Európsky platobný rozkaz: Rýchla cesta k úhrade pohľadávok

Mnohí z nás sa v súkromnom alebo podnikateľskom živote stretli s prieťahmi v súdnom konaní, ktoré trvali mesiace až roky. Hoci slovenské súdnictvo prešlo viacerými reformami a mechanizmami s cieľom zrýchliť a zefektívniť konanie, spojenie pojmov „rozhodnúť spor“ a „rýchlo“ nie je v praxi bežné. Jedným zo špecifických a zároveň najčastejších sporov riešených obecnými súdmi sú spory o zaplatenie nesplatených peňažných pohľadávok, pri ktorých našťastie existuje zjednodušený postup predpokladaný zákonom. Práve vďaka nemu môžete získať právoplatný a vykonateľný exekučný titul už do niekoľkých dní!

Čo je to platobný rozkaz?

Platobný rozkaz predstavuje vedľa bežného rozsudku či uznesenia súdu alternatívnu formu meritórneho rozhodnutia v občianskoprávnych veciach, týkajúcich sa zaplatenia peňažnej pohľadávky (vyplývajúcej z pôžičky, nesplatenej faktúry či zmenky atď.). Od rozsudku sa platobný rozkaz odlišuje predovšetkým tým, že jeho vydaniu nepredchádza zdĺhavá komunikácia so súdom a dlžníkom či viacnásobné ústne pojednávanie - súd tento druh rozhodnutia môže vydať len na základe jediného návrhu veriteľa doloženého písomnými dôkazmi.

Platobný rozkaz, voči ktorému nebol podaný odpor (tj. špecifický opravný prostriedok), má rovnaké účinky, akými disponuje rozsudok či uznesenie vo veci samej. S právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom Vám preto nič nebráni v podaní návrhu na zahájenie exekučného konania v prípade, keď dlžník nesplní povinnosť stanovenú platobným rozkazom - povinnosť zaplatiť dlžnú čiastku spolu s príslušenstvom (ako napr. úroky z omeškania) do 15 dní od doručenia platobného rozkazu alebo do 3 dní od doručenia zmenkového či šekového platobného rozkazu.

Ako už názov tohto prostriedku napovedá, platobný rozkaz sa vydáva vo väčšine typov konania o zaplatenie peňažnej čiastky, zmenkový alebo šekový platobný rozkaz sa vydáva pri sporoch, ktorých predmetom sú zmenky a šeky. Posledný zo známych platobných rozkazov, európsky platobný rozkaz, je prostriedkom riešenia sporov medzi dlžníkom a veriteľom z rôznych členských štátov EÚ.

Nakoľko sa jedná o formu skráteného konania, v ktorom sa dlžník nachádza v slabšom procesnom postavení než pri klasickom súdnom konaní, platobný rozkaz nie je možné vydať, ak pobyt dlžníka (odporcu) nie je známy alebo ak by sa mal platobný rozkaz doručiť do cudziny. Zákon tak vyžaduje doručenie platobného rozkazu do vlastných rúk, pričom náhradné spôsoby doručenia (napr. uložením na pošte) sú vylúčené. V prípade, že súd platobný rozkaz nevydá, nariadi ústne pojednávanie. To isté platí, ak si Váš dlžník (odporca) alebo len niektorý z viacerých žalovaných dlžníkov platobný rozkaz neprevezme alebo podá odpor (to neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba).

Prečítajte si tiež: ESF: Ciele a priority

Čo budem potrebovať k vydaniu platobného rozkazu?

Aby súd vydal platobný rozkaz, je potrebné splniť podmienky stanovené Občianskym súdnym poriadkom:

1. navrhovateľ predloží spolu s návrhom na začatie konania návrh platobného rozkazu na tlačive uverejnenom ministerstvom spravodlivosti na jeho webovom sídle,
2. na vydanie platobného rozkazu sú splnené zákonom ustanovené podmienky a
3. je zaplatený súdny poplatok.

Návrh na začatie konania

Návrhom na začatie konania sa rozumie žaloba podaná na miestne a vecne príslušný súd. Náležitosti písomného podania sú pritom zhodné ako pri inom návrhu na súd, tj.:

• označenie súdu, ktorému je určený (týmto súdom je prevažne okresný súd v mieste bydliska alebo sídla dlžníka)
• označenie navrhovateľa (meno a priezvisko / názov firmy, bydlisko / sídlo, dátum narodenia či IČO, údaj o štátnom občianste)
• označenie právneho zástupcu, ak takého navrhovateľ zmocnil
• označenie dlžníka - odporcu, prípadne viacerých odporcov. Ak je odporcom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať,
• označenie veci, ktorej sa návrh týka (napr. „návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 1.000 Eur“),
• pravdivé opísanie všetkých skutočností (údaje o uzatvorení či porušení zmluvy, výzve k zaplateniu, splátkach atď.),
• označenie dôkazov, ktoré vyššie uvedené skutočnosti potvrdzujú (faktúry, výzvy atď.),
• návrh na znenie petitu
• dátum napísania, vlastnoručný podpis.

Platobný rozkaz musí byť vyhotovený v počte odpovedajúcom počtu odporcov plus jedno vyhotovenie pre súd. To isté platí tiež pre listinné dôkazy, jasne špecifikované a priložené k návrhu.

Aby súd vydal platobný rozkaz do 10 dní od podania návrhu, je k samotnému návrhu na začatie konania nutné doložiť tiež vyplnený návrh platobného rozkazu, nachádzajúci sa na stránkach ministerstva spravodlivosti. Ak tento návrh nebude doložený, súd platobný rozkaz za splnenia ďalších podmienok aj tak vydá, avšak za oveľa dlhšiu dobu, než zákonom predpokladaných 10 dní. Ďalej je nutné uviesť, že súd môže platobný rozkaz vydať z vlastnej iniciatívy tiež bez toho, aby ste sa jeho vydania výslovne domáhali, napr. keď svoj návrh neoznačíte ako "návrh na vydanie platobného rozkazu", ale ako "žaloba". Aby sa tak stalo, musia byť splnené ďalšie podmienky.

Zákonom ustanovené podmienky

Zákonom ustanovené podmienky sú predpoklady pre vydanie platobného rozkazu. Ak aj podáte návrh na vydanie platobného rozkazu, avšak dané podmienky nebudú splnené, súd platobný rozkaz nevydá a namiesto toho nariadi ústne konanie. Konkrétne sa jedná o tieto podmienky:

Prečítajte si tiež: Európsky orgán pre poisťovníctvo

• uplatňuje sa právo na zaplatenie peňažnej sumy
• dostatočné preukázanie oprávnenosti pohľadávky
• platobný rozkaz možno vydať aj bez výslovného návrhu navrhovateľa a výsluchu svedka
• platobný rozkaz nemožno vydať, ak je pobyt odporcu neznámy alebo by sa mal doručiť do zahraničia

Súdny poplatok

Súdny poplatok je obecnou náležitosťou väčšiny návrhov smerovaných na súd. V prípade sporov o zaplatenie peňažnej čiastky je hodnota súdneho poplatku v súčasnosti 6% z hodnoty sporu (minimálne však 16,50 Eur, maximálne 16.596,50 Eur), nie však z hodnoty príslušenstva. Ak Vám preto odporca dlží 1.000 Eur na nesplatenej faktúre a ďalších 500 Eur na úrokoch, zaplatíte súdny poplatok vo výške 6 % z 1.000 Eur.

Ak Vám súdny poplatok nevyjde v celých číslach, platí nasledujúci spôsob zaokrúhľovania:

• Suma prevyšujúca celé číslo, ktorá je však nižšia než 50 centov, sa zaokrúhľuje na celé číslo nadol.
• Suma rovnajúca sa 50 centom sa nezaokrúhľuje, tj. ostáva rovná 50 centom.
• Suma prevyšujúca 50 centov sa zaokrúhľuje na rovných 50 centov, tj. nikdy nie smerom nahor.

Čo sa týka platenia súdnych poplatkov, pripúšťa sa jednak možnosť platenia kolkami (ich vylepením na prednú stranu návrhu) až do výšky 300 Eur, platenie v hotovosti do pokladne súdu až do výšky 300 Eur alebo platenie bezhotovostným prevodom na účet súdu po jeho vyzvaní (prípadne tiež vylepením kolkov na uznesenie súdu vyzývajúce k zaplateniu súdneho poplatku a jeho spätné zaslanie súdu - platí opäť max. hodnota 300 Eur).

Pokiaľ sa nachádzate v zlej finančnej situácii a na zaplatenie súdneho poplatku nemáte (napr. ste prišli o 20.000 Eur a súdny poplatok je tak 1.200 Eur), zákon pripúšťa možnosť oslobodenia od súdneho poplatku, ak o to požiadate, a ak spĺňate nasledujúce podmienky:

• Vaše osobné a majetkové pomery to odôvodňujú
• Nejedná sa o svojvoľné uplatňovanie či bránenie práva
• Nejedná sa o bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva

Ak sú všetky uvedené podmienky splnené, súd Vás môže oslobodiť od platenie súdneho poplatku úplne alebo čiastočne.

Prečítajte si tiež: Nový program ESF+

Opravný prostriedok proti platobnému rozkazu

Pokiaľ Vás zaujíma, akými opravnými prostriedkami disponuje Váš dlžník alebo ste sa v postavení žalovaného ocitli sám a zároveň Vám bol doručený platobný rozkaz, venujte pozornosť nasledujúcim riadkom. Odporom sa rozumie špecifický opravný prostriedok, ktorého podaním na súd sa platobný rozkaz zruší. Neznamená to však, že tým končí samotné súdne konanie - po zrušení platobného rozkazu súd nariadi vo veci ústne pojednávanie, po ktorom vydá klasický rozsudok. Pokiaľ ste v pozícii veriteľa, ktorý svoj návrh na vydanie platobného rozkazu doložil všetkými listinami, dokazujúcimi oprávnenosť Vašej pohľadávky, na vydanie konečného súdneho rozhodnutia si tak bohužiaľ budete musieť ešte chvíľu počkať. Ak ste naopak v postavení dlžníka a pohľadávka nárokovaná veriteľom sa Vám nezdá úplne korektná, môžete sa pomocou odporu brániť. Máte nato však len 15 dní od doručenia platobného rozkazu, pričom pre dodržanie lehoty stačí odpor podať na pošte v posledný z 15 dní. Aby odpor vyvolal zákonom predpokladané účinky, je nevyhnutné ho náležite odôvodniť - napr. tvrdením, že dlžná čiastka už bola riadne uhradená, prípadne, že medzi Vami a protistranou nevznikol žiaden záväzkový vzťah. Svoje tvrdenia pritom nemusíte nevyhnutne dokladať listinnými dôkazmi - môžete si ich uchovať až do nariadeného ústneho pojednávania.

Európsky platobný rozkaz: Riešenie cezhraničných sporov

Rýchlosť je pri vymáhaní dlžných pohľadávok mimoriadne dôležitá, o tom vie každý podnikateľ. Neuhradené pohľadávky môžu spôsobovať platobnú neschopnosť dodávateľa a môžu byť pre neho doslova likvidačné. Ak ide o cezhraničné spory, teda odberateľ a dodávateľ sú v iných krajinách EÚ, javí sa pre mnohých vymáhanie pohľadávok doslova ako nemožné okrem iného aj pre neznalosť procesných predpisov v iných krajinách EÚ. Nemusí to byť však až také tragické.

Na nasledujúcich riadkoch si vo forme najčastejších otázok a odpovedí zodpovieme na otázky týkajúce sa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 1896/2006 z 12. Veríme, že medzi odpoveďami si nájdu potrebné rady aj tí, ktorí na Slovensku obdržali európsky platobný rozkaz vydaný na podnet zahraničného subjektu a nevedia, ako sa voči nemu brániť resp.

Cieľom nariadenia je, aby bol európsky platobný rozkaz, ktorý bol vydaný v jednom členskom štáte a ktorý sa stal vykonateľným, považovaný za rozkaz vydaný v členskom štáte, v ktorom sa o výkon žiada. Konanie o európskom platobnom rozkaze je voliteľným prostriedkom pre navrhovateľa (veriteľa), ktorý si stále môže zvoliť aj konanie podľa vnútroštátneho práva. Inak povedané, nariadenie o európskom konaní o platobnom rozkaze nebráni navrhovateľovi, aby pri uspokojovaní pohľadávky využil iné konanie dostupné podľa práva členského štátu alebo práva Spoločenstva.

Vydanie európskeho platobného rozkazu možno žiadať len na splatné a vyčísliteľné peňažné pohľadávky vyplývajúce z občianskych a obchodných vzťahov pri cezhraničných sporoch (t. j. aspoň jedna zo strán bydlisko či sídlo alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci). Nariadenie sa nevzťahuje na daňové, colné alebo správne veci alebo na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

Cezhraničný spor, je taký spor v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

Konanie o európskom platobnom rozkaze je založené na používaní vzorových tlačív. Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu sa podáva prostredníctvom vzorového tlačiva A, ktoré je prílohou nariadenia. V návrhu musí byť pohľadávka tak opísaná a špecifikovaná, aby sa odporca na základe dostatočných informácií mohol rozhodnúť, či bude pohľadávku popierať alebo nie. V dodatku k návrhu môže navrhovateľ súd informovať, že v prípade podania odporu zo strany odporcu nesúhlasí s pokračovaním občianskeho súdneho konania ako riadneho konania.

Návrh sa podáva v listinnej forme alebo akýmikoľvek inými komunikačnými prostriedkami vrátane elektronickej formy, ktoré akceptuje členský štát pôvodu a sú dostupné súdu pôvodu. Nariadenie výslovne neprikazuje pripájať listinné dôkazy ako sú napríklad faktúry, zmluvy, dodacie listy a podobne. Listinné dôkazy je však vhodné pripojiť vo forme fotokópie, aby súd, ktorý rozhoduje o vydaní európskeho platobného rozkazu mohol hneď skonštatovať, že návrh nie je zjavne neopodstatnený. Listinné dôkazy sú potrebné aj v prípade, ak by žalovaný podal proti rozkazu odpor. V takom prípade súdne konanie spravidla pokračuje podľa riadneho vnútroštátneho práva, kde musí žalobca svoje právo dokázať, a to aj formou listinných dôkazov.

Každá krajina EÚ s výnimkou Dánska, kde sa nariadenie neuplatňuje, si určuje príslušné súdy na rozhodovanie o návrhoch na vydanie európskeho platobného rozkazu sama. Niektoré štáty určili jeden súd pre obvod celého štátu, to znamená, že pokiaľ návrh smeruje do tohto štátu, o vydaní rozkazu rozhoduje vždy len jeden určený súd (napríklad Rakúsko či Nemecko), niektoré štáty aplikujú všeobecné ustanovenia o príslušnosti zo svojich procesných kódexov (napríklad Česko a Slovensko) a podobne. Európsky justičný atlas pre občianske a obchodné veci obsahuje podrobný vyhľadávač pre určenie príslušných súdov v jednotlivých členských štátoch. O návrhoch rozhodujú vo väčšine prípadov okresné súdy, pričom ich príslušnosť sa riadi miestom bydliska alebo sídla žalovaného. Na konkrétnych súdoch sa veci prejednávajú v oddeleniach občianskoprávnych vecí, teda tzv. „C" a v prípade obchodnej agendy sa veci rozhodujú v obchodných senátoch, tzv. „Cb".

Nie, celé konanie je písomné, neuplatňuje sa ústne pojednávanie. Výnimkou je len situácia, pokiaľ dôjde zo strany odporcu k podaniu odporu resp. Konanie o európskom platobnom rozkaze nesmie byť v žiadnej krajine EÚ drahšie než je riadne občianske súdne konanie podľa vnútroštátnej legislatívy každej krajiny. Nemôže byť teda poplatkovo znevýhodnené.

Áno, v návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu je potrebné o. i. uviesť aj sumu súdnych poplatkov, ktorých náhradu si navrhovateľ uplatňuje na odporcovi. Navrhovateľ si teda musí vyčísliť súdny poplatok a návrh podať už s vyplnenou sumou poplatku. Nedá sa však vylúčiť situácia, kedy veriteľ nemá vedomosť o výške súdnych poplatkov v inej krajine únie. Nariadenie nerieši poplatkové otázky, preto sa tieto otázky plne spravujú vnútroštátnym právom každej krajiny. Ak je však navrhovateľ nemajetný a objektívne nemá na zaplatenie súdnych poplatkov, aplikuje sa vnútroštátna legislatíva priznávania úľav resp. oslobodení od súdnych poplatkov. V rámci celej EÚ platí, že objektívny nedostatok peňažných prostriedkov nemôže spôsobiť odopretie práva na prístup k súdu, teda odopretie spravodlivosti.

Ak návrh neobsahuje nariadením vyžadované náležitosti a zároveň pohľadávka nie je zjavne neopodstatnená alebo návrh nie je neprípustný, súd poskytne navrhovateľovi príležitosť doplniť alebo opraviť návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu. Súd pri tom používa tzv. tlačivo B, ktorého vzor sa nachádza v prílohe nariadenia. Ak súd požiada navrhovateľa o doplnenie alebo opravu návrhu, určí lehotu, ktorú považuje podľa okolností za primeranú. Keďže ide o tzv.

V prípade ak nie sú splnené nariadením vyžadované požiadavky (napríklad navrhovateľ nereagoval na odstránenie vád, pohľadávka je zjavne neopodstatnená, nejde o občiansku ani obchodnú vec a podobne), súd návrh zamietne. Urobí tak formou tlačiva typ D uvedeného v prílohe nariadenia. Proti zamietnutiu návrhu nie je prípustný opravný prostriedok. Pokiaľ by súd v konaní o európskom platobnom rozkaze zamietol návrh navrhovateľa, nebráni to navrhovateľovi, aby si prípadne uplatnil svoju pohľadávku opätovne, či už v zmysle niektorého z nariadení alebo vnútroštátneho práva.

Ak sú splnené požiadavky ustanovené nariadením, súd by mal vydať rozkaz do 30 dní od podania návrhu, a to vo forme tlačiva E, ako je uvedené v prílohe V nariadenia. Európsky platobný rozkaz sa vydáva spolu s vyhotovením tlačiva návrhu. Spolu s európskym platobným rozkazom musí súd odporcovi doručiť aj tzv.

Nariadenie neupravuje otázky týkajúce sa súdnych poplatkov v jednotlivých krajinách únie, a teda sa nezaoberá ani otázkou započítania či nezapočítania doby platenia poplatkov do lehoty na vydanie rozkazu. V tomto smere sa v plnom rozsahu odkazuje na vnútroštátne úpravy jednotlivých štátov, čiže bude sa postupovať tak, akokeby navrhovateľ nežiadal vydanie európskeho platobného rozkazu, ale inicioval riadne konanie podľa vnútroštátneho práva.

Nariadenie ukladá členským štátom, aby rozkaz doručili odporcovi podľa vnútroštátneho práva, v nariadení stanovuje len minimálne požiadavky. Na Slovensku je touto vnútroštátnou úpravou ustanovenie § 174a ods. Môže sa doručiť európsky platobný rozkaz na Slovensku aj tzv. Akýkoľvek spôsob doručenia založený na právnej fikcii by sa nemal považovať za dostatočný pre doručenie európskeho platobného rozkazu, to je jeden zo základných pilierov nariadenia. Z tohto dôvodu súdy v Slovenskej republike musia európsky platobný rozkaz doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené, čiže ustanovenia § 47 ods. 2 a § 48 ods. 2, 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku sa nemôžu aplikovať. Pri nemožnosti doručenia európskeho platobného rozkazu na Slovensku by sa malo postupovať podľa § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže podľa článku 26 nariadenia ako aj podľa § 174a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, sa riadia vnútroštátnym právom. Súd by mal teda európsky platobný rozkaz zrušiť a ďalej pokračovať v riadnom občianskom konaní.

Odpor sa podáva v listinnej forme alebo akýmikoľvek inými komunikačnými prostriedkami, vrátane elektronickej formy, akceptovanými členským štátom pôvodu a dostupnými súdu pôvodu. To závisí od legislatívy každého štátu únie. V Slovenskej republike je odpor proti európskemu platobnému rozkazu spoplatnený rovnako ako odpor proti platobnému rozkazu, čiže podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka (t. j. 6% z istiny).

Nariadenie ukladá súdom členských štátov povinnosť oboznámiť navrhovateľa o podaní odporu, rovnako ako musí byť oboznámený o akomkoľvek pokračovaní konania ako riadneho občianskeho súdneho konania, napríklad v prípade nemožnosti doručenia rozkazu. Súd môže ako formu oboznámenia napríklad zaslať odpor na vyjadrenie navrhovateľovi čo najskôr po jeho doručení. Voči európskemu platobnému rozkazu je možné na Slovensku podať aj odvolanie proti výroku o trovách konania, o ktorom rozhoduje súd formou uznesenia. Proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní proti výroku o trovách v európskom platobnom rozkaze odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písmeno m/ OSP). Postupuje sa rovnako ako pri podaní odvolania proti trovám platobného rozkazu (pozri § 174a ods.

Ak nebol proti európskemu platobnému rozkazu podaný odpor v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia, súd počká ešte pár dní na prípadné doručenie odporu (čiže nevyhlasuje rozkaz za vykonateľný ihneď po uplynutí 30 dní), následne vyhlási európsky platobný rozkaz za vykonateľný, a to vo forme tlačiva typ G. A keď je európsky platobný rozkaz už vykonateľný, súd ho zároveň zasiela navrhovateľovi (doručuje mu teda súčasne tlačivo E - rozkaz a G - vyhlásenie vykonateľnosti).

Uvedené je v kompetencii národnej legislatívy štátu, ktorý exekúciu vykonáva, teda postupuje sa podľa vnútroštátneho práva, avšak nariadenie upravuje osobitný prostriedok obrany, ktorým je návrh na odmietnutie výkonu európskeho platobného rozkazu. Výkon sa na návrh odporcu príslušným súdom v členskom štáte výkonu odmietne, ak je európsky platobný rozkaz nezlučiteľný so skorším rozhodnutím alebo predtým vydaným rozkazom v akomkoľvek členskom štáte alebo v tretej krajine, za predpokladu, že skoršie rozhodnutie alebo rozkaz sa týkalo toho istého predmetu sporu medzi tými istými stranami a skoršie rozhodnutie alebo rozkaz spĺňa podmienky potrebné pre jeho uznanie v členskom štáte výkonu a nezlučiteľnosť sa nemohla vzniesť ako námietka v súdnom konaní v členskom štáte pôvodu.

Alternatívy k európskemu platobnému rozkazu

Možností vymáhania a uplatňovania nárokov veriteľov voči dlžníkom je na Slovensku i v Európskej únii niekoľko. V posledných rokoch sa v praxi stále častejšie stretávame s cezhraničným vymáhaním pohľadávok. Na tento účel slúžia:

• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, ktoré umožňuje podnikateľom aj bežným jednotlivcom, vrátane spotrebiteľov využiť tzv.
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Kým procesnú možnosť podľa druhého spomenutého nariadenia využívajú iba podnikatelia pri cezhraničnom vymáhaní pohľadávok voči obchodným partnerom, tzv. Nariadenie upravujúce tzv. európsky platobný rozkaz sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu.

Po podaní žaloby súd zabezