaný iba prípravok Discus s obsahom kresoxymmetylu.
• Ekologická ochrana:
  • Odporúčame použiť postreky s Folicitom. Tento prípravok na ochranu rastlín, ktorý má fungicídny účinok, je prírodný produkt s obsahom účinných látok ako je sójový lecitín a slnečnicový olej. Tie aktivujú fyziologické funkcie rastlín a tým stimulujú produkciu phytoalexínov. Okrem toho Folicit vytvára nepriaznivé prostredie pre rast húb a plesní. Zmierňuje účinky bunkovej nekrózy listovej čepele, ktoré je spôsobené šírením hubových vlákien (hýf) v rastlinných bunkách. Po aplikácii Folicitu sa vytvorí ochranná vrstva, ktorá posilní bunkovú stenu rastlín a následne aktivuje obranný systém rastlín.
• Chemická ochrana:
  • Egreš sa ošetruje pred a po kvitnutí, neskôr o 10-14 dní, najmä podľa ochrannej doby prípravku. Niektoré fungicídy sa z hygienických dôvodov môžu použiť iba pred kvitnutím a po zbere úrody. Dôležité je dôkladné zmáčanie kríkov zo všetkých strán a pravidelné ošetrovanie aj po zbere úrody.

Antraknóza ríbezle

Ochorenie spôsobuje huba Drepanopeziza ribis. Vyskytuje sa najmä v severnejších oblastiach Slovenska s väčším množstvom zrážok. Na červených a menej na bielych ríbezliach je závažnou chorobou antraknóza ríbezle (Drepanopeziza ribis).

Príznaky:

Už v období kvitnutia sa začínajú objavovať prvé príznaky choroby. Na listoch, stopkách, plodoch a jednoročných konárikoch sa vytvárajú okrúhle, hnedé až čierne škvrny, ktoré neskôr splývajú. Najprv sú napádané staré listy od spodnej časti krov. Infikované listy usýchajú a predčasne opadávajú. Choroba sa šíri hlavne vo vlhkých a teplých rokoch. Prezimuje v opadanom lístí.

Ochrana:

Z ochranných opatrení je veľmi vhodné odstrániť najlepšie na jeseň infikované listy, ktoré sú zdrojom infekcie choroby v budúcom roku. Z chemických prípravkov používame na ošetrenie Dithane M 45 v 0,3 % koncentrácii alebo Novozir MN 80 v 0,3 % koncentrácii. Ochranná lehota pri oboch je 21 dni.

Hrdza ríbezľová

Ochorenie spôsobuje huba Cronartium ribicola. Škodí hlavne na čiernych ríbezliach.

Príznaky:

Na spodnej strane listov sa od júna objavujú drobné hrdzavohnedé kôpky letných výtrusov (urediospór). Koncom leta sa vytvárajú na listoch zimné výtrusy (teliospóry) žltej až hnedej farby. Pri silnom napadnutí býva celá spodná časť čepele listu pokrytá žltohnedým huňatým povlakom a listy predčasne usychajú a opadávajú. V dôsledku predčasného opadnutia sa znižujú úrody a konáriky namŕzajú. Vlhké a daždivé počasie a striedanie vyšších denných teplôt s nižšími nočnými teplotami je priaznivé pre šírenie choroby.

Spôsob šírenia:

Choroba je dvojhostiteľská. Jej éciové štádium sa vytvára na borovici hladkej - vejmutovke, alebo na limce, odkiaľ nastáva začiatkom leta infekcia listov ríbezlí.

Ochrana:

Pri silnej infekcii, pokiaľ je možné dodržať ochranné lehoty po aplikácii chemických prípravkov, je vhodné urobiť jedno chemické ošetrenie do zberu plodov a ďalšie ošetrenie po zbere. Druhé ošetrenie je dôležitejšie pre udržanie dobrého zdravotného stavu ríbezlí. Z povolených prípravkov proti hrdzi sa používajú Bayleton 25 WP v 0,03 % koncentrácii a Fundazol 50 WP v 0,06 % koncentrácii, s ochrannou lehotou 21 dní. Bayleton je povolené používať len po zbere plodov. Z preventívnych opatrení sa odporúča nepestovať čierne ríbezle v blízkosti vejmutovky a limby. V rámci rôznych kultivarov ríbezlí sú značné rozdiely v náchylnosti na chorobu, preto by sme mali pestovať len kultivary odolné proti hrdzi.

Septóriová škvrnitosť ríbezlí

Napáda viac biele ríbezle, ako červené.

Príznaky:

Príznaky choroby sú veľmi podobné antraknóze a preto sa často prehliada. Prejavuje sa hnedočervenými škvrnami na listoch, stopkách a môže prechádzať aj na plody. Škvrny bývajú väčšie ako pri antraknóze a neskôr dostávajú sivé zafarbenie. Choroba prezimuje v opadnutých listoch. V dôsledku napadnutia listy predčasne opadávajú s následnými škodami uvedenými pri predchádzajúcich chorobách.

Ochrana:

Ochranné opatrenia sú ako pri antraknóze ríbezlí. Pri obidvoch chorobách sú rozdiely v náchylnosti jednotlivých kultivarov na stupeň infekcie.

Plazmopara ríbezľová

Vyskytuje sa hlavne na červených ríbezliach.

Príznaky:

Prvými príznakmi sú olejové škvrny, ktoré za sucha zasychajú a pri silnejšom napadnutí listy predčasne opadávajú. K infekcii listov dochádza koncom jari v závislosti od množstva zrážok. V normálnych rokoch sú napádané iba prízemné listy, vo vlhkých rokoch všetky listy.

Ochrana:

Opadané infikované listy musíme spáliť a nie kompostovať. Z chemických ošetrení je dôležité urobiť postrek pri infekcii v máji až júni prípravkami Dithane M 45 v 0,3 % koncentrácii, alebo Novozir MN 80 v 0,3 % koncentrácií.

Botrytída ríbezle (pleseň sivá)

Pleseň sivá spôsobuje odumieranie krov ríbezlí.

tags: #egres #choroby #a #škodcovia #ochrana