Emocionálny a sociálny vývin dieťaťa mladšieho školského veku: charakteristika

Psychický vývin dieťaťa v mladšom školskom veku (1. - 4. ročník ZŠ) je obdobím významných zmien, ktoré formujú jeho osobnosť a sociálne interakcie. Toto obdobie, ktoré začína vstupom do školy (medzi 6. a 7. rokom života) a končí prechodom na druhý stupeň, je charakteristické pomerným pokojom a vyrovnanosťou, bez výrazných ťažkostí a vnútorných konfliktov. Obdobie vzdoru už skončilo a puberta ešte nezačala.

Vstup do školy a zmena životného štýlu

Vstup do školy predstavuje pre dieťa zásadnú zmenu v spôsobe života. Hra, ktorá bola dominantnou aktivitou v predškolskom veku, ustupuje do úzadia a nahrádza ju učenie. Učenie významne ovplyvňuje psychiku dieťaťa. Hravosť naďalej zostáva typickou črtou, ale nastupuje činnosť vyučovacia. Žiak sa musí prispôsobiť požiadavkám školského života a zvládať množstvo povinností, ktoré sú závažnejšie a náročnejšie ako doterajšie aktivity.

Vek triezveho realizmu

Mladší školský vek sa označuje ako vek triezveho realizmu. Na rozdiel od predškolského dieťaťa, ktoré je vo svojom vnímaní, myslení a konaní pomerne závislé od svojich prianí a fantázie, a na rozdiel od dospievajúceho, pre ktorého je dôležité vedieť, čo by malo byť správne, školák sa plne zameriava na to, čo je a načo to je. Dieťa chce pochopiť okolitý svet a veci v ňom, čo sa prejavuje v jeho kresbách, písomných prejavoch, v hre aj čitateľských záujmoch.

Realizmus školáka je najskôr postavený na tom, čo mu povedia autority (rodičia, učitelia, knihy…) - naivný realizmus. Deti v školskom veku chcú byť aktívne a preskúmať všetko činnosťou. Hoci v tejto prednáške hovoríme o vývoji žiakov I. stupňa viac menej všeobecne, treba pripomenúť, že sú medzi deťmi na začiatku školskej dochádzky a žiakmi na konci tohto obdobia významné rozdiely.

Etapy vývoja v mladšom školskom veku

Podľa J. Kurica (1986) tento vývoj akoby prebiehal v dvoch etapách (1. - 2. ročník a 3. - 4. ročník). Pre prvú etapu je charakteristická postupná adaptácia na školské požiadavky, sprievodnými javmi sú rozpory a nestálosť. Z. Matějíček (1986) delí školský vek až na tri etapy: mladší (6-8 rokov), stredný (9-12 rokov) a starší školský vek (obdobie puberty). Deti v mladšom školskom veku sú ešte hravé, schopné sústrediť sa iba na jednu vec a len krátku dobu, majú radi rozprávky, dievčatá a chlapci sa hrávajú ešte spolu. Deti v tomto období sú ešte rozkolísané a zraniteľné. Stredný školský vek je stabilnejší. Väčšina detí sa na školu už dostatočne adaptovala. Ťažisko záujmov presúvajú zo sveta fantázie do životnej reality. Pozorne si všímajú vzťahy medzi ľuďmi v rodine, ale i mimo nej. Stúpa vplyv detskej skupiny. Dieťa sa snaží dodržiavať normy skupiny, ktoré niekedy môžu byť v rozpore s normami rodiny.

Prečítajte si tiež: Charakteristika vývinu detí

Kognitívny vývin

Základom detského poznávania je zmyslové vnímanie. U dieťaťa v mladšom školskom veku v oblasti vnímania dochádza k značným pokrokom. Stáva sa postupne čoraz viac pozornejšie a vytrvalejšie. Vo svojom vnímaní je čoraz menej závislé na svojich momentálnych prianiach a potrebách. Všetko preskúmava. Je dobrým a čoraz kritickejším pozorovateľom. Spočiatku obdobia prechádza od vnímania vecí ako celku, neskôr k analyzovaniu na časti, až po detaily. Malé dieťa je zamerané na to, čo je práve teraz, ťažko sa pohybuje v čase, nevie rozlíšiť včera, dnes, zajtra, neskôr… Až v školskom veku výrazy začínajú mať konkrétny význam. V procese rozvíjania majú veľký význam názorné pomôcky. Už J. A. Komenský vo svojom diele "Veľká didaktika" uvádza: "Preto nech je pre učiacich zlatým pravidlom, aby sa všetko podávalo všetkým možným zmyslom. Totiž veci viditeľné zraku, počuteľné sluchu, čuchateľné čuchu, chutnateľné chuti a hmatateľné hmatu, a ak možno niektoré veci vnímať súčasne viacerými zmyslami, nech sa podávajú súčasne viacerými. Aby to všetko v nich utkvelo, nech si priberajú na pomoc všetky možné zmysly. Treba napríklad ustavične napínať sluch so zrakom, jazyk s rukou, tj.

Pozornosť a sústredenosť

Kým v predškolskom veku prevláda neúmyselná pozornosť, založená na zaujímavosti podnetov, u žiaka sa začína rozvíjať úmyselná pozornosť a sústredenosť na prácu. Napriek výrazným pokrokom v psychickom rozvoji však ešte stále nie je schopný sústrediť sa na dlhší čas bez navodenia zaujímavej a príťažlivej činnosti (u žiaka 1. roč. asi 10 min.). Od žiaka sa ale stále viac vyžaduje pozornosť a sústredenosť na prácu, ktorá je menej príťažlivá. K úmyselnej pozornosti sa v tomto veku žiak postupne dopracuje cvičením, robením činnosti, ktoré ho neraz nezaujímajú. Preto je potrebné zo strany učiteľa vhodne striedať činnosť žiakov.

Pamäť

Pamäť žiakov mladšieho školského veku sa mení od mimovoľnej k úmyselnej. Žiaci si čoraz viac dokážu niečo trvalo zapamätať. Koncom tohto obdobia pamäť žiakov postupne stráca obrazovo-konkrétny ráz a začína sa čoraz viac vytvárať schopnosť zapamätávania si aj abstraktno-logického učiva. Napriek tomu ešte stále prevláda mechanické zapamätávanie. Žiaci ho často využívajú, lebo nevedia, čo od nich bude učiteľ vyžadovať. Majú malú slovnú zásobu, ktorá spôsobuje, že nedokážu učivo vyjadriť vlastnými slovami.

Myslenie

Na začiatku školskej dochádzky je myslenie veľmi konkrétne a názorné, opiera sa o konkrétne skúsenosti (J.Piaget). Vie chápať len súvislosti medzi skutočnými predmetmi. Vyššiu formu myslenia predstavuje abstraktné myslenie, ktoré spočíva v chápaní súvislosti medzi pojmami a javmi. Abstraktné myslenie je dieťaťu v tomto období ešte pomerne vzdialené. Rozvoj myslenia detí mladšieho školského veku je možné len vtedy, keď slovné pôsobenie spájame s konkrétnou zmyslovou skúsenosťou. Dieťa si do 10. roku osvojuje poznatky napodobňovaním, preberaním mienky iných (reproduktívne myslenie). Okolo 10. roku prestáva mať myslenie reproduktívny charakter a stáva sa samostatnejším a kritickejším. Prvoradým cieľom rozumovej výchovy je rozvíjať samostatné, produktívne myslenie. Mladšie dieťa hľadá odpoveď najprv u dospelého, preberá jeho formuláciu, spôsob riešenia…

Emocionálny vývin

Aj citová oblasť sa výrazne vyvíja. Je to podmienené ich novými životnými podmienkami. Tento vývin charakterizuje najmä obohacovanie a prehlbovanie. Spočiatku - v prvom ročníku žiaci podobne ako deti v predškolskom veku bezprostredne a pomerne búrlivo prejavujú svoje city - pozitívne (radosť, súcit, vzrušenie…), ale aj negatívne (strach, hnev, zlosť…). Čím je dieťa mladšie, tým má väčší problém dodržiavať školský poriadok. Postupné narastanie sebadisciplíny však pomáha tlmiť vonkajšie prejavy citov (po druhom ročníku). Svoje city sa už naučia ovládať, vedia, že niektoré prejavy sa už v jeho veku pokladajú za nevhodné a nedôstojné.

Prečítajte si tiež: Emocionálne aspekty učenia

Záujmy

Záujmy dieťaťa tohto obdobia nie sú ešte ustálené. Ľahko sa menia pod vplyvom výchovy a vyučovania. Úzko súvisia s činnosťou, ktorú dieťa vykonáva. Najčastejšie je to učenie a hra. Na začiatku obdobia sa zvyčajne hrávajú chlapci a dievčatá spolu, ale neskôr osobitne. Vyplýva to z odlišností ich záujmov. Poznávacie záujmy sa rozširujú natoľko, že deťom často nestačí vyučovací proces, preto prejavujú záujem o krúžkovú činnosť. Sú dychtivé vyniknúť vo viacerých oblastiach, ale ich reálne možnosti sú ešte značne obmedzené. Ak sa nedostaví očakávaný úspech, potom sa záujem o danú oblasť oslabuje, resp. sa stráca. Dieťaťu v tomto veku veľmi záleží, aby bol jeho výkon ocenený, aby ho skupina uznala.

Vzťah k práci

V mladšom školskom veku sa mení vzťah k práci. Dieťa už rozlišuje medzi prácou a hrou.

Sociálny vývin a mravná výchova

V mravnej výchove dieťaťa mladšieho školského veku majú veľkú úlohu aj sociálne vzťahy. Na začiatku školskej dochádzky si dieťa vytvára jednoznačne pozitívny vzťah k učiteľovi, ktorý je niekedy pre dieťa väčšou autoritou ako rodičia. Učiteľ vštepuje žiakom spoločenské a morálne normy správania a usmerňuje dianie medzi žiakmi, ktorí sú zároveň spoločníkmi i konkurentami v úsilí o získanie priazne i svojho postavenia v triede. Dochádza k identifikácii mladšieho žiaka s učiteľom, čo vytvára predpoklady na účinné a efektívne výchovné pôsobenie. Neskôr sa tento vzťah oslabuje.

V tomto období si dieťa tiež vytvára silnejšie priateľské vzťahy. Má zmysel pre družnosť, túži po spoločnej činnosti. Začína mu viac záležať na mienke a obľúbenosti v kolektíve, ktorý sa stáva ťažiskom jeho citových vzťahov. Sú to náznaky začiatku pubertálneho štádia. Vytvorené priateľstvá nie sú ešte stále a pevné. Rýchlo vznikajú aj končia. Ich variabilita je spôsobená nedostatočnými kritériami pre výber priateľa. Priateľstvá a skupiny v rámci triedneho kolektívu sú ku koncu obdobia pohlavne homogénne. Zaraďovanie do kolektívu vrstovníkov v mladšom školskom veku je prirodzenou potrebou, ktorá pomáha rozvíjať kolektívne vzťahy a tlmiť individualistické sklony. Dieťa potrebuje zažívať pocit spokojnosti a radosti a to nielen z hľadiska uspokojovania telesných potrieb, ale i spoločenských a individuálnych.

Vôľová činnosť

V mravnom vývine človeka je veľmi dôležitá vôľová činnosť. Preto už u dieťaťa v predškolskom veku poskytujeme priestor na samostatnú činnosť. Aby mohol žiak zvládnuť všetky požiadavky, ktoré sú na neho kladené, musí prejaviť určité vôľové úsilie. Mnohým žiakom (dôsledok nedostatočnej rodinnej výchovy) robí ťažkosti ak má dosiahnuť náročnejší cieľ. Výsledkom je, že sa ľahko a rýchlo vzdávajú. Dieťa však treba poverovať len takými úlohami, ktoré je schopné zvládnuť. Neprimerané a vysoké nároky kombinované s častými výčitkami oberajú dieťa o zdravé sebavedomie, frustrujú ho a môžu viesť až k duševným poruchám. Pestovaniu vôle nepomáha neustále napomínanie, ani ochota urobiť všetko za dieťa. Z tohoto hľadiska je dôležité, aby si dieťa pestovalo aj schopnosť vedieť sa včas a správne rozhodnúť, aby nebolo príliš váhavé a nerozhodné. Človek bez pevnej vôle často porušuje základné mravné pravidlá. Ich dodržiavanie totiž nie je automatické, ale vyžaduje si značné úsilie a určité odriekanie. Ak chceme u dieťaťa vypestovať pevnú vôľu, musíme ho viesť tak, aby sa naučilo vytýčené úlohy dokončiť. Výchovu si však nemožno zamieňať s drezúrou.

