Emocionálny a Sociálny Rozvoj Osobnosti: Fázy Ľudského Života

Ľudský život je fascinujúca cesta neustálych zmien, rastu a adaptácie. Od prvých okamihov po narodení až po neskorú starobu prechádzame neustálym vývojom, ktorý formuje to, kým sme. Práve týmto dynamickým procesom sa zaoberá vývinová psychológia - kľúčová oblasť psychológie, ktorá systematicky skúma, ako sa ľudia menia a zostávajú rovnakí v priebehu času.

Vývinová Psychológia: Základné Pojmy a Definície

Vývinová psychológia je vedecká disciplína, ktorá systematicky skúma kvantitatívne a kvalitatívne zmeny v ľudskom živote od počatia po smrť. Skúma vývin psychických javov (procesov, stavov a vlastností osobnosti). Zaoberá sa charakteristikami zmien, ktoré v človeku prebiehajú, a opisuje zmeny, ktoré sú typické pre jednotlivé životné obdobia. Psychický vývin v sebe zahŕňa kvalitatívne aj kvantitatívne zmeny, rozvoj, rast, zdokonaľovanie osobnosti a jej stagnáciu.

Úlohou vývinovej psychológie je poznať a opísať zákonitosti psychofyzických zmien, aby sme v konečnom dôsledku lepšie poznali človeka v jednotlivých fázach jeho života. Rozlišujeme ontogenézu a fylogenézu človeka. Ontogenéza človeka je vývin psychických a telesných vlastností osobnosti od okamihu oplodnenia vajíčka spermiou až po smrť jedinca. Fylogenéza človeka je vývoj človeka v priebehu evolúcie živých organizmov na Zemi.

Ontogenetická psychológia má dve časti: teoretickú a konkrétnu (praktickú). Teoretická časť poskytuje množstvo základných poznatkov o priebehu duševného vývinu, poukazuje na príčiny, podmienky a okolnosti, ktoré pri vývine spolupôsobia zákonitosti vývinu, vypracováva orientačné normy pre vývin v rôznych obdobiach veku. Konkrétna (praktická) časť sa zaoberá opisovaním, analýzou a vysvetľovaním vývinových zmien u jedinca počas periodizácie (obdobiach).

Praktický význam vývinovej psychológie spočíva v tom, že poznatky o duševnom vývine detí pomáhajú rodičom, učiteľom a pedagógom účinne zasahovať do vývinu a usmerňovať ho. Pomáhajú chápať súčasný stav vývinu jedinca. Učenie v širšom zmysle je proces, pri ktorom jednotlivec mení svoje správanie a vlastnosti a osvojuje si individuálnu skúsenosť. V užšom ponímaní je to zámerné, cieľavedomé a systematické nadobúdanie vedomostí, zručností, návykov, foriem správania a osobnostných vlastností. Rozvoj predstavuje pozitívne zmeny v osobnosti človeka, v jeho psychických vlastnostiach, funkciách a procesoch.

Prečítajte si tiež: Charakteristika vývinu detí

Kľúčové Otázky a Témy Vývinovej Psychológie

Vývinová psychológia sa zaoberá širokou škálou otázok, ktoré sa týkajú zmien v správaní a prežívaní človeka počas celého života. Medzi najdôležitejšie patria:

• Dedičnosť verzus prostredie (Nature vs. Nurture): Akú rolu hrajú vrodené, genetické predispozície a akú úlohu zohrávajú vonkajšie vplyvy, ako je výchova, kultúra, vzdelanie a životné skúsenosti?
• Kontinuita verzus diskontinuita: Prebieha vývin plynule a postupne (kontinuálne), alebo skôr v odlišných, na seba nadväzujúcich etapách či štádiách (diskontinuálne)?
• Stabilita verzus zmena: Do akej miery zostávajú niektoré aspekty osobnosti stabilné počas života a ktoré sa menia?
• Kritické verzus senzitívne obdobia: Existujú špecifické časové úseky, kedy je jedinec obzvlášť citlivý na určité typy podnetov alebo skúseností, ktoré sú nevyhnutné pre normálny vývin (napr. raný vývin reči alebo vzťahovej väzby)?

