
V dnešnom globalizovanom svete, kde podnikatelia čoraz viac rozširujú svoje obchodné aktivity za hranice Slovenska, je dôležité rozumieť mechanizmom vymáhania pohľadávok v rámci Európskej únie. Jedným z týchto mechanizmov je európsky platobný rozkaz, ktorý zjednodušuje a zrýchľuje cezhraničné vymáhanie peňažných pohľadávok. Avšak, s vymáhaním pohľadávok sú spojené aj súdne poplatky, ktorých výška a pravidlá sa môžu líšiť v závislosti od krajiny a typu konania. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o európskom platobnom rozkaze a súdnych poplatkoch na Slovensku.
Vytvorenie jednotného vnútorného trhu v rámci Európskej únie prinieslo množstvo príležitostí na rozvoj obchodných vzťahov so zahraničnými partnermi. Tieto možnosti však kráčajú ruka v ruke s obavami predovšetkým menších a stredných podnikateľov vstupovať do cezhraničnej spolupráce. Dôvodom je neznalosť zahraničného právneho prostredia a s tým súvisiaci spôsob prípadného riešenia sporov. Jedným z nástrojov Európskej únie na zjednodušenie a zrýchlenie riešenia cezhraničných sporov je európsky platobný rozkaz.
Európsky platobný rozkaz je rozhodnutím súdu jedného z členských štátov EÚ a má vlastnosti klasického rozsudku, avšak s platnosťou v celej Únii. To znamená, že na jeho základe je možné zahájiť na dlžníka v zahraničí exekúciu, pričom nemusíte absolvovať komplikovaný postup spojený s uznávaním rozhodnutia (v zahraničí neakceptujú cudzie rozsudky bez zvláštneho konania). Vydanie európskeho platobného prebieha v zjednodušenom konaní upravenom priamo európskym nariadením a pravidlá sú úplne rovnaké vo všetkých členských štátoch. Pre zjednodušenie postupu a zaistenie univerzálnosti sú vypracované vzorové tlačivá (formuláre) dostupné vo všetkých úradných jazykoch.
Európsky platobný rozkaz je možné použiť len na cezhraničné peňažné pohľadávky. O cezhraničný spor ide vtedy, ak dlžník má bydlisko/obvyklý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte (okrem Dánska). Pre toto konanie nie je rozhodujúce, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu a postup je pre všetkých rovnaký. Konanie o európskom platobnom rozkaze sa vzťahuje iba na občianske a obchodné veci. Nie je v ňom teda možné riešiť napr. spory o výživné. Samotné nariadenie nedefinuje presne čo je občianska alebo obchodná vec, výslovne však vylučuje zo svojho rozsahu určité kategórie vecí, napr. daňové, colné, administratívne veci. Peňažná pohľadávka musí byť splatná v čase podania návrhu. Nie je možné podávať návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu, ak ešte neuplynula lehota k splneniu povinnosti.
Vydanie európskeho platobného rozkazu je možné žiadať vo všetkých členských štátoch Európskej únie s výnimkou Dánska, v ktorom nariadenie o európskom platobnom rozkaze neplatí. Každý členský štát si určuje sám, ktoré súdy sú príslušné pre toto konanie. Konkrétne súdy si môžete jednoducho vyhľadať na stránke európskeho portálu elektronickej justície zadaním štátu a mesta bydliska/sídla dlžníka.
Prečítajte si tiež: ESF: Ciele a priority
Konanie o európskom platobnom rozkaze je formulárové. To znamená, že nevytvárate žiadny text žaloby, ale postupujete presne podľa pokynov. V prvom rade formulár je potrebné vyplniť v jazyku, ktorý je súdom akceptovaný (dostupné sú rôzne jazykové verzie). Formuláre sú vcelku jednoduché na vyplňovanie, dôležité je uviesť všetky podstatné informácie o stranách sporu a o Vašej pohľadávke (výška dlhu, príslušenstvo, na základe čoho pohľadávka vznikla- zmluva, faktúra, vzniknuté náklady) a doložiť dôkazy (napr. faktúry, objednávky). Formulár môžete poslať aj elektronicky s využitím zaručeného elektronického podpisu. Konanie o európskom platobnom rozkaze je písomné, nemusíte nikam cestovať, o to dôležitejšie je však všetko dôkladne popísať a doložiť podkladmi. Po preskúmaní súd vydá európsky platobný rozkaz v lehote 30 dní.
Po doručení európskeho platobného rozkazu do rúk dlžníka môžu nastať nasledujúce situácie:
Výška súdnych poplatkov veľakrát môže ovplyvniť rozhodnutie ohľadom začatia vymáhania pohľadávky súdnou cestou. Úpravu výšky súdnych poplatkov nájdeme v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Pri podaní žaloby o zaplatenie je výška súdneho poplatku stanovená na 6% zo žalovanej sumy.
Pri konaní o vydanie platobného rozkazu sa platí poplatok 6 % zo žalovanej sumy, minimálne však 16,50 EUR, tzn. že ak žalujem sumu 1 000,-EUR poplatok je 60,- EUR. Ak však žalujem 100,- EUR 6% poplatok zo žalovanej sumy by bol 6,- EUR, teda konečný poplatok je určený v minimálnej výške 16,50 EUR.
Tento poplatok sa dá zaplatiť v kolkových známkach alebo na výzvu súdu. V kolkových známkach je však možné zaplatiť poplatok maximálne do výšky 300,- EUR. V prípade uhradenia cez tzv. kolky šetríte čas nielen súdu, ale aj sebe pretože Vás súd nemusí vyzývať na platenie, vytvárať dokument atď. V poslednom rade ešte existuje oslobodenie od poplatku, kedy súdu predložíte tlačivo so žiadosťou o oslobodenie od súdneho poplatku.
Prečítajte si tiež: Európsky orgán pre poisťovníctvo
Spôsoby úhrady prostredníctvom centrálneho systému evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému sú hotovosť, platobná karta, poštový poukaz, bezhotovostný prevod z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb. Na vykonanie platby sa použije technické zariadenie prevádzkovateľa systému, platobná brána alebo platobný predpis podľa odseku 6. Poplatky sa platia na účet prevádzkovateľa systému. Platbu v hotovosti alebo platobnou kartou na súde, orgáne štátnej správy súdov alebo orgáne prokuratúry možno vykonať, ak tento orgán má na tento spôsob platby vytvorené technické podmienky.
Pokiaľ by došlo k späťvzatiu žaloby pred 1. pojednávaní (a to bez ohľadu na už vydaný platobný rozkaz) vracia sa zaplatený súdny poplatok krátený o 1% . V prípade uzatvorenia súdneho zmieru ešte pred začatí prvého pojednávania vracia súd 90% zaplatených poplatkov.
Poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. Okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 10 eur. Ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru do začiatku prvého pojednávania, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru po začatí prvého pojednávania, vráti sa im 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov.
V zmysle § 4 ods. 2 písm. za/ Zákona o súdnych poplatkoch od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. Súdna prax sa pri tomto nie celkom jednoznačnom ustanovení prikláňa skôr k záveru, že spotrebiteľ požíva zákonné osobné oslobodenie od súdnych poplatkov bez ohľadu na to, či sa nachádza v pozícii navrhovateľa alebo odporcu.
V dôsledku hospodárskej krízy dochádza v rámci obchodných vzťahov k poklesu schopnosti podnikateľov plniť si svoje záväzky. Podnikatelia sa tak dostávajú do situácie, že faktúry sú uhrádzané oneskorene, čo vyvoláva potrebu sledovať lehotu splatnosti faktúr. Po uplynutí tejto lehoty sa môže stať, že dlžník v súdnom konaní vznesie námietku premlčania a v tomto prípade už ani súd nemôže pohľadávku priznať. Preto je potrebné svoje pohľadávky riešiť včas.
Prečítajte si tiež: Nový program ESF+
Starostlivosť o pohľadávky a ich úhradu je pre podnikateľa nemenej dôležitý proces ako získavanie zákaziek, pretože až po úhrade pohľadávky je možné považovať obchod za úspešne zavŕšený. Základom úspešného obchodu je prevencia pred uzavretím obchodu s rizikovým partnerom, prípadne so zlým obsahom. V rámci prevencie je dôležité dodržiavanie základných pravidiel uzatvárania zmluvných vzťahov. Je prirodzené, že nie každá zmluva je v písomnej forme, často ide len o plnenie dodávky na základe objednávok. Dodávateľ by mal uzatvoriť aspoň rámcovú zmluvu, v ktorej si obchodní partneri dohodnú základné princípy spolupráce. Ide napr. o sankcie v prípade neplnenia zmluvného vzťahu, napr.
Po neuhradení pohľadávky v lehote splatnosti by mal dodávateľ upozorniť svojho obchodného partnera na uplynutie lehoty splatnosti faktúry. Ak dlžník ani po upomienke faktúru nezaplatí, je potrebné tento problém riešiť. Ak je dlžník ochotný svoj záväzok reálne riešiť, avšak z jeho pohľadu nie je možné, aby svoj záväzok uhradil okamžite, je vhodné požadovať od dlžníka písomné uznanie jeho záväzku, najlepšie formou notárskej zápisnice, ktorá slúži ako exekučný titul na priame vymáhanie pohľadávky prostredníctvom súdneho exekútora, bez nutnosti súdneho konania. Ak dlžník odmieta uznanie záväzku vo forme notárskej zápisnice, čiastočným riešením je aj písomné uznanie záväzku dlžníka s úradne overeným podpisom (napr. pre možnosť prípadného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na dlžníka).