Prečítajte si tiež: Vývoj osobnosti v priebehu života

Morálny vývin

Chápanie mravných noriem a hodnôt a správanie podľa nich závisí od celkového vývoja dieťaťa, najmä od schopnosti poznávať. Morálna heteronómia znamená, že žiaci pokladajú za (morálne) správne všetky príkazy a zákazy dospelých, ktoré treba dodržiavať. Ich dodržiavanie je motivované očakávaním odmeny a trestu. Napr. klamstvo pokladajú za nesprávne preto, lebo im zaň hrozí trest. Morálnu autonómiu charakterizuje postupné zvnútorňovanie mravných noriem, podmienené chápaním ich významu pre ľudské spolunažívanie a uvedomovanie si potreby ich dodržiavať kvôli nim samotným a nie z obavy sankcií (Nemám klamať preto, lebo to narúša dôveru). Pri hodnotení konania a správania (svojho, aj iných ľudí) starší žiaci tohto vekového obdobia už nehodnotia iba samotné mravné činy, ale aj motívy - zámer konajúceho. Utvárajúce sa mravné vedomie a presvedčenie v nich spôsobujú niekedy boj motívov pri mravnom rozhodovaní.

V tomto zmysle určil už v 30. rokoch nášho storočia J. Piaget tri základné etapy vývoja morálky u dieťaťa, ktoré zodpovedajú etapám poznávania sveta vôbec. Podľa neho je morálka predškolského dieťaťa a ešte u väčšiny školských začiatočníkov heteronómna (určovaná príkazmi a zákazmi dospelých - rodičov, neskôr učiteľov…) Správanie vlastné, ale i cudzie je dieťaťom hodnotené ako "dobré," keď je dovolené, alebo schvaľované dospelými, a "zlé," keď je nimi zakázané, alebo trestané. Teda mravné hodnotenie je plne závislé na autorite dospelého - on určuje čo je správne a spravodlivé a čo nie. Čoskoro po začiatku školského veku (okolo 7.- 8. roku) sa morálka dieťaťa stáva autonómna v tom zmysle, že dieťa uznáva určité správanie za správne, alebo nesprávne samo o sebe bez ohľadu na názor dospelých. Tak sa stáva dieťa v správaní nezávislejšie a voči dospelým kritickejšie. Avšak stanovené zásady platia pre všetkých rovnako za všetkých okolností a podľa tejto zásady rieši aj konflikty. Určovaná druhými, príkazmi a zákazmi, autoritami. Správne a nesprávne existuje samé o sebe, bez ohľadu na autoritu druhého jeho a jeho kritiku. Stanovené zásady platia pre všetkých a za každých okolností rovnako. Hlbšie prenikanie do podstaty mravného hodnotenia a prihliadanie na motívy správania konajúceho, na podmienky a okolnosti.

Piagetovu teóriu morálneho vývoja V 60. rokoch kriticky overoval a ďalej rozpracoval L. Kolberg. Dieťa je zamerané na poslúchnutie alebo neposlúchnutie dospelého. Chce konať dobre preto, aby potešil druhých. Rešpektuje všeobecne platné princípy ako spoločensky užitočné. Dáva ich pred individuálne práva. Jedná podľa samostatne zvolených etických princípov. Hoci Kolberg potvrdil Piagetovu existenciu troch základných štádií mravného vývoja, treba povedať, že u detí 10 - 13 ročných a starších možno badať dosť značné individuálne rozdiely, ktoré môžu spôsobiť rôzne činitele. Veľa záleží aj od typu rodinnej výchovy. Hoffman (1970) usudzuje, že "vonkajší" (predkonvenčný) typ svedomia, pri ktorom je správanie dieťaťa určované vonkajšími odmenami alebo sankciami je podporované výchovnými technikami, ktoré kladú dôraz na mocenskú prevahu vychovávajúceho nad vychovávaným. Konvenčný typ svedomia je podporovaný podľa Hoffmana výchovou, ktorá sa viac opiera o také výchovné prostriedky ako je odňatie lásky (výraz hnevu, odmietania, nerozprávania sa s ním, nevšímania si ho…). Najvyšší (postkonvenčný) mravný vývoj je podporovaný vtedy, keď rodič používa diferencovane výchovné prostriedky podľa danej situácie t.j. keď používa mocenské prostriedky i techniku "odňatia lásky", ale vždy v spojitosti s vysvetlením, odôvodnením a s poukázaním na dôsledky toho, či onoho správania.