Činitele Psychického Vývinu

Psychický vývin človeka ovplyvňujú a podmieňujú mnohé činitele. Za najdôležitejšie sa považujú tieto:

• Biologické činitele: Utvárajú základné predpoklady na život a rozvoj psychických funkcií a procesov osobnosti. Patrí sem centrálna nervová sústava (CNS), najmä mozog, a žľazy s vnútorným vylučovaním. Vývin osobnosti ovplyvňujú aj biologické potreby a pudy. Dedičnosť je významným činiteľom psychického vývinu. Je to súhrn organických vloh, ktoré sa viažu na biologické systémy.
• Činitele vonkajšieho prostredia: Patria sem prírodné, kultúrne, sociálne, materiálne a technické podmienky, v ktorých človek žije a rozvíja sa. Tieto činitele pôsobia pozitívne aj negatívne. Človeka najviac ovplyvňujú ľudia, s ktorými žije (rodina, škola, sociálne prostredie, kultúra, médiá…). V poslednom čase významne zasahujú do života človeka masmédiá a informačno-komunikačné technológie, najmä: počítač, internet, televízia, mobily.
• Výchova: V širšom zmysle ovplyvňovanie človeka človekom a spoločenským a prírodným prostredím. V užšom zmysle odborný, cieľavedomý proces rozvoja psychických procesov, funkcií a vlastností osobnosti.
• Vlastná aktivita človeka: Zohráva jednu z najvýznamnejších rolí v rozvoji osobnosti. Vždy tu nastávajú zmeny, ktoré pripravujú prechod do vyššej nasledujúcej fázy.

Zákony Psychického Vývinu

Psychický vývin sa riadi určitými zákonitosťami, ktoré je dôležité poznať pre lepšie pochopenie jeho priebehu:

• Zákon nerovnomernosti: Vývin neprebieha rovnomerne, skladá sa z kvalitatívnych a kvantitatívnych zmien a striedajú sa obdobia skrytého vývinu s obdobiami rýchlejšieho vývinu. Najrýchlejší vývin je v období gravidity, potom medzi 3. a 5. rokom, potom je pomalší medzi 8. a 10.
• Zákon špecifickosti: Vývin u každého prebieha špecificky, to je individuálne, čím sa môže stať, že u niekoho je nástup puberty skorší, tak isto je to so starobou - nestarnú všetci rovnako.
• Psychický vývin ako socializačný proces: Človek sa vplyvom rodiny, školy, prostredia socializuje, to je začleňuje do spoločnosti, učí sa v nej žiť, potom jej názory, normy, postoje.
• Psychický vývin ako personalizačný proces: V ktorom sa človek individualizuje, nadobúda črty, vlastnosti, spôsoby správania vlastné len jemu ako jedinečnej bytosti.
• Zákon celistvosti vývinu
• Zákon postupnej diferenciácie a špecializácie
• Zákon epigenetického vývinu
• Zákon plynulosti vývinu
• Zákon štadiálnosti vývinu
• Zákon protirečivosti vývinu
• Zákon nerovnomerného vývinového tempa

Etapy Vývinu: Prehľad Období Ľudského Života

Hoci je vývin plynulý proces, pre lepšie pochopenie sa často člení do jednotlivých etáp, z ktorých každá má svoje charakteristické úlohy a výzvy. Vývinové teórie sa líšia podľa toho, či autori kládli väčší dôraz na somatický alebo psychický vývin.

Teória J. Piageta

Vychádza z vývinu poznávacích schopností (kognitívny vývin).

Prečítajte si tiež: Charakteristika emocionálneho a sociálneho vývinu

• Senzomotorické (od narodenia do 2. roku života): V tomto období sa zdokonaľuje pohyblivosť a zmyslové vnímanie dieťaťa.
• Predoperačné (od 2. do 7. rokov): Dieťa si osvojuje reč, myslenie prostredníctvom manipulácie s predmetmi.
• Štádium konkrétnych operácii (od 7-11 rokov): Dieťa už v mysli operuje konkrétnymi predmetmi, ľuďmi a situáciami.
• Štádium formálnych operácii (od 11-viac rokov): Dieťa už myslí v abstraktných pojmoch.