Ak medzi obchodnými partnermi nedôjde k dohode, veriteľ zvyčajne pristúpi k súdnemu riešeniu pohľadávky. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP) obsahuje viaceré formy tzv. Platobný rozkaz je určený pre vymáhanie peňažnej pohľadávky. Dnes už možno použiť publikovaný formulár platobného rozkazu. Ak navrhovateľ predloží správne vyplnený formulár v potrebnom počte rovnopisov, zaplatí súdny poplatok a budú splnené zákonné podmienky na vydanie platobného rozkazu, súd ho vydá už do 10 dní. Návrh na vydanie platobného rozkazu je potrebné podať na vecne a miestne príslušný súd.
Pri platobnom rozkaze však existujú aj určité obmedzenia. Platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť, ak sa ho podarí dlžníkovi doručiť a ten voči nemu nepodá odpor s odôvodnením. Táto právna úprava umožňuje súdu vydať rozkaz na plnenie, ktorý smeruje nielen voči splneniu „peňažnej“ povinnosti, ale všeobecne voči povinnosti určitého plnenia (napr. vydať určitú vec, dodať alebo vykonať pre navrhovateľa určité dielo, uložiť povinnosť uzavrieť zmluvu a pod.). Rozkaz na plnenie je možné vydať v skrátenom konaní aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa, bez vypočutia odporcu, napriek tomu, že vydanie rozkazu na plnenie nie je výslovne podmienené požiadavkou, aby navrhovateľ najskôr existenciu uplatnenej povinnosti preukázal. Súd musí na jeho vydanie mať k dispozícii dostatočný základ, z ktorého by pri posúdení dôvodnosti nároku vychádzal. Ten je daný v požiadavke na presné a úplné vykreslenie skutkového základu.
S nadobudnutím účinnosti civilných procesných kódexov, a to najmä zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom a účinnom znení (ďalej ako „Civilný sporový poriadok“), došlo k podstatnej zmene pokiaľ ide o rozhodovanie súdu platobnými rozkazmi. Civilný sporový poriadok vypustil osobitné ustanovenia o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze. Jediným typom skráteného konania tak bude platobný rozkaz. Podľa ustanovení Civilného sporového poriadku o platobnom rozkaze sa bude postupovať vždy rovnako, či už ide o vymáhanie pôžičky, nezaplatenej zmenky alebo šeku. Civilný sporový poriadok obsahuje naďalej aj ustanovenia o Európskom platobnom rozkaze, ktorými odkazuje na osobitný zákon.
Ak je možné vo veci samej, resp. o jej časti, rozhodnúť na základe tvrdení žalobcu a súd o týchto skutočnostiach nemá pochybnosti, môže súd rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania a vydať platobný rozkaz. Súd tak postupuje najmä vtedy, ak žalobcom tvrdené skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov. Podmienkou je aj zaplatenie súdneho poplatku. Upozorňujeme, že pokiaľ tento nie je zaplatený spolu s návrhom, vyzve na jeho zaplatenie súd. Zákonom stanovená lehota však nie je, preto odporúčame za účelom urýchlenia konania zaplatiť súdny poplatok pri podaní návrhu. Zaujímavosťou je, že vydanie platobného rozkazu nie je spojené so žiadosťou žalobcu. Vydanie platobného rozkazu je možné len pri uplatňovaní peňažnej sumy.
V súlade s ustanovením § 299 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je uplatňované právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaný je spotrebiteľom, platobný rozkaz sa nevydá, ak spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súčasná právna úprava považuje výrok o trovách konania za uznesenie (§ 265 ods. 1 CSP). Pri platobnom rozkaze sa navyše ustanovenie § 262 CSP („O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“) neaplikuje a súd rozhodne v platobnom rozkaze jedným uznesením o náhrade trov konania a aj o ich výške. Rovnako po novom vyšší súdny úradník, ktorý je poverený rozhodovať o platobnom rozkaze, nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie.
Pokiaľ súd na základe žaloby nevydá platobný rozkaz, postupuje ďalej podľa ustanovenia § 168 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk a pri tomto doručovaní sa neuplatní ust. § 111 ods. 3 ani § 116 Civilného sporového poriadku. Preto ak nebude možné doručiť platobný rozkaz, náhradné doručenie je vylúčené. Rovnako súd nezverejňuje oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Pri klasickej žalobe sa takto zverejnená žaloba považuje za doručenú po 15 dňoch od zverejnenia za doručenú aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Pokiaľ ide o doručenie platobného rozkazu žalobcovi, niektorí autori (viď Horváth, E. Ak nemožno platobný rozkaz doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo. Samostatným procesným spoločenstvom Civilný sporový poriadok v ustanovení § 76 rozumie procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba.
Pokiaľ žalovaný podáva voči platobnému rozkazu odbor, musí ho odôvodniť. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Tu si treba dať pozor, nakoľko pri podaní odporu s nedostatkom vecného odôvodnenia sa neuplatní ustanovenie § 129 Civilného sporového poriadku, t.j. výzva súdu na doplnenie alebo opravu podania v lehote dlhšej ako desať dní. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa ustanovenia § 76 Civilného sporového poriadku.