Eriksonova teória psychosociálneho vývinu

Erik H. Eriksonova teória sa zakladá na vzťahu k základným osobnostným a spoločenským úlohám, ktoré je nutné vyriešiť v každom jednotlivom vývinovom štádiu. Pri svojej teórii si nevšíma biologické fakty, ale pozornosť venuje vplyvu kultúry na vývin jednotlivca. Rozlišuje 8 období ľudského života. Všíma si, čo je hlavn…

Ontogenetická psychológia

Ontogenetická psychológia (vývinová psychológia) sa zaoberá vývinom človeka od jeho počatia po smrť. Študuje zmeny správania a prežívania v jednotlivých vekových obdobiach.

Základný cieľ vývinovej psychológie

• Popísať vývinové zmeny, charakteristické pre vývinový stupeň
• Odvodiť všeobecné zákonitosti, ktoré sa týkajú základných psychických štruktúr a príčinných súvislosti
• Vytvoriť pokiaľ možno jednotnú teóriu zo získaných faktov a pozorovaní

Charakteristiky ontogenetického vývinu človeka

• Človek sa vyvíja ako celok, ako psychosomatická jednota v interakcii s prostredím.
• Vývin je procesom typických zmien v zmysle diferenciácie a integrácie.
• Vo vývine sa striedajú obdobia plynulých zmien a skokov vo vývine.
• Skoky ohraničujú vývinové fázy (štádiá vývinu), ktoré po sebe nasledujú.
• Vo vývine existujú interindividuálne rozdiely spojené s originalitou každého človeka.
• Psychický vývin sa neuskutočňuje živelne, ale podľa pravidelnosti, istých zákonitostí.

Zákony psychického vývinu

• Zákon celistvosti vývinu
• Zákon postupnej diferenciácie a špecializácie
• Zákon epigenetického vývinu
• Zákon plynulosti vývinu
• Zákon štadiálnosti vývinu
• Zákon protirečivosti vývinu
• Zákon nerovnomerného vývinového tempa

Zmeny počas vývinu

• Zmeny kvantitatívne - kvalitatívne: zmeny vo veľkosti, sile, rýchlosti, ich nahromadením vzniká nová kvalita (po mnohých konkrétnych skúsenostiach nachádzam abstraktný „vzorec“ riešenia).
• Rozvoj - stagnácia - regresia: výrazný rozvoj jedného súvisí so stagnáciou, regresiou iného (napr. intelektuálny na úkor emocionálneho).
• Zmeny evolučné - involučné: tou istou aktivitou sa mladý človek rozvíja - starší človek iba udržuje, aby spomalil úpadok.

Dôležité pojmy v ontogenetickej psychológii

• Periodizácia vývinu - vývin ako sled kvalitatívne odlišných zmien na úrovni biologickej (sací reflex), psychickej (abstraktné myslenie), sociálnej (vstup do školy).
• Senzitívna fáza vo vývine - časový úsek, v ktorom je jedinec obzvlášť vnímavý k podnetom istého druhu (väzba medzi matkou a dieťaťom v prvých 3 rokoch).
• Vývinová kríza - nezvládnutie vývinovej úlohy, ktorá je pre dané obdobie významná (sebauvedomenie v puberte).
• Zóna najbližšieho vývinu - riešenie úloh

Vplyvy, ktoré determinujú vývin človeka

• Súhrn genetických informácií (mutácia génov, DNK)
• Prenatálne vplyvy (fyzikálne a chemické)
• Perinatálne a postnatálne vplyvy
• Senzorické vplyvy
• Výchova a vzdelávanie
• Sebavýchova

Spôsoby realizácie psychického vývinu

Aké sú hranice ľudských schopností?