Najčastejšie Delenie Etáp Vývinu

• Vnútromaternicové obdobie (trvá 9 mesiacov): Obdobie neuveriteľne rýchleho telesného rastu a formovania základných orgánových systémov.
• Novorodenecké obdobie (od narodenia do 2. mesiaca): Prvá fáza dojčenského štádia. Novorodenec sa prispôsobuje novým životným podmienkam.
• Dojčenské obdobie (od 2. mesiacov do 12. mesiacov): Prebieha rýchly somatický rast a vývin. Charakterizuje ho rýchly motorický (sedenie, lezenie, chôdza), kognitívny a jazykový vývin.
• Obdobie batoľaťa (od 1. do 3. roka): Dieťa sa stáva samostatnejšie, rozvíja sa reč, predstavivosť, schopnosť hry a začiatky sebaregulácie.
• Predškolský vek (od 3. do 6. roka): Dochádza tu k prvej tvarovej premene organizmu.
• Školský vek (Okolo 5/6 r. - 10/11 roka): Vstup do školy prináša nové sociálne a akademické výzvy. Žiak sa podriaďuje školským povinnostiam, mení sa jeho postavenie v jeho rodine.
• Obdobie dospievania (od 10/11 - 15/16 roka): Obdobie výrazných telesných (puberta) a hormonálnych zmien. Kľúčovou témou je hľadanie vlastnej identity, nezávislosti od rodičov a rozvoj abstraktného myslenia.
• Obdobie adolescencie (od 15/16 - 18/20 roka): Adolescent dozrieva na dospelú osobnosť. Príprava na povolanie a voľba povolania, láska, erotika, príprava na manželstvo.
• Obdobie dospelosti (od 18/20 - 60/65 roka): Fáza budovania kariéry, nadväzovania intímnych partnerských vzťahov, prípadne zakladania vlastnej rodiny. Často obdobie vrcholu kariéry a starostlivosti o ďalšiu generáciu (deti, vnuci) alebo prispievania spoločnosti (generativita).
• Staroba (60/65 a viac rokov): Obdobie adaptácie na dôchodok, možné zdravotné obmedzenia a straty blízkych.

Staroba: Špecifické Aspekty Vývinu v Neskoršom Veku

Staroba je obdobie vo vývine človeka, ktoré charakterizuje proces postupného zanikania funkcií organizmu so sprievodnými somatickými, sociálnymi a psychickými zmenami. Je výsledkom starnutia, daňou za dlhý život, zavŕšením ľudského života. Je spojená so špecifickými problémami, ekonomicky náročná, spojená s častou hospitalizáciou a socializáciou. Obohacuje ľudskú spoločnosť, preto si zasluhuje úctu.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa delí na tri obdobia:

• 60.-74. rokov: Starší vek, staroba.
• 75.-89. rokov: Starý vek, pokročilá staroba.
• nad 90. rokov: Dlhovekosť.

Telesný Vývin v Starobe

• Postupné strácanie fyzickej sily, vytrvalosti, pružnosti, koordinácie pohybov - čo je spôsobené atrofiou svalov a postupným zanikaním funkcií aj ostatných telesných orgánov, napr.: zraku, sluchu.
• Zmenšuje sa svalová hmota a jej výkonnosť.
• Spomaľuje sa látková výmena a činnosť nervovej sústavy.
• Znižuje sa hmotnosť organizmu.
• Vypadávajú a šedivejú vlasy, vypadávajú zuby.
• Koža stráca pružnosť, prehlbujú sa vrásky.
• V kostiach ubúda vápnik, preto sú kosti krehkejšie a skôr dochádza k zlomeninám, ktoré sa potom aj ťažšie liečia.
• Zhoršuje sa činnosť dôležitých vnútorných orgánov - napr.: pľúc, obličiek, pečene.
• Zhoršuje sa činnosť srdca, žliaz s vnútorným vylučovaním a niektoré prestávajú fungovať celkom - pohlavné žľazy.
• V stenách ciev sa ukladá vápnik a cholesterol, cievy strácajú pružnosť a zvyšuje sa krvný tlak.
• Nervová sústava je menej odolná voči záťažovým situáciám, človek sa ľahko unaví. Starý človek potrebuje viac odpočinku a spánku.

