Etický kódex sociálneho pedagóga na Slovensku: Záväznosť, princípy a výzvy

Úvod

Etický kódex je súbor pravidiel a zásad, ktoré upravujú správanie a konanie sociálnych pedagógov. Na Slovensku sa táto oblasť neustále vyvíja, pričom dochádza k novelizáciám a úpravám, ktoré reagujú na aktuálne spoločenské zmeny a výzvy. Dodržiavanie etického kódexu je pre pedagogických a odborných zamestnancov v školách záväzné a tvorí súčasť ich pracovnoprávneho vzťahu so školou. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na etický kódex sociálneho pedagóga na Slovensku, jeho význam, princípy a výzvy, s ktorými sa stretáva.

Novelizácia Etického kódexu pedagogických a odborných zamestnancov

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR novelizovalo Etický kódex pedagogických a odborných zamestnancov. Dôvodom boli spoločenské zmeny a nárast tzv. hybridných hrozieb, ktoré sú založené na šírení neoverených a klamlivých informácií, alebo vytváraní konšpiračných teórií. Ministerstvo reagovalo na upozornenia bezpečnostných zložiek štátu na množiace sa prípady, keď pedagógovia podľahli dezinformáciám a konšpiráciám. Cieľom novelizácie je zaistiť dodržiavanie zásad etického správania pedagógov i odborných zamestnancov na sociálnych sieťach aj iných miestach mimo školy. Snahou je tiež zabrániť prípadnej manipulácii žiakov zo strany pedagógov v mene ich presvedčenia a podporiť žiactvo v analýze spoločenskej situácie na základe faktov a v utváraní vlastných názorov.

Stop indoktrinácii žiakov

Etický kódex má slúžiť na ochranu najvyšších ľudských hodnôt, dôstojnosti človeka a slobody na ceste za vzdelaním v duchu demokratických a kultúrnych princípov zakotvených v Ústave SR a právnom poriadku SR. Na doplnení kódexu pracovala pracovná skupina tvorená zástupcami ministerstva, Národného inštitútu vzdelávania a mládeže (NIVaM), Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI), ale i samospráv a mimovládnych organizácií. Vychádzali pri tom zo skúseností a dobrej praxe v Nemecku (Beutelsbašský konsenzus). Cieľom novelizácie je zabezpečiť, aby učiteľ nezneužíval svoje postavenie na indoktrináciu žiakov a nepodsúval žiakom neoverené informácie, prípadne nespochybňoval výsledky vedeckého bádania. Zámerom je taktiež zabezpečenie, aby pedagogickí a odborní zamestnanci dodržiavali zásady etického správania aj mimo školy, a to na miestach, kde môžu prísť do kontaktu so svojimi žiakmi, vrátane sociálnych sietí.

Vývoj školstva a potreba etických kódexov

Slovenská spoločnosť zažíva permanentnú krízu. November 1989 priniesol zmenu a s ňou mnoho očakávaní. Občania predpokladali, že porevolučný vývoj prinesie zlepšenie vo všetkých oblastiach života, nie vždy však boli spokojní s vývojom spoločnosti. Školstvo nie je izolované od ostatných prvkov kultúry spoločnosti. Ak je v kríze spoločnosť, odrazí sa to aj v školstve. Vyše dvadsať ministrov školstva sa podieľalo na konzervovaní status quo. Neraz presadzovali parciálne záujmy politických strán, ktorých politiku reprezentovali. Ľudia postupne strácali dôveru v štát a jeho inštitúcie. Etické kódexy na Slovensko importovali zahraničné firmy, u ktorých boli bežnou súčasťou podnikovej kultúry. Firma, aby prežila, potrebovala neustále inovovať technologické postupy, zlepšovať personálnu politiku. Školstvo túto potrebu nepociťovalo, aj preto sa etické kódexy len veľmi pomaly dostávajú do školstva, či už v podobe profesijného kódexu učiteľa, alebo v podobe organizačných etických kódexov v jednotlivých školách.

Učiteľ ako profesionál a etické zásady

Podľa Kosovej je učiteľstvo „praktická profesia a je permanentnou komunikáciou medzi teoretickým a praktickým, explicitným a implicitným, objektívnym a subjektívnym poznaním“. Objektívne učiteľ sprostredkúva subjektívne, filtruje to cez svoje predporozumenie a postoje. Ak má byť tento proces profesionálny, učiteľ musí konať v súlade s etickými zásadami. Pokiaľ je učiteľ profesionál, prenáša svoju profesionalitu aj do vzťahov so žiakmi a s rodičmi. Vedenie školy zohráva v tomto procese líderskú úlohu.

Prečítajte si tiež: Audit etiky a sociálnej zodpovednosti

Pôvod a význam noriem v spoločnosti

Ľudstvo od počiatku reguluje vzťahy členov spoločnosti. Každý kultúrny okruh si vytvára normy, ktoré odvodzuje od svojho hodnotového systému. V náboženských systémoch Adam a Eva boli potrestaní vyhostením z raja za to, že jedli zo stromu poznania. Bola im daná možnosť morálneho rozhodovania a od tohto momentu prostredníctvom slobodnej vôle musia riešiť morálne dilemy. Pre sekulárne založeného človeka vyhnanie z raja nehrá rolu, ale pred morálne dilemy je postavený rovnako ako nábožensky založený človek. Keďže sa ľudia rozhodovali rôzne a ich rozhodovania sa stretávali neraz s odporom ostatných členov spoločnosti, vzniká zvykové právo, z ktorých sa neskôr normy transformujú do písaných normatívnych aktov. Normatívny akt nedokáže postihovať každé neželané správanie. Existujú situácie, kedy je človek postavený pred rôzne dilemy, ktoré problematizujú túto zásadu. Ideálny stav by bol v autoregulácii spoločenských vzťahov. To však nemožno očakávať, a preto ľudí treba motivovať k žiaducemu správaniu. Etický kódex môže byť stimulom.

Požiadavky na etický kódex

Je žiaduce, aby mal etický kódex písanú podobu, pretože vytvára prostredie istoty v oblastí očakávaní, ktoré má organizácia od jednotlivca. Písané normy umožňujú porovnanie skutočného konania so všeobecne akceptovanými pravidlami konania. Medzi základné požiadavky na etický kódex patria:

• Požiadavka zrozumiteľnosti - mal by obsahovať jednoznačné formulácie z hľadiska obsahu, ale zároveň by mal byť prepracovaný aj po formálnej stránke jazyka.
• Postihovanie širokej škály vzťahov na pracovisku - mal by upravovať vzťahy medzi pracovníkmi na rôznych úrovniach riadenia, medzi kolegami, mal by určovať smerovanie podniku navonok, a to voči vonkajším partnerom, zákazníkom, aj voči spoločnosti ako takej. Môže upravovať vzťahy k ľuďom regiónu, životnému prostrediu a pod.
• Požiadavka vymáhateľnosti - predpokladá sankcie za porušovanie.

Remišová (2011) zdôrazňuje, že etický kódex by mal byť realistický, mal by vychádzať z konkrétnych situácií, ktoré sa na pracovisku môžu vyskytnúť.

Námietky voči etickým kódexom v školstve

Voči existencii etických kódexov v školskom prostredí existujú aj námietky, napr. že vzťahy v škole medzi jej jednotlivými aktérmi ovplyvňujú rôzne vonkajšie (napr. nariadenia, zákony, vyhlášky, usmernenia, metodické pokyny a pod.) aj vnútorné normy (napr. Účel etického kódexu závisí od našich očakávaní. Existuje nepomer medzi nárokmi kladenými na členov organizácie a reálnym konaním každého indivídua, čo súvisí s procesom socializácie. Dochádza k rolovému konfliktu medzi očakávaniami na výkon tejto roly a konkrétnym výkonom roly.

Prínosy etického kódexu

Etický kódex konkretizuje univerzálne etické zásady, vymedzuje pravidlá styku medzi členmi organizácie, vzťah členov k práci, ktorú vykonávajú zo zreteľom na ciele organizácie, má výrazne prosociálny charakter. Kolektívne poznanie hodnôt, noriem, spoločných cieľov má pridanú hodnotu v tom, že sa prostredníctvom interakcie členovia navzájom vychovávajú. Kódex má formatívny charakter pre kmeňových aj nových zamestnancov. Spoluvytvára imidž spoločnosti, formuje aj členov mimo danej organizácie, pre ktorých sa môže stať referenčnou skupinou.