Základné metódy vývinovej psychológie

• Pozdĺžny/longitudinálny prístup: Jedinci sa sledujú určitú dobu a zachytávajú sa zmeny psychických funkcii počas tohto obdobia (1-,5-,15-rokov)
• Prierezový prístup: U rôznych súborov detí či dospelých sa robí meranie k určitému dátumu merania a dostaneme isté normy pre daný vek (napr. výška jedinca, IQ, výkon v kresbe…)

Metódy skúmania vo vývinovej psychológii

• Systematické pozorovanie
• Biografické metódy, kazuistiky
• Metóda riadeného rozhovoru
• Dotazníkové metódy
• Psychologické testy
• Analýza výsledkov činnosti
• Experiment (laboratórny, prirodzený)

Zrenie a vývin centrálnej nervovej sústavy

Centrálna nervová sústava (CNS) riadi alebo aspoň zasahuje do činnosti všetkých orgánov, koordinuje ich činnosť a vzájomné vzťahy, aby zodpovedali potrebám celého organizmu. Napriek jednotným princípov fungovania je u každého jedinca iná, má svoju identitu. Po narodení dochádza k ďalšiemu vývinu neurónov, ich počet je však konečný a narodením začína mierne klesať. Na spomalenie poklesu počtu neurónov je dôležitá výživa.

Vplyvy vonkajšieho prostredia a socializácia

• Vplyvy prostredia - prírodné, spoločenské (význam miesta narodenia, pobytu - „zakorenenie“ vs. „strata koreňov“). Človek existuje v danom priestore, čase.
• Sociokultúrne vplyvy - hodnotový rebríček spoločnosti, z neho vyplývajúce normy, pravidlá, vzory správania, riešenia problémov…
• Vplyv väčšej sociálnej skupiny, sociálnej vrstvy, jej normy, pravidlá, vzory, ideály…
• Vplyv malej sociálnej skupiny - rodina, školská trieda, krúžok, klub, priatelia…
• Vplyv osôb, ktoré majú pre človeka najväčší význam.

Teórie psychického vývinu

• Piagetova teória poznávacieho vývinu v mladosti: 5 fáz vývinu inteligencie
• Psychoanalytická teória vývinu: ranné štádia sú najdôležitejšie pre vývin osobnosti (S.Freud)
• Psychosociálna teória E.Fromma: osobnosť človeka je výsledok pôsobenia spoločnosti v perspektíve
• Eriksonova teória vývinu osobnosti zvládaním konfliktov: 8 období života človeka
• Kohlbergova teória morálneho vývinu: 3 stupne morálneho vývinu

Eriksonová teória vývinu a jej dôsledky

• Získanie základnej dôvery (a jej dôsledky v živote)
• Usiluje o samostatnosť, prejavuje aktivitu (predškolák).
• Získava dôveru vo svoje schopnosti, zručnosti (školák do puberty).
• Spoznáva, akým v skutočnosti je, vedomie vlastnej identity (v puberte, adolescencii).
• Učí sa nadväzovať intímne vzťahy (aj nesexuálne) s iným pohlavím (raná dospelosť).
• Tvorí novú generáciu alebo tvorí v inej oblasti (pracovnej záujmovej) (do 50 rokov)
• Prehodnocuje, integruje doterajšie udalosti - ich zmysel

Chýbanie základnej dôvery a jeho dôsledky

• Dieťa vníma matku ako odmietajúcu, ustrašenú, neláskavú - základná nedôvera
• Dieťa má pochybnosti o sebe, pretvaruje sa (falošná identita).
• Bez základnej dôvery ostáva v závislosti - hľadá sebapotvrdzovanie u rodičov, skupiny, partnera, detí…
• Má problémy v nadväzovaní intímnych vzťahov.
• Potlačená je tvorivosť, aktivita - často pocit stagnácie, povrchné vzťahy.
• Pretrváva pocit životnej nespokojnosti, sklamania až zúfalstva.