Psychický Vývin v Starobe

• Poznávacie procesy: Zmeny v zrakových a sluchových orgánoch vedú k pomalšiemu a nejasnému vnímaniu a orientácií v priestore. Rýchlosť myslenia, vnímania a analýzy skutočnosti sa spomaľuje. Mnohí sa cítia opustení a neužitoční. Ťažšie sa vžívajú do situácie iných ľudí, ťažšie znášajú krivdu, nespravodlivosť, sú menej tolerantní k módnym výstrelkom. Sú egocentrickí, pozornosť ostatných sústreďujú na seba. Bývajú mrzutí. V neskoršej starobe sa oslabujú najmä estetické a poznávacie city.
• Sociálne vzťahy: Obmedzujú sa na najlepších priateľov. Niektorí sa na dôchodok tešia a vidia v ňom príležitosť uskutočniť niektoré svoje záujmy a koníčky. Odchod do dôchodku znamená: stratu práce, profesie, profesionálnej roly, priateľov z práce a s tým spojená spoločenská prestíž a sociálny status. Starý človek sa stáva závislý od spoločnosti, ktorá mu poskytuje dôchodok. Človek odchádza zo spoločnosti do svojho súkromia, do svojej samoty, čo niekedy znamená až izoláciu. Pocit prázdnoty vzniká aj z toho, že v produktívnom veku ich stále niekto dirigoval, riadil, staval pred nich ciele a programy. Na dôchodku si človek má odrazu tvoriť program sám, na čo nebol zvyknutý a nevie to robiť.

Fázy Adaptácie na Dôchodok

• Fáza šoku: Môže mať podobu psychickej rany, zmätku, ale aj radosti a potešenia z voľného času, eufórie zo slobody a možnosti voľby vlastnej aktivity.
• Fáza odpočinku a uvoľnenia: Zisťovanie, čo všetko nový spôsob života prináša, čo sa dá a čo sa nedá robiť.
• Fáza prehodnocovania a rozčarovania: Človek hodnotí svoj život tak, že nenaplnil všetky ciele, je zo seba sklamaný a môže dôjsť k syndrómu štyroch stien.
• Fáza reorientácie: Seniori sa prispôsobujú novému životu, hodnotia situáciu a vytvárajú si realistické očakávania.
• Fáza rutiny: Dosiahnutia stabilného životného štýlu, ktorý prináša uspokojenie, dôchodca má svoj denný a týždenný program, vykonáva ho rutinne a nemá rád, keď sa jeho program poruší.

Osamelosť v Starobe

Jedna z najvýznamnejších psychických záťaží starých ľudí je úmrtie jedného z partnerov a nasledujúca samota.

• Muži: Potláčajú svoje city a emócie.
• Ženy: Smrť partnera prežívajú búrlivejšie, v byte im viac vecí pripomína manžela, častejšie chodievajú na cintorín, kde spomínajú pri hrobe manžela. Tento rituál predstavuje novú náplň života.

Choroby v Starobe

Staroba so sebou prináša zhoršenie telesného stavu a zdravia, ale staroba sama nie je chorobný stav. Zhoršenie funkčnosti telesných orgánov však vedie k rozličným chorobám. Niektoré z nich sú chronické a kombinujú sa aj zo psychickými ochoreniami, alebo problémami.

Najčastejšie choroby: zvýšený krvný tlak, cievne ochorenia, srdcový infarkt, rakovina a pod.

Prečítajte si tiež: Emocionálne aspekty učenia

Umieranie a Smrť

Väčšina ľudí umiera v nemocnici. Viac ako 80% zomiera vo veku nad 60 rokov. S vekom sa strach zo smrti stráca. Ženy sa smrti boja menej ako muži, ľahšie sa vyrovnávajú s predstavou smrti. Na prežívanie myšlienky o vlastnej smrti, vplýva aj to, aký život človek žije, v akej je psychickej situácií - čím je miera záťaže života a nádeje nižšia, tým je strach zo smrti menší, smrť sa berie ako vykúpenie.

Proces umierania môže znamenať záťaž nie len pre samotného človeka, ale aj pre rodinu, najbližších, spolupacientov. Človek väčšinou umiera v nemocnici, dochádza tak zvanej „sociálnej smrti“. Človek je sám medzi cudzími ľuďmi, návštevy chodia čo raz menej, umierajúci cíti, že ľudia na neho zabúdajú, že sociálne prestal existovať - takéto umieranie sa prežíva negatívne. Veriaci berú smrť ako prechod z jedného sveta do druhého - život po smrti.

