Príslušnosť súdov v Európskej Únii pri rozvodoch: Komplexný prehľad

Manželstvá medzi občanmi rôznych štátov sú v súčasnosti bežné, avšak kultúrne rozdiely a nezhody môžu viesť k rozvodom. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o príslušnosti súdov v Európskej únii pri rozvodoch, s dôrazom na slovenské právo a medzinárodné aspekty.

Právny rámec rozvodov s medzinárodným prvkom

Rozvod s cudzincom môže byť zložitý, ale z právneho hľadiska sa ho netreba obávať. Dôležité je určiť, ktorý súd má právomoc konať a rozhodnúť vo veci. Toto určenie sa riadi medzinárodným právom súkromným, ktoré stanovuje pravidlá pre určenie príslušného súdu a rozhodného práva.

Slovenská republika ako členský štát Európskej únie prednostne uplatňuje legislatívu Európskej únie. V otázke rozvodu manželstva v Slovenskej republike existuje vnútroštátna právna úprava podľa ustanovenia § 22 zákona č. 97/1963 Zb. Hraničným určovateľom je v tomto ustanovení štátne občianstvo aspoň jedného z manželov. Teda slovenský súd si na základe tohto ustanovenia zakladá právomoc vo veci rozvodu v prípade, že jeden z manželov je Slovák.

Rozvod v rámci Európskej Únie

Ak ide o rozvod s cudzincom v rámci EÚ, uplatňuje sa NARIADENIE RADY (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (Brusel II b). Toto nariadenie určuje, ktorý súd členského štátu má právomoc vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva.

Podľa čl. III tohto nariadenia majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého území:

Prečítajte si tiež: Európska rada vs. Európsky parlament

• Majú manželia obvyklý pobyt.
• Manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva.
• Má odporca obvyklý pobyt.
• V prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt.
• Má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu.
• Má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je štátnym príslušníkom daného členského štátu.
• Ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia.

Podstatný je najmä obvyklý pobyt manžela, nielen jeho občianstvo. Ak sú napríklad obaja manželia Slováci, ale žijú v Nemecku a nemajú obvyklý pobyt v SR, môžu podať návrh na rozvod aj v SR, ale aj v Nemecku.

Rozvod mimo Európskej Únie

V prípade rozvodu s cudzincom mimo EÚ, napríklad s občanom USA, je situácia zložitejšia. Najskôr sa skúma, či existuje medzi dvoma štátmi medzinárodná dohoda, ktorá by upravovala pravidlá pri rozvodoch. Ak takáto dohoda neexistuje, postupuje sa podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

Podľa § 38 tohto zákona, v manželských veciach je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom. Ak žiadny z manželov nie je slovenským občanom, právomoc slovenského súdu je daná, ak:

• Má aspoň jeden z manželov tu pobyt a ak sa môže rozhodnutie súdu uznať v domovských štátoch oboch manželov.
• Má aspoň jeden z manželov v Slovenskej republike pobyt dlhší čas.
• Ide o neplatnosť manželstva, ktoré sa má podľa slovenského práva vysloviť i bez návrhu, pokiaľ manželia tu žijú.

Konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom

Ak sú v manželstve deti, situácia sa komplikuje. Aj v tomto prípade sa skúma, či sa na rozvod vzťahuje Nariadenie EÚ Brusel II b, alebo ide o rozvod s cudzincom mimo EÚ, kde sa skúma existencia medzinárodnej dohody, prípadne pravidlá upravené zákonom č. 97/1963 Zb.

Ak ide o rozvod manželstva, z ktorého pochádzajú deti a ide o rozvod v rámci EÚ, postupuje sa podľa čl. 7 nariadenia Brusel II b, podľa ktorého majú súdy členského štátu právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Existujú však aj výnimky z tohto pravidla, uvedené v čl. 8 až 10 Nariadenia Brusel II b.

Prečítajte si tiež: Európska únia a sirotský dôchodok

V prípade rozvodu manželstva s deťmi, mimo EÚ, sa aplikuje pravidlo, kde sa skúma existencia medzinárodnej zmluvy medzi SR a iným štátom a pokiaľ takáto dohoda neexistuje, v podmienkach SR postupujeme podľa zákona č. 97/1963 Zb.

Podľa § 39 ods. 1 a 4 tohto zákona platí:

• Právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, jeho obvyklý pobyt nemožno určiť alebo je občanom Slovenskej republiky.

• Slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak:

  • Dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt.
  • Alebo aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, manželia sa výslovne podrobili právomoci súdu a výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme dieťaťa.