Prečítajte si tiež: Legislatíva DDS na Slovensku

Teoretické východiská etických kódexov

V etike rozlišujeme rôzne teoretické koncepcie. Keďže etický kódex vnímame ako súhrn pravidiel vychádzajúcich zo všeobecných princípov, ktoré sú záväzné pre všetkých členov organizácie, možno ho radiť do deontologickej etiky. Gluchmanová (2008) tvrdí, že z deotologickej etiky vyplýva pre učiteľa "… Druhým východiskom je konzekvencializmus. Utilitaristický konzekvencializmus predpokladá úžitok, ktorý môže vyplynúť z konania.

Základné etické princípy

Etické kódexy by mali rešpektovať základné etické princípy, v kontexte ktorých by sa mal kódex pohybovať:

• Princíp - Neškodiť iným! - „Rob inému to, čo chceš, aby on robil tebe“, resp.
• Princíp čestnosti - kladie vysoké „požiadavky na charakter osobnostnej línie chovania jedinca v sociálnom prostredí.
• Princíp spravodlivosti - znamená „súlad konania mravného subjektu s platnými a akceptovanými mravnými hodnotami v ľudskej spoločnosti, prípadne určitej sociálnej komunite“ (Gluchmanová, Gluchman, 2009).
• Princíp zodpovednosti - spája sa so svedomím človeka, vyplýva z miery autonómnosti konania každého jednotlivca. Človek prijíma zodpovednosť za činy, ktoré vykonal slobodne.
• Princíp rešpektovania základných ľudských práv - etický kódex by mal garantovať základné ľudské práva a slobody (zákaz diskriminácie, príp. iných prejavov intolerancie vychádzajúcich zo socioekonomických, náboženských, národnostných či iných odlišností v školskom prostredí[1]). Obmedziť slobodu môže za presne stanovených podmienok zákon.
• Princíp participácie na spoločenskom dobre - všetky normy majú viesť k blahu spoločnosti.

Etický kódex vs. svedomie a individuálna morálka

Problém môže vzniknúť, ak je etický kódex v rozpore so svedomím a individuálnou morálkou človeka. Sociálny psychológ Philip Zimbardo (2014) tvrdí, že to ovplyvňujú okolnosti: „Možno predpokladať, že väčšina ľudí sa správa väčšinou ako morálne bytosti. Ale predstavme si, že táto morálka je ako rýchlostná páka, ktorú zaradíme na neutrál. Keď k tomu dôjde, naše morálne vnímanie ide bokom. Pokiaľ je auto s neutrálom na ceste z kopca, pohybuje sa spolu so šoférom prudko dole. Výsledok celej situácie je určovaný povahou okolností, nie schopnosťami či zámermi šoféra.“ Podľa Haasa (1999) zmysel pre spravodlivosť je vrodený:„Dokonca i deti bolestne pociťujú nespravodlivosť. Majú silný cit pre to, čo je a čo nie je morálne. Všetci sme boli svedkami divokých prejavov zlosti a ukrivdenosti dieťaťa presvedčeného, že sa mu stala ujma.“ Tieto názory sa navzájom nevylučujú.

Vplyv situácie a skupiny na konanie

Zimbardov Stanfordský väzenský experiment mal dokázať tlak skupiny na jednotlivcov. Zimbardo (2014), inšpirovaný románom Williama Goldinga Boh múch, uskutočnil experiment: „Náš výskum sa snaží odlíšiť, čo si ľudia v sebe prinesú do väzenia od toho, čo v nich prebudí väzenie. Pomocou predvýberu sme vytipovali bežných zástupcov vzdelanej mládeže patriacich do strednej triedy. Jedná sa o homogénnu skupinu študentov, ktorí sú si navzájom v mnohom podobní. Výskum potvrdil, že situácia dokáže ovplyvniť naše správanie a zmeniť hodnotové rámce, v ktorých konáme.

Zimbardov experiment má mnoho odporcov z hľadiska použitých metód, resp. záverov, ku ktorým dospel. Napriek kritike sa správanie, ktoré opisuje Zimbardo aj ako Luciferov efekt periodicky opakuje. V situácii, keď nás nikto, kto by nás mal zastaviť v našom konaní, nezastaví, to môže viesť k stupňovaniu násilia. Neetické správanie môže byť dôsledkom situácie.