Duševný Vývin a Jeho Podstata

Duševný vývin je proces psychických zmien, ktoré sa uskutočňujú v čase a v dôsledku ktorých sa psychika (prežívanie a správanie) ustavične mení a dostáva na kvalitatívne vyššiu úroveň. Zmeny v psychike, ktoré k tomu nesmerujú, nie sú vývinovými zmenami. Zmeny, ktoré znamenajú návrat k starým kvalitám, pokladajú sa za regresívne.

Podstatou duševného vývinu v najvšeobecnejších črtách je:

• Socializácia: V procese vývinu jednotlivec zvnútorňuje vedomosti, normy, postoje, zvyky, spoločenské pravidlá platné v danom spoločenskom prostredí a vštepované mu najmä výchovou. Socializácia človeka zároveň znamená jeho postupné ,,odbiologizovanie sa“ spojené s postupným ,,poľudšťovaním“. Človek totiž prichádza na svet ako biologická bytosť, ktorej pôvodné správanie určuje niekoľko biologických potrieb (spánok, potrava, teplo, sucho a pod.).
• Individualizácia: Jej podstatou je, že človek sa postupne stáva osobnosťou, ,,samým sebou“, resp. ,,stáva sa tým, čím je“. Malé deti sa sotva líšia vo svojej psychike, kým rozdiely v psychike dospelých (v ich prežívaní a správaní) sú - napriek životu v tom istom prostredí - veľmi veľké (často sa vyjadrujú tak, že neexistujú dve celkom rovnaké osobnosti). Dochádza k tomu za vývinu tak, že každý človek svojím spôsobom zvnútorňuje podnety, ktoré naň pôsobia: jedny podnety prijíma, iné odmieta, ďalšie pretvára atď.
• Zmeny vlastností: Podstatou vývinu je ďalej to, že v jeho priebehu zanikajú (alebo ustupujú do úzadia) jedny vlastnosti a vznikajú zmeny (alebo vystupujú do popredia) vlastnosti iné, nové, pričom aj pretrvávajúce vlastnosti sa svojou povahou menia.

Vzťahová Väzba a Jej Vplyv na Vývin

Vývinová psychológia zdôrazňuje vplyv ranného detstva na ďalší vývin človeka. Z toho dôvodu je veľmi dôležité, aby boli uspokojené všetky potreby dieťaťa už od narodenia. Napĺňanie biologických potrieb je nevyhnutnou, avšak nie jedinou podmienkou zdravého a harmonického vývinu. Významnú úlohu v rannom veku zohráva aj stálosť prostredia a osoby, ktorá sa o dieťa primárne stará. Vzťah medzi matkou a dieťaťom môže mať dvojaký vplyv na jeho vývin. Dieťa, ktorému je v rannom veku poskytovaný dostatok rodičovskej lásky a starostlivosti má väčšiu šancu žiť zdravým, šťastným, harmonickým a produktívnym životom. Na druhej strane, nedostatok lásky a starostlivosti môže viesť k výrazným problémom počas detstva a adolescencie.

John Bowlby koncipoval teóriu vzťahovej väzby, ktorá predpokladá, že dieťa má pudovú tendenciu naviazať sa na matku alebo materskú osobu. Podľa teórie vzťahovej väzby je každé dieťa už od narodenia geneticky vybavené, aby hľadalo osobu, ktorá mu môže zabezpečiť ochranu a bezpečie. Jedná sa o potrebu, ktorá bola evolučne vytvorená. Tak v prítomnosti ako v neprítomnosti matky alebo inej osoby, ktorá sa o dieťa primárne stará, dieťa vykazuje určité správanie. Citovú väzbu sprostredkováva šesť primárnych reakcií. Plač a úsmev majú za funkciu privádzať matku k dieťaťu a udržať ju v jeho blízkosti. Nasledovanie a pridržanie sa majú opačnú funkciu. Udržujú dieťa v blízkosti matky. Šiestou reakciou je volanie.

Na vzniku vzťahovej väzby sa podieľa senzorický aparát dieťaťa umožňujúci orientáciu na osobu matky. Rovnako dôležitý je aj motorický aparát zabezpečujúci kontakt s touto osobou a ,,signálny aparát,, ako napríklad džavotanie a pohyby rúk. Väzbové správanie sa vyvíja v prvom roku života dieťaťa. Deti v tomto období už majú schopnosť percepčnej diskriminácie a dokážu rozoznať matku od iných osôb.

