
Človek sa vyvíja ako celok, ako psychosomatická jednota v interakcii s prostredím. Vývin je procesom typických zmien v zmysle diferenciácie a integrácie. Vo vývine sa striedajú obdobia plynulých zmien a skokov vo vývine. Skoky ohraničujú vývinové fázy (štádiá vývinu), ktoré po sebe nasledujú. Vo vývine existujú interindividuálne rozdiely spojené s originalitou každého človeka. Psychický vývin sa neuskutočňuje živelne, ale podľa pravidelnosti, istých zákonitostí.
Vývinová psychológia sa zaoberá vývinom človeka od jeho počatia po smrť a študuje zmeny správania a prežívania v jednotlivých vekových obdobiach. Základným cieľom vývinovej psychológie je popísať vývinové zmeny, charakteristické pre vývinový stupeň a odvodiť všeobecné zákonitosti, ktoré sa týkajú základných psychických štruktúr a príčinných súvislostí. Cieľom je vytvoriť pokiaľ možno jednotnú teóriu zo získaných faktov a pozorovaní.
Psychický vývin sa riadi zákonitosťami, medzi ktoré patrí zákon celistvosti vývinu, postupnej diferenciácie a špecializácie, epigenetického vývinu, plynulosti vývinu, štadiálnosti vývinu, protirečivosti vývinu a nerovnomerného vývinového tempa. Vývin je procesom navzájom súvisiacich zmien, ktoré môžu byť kvantitatívne alebo kvalitatívne. Zmeny vo veľkosti, sile, rýchlosti, ich nahromadením vzniká nová kvalita (po mnohých konkrétnych skúsenostiach nachádzam abstraktný „vzorec“ riešenia). Rozvoj jedného môže súvisieť so stagnáciou alebo regresiou iného (napr. intelektuálny na úkor emocionálneho). Evolučné zmeny znamenajú rozvoj, zatiaľ čo involučné udržujú stav a spomaľujú úpadok.
Periodizácia vývinu je sled kvalitatívne odlišných zmien na úrovni biologickej (sací reflex), psychickej (abstraktné myslenie), sociálnej (vstup do školy). Senzitívna fáza vo vývine je časový úsek, v ktorom je jedinec obzvlášť vnímavý k podnetom istého druhu (väzba medzi matkou a dieťaťom v prvých 3 rokoch). Vývinová kríza nastáva pri nezvládnutí vývinovej úlohy, ktorá je pre dané obdobie významná (sebauvedomenie v puberte). Zóna najbližšieho vývinu predstavuje riešenie úloh.
Vývin človeka determinujú genetické informácie, prenatálne vplyvy (fyzikálne a chemické), perinatálne a postnatálne vplyvy, senzorické vplyvy, výchova a vzdelávanie a sebavýchova.
Prečítajte si tiež: Charakteristika emocionálneho a sociálneho vývinu
Medzi základné metódy vývinovej psychológie patrí pozdĺžny/longitudinálny prístup (sledovanie jedincov počas určitej doby) a prierezový prístup (meranie u rôznych súborov detí či dospelých k určitému dátumu merania). Používajú sa aj systematické pozorovania, biografické metódy, kazuistiky, metóda riadeného rozhovoru, dotazníkové metódy, psychologické testy, analýza výsledkov činnosti a experiment (laboratórny, prirodzený).
Centrálna nervová sústava riadi alebo aspoň zasahuje do činnosti všetkých orgánov, koordinuje ich činnosť a vzájomné vzťahy, aby zodpovedali potrebám celého organizmu. Po narodení dochádza k ďalšiemu vývinu neurónov, ich počet je však konečný a narodením začína mierne klesať. Na spomalenie poklesu počtu neurónov je dôležitá výživa.
Vplyvy prostredia, prírodné a spoločenské (význam miesta narodenia, pobytu), sociokultúrne vplyvy (hodnotový rebríček spoločnosti, normy, pravidlá, vzory správania), vplyv sociálnej skupiny, sociálnej vrstvy, malej sociálnej skupiny (rodina, školská trieda, krúžok, klub, priatelia) a vplyv osôb, ktoré majú pre človeka najväčší význam.
Existuje viacero teórií psychického vývinu, ktoré zdôrazňujú rôzne zmeny. Medzi ne patrí Piagetova teória poznávacieho vývinu, psychoanalytická teória vývinu (S. Freud), psychosociálna teória E. Fromma, Eriksonova teória vývinu osobnosti zvládaním konfliktov a Kohlbergova teória morálneho vývinu.
Eriksonová teória vývinu zdôrazňuje získanie základnej dôvery, usilovanie o samostatnosť, získavanie dôvery vo svoje schopnosti, spoznávanie vlastnej identity, učenie sa nadväzovať intímne vzťahy a tvorenie novej generácie alebo tvorba v inej oblasti. Chýbanie základnej dôvery vedie k pocitom nedôvery, pochybnostiam o sebe, závislosti a problémom v nadväzovaní intímnych vzťahov.
Prečítajte si tiež: Emocionálne aspekty učenia
Kohlbergova teória morálneho vývinu rozlišuje tri stupne morálneho vývinu: predkonvenčnú úroveň (orientácia na trest a poslušnosť, pragmatizmus), konvenčnú úroveň (snaha vyhovieť iným, pravidlám spoločnosti) a postkonvenčnú úroveň (orientácia na sociálny dohovor, univerzálne etické hodnoty).
Životný cyklus sa delí na prenatálne obdobie, novorodenecké obdobie, kojenecké obdobie, obdobie batoľaťa, predškolský vek, školský vek, pubertu, adolescenciu, mladú dospelosť, strednú dospelosť, zrelú dospelosť, starobu a dlhovekosť.Štádiá vývinu: periodizácia
Počas vývinu sa hľadajú zmeny v senzomotorickom vývine, v reči a myslení, v intelektovom vývine, v emocionálnom vývine a v sociálnom vývine (hra, kooperácia v skupine, motivácia, morálny vývin). Pohyb je základné kritérium pre hodnotenie vývinu.
Výskumy potvrdzujú počutie u detí a reakcie na chuť v prenatálnom štádiu. Po narodení zrak fixovaný na matku, objekty, od 3- 4 mes. reaguje úsmevom. Hmat dobre rozvinutý po narodení - hmatový reflex. Dôležitosť telesného kontaktu dieťaťa s matkou pre vývin (attachment).
Reč je nástroj myslenia a komunikačná spôsobilosť. Predrečové hlasové prejavy (krik signalizuje nejaký vnútorný nesúlad-hlad, teplo). Porozumenie slovám- (prah porozumieť slovu od 6 mes., rozumenie vety okolo 1 roka). Tvorenie slov, viet - (12 mesiacov asi 10 slov, 2 roky 200-300 slov, 3r. 10 000 slov). Čistá výslovnosť okolo 5 - 6 roku. Otázkove obdobie „prečo“ od 2,5 - 5 rokov. Správne formulovanie viet - 4 - 6 rokov.
Prečítajte si tiež: Vývoj osobnosti v priebehu života
Postupný nárast diferencovaného vnímania, myslenia, obrazotvornosti, pozornosti, uchovávania do pamäti. Zlepšenie gramatickej štruktúry reči, vyjadrovania a intonácie (od detskej k normálnej). Schopnosť učiť sa, prispôsobovať a konať podľa návodu.
Normálny - postupný rozvoj intelektu. Predčasne rozvinutý, zvlášť niektoré schopnosti. Zabrzdený, stagnujúci (sociálne prostredie, kultúra, stresy, nepodnetná výchova). Regresný (prechodne alebo trvalo). Napr. po prekonaní ochorení, traumy mozgu…
Počiatočný plač a vyjadrovanie hlasom, neskôr diferencované odpovede dieťaťa na citové podnety (pohladenie-radosť). Úbytok afektov, stabilizácia nálad. Diferenciácia citov podľa hodnotenia. Vzrast mravných citov a sociálnych citov. V puberte labilita citov a introverzia. Diferenciácia citov dospelosti už v adolescencii.
Sociálna interakcia pred a po narodení. Chodením dieťaťa sa interakcia zvyšuje. Nadväzovanie nových vzťahov 2-3 roky. Potreba kolektívu a detí k hre 3 - 4 rok. Prejavy sociálnych vzťahov v škole. Záujem o sociálne kontakty mimo školy. Podnety a prostredie vplýva na diferenciáciu sociálneho správania (hodnoty a normy).
Manipulácia s hračkami. Námetové hry. Konštruktívne hry. Funkčné hry. Hry prinášajú dieťaťu uspokojenie a podnecujú jeho tvorivosť, čo vedie k opakovaniu. Rozdiely medzi CH a D. Projekcia seba cez hru, interpretácia…
Práca získava svoju hodnotu zvonka. Prácu dávame ako cieľavedomú činnosť - utieranie prachu, polievanie kvetov…aby sme podmienili istý druh zodpovednej činnosti. Stálosť v hre a práci spoluvytvárajú osobnosť dieťaťa.
Kresba je pre dieťa do 10 rokov rečou. Čmáranie, spontánna hra s ceruzkou (2r) a papierom. Zlatý vek detskej kresby: od 5 - 10 rokov. Kresba ľudskej postavy: od 3 rokov. Diagnostika kresebného prejavu (Goodenoughová, Harris): sledujeme vývinové a projektívne znaky kresby.
Pozorovanie správania. Výkon v testoch (test mentálnych schopností, testy osobnosti a iné testy pre deti). Diagnostika prostredníctvom hry a simulovaných scén. Rozbor kresby a iných projektívnych testov.
Zodpovedá psychický vývin veku? Ak nie, čo je jeho príčinou? Aký je podiel hereditárnych a sociálnych vplyvov na zaostávanie vývinu? Ako je možné to napraviť a do akej miery? Aká je porucha u dieťaťa (prechodná, trvalá, závažná, menej významná…) Ako zapojiť do komplexnej liečby prostredie dieťaťa (rodičov, školu, sociétu)
Psychorehabilitácia - po úrazoch, náhlych príhodách, napr. krvácanie do mozgu, úder elektr.prúdom a pod. Psychoedukácia a intervenčné programy - používame u detí s nedostatkami vo výuke. Psychoterapia a používanie špecializovaných terapeutických postupov - u detí s poruchami správania a rôznymi emocionálnymi poruchami. Socioterapia - liečba pomocou prostredia a sociálnych vzťahov u detí napr. so separačnou poruchou, pri závislostiach… Komplexná terapia - ak sú zistené viaceré faktory poruchového vývinu.
Kedy sa začína život? Deň počatia alebo deň pôrodu? Čo charakterizuje prenatálny vývin? Fázy prenatálneho vývinu: Oplodnenie a vytvorenie zárodku prvé 3 týždne, Embryonálne obdobie 4-12 týždeň, Fetálne obdobie 12 týždeň-pôrod.
Fáza koncepcie. Genotyp rodičov. Dieťa prichádza do prostredia maternice. Zdravie matky a výživa dieťaťa (9 mesiacov). Prostredie, v ktorom sa matka nachádza a jej fyzický a psychický stav. Iné okolnosti (náhle udalosti, úrazy u matky) ale aj iné psychické traumy…
Pripravenosť pre činnosti, ktoré budú nutné pre jeho prežitie po narodení. Koniec 2. mesiaca - základ všetkých svalových skupín - reakcie vo forme kontrakcií. Začiatok 3. mesiaca - spontánny pohyb končatinami, hlavičkou. 8 a ½ týždňa - reakcia na podráždenie vláskom. 9 týždeň - bioelektrická aktivita mozgu. 20. týždeň - funkčné senzorické dráhy bolesti. 6. mesiac - reakcia na akustické podnety. Posledná tretina tehotenstva - chuť.
Negatívne podnety: neobvyklé a nepríjemné zvuky, nedostatok kyslíku, emočný stres matky, prudké pohyby. Plod je schopný sociálnej interakcie, dieťa je s matkou emočne vyladené. Plod je aktívny a schopný učenia, individuálne rozdiely medzi jednotlivými deťmi, nie automatická reakcia.
Nevyvinuté orgány a funkcie. Prostredie inkubátora (umelé podmienky - výrazný rozdiel oproti intrauterinnému prostrediu). Separácia od matky a hospitalizácia negatívne pôsobí na vývin dieťaťa (klokankovanie). Častá je labilita a dráždivosť u detí, avšak menšia reaktivita na zmyslové a sociálne podnety. Realizovať programy psychologickej starostlivosti. Nepočítať vek u týchto detí do 1 roka ako u riadne narodených (vývinové hľadiská…)
Poruchy sústredenia, pozornosti. Vizuomotorické ťažkosti. Zvýšená úzkostnosť. Ľahšie poruchy reči, špecifické poruchy učenia. Dôvodom je samotná nedonosenosť a dramatická zmena prostredia, na ktorú dieťa ešte nebolo pripravené.
Pôrod - koniec 1. mesiaca, obdobie adaptácie (3300-3400 g, 50 cm). 6 základných behaviorálnych stavov (Brazelton): Hlboký spánok, Ľahký spánok, Driemoty, Pokojný bdelý stav, Aktívny bdelý stav, Plač
Všetky nepodmienené reflexy sú vyvinuté: hľadací, sací, hltací, vylučovací, obranné, orientačné, úchopové a polohové. Zmysly: Zrak: menšia ostrosť, príťažlivosť ľudskej tváre. Sluch: preferencia vyšších tónov, ženského hlasu. Hmat: (dôležitý pre emočný kontakt), chuť, čuch. Sociálne správanie: v krátkych fázach bdenia je možno zaznamenať prvé interakcie. Prejavuje sa schopnosť učiť sa. Nevyzretá motorika.
Rok života. Vývin hrubej a jemnej motoriky (Arnold Gesell). 1.princíp vývinového smeru: kefalokaudálny postup (od hlavy k päte), proximodistálny postup (od…
Žiaci ročníkov 1.- 4. ZŠ patria do obdobia mladšieho školského veku, ktoré je latentným obdobím pomerného pokoja a vyrovnanosti bez väčších ťažkostí a osobných bojov (obdobie vzdoru už skončilo a puberty ešte nezačalo). Začína vstupom dieťaťa do školy (od 6. - 7. roku) a končí prechodom na II. stupeň. Vstup do školy predpokladá určitú vyspelosť žiaka a patričnú psychickú zrelosť. Vstupom do školy sa mení od základu celkový spôsob života dieťaťa. Hru nahrádza nový druh aktivity - učenie, ktoré značne ovplyvňuje psychiku dieťaťa. Hravá činnosť ustupuje do úzadia aj keď hravosť naďalej zostáva typickou črtou dieťaťa a nastupuje činnosť vyučovacia. Žiak sa musí podriaďovať požiadavkám školského života, musí zvládať množstvo povinností, ktoré sú závažnejšie a ťažšie ako tie, ktoré vykonávalo doteraz.
Mladšie školské obdobie môžeme nazvať vekom triezveho realizmu. Na rozdiel od menšieho dieťaťa, ktoré je vo svojom vnímaní, myslení, a jednaní pomerne závislé na svojich prianiach a fantázii a na rozdiel od dospievajúceho, pre ktorého je dôležitejšie vedieť, čo by malo byť správne, školák je plne zameraný na to - čo je a načo to je. Chce pochopiť okolitý svet a veci v ňom. Prejavuje sa to v jeho kresbách, písomných prejavoch, v hre i čitateľských záujmoch. Realizmus školáka je najskôr postavený na tom, čo mu povedia autority (rodičia, učitelia, knihy…) - naivný realizmus. Deti v školskom veku chcú byť aktívne, chcú všetko preskúmať činnosťou, čo dospelí často nevedia, nechápu a nedovolia. Oni sa však cítia Bohom Stvoriteľom pozvané budovať tento svet.
Hoci v tejto prednáške hovoríme o vývoji žiakov I. stupňa viac menej všeobecne, treba pripomenúť, že sú medzi deťmi na začiatku školskej dochádzky a žiakmi na konci tohto obdobia významné rozdiely. Podľa J. Kurica (1986) tento vývoj akoby prebiehal v dvoch etapách (1.- 2. roč. a 3.- 4. roč.). Pre prvú etapu je charakteristická postupná adaptácia na školské požiadavky, sprievodnými javmi sú rozpory a nestálosť. Z. Matějíček (1986) delí školský vek až na tri etapy: mladší (6-8 rokov), stredný (9-12 rokov) a starší školský vek (obdobie puberty). Deti v mladšom školskom veku sú ešte hravé, schopné sústrediť sa iba na jednu vec a len krátku dobu, majú radi rozprávky, dievčatá a chlapci sa hrávajú ešte spolu. Deti v tomto období sú ešte rozkolísané a zraniteľné. Stredný školský vek je stabilnejší. Väčšina detí sa na školu už dostatočne adaptovala. Ťažisko záujmov presúvajú zo sveta fantázie do životnej reality. Pozorne si všímajú vzťahy medzi ľuďmi v rodine, ale i mimo nej. Stúpa vplyv detskej skupiny. Dieťa sa snaží dodržiavať normy skupiny, ktoré niekedy môžu byť v rozpore s normami rodiny.
Základom detského poznávania je zmyslové vnímanie. U dieťaťa v mladšom školskom veku v oblasti vnímania dochádza k značným pokrokom. Stáva sa postupne čoraz viac pozornejšie a vytrvalejšie. Vo svojom vnímaní je čoraz menej závislé na svojich momentálnych prianiach a potrebách. Všetko preskúmava. Je dobrým a čoraz kritickejším pozorovateľom. Spočiatku obdobia prechádza od vnímania vecí ako celku, neskôr k analyzovaniu na časti, až po detaily. Malé dieťa je zamerané na to, čo je práve teraz, ťažko sa pohybuje v čase, nevie rozlíšiť včera, dnes, zajtra, neskôr… Až v školskom veku výrazy začínajú mať konkrétny význam. V procese rozvíjania majú veľký význam názorné pomôcky. Už J. A. Komenský vo svojom diele "Veľká didaktika" uvádza: "Preto nech je pre učiacich zlatým pravidlom, aby sa všetko podávalo všetkým možným zmyslom. Totiž veci viditeľné zraku, počuteľné sluchu, čuchateľné čuchu, chutnateľné chuti a hmatateľné hmatu, a ak možno niektoré veci vnímať súčasne viacerými zmyslami, nech sa podávajú súčasne viacerými. Aby to všetko v nich utkvelo, nech si priberajú na pomoc všetky možné zmysly. Treba napríklad ustavične napínať sluch so zrakom, jazyk s rukou, tj.
Kým v predškolskom veku prevláda neúmyselná pozornosť, založená na zaujímavosti podnetov, u žiaka sa začína rozvíjať úmyselná pozornosť a sústredenosť na prácu. Napriek výrazným pokrokom v psychickom rozvoji však ešte stále nie je schopný sústrediť sa na dlhší čas bez navodenia zaujímavej a príťažlivej činnosti. (u žiaka 1. roč. asi 10 min.). Od žiaka sa ale stále viac vyžaduje pozornosť a sústredenosť na prácu, ktorá je menej príťažlivá. K úmyselnej pozornosti sa v tomto veku žiak postupne dopracuje cvičením, robením činnosti, ktoré ho neraz nezaujímajú. Preto je potrebné zo strany učiteľa vhodne striedať činnosť žiakov.
Pamäť žiakov mladšieho školského veku sa mení od mimovoľnej k úmyselnej. Žiaci si čoraz viac dokážu niečo trvalo zapamätať. Koncom tohto obdobia pamäť žiakov postupne stráca obrazovo-konkrétny ráz a začína sa čoraz viac vytvárať schopnosť zapamätávania si aj abstraktno-logického učiva. Napriek tomu ešte stále prevláda mechanické zapamätávanie. Žiaci ho často využívajú, lebo nevedia, čo od nich bude učiteľ vyžadovať. Majú malú slovnú zásobu, ktorá spôsobuje, že nedokážu učivo vyjadriť vlastnými slovami.
Na začiatku školskej dochádzky je myslenie veľmi konkrétne a názorné, opiera sa o konkrétne skúsenosti (J.Piaget). Vie chápať len súvislosti medzi skutočnými predmetmi. Vyššiu formu myslenia predstavuje abstraktné myslenie, ktoré spočíva v chápaní súvislosti medzi pojmami a javmi. Abstraktné myslenie je dieťaťu v tomto období ešte pomerne vzdialené. Rozvoj myslenia detí mladšieho školského veku je možné len vtedy, keď slovné pôsobenie spájame s konkrétnou zmyslovou skúsenosťou. Dieťa si do 10. roku osvojuje poznatky napodobňovaním, preberaním mienky iných (reproduktívne myslenie). Okolo 10. roku prestáva mať myslenie reproduktívny charakter a stáva sa samostatnejším a kritickejším. Prvoradým cieľom rozumovej výchovy je rozvíjať samostatné, produktívne myslenie. Mladšie dieťa hľadá odpoveď najprv u dospelého, preberá jeho formuláciu, spôsob riešenia…
Aj citová oblasť sa výrazne vyvíja. Je to podmienené ich novými životnými podmienkami. Tento vývin charakterizuje najmä obohacovanie a prehlbovanie. Spočiatku - v prvom ročníku žiaci podobne ako deti v predškolskom veku bezprostredne a pomerne búrlivo prejavujú svoje city - pozitívne (radosť, súcit, vzrušenie…), ale aj negatívne (strach, hnev, zlosť…). Čím je dieťa mladšie, tým má väčší problém dodržiavať školský poriadok. Postupné narastanie sebadisciplíny však pomáha tlmiť vonkajšie prejavy citov (po druhom ročníku). Svoje city sa už naučia ovládať, vedia, že niektoré prejavy sa už v jeho veku pokladajú za nevhodné a nedôstojné.
Záujmy dieťaťa tohto obdobia nie sú ešte ustálené. Ľahko sa menia pod vplyvom výchovy a vyučovania. Úzko súvisia s činnosťou, ktorú dieťa vykonáva. Najčastejšie je to učenie a hra. Na začiatku obdobia sa zvyčajne hrávajú chlapci a dievčatá spolu, ale neskôr osobitne. Vyplýva to z odlišností ich záujmov. Poznávacie záujmy sa rozširujú natoľko, že deťom často nestačí vyučovací proces, preto prejavujú záujem o krúžkovú činnosť. Sú dychtivé vyniknúť vo viacerých oblastiach, ale ich reálne možnosti sú ešte značne obmedzené. Ak sa nedostaví očakávaný úspech, potom sa záujem o danú oblasť oslabuje, resp. sa stráca. Dieťaťu v tomto veku veľmi záleží, aby bol jeho výkon ocenený, aby ho skupina uznala.
V mladšom školskom veku sa mení vzťah k práci. Dieťa už rozlišuje medzi prácou a hrou. V mravnej výchove dieťaťa mladšieho školského veku majú veľkú úlohu aj sociálne vzťahy. Na začiatku školskej dochádzky si dieťa vytvára jednoznačne pozitívny vzťah k učiteľovi, ktorý je niekedy pre dieťa väčšou autoritou ako rodičia. Vštepuje žiakom spoločenské a morálne normy správania. On usmerňuje dianie medzi žiakmi, ktorí sú zároveň spoločníkmi i konkurentami v úsilí o získanie priazne i svojho postavenia v triede. Na začiatku školskej dochádzky majú k nemu jednoznačný a bezvýhradne kladný vzťah. Dochádza k identifikácii mladšieho žiaka s učiteľom, čo vytvára predpoklady na účinné a efektívne výchovné pôsobenie. Neskôr sa tento vzťah oslabuje.
V tomto období si dieťa tiež vytvára silnejšie priateľské vzťahy. Má zmysel pre družnosť, túži po spoločnej činnosti. Začína mu viac záležať na mienke a obľúbenosti v kolektíve, ktorý sa stáva ťažiskom jeho citových vzťahov. Sú to náznaky začiatku pubertálneho štádia. Vytvorené priateľstvá nie sú ešte stále a pevné. Rýchlo vznikajú aj končia. Ich variabilita je spôsobená nedostatočnými kritériami pre výber priateľa. Priateľstvá a skupiny v rámci triedneho kolektívu sú ku koncu obdobia pohlavne homogénne. Zaraďovanie do kolektívu vrstovníkov v mladšom školskom veku je prirodzenou potrebou, ktorá pomáha rozvíjať kolektívne vzťahy a tlmiť individualistické sklony. Dieťa potrebuje zažívať pocit spokojnosti a radosti a to nielen z hľadiska uspokojovania telesných potrieb, ale i spoločenských a individuálnych.
V mravnom vývine človeka je veľmi dôležitá vôľová činnosť. Preto už u dieťaťa v predškolskom veku poskytujeme priestor na samostatnú činnosť. Aby mohol žiak zvládnuť všetky požiadavky, ktoré sú na neho kladené, musí prejaviť určité vôľové úsilie. Mnohým žiakom (dôsledok nedostatočnej rodinnej výchovy) robí ťažkosti ak má dosiahnuť náročnejší cieľ. Výsledkom je, že sa ľahko a rýchlo vzdávajú. Dieťa však treba poverovať len takými úlohami, ktoré je schopné zvládnuť. Neprimerané a vysoké nároky kombinované s častými výčitkami oberajú dieťa o zdravé sebavedomie, frustrujú ho a môžu viesť až k duševným poruchám. Pestovaniu vôle nepomáha neustále napomínanie, ani ochota urobiť všetko za dieťa. Z tohoto hľadiska je dôležité, aby si dieťa pestovalo aj schopnosť vedieť sa včas a správne rozhodnúť, aby nebolo príliš váhavé a nerozhodné. Človek bez pevnej vôle často porušuje základné mravné pravidlá. Ich dodržiavanie totiž nie je automatické, ale vyžaduje si značné úsilie a určité odriekanie. Ak chceme u dieťaťa vypestovať pevnú vôľu, musíme ho viesť tak, aby sa naučilo vytýčené úlohy dokončiť. Výchovu si však nemožno zamieňať s drezúrou.
#