Kohlbergova teória morálneho vývinu

Kohlbergova teória morálneho vývinu vychádza zo skúmania riešenia morálnych dilém. Príkladom je dilema o Heinzovi a lieku:

„Jedna žena ochorela na rakovinu. Bola blízko smrti. Istý lekárnik objavil liek, ktorý jej mohol pomôcť. Za malú krabičku lieku však žiadal 2000 dolárov, čo bol desať násobok jeho výrobnej ceny. Manžel chorej ženy Heinz si požičal toľko peňazí, koľko len mohol, ale podarilo sa mu zaobstarať iba polovicu. Povedal lekárnikovi, že jeho žena zomiera a požiadal ho, aby mu predal liek lacnejšie alebo aby mu ho mohol splatiť neskôr. Lekárnik ale odpovedal: „Nie, ja som liek objavil a chcem na ňom zarobiť. „ Zúfalý Heinz sa vlámal do lekárnikovho skladu a ukradol liek pre svoju ženu. Bolo konanie Heinza správne? Prečo áno a prečo nie?“

Štádiá morálneho vývinu (Kohlberg)

• I. Predkonvenčná úroveň (4 - 10 r.): Vonkajšia kontrola, egocentrizmus. Najprv orientácia na trest a poslušnosť, neskôr čistý pragmatizmus (vlastné potreby, reciprocita).
• II. Konvenčná úroveň (od 10 - 13 r.): Príklon k sociocentrickému hľadisku. Najprv snaha vyhovieť iným, v skupine (byť dobrý chlapec, priateľ), neskôr vyhovieť pravidlám spoločnosti.
• III. Postkonvenčná úroveň (od 13 r., alebo vôbec nie): Vedomie viacerých sociálne prijateľných riešení, výber jedného na vlastnú zodpovednosť. Najprv orientácia na sociálny dohovor, neskôr na univerzálne etické hodnoty.

Periodizácia životného cyklu (Švancara a kol.)

• Prenatálne obdobie (od oplodnenia po narodenie)
• Novorodenecké obdobie (do 6 týždňov po narodení)
• Kojenecké obdobie (do jedného roku života)
• Obdobie batoľaťa (lezúň - do troch rokov)
• Predškolský vek (3 - 6 rokov)
• Školský vek ( 6 - 11 rokov)
• Puberta, dospievanie ( 11 -15 rokov)
• Adolescencia - mladosť (15 - 20 rokov)
• Mladá dospelosť (20 - 32 rokov)
• Stredná dospelosť ( 32/35 - 46/48)
• Zrelá dospelosť (46/48 - 60/65)
• Staroba (60/65 - 75/80)
• Dlhovekosť (76/80 - 100)

Štádia vývinu: periodizácia ranného detského veku

• Prenatálne štádium 9 mesiacov
• Novorodenecké obdobie 6 týždňov
• Dojčenecké obdobie 1 rok
• Obdobie batolaťa 1 - 3 rok

Štádia vývinu: periodizácia

• Vek predškolský do 6 - 7 r. obdobie kým dieťa nevstúpi do školy
• Mladší školský vek 7 - 10,11 r.
• Starší školský vek (puberta) 12 - 15 r.
• Obdobie dospievania 16 - 21 r. a adolescencia

Štádia vývinu: periodizácia

• Skorá dospelosť 21 - 30 /35 rokov
• Stredná dospelosť 32/36 - 45/50 rokov
• Neskorá dospelosť 48 - 60/65 rokov
• Staroba (sénium) 60/65 - 76/80 rokov
• Dlhovekosť 80 - 100 rokov

Hľadanie zmien počas vývinu

• V senzomotorickom vývine
• V reči a myslení (v komunikácii, v kresbe)
• V intelektovom vývine
• V emocionálnom vývine
• V sociálnom vývine (hra, kooperácia v skupine, motivácia, morálny vývin)

Pohyb

Pohyb je základné kritérium pre hodnotenie vývinu. Pohyby v prenatálnej diagnostike (od 4 mes.) Pohyb po narodení a do 1 roka - ukazovateľ adekvátneho vývinu (sedenie 6 mes., státie 9 mes., chodenie 12 mes.) Pozor na dg. u hyperaktívnych detí a detí predčasne narodených

Senzorické vnímanie dieťaťa

Výskumy potvrdzujú počutie u detí a reakcie na chuť v prenatálnom štádiu. Po narodení zrak fixovaný na matku, objekty, od 3- 4 mes. reaguje úsmevom. Hmat dobre rozvinutý po narodení - hmatový reflex. Synchronizácia - asynchronizácia pozornosti a afektov (vzťah matka-dieťa). Dôležitosť telesného kontaktu dieťaťa s matkou pre vývin (attachment).

#

tags: #emocionalny #a #socialny #vyvin #dietata #mladsieho