Potrebu väzby nemusí u dieťaťa uspokojovať len biologický rodič. Dieťa sa môže orientovať aj na inú osobu, ktorá mu dokáže poskytnúť ochranu. Môže to byť adoptívny rodič, vychovávateľ v detskom domove alebo iná osoba poskytujúca dieťaťu primárnu starostlivosť. To, ku komu si dieťa vytvorí bezpečnú väzbu sa dá predvídať. Dieťa si vyberie za blízkeho človeka osobu, ktorá na jeho prejavy reaguje najcitlivejšie.

Bezpečná Vzťahová Väzba

Bezpečne pripútané deti reagujú podľa očakávania, tak ako sme to uviedli vyššie. Sú znepokojené ak je matka neprítomná a tešia sa, keď sa vráti. Na druhej strane aj matka reaguje na dieťa tak, aby uspokojila jeho aktuálne prejavenú potrebu. Fyzická prítomnosť materskej osoby nie je jedinou podmienkou vytvorenia bezpečnej vzťahovej väzby. Ak je osoba ,,citovo,, neprítomná, nevšímavá a dieťaťu sa vyhráža, že ho opustí, môže to mať patogénny účinok. Z toho dôvodu je dôležité, aby reakcie materskej osoby na všetky signály dieťaťa boli primerané.

Základným predpokladom pre vytvorenie bezpečnej vzťahovej väzby je, aby osoba, ktorá sa o dieťa stará prejavila čo najjemnocitnejšie reakcie v rôznych situáciách. To znamená, že má byť schopná správne vnímať a interpretovať signály dieťaťa a reagovať na tieto signály rýchlo a primerane. Rodičia, ktorí rozprávajú a pocitoch a správaní sa svojho dieťaťa, dávajú mu tým pocit, že chápu ako sa práve cíti. To dieťaťu poskytuje pocit bezpečia. Bezpečnú vzťahovú väzbu podporuje aj očný kontakt a dotyk.

Bezpečná vzťahová väzba má dve dôležité funkcie: poskytuje dieťaťu emocionálnu istotu a umožňuje mu objavovať svet. Stabilný a dôverný vzťah aspoň s jednou osobou pôsobí ako protektívny faktor a chráni pred duševnou poruchou. Kvalita vzťahovej väzby medzi rodičom a dieťaťom je významným prediktorom ďalšieho sociálneho a emocionálneho vývinu dieťaťa. Z toho vyplýva, že bezpečná vzťahová väzba má pozitívny vplyv na psychický vývin. To, ako sa správame k dieťaťu v prvých dvoch rokoch života má významný vplyv na dozrievanie mozgu a na neurobiologické štruktúry sprostredkujúce schopnosť zvládania stresu počas celého života.

Bezpečná vzťahová väzba je základom pre optimálny rozvoj osobnosti. Umožňuje dieťaťu bezpečné objavovanie okolitého sveta ako aj otvorenú komunikáciu o názoroch a pocitoch. Bezpečná väzba vedie k tomu, že dieťa bude nezávislé a schopné vytvárať primerané vzťahy. Bezpečne pripútané deti majú lepšiu schopnosť odolať tlaku zo strany rovesníkov, posilňuje sebadôveru a sebakontrolu a predstavuje základňu pre rozvoj schopnosti empatie. Deti s istou väzbou sú odolnejšie pri zvládaní záťaže. Sú kooperatívne, dokážu sa lepšie prispôsobiť a sú kompetentné pri riešení konfliktov. Tieto pozitívne vzorce správania majú sklon pretrvávať.

Bezpečná alebo istá citová väzba nevplýva len na sociálno-emocionálne kompetencie dieťaťa, ale významným spôsobom ovplyvňuje aj jeho kognitívny vývin. Deti, ktoré boli v druhom a treťom roku života bezpečne pripútané k matke neskôr vykazovali vyššiu školskú úspešnosť a mali vyššie IQ. Deti s istou vzťahovou väzbou majú lepšie schopnosti učiť sa a zapamätať si. Lepšia je nielen ich pamäť, ale aj rečový vývin. Na to, aby dieťa bolo schopné pokračovať v explorovaní, prijímať nové učebné ponuky v škôlke a v škole a tým dosahovať dobré výsledky, potrebuje vytvoriť ďalšiu bezpečnú väzbu k vychovávateľke v škôlke a neskôr k učiteľke v škole.