Súčasťou konania o rozvode manželstva je aj úprava práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Teda v tomto konaní sa rozhoduje aj o tom, komu sa deti z manželstva zveria do osobnej starostlivosti, osobe, ktorej do osobnej starostlivosti zverené neboli sa uloží povinnosť platiť výživné a tiež sa rozhoduje o úprave stretávania s dieťaťom. Pokiaľ dôjde k dohode medzi manželmi (rodičmi dieťaťa) ohľadom osobnej starostlivosti alebo výživnom alebo ohľadom stretávania, súd takúto dohodu (pokiaľ nie je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa) schváli.

Prečítajte si tiež: Trh práce Pezinok, Modra

Miestna príslušnosť súdu na Slovensku

Na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

Vyporiadanie majetku manželov (BSM)

Vyporiadanie majetku manželov, t.j. bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) nie je súčasťou konania o rozvode. Podanie návrhu na súd na vyporiadanie BSM. V prípade, ak v trojročnej lehote nedôjde k uzatvoreniu dohody a ani podaniu návrhu na súd ktorýmkoľvek z bývalých manželov, nastáva nevyvrátiteľná domienka, v zmysle ktorej platí, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

V konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú.

Uznanie rozsudku o rozvode zo zahraničia na Slovensku

Uznanie rozsudku o rozvode iného štátu na území SR spadá do problematiky jednak Európskeho práva a tiež Medzinárodného práva súkromného (zákon 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom). Dá sa povedať, že existujú dva režimy uznávania rozhodnutí zahraničných súdov.

Uznanie rozsudku z členského štátu EÚ

Od 1. mája 2004 je Slovenská republika členským štátom Európskej únie. Orgány EÚ prijímajú právne akty, ako sú nariadenia, smernice a rozhodnutia. Z menovaných majú všeobecnú záväznosť a sú priamo vykonateľné len nariadenia. Vo veciach rodinného práva bolo prijaté Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000.

Podľa čl. 21 tohto nariadenia sa rozsudok vydaný v členskom štáte uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania. Zainteresovaný účastník však môže navrhnúť vydanie rozhodnutia o uznaní rozsudku.

Dôvody, kedy súd členského štátu EÚ nemusí uznať rozsudok súdu iného členského štátu EÚ o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva sú taxatívne stanovené v čl. K návrhu na uznanie rozsudku o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva je potrebné pripojiť aj listinné dôkazy, uvedené v čl. 37-39 nariadenia.

Uznané rozhodnutie má rovnaké právne účinky ako rozhodnutie vydané štátom v ktorom účastník žiada o uznanie rozhodnutia.

Uznanie rozsudku z krajiny mimo EÚ

Postup pri uznávaní súdnych rozhodnutí krajinou ktorá nie je členom EÚ upravuje všeobecný predpis - zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Podľa § 63 tohto zákona majú rozhodnutia orgánov cudzieho štátu účinnosť v Slovenskej republike, ak boli uznané slovenskými orgánmi. Ak sú účastníci občanmi SR, takéto rozhodnutie bude mať právne účinky až po osobitnom výroku súdu (uznaní rozsudku o rozvode).

Ak má účastník záujem o to, aby rozhodnutie vydané orgánom iného štátu malo právne účinky a bolo vykonateľné aj v SR, musí podať návrh na uznanie rozhodnutia. K návrhu je potrebné priložiť listinné dôkazy o tom, že nie je daná prekážka uznania uvedená v § 64 písm. Ak je návrh neúplný, súd vyzve navrhovateľa, aby neúplný návrh v určenej lehote doplnil.

Ak navrhovateľ splní všetky náležitosti a podmienky uznania podľa zákona o medzinárodnom práve súkromnom, Krajský súd v Bratislave uzná toto rozhodnutie.

Pre uznávanie rozhodnutí vydanými súdmi iného štátu (aj členského štátu EÚ aj nečlena) je vhodné zdôrazniť možnosť urýchlenia tohto konania. V prípade ak majú účastníci záujem na rýchlejšom vydaní rozhodnutia, je nutné pripojiť písomné vyhlásenie, že účastníci súhlasia s uznaním cudzieho rozhodnutia. Tým nemusí súd zasielať návrh na uznanie odporcovi, ani nariaďovať pojednávanie. Písomné vyhlásenie musí byť úradne overené. Ak je súhlas v cudzom jazyku, je nutné priložiť aj úradný preklad.

Ďalšie dôležité informácie

• Súdny poplatok: Výška súdneho poplatku za podanie návrhu na rozvod je 66,-Eur.
• Slovenský sobášny list: Súdy vyžadujú k rozvodu manželstva slovenský sobášny list. Odporúča sa ho zabezpečiť, aby sa konanie zbytočne nepredĺžilo.
• Zastúpenie advokátom: Zákon nevyžaduje povinné zastúpenie advokátom, ale pre zabezpečenie správneho postupu a minimalizáciu chýb sa odporúča zvoliť si advokáta.

tags: #európska #únia #príslušnosť #súdov #rozvod