
Právne úkony sa už niekoľko rokov dajú realizovať aj elektronicky. Ich presné podmienky sú upravené vo viacerých zákonoch a vyhláškach, napríklad v Občianskom zákonníku (č. 40/1964 Zb.) a zákone o eGovernmente (č. 305/2013 Z. z.). V tomto článku sa zameriame na porovnanie elektronického podpisu a notársky overeného podpisu, pričom zdôrazníme kľúčové aspekty a zmeny, ktoré nastali v posledných rokoch.
Kvalifikovaný elektronický podpis (KEP) je často označovaný skratkou „KEP“. Je definovaný v právnych predpisoch Európskej únie, konkrétne v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu (eIDAS).
KEP je elektronický podpis, ktorý spĺňa prísne požiadavky stanovené nariadením eIDAS. Je to veľmi zložitá a pre bežného človeka nezrozumiteľná definícia. Zjednodušene povedané, ide o podpis, ktorý je:
Kvalifikované elektronické podpisy v SR vydávajú iba akreditované certifikačné autority prostredníctvom svojich registračných autorít. Podmienkou je, že súkromný kľúč podpisovateľa musí byť uložený na certifikovanom zariadení, napr. čipovej karte. Súkromný kľúč je na tomto zariadení priamo vytvorený a nijako ho nie je možné z tohto zariadenia získať do externého prostredia. Kvalifikovaný elektronický podpis - KEP je možné vydať iba fyzickej osobe, nakoľko nahrádza vlastnoručný podpis.
Kvalifikovaný elektronický podpis je možné vytvoriť pomocou elektronického občianskeho preukazu, označovaného aj ako eID karta. Táto karta obsahuje certifikáty pre vytváranie kvalifikovaného elektronického podpisu, čo umožňuje občanom podpisovať elektronické dokumenty kvalifikovaným elektronickým podpisom.
Prečítajte si tiež: Návod na odblokovanie eID
Častokrát sa stretávame s pojmom „zaručený elektronický podpis“. Medzi zaručeným a kvalifikovaným elektronickým podpisom nie je žiadny rozdiel a oba tieto pojmy označujú to isté. Pojem zaručený elektronický podpis vychádza ešte zo zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise v znení neskorších predpisov. Tento zákon bol ale s účinnosťou od 18. októbra 2016 zrušený zákonom č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu (zákon o dôveryhodných službách) v znení neskorších predpisov. Od vtedy sa terminológia zosúladila s terminológiou používanou v Európskych predpisoch.
So spoločnými ustanoveniami zákona č. 272/2016 Z. z. je možné sa v praxi častokrát stretnúť aj s ďalšími dvoma výrazmi - elektronická časová pečiatka a elektronická pečať. Hoci sú si elektronický podpis a elektronická pečať podobné, je medzi nimi veľký rozdiel. Zjednodušene povedané, dokument podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom má rovnakú právnu silu ako písomne podpísaný dokument. Podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 40, ods. 3 platí, že písomný právny úkon musí byť podpísaný konajúcou osobou. Ak právny úkon robí viacero osôb, ich prejavy vôle musia byť na tej istej listine. Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá ho urobila. Písomný právny úkon podpísaný elektronickou pečaťou sa osvedčenie pravosti podpisu nevyžaduje.
Elektronický podpis má široké využitie v rôznych oblastiach, nielen tam, kde je vyžadovaný vlastnoručný podpis v písomných dokumentoch. Umožňuje využívať širokú ponuku elektronických služieb, ako sú podávanie daňových priznaní, zápis do obchodného registra a mnoho iných.
V posledných rokoch nastali v procese zakladania s.r.o. výrazné zmeny. Staršie postupy už preto nemusia byť úplne aktuálne. Práve z tohto dôvodu je dôležité poznať súčasné možnosti a postupy, ktoré odrážajú prijaté zmeny platné pre rok 2026.
Elektronická schránka (alebo aj len e-schránka) je obdoba klasickej poštovej schránky pre účely komunikácie s orgánmi verejnej správy (napr. daňový úrad, Sociálna poisťovňa, súdy). Doručenie písomnosti do e-schránky má rovnaké právne účinky ako jej doručenie v prípade klasického zaslania s obálkou prostredníctvom pošty. Novozaložené spoločnosti majú čas 10 dní od zápisu do obchodného registra, kým im štát automaticky aktivuje elektronickú schránku. Prihlasovať sa do e-schránky je možné cez web slovensko.sk. V mene právnickej osoby sa prihlasuje jej štatutárny orgán, pri s.r.o. je to konateľ, na základe elektronického občianskeho preukazu s čipom a po splnení ďalších predpokladov.
Prečítajte si tiež: Zarábanie Online s Elektronickým Strážcom Seniorov
Ak sa rozhodnete pre založenie s.r.o. cez portál SroOnline.sk dokážete ušetriť peniaze za poplatky pre štát a notára. Poplatok za registráciu s.r.o. bude namiesto 220 €, len 204,06 € (pozn.: do 31.12.2024 bol poplatok za zápis cez notára 180 eur, avšak od januára 2025 sa poplatok za zápis zvýšil kvôli zmene notárskeho sadzobníka a zvýšeniu sadzby DPH na sumu 204,06 eur), za voľné živnosti neplatíte nič (0 €) a postačuje aj menej úradne overených listín.
Minister investícií a informatizácie (MIRRI) Samuel Migaľ odmieta kritiku IT tendrov, ktoré sa v posledných týždňoch rozbehli v súvislosti s portálom Slovensko.sk. Investície sú podľa neho potrebné aj preto, že systém je „v havarijnom stave“ a „upgradu sa nevyhneme“. Len od minulého roka zaznamenali 26 kritických výpadkov, z ktorých niektoré trvali dlho. Minister na tlačovej konferencii zopakoval, že zámerom je dostať elektronické služby a elektronické podpisovanie do mobilu. Finančné domy však vnímajú kvalifikovaný elektronický podpis ako notársky overený podpis ako bezpečnostné riziko a nechcú sa na ňom zúčastniť.
Prečítajte si tiež: Využitie eID u dôchodcov
tags: #elektronický #podpis #nahrádza #notársky #overený #podpis