Neistá Vzťahová Väzba

Narušenie vývinu citovej väzby môže mať za následok vznik úzkostnej alebo neistej väzby.

• Neistá - vyhýbavá vzťahová väzba: Deti pri odlúčení od svojej matky alebo inej blízkej osoby neprejavujú skoro žiadny protest. Tým, že tú osobu ignorujú, dávajú navonok najavo, že odlúčenie nevnímajú ako problém. Keď sa osoba vráti, tieto deti neprejavujú žiadne pozitívne emócie ako radosť alebo spokojnosť. V niektorých prípadoch sa k cudziemu človeku správajú priateľskejšie ako k matke. Na vzniku tejto väzby sa podieľa odmietnutie alebo nedostatočný kontakt matky s dieťaťom ako aj nejasná komunikácia. V tomto prípade sa jedná o také osoby pre vzťahovú väzbu, ktoré vedú svoje deti k tomu, že v situáciách, keď sa dieťa cíti byť ohrozené nepotrebuje pomoc ani podporu dospelého človeka. Dôraz kladú na autonómiu dieťaťa. Tak si dieťa pomaly zvykne na to, že svoje potreby prestane signalizovať a prestane tak hľadať blízkosť rodiča. Rodičia, ktorí reagujú na signály svojho dieťaťa odmietavo často vo vlastnom detstve zažili to isté.
• Neistá - ambivalentná vzťahová väzba: Deti na odlúčenie a neprítomnosť matky alebo inej osoby pre vzťahovú väzbu reagujú veľmi intenzívne. Protestujú, plačú a sú viditeľne vystresované. Veľmi prudko reagujú už pri najmenšom odlúčení od matky. Rozhodujúcu úlohu preto má reakcia dieťaťa na príchod matky. Takéto deti na návrat matky reagujú tak, že na jednej strane prejavujú potrebu vzťahovej väzby, ale sú prítomné aj signály, ktorými sa tej väzbe snažia vyhnúť. Pre tento typ väzby je charakteristická ambivalencia. Môže sa nám zdať, že dieťa na jednej strane matku trestá, že ho opustila a na druhej strane sa snaží signalizovať potrebu jej prítomnosti. Takéto správanie dieťaťa zneisťuje osobu, ktorá sa o neho stará, nakoľko dieťa vysiela protirečivé signály. Tento typ väzby môže vzniknúť napríklad vtedy, ak matka v niektorých situáciách reaguje primerane na signály dieťaťa, ale v iných sa správa odmietavo. Takéto nepredvídateľné správanie zo strany matky vyvoláva u dieťaťa pocit neistoty, čo vedie k nerozhodnosti.
• Dezorganizovaná väzba: Tento typ väzby vzniká vtedy, ak matka správa dlhodobo zmätene a náladovo, pričom v pozadí môže byť nedostatočne spracovaná trauma. U detí s dezorganizovanou väzbou sa rýchlo striedajú afiliatívne a vyhýbavé prejavy. Tieto deti často dávajú najavo svoj zmätok bizarným správaním ako napríklad stereotypie alebo strnulosť výrazu. Môžu sa k matke približovať, pričom majú odvrátenú tvár a môžu pri tom pociťovať strach.

Psychomotorický Vývin Dieťaťa

Psychomotorický vývin dieťaťa je komplexný proces zahŕňajúci fyzický, emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj, ktorý prebieha v priebehu prvých troch rokov života. Tento vývin sa líši od dieťaťa k dieťaťu, avšak existujú určité vývinové míľniky, ktoré nám môžu poskytnúť prehľad o typických etapách, ktorými prechádza.

Prvý Mesiac Života

Počas prvého mesiaca života sa dieťa adaptuje na nové prostredie mimo maternice. Toto obdobie je kľúčové pre tvorbu základných reflexov a budovanie vzťahu s rodičmi.

• Motorika: Dieťa prejavuje silný sací reflex, začína zdvíhať hlavu, keď je položené na bruchu, a zameriava svoj pohľad na blízke objekty, najmä na tváre.
• Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa dokáže rozpoznať hlas matky a reaguje upokojením pri jej dotyku alebo zvuku. Plač zostáva jeho hlavným komunikačným nástrojom.

#

tags: #emocionalny #a #socialny #rozvoj #osobnosti #fazy