Prečítajte si tiež: Aplikácia sociálneho kódexu

Stanley Milgram skúmal vplyv autority na konanie jedinca. Chcel overiť, ako je možné, že sa bežní občania zmenili počas vojny na surových dozorcov schopných zabíjať v nacistických vyhladzovacích táboroch. Experiment, ktorý uskutočnil, sa dodnes považuje za jeden z najkontroverznejších z hľadiska použitých metód. Milgram (2017) experiment opisuje nasledovne: „Do psychologického laboratória prichádzajú dvaja ľudia, aby sa zúčastnili štúdie skúmajúcej pamäť a učenie. Jednému z nich je pridelená úloha „učiteľa“, druhý je „žiakom“. Experimentátor vysvetlí, že štúdia sa zaujíma o účinky trestu na učenie. Žiak je odvedený do miestnosti a usadí sa na stoličke.“ Pripútaný a na elektródy napojený žiak sa mal naučiť dvojicu pojmov naspamäť, pričom učiteľ mal za každú chybu potrestať žiaka elektrickým šokom, ktorý sa pri každej ďalšej chybe zvyšoval. „Učiteľ“ bol presvedčený, že predmetom experimentu bol „žiak“. Ten však bol hercom a skutočným účastníkom experimentu bol „učiteľ“. Pod tlakom poslušnosti boli „učitelia“ schopní spôsobovať bolesť aj situáciách, keď sa „žiaci“ sťažovali na zdravotné problémy. Poslušnosť dokáže v danej situácii výrazne modifikovať správanie človeka.

Podľa Milgrama (2017): „Sila morálky nie je tak účinná, ako nám nahovára spoločenský mýtus. Prikázanie typu „nezabiješ“ má síce významné miesto v morálnom systéme, ale ich postavenie v štruktúre ľudskej psychiky je menej pevné. Niekoľko novinových titulkov, predvolanie k odvodovej komisii, rozkazy od muža s vojenskými výložkami - a muži začnú zabíjať celkom ľahko. Následné experimenty dokázali, že čím vyššia autorita, tým vyššia miera poslušnosti voči nej. Autoritou v školskom prostredí môže byť vedenie školy voči zamestnancom, žiakom, ale aj učitelia voči žiakom, aj vodcovské osobnosti spomedzi žiakov.

Významný vplyv na naše konanie má sociálna skupina. Podľa Haasa (1999): „Príslušnosť k nejakej skupine osôb môže potláčať zmysel pre zodpovednosť…Ak jednáme v zhode s inými, vnímame sami seba akoby v hmle a zabúdame na svoje vlastné normy. Víťazí v nás pocit anonymity. Teraz nenesie zodpovednosť nikto, pretože ide o skupinový čin.“ Skupina si vytvára isté skupinové hodnoty, ktoré dokážu pretlačiť naše individuálne hodnoty.

Nakonečný (2002) Aschov experiment opisuje takto: „V osemčlennej skupine sa nachádzala jediná neinformovaná takzvaná „naivná pokusná osoba“ (ostatní sa správali podľa inštrukcií experimentátora, čo v danom prípade znamenalo, že podávali vedome experimentátorom vyžadovaný, nesprávny odhad pri porovnávaní dĺžky dvoch úsečiek, z ktorých jedna bola evidentne dlhšia). „Naivná pokusná osoba“ porovnávala dĺžku oboch úsečiek ako posledná a vypočula si tak predtým sedem nesprávnych odhadov, ktorým sa prispôsobila, to znamená, že taktiež vyslovila nesprávny odhad.“ Tlak malej skupiny má významný vplyv na konanie jednotlivca. Podobne je to aj s efektom prihliadajúcich sa, okolostojacich (bystander effect). Experimentálne ho overovali Darley a Latane (podľa Jacová, 2007).

Etický kódex v praxi a výzvy

Uvedené experimenty dokazujú, že na naše konanie výrazne vplývajú mnohé faktory. Jednak je to skupina, ktorej sme členom a zároveň situácia, v ktorej sa v danom momente nachádzame. Etický kódex nemôže anticipovať všetky situácie, ktoré môže priniesť školská prax. Môže však vymedziť, ako sa máme správať bez ohľadu na situáciu. Už samotné vedomie, aký vplyv má na naše konanie situácia či skupina, dokáže napomôcť k zvládaniu problémov, s ktorými sa môžeme v škole stretnúť. Prípady šikanovania, mobingu či bossingu dokazujú, že škola nie je rezistentným prostredím voči uvedeným vplyvom.

tags: #etický #kódex #sociálny #pedagóg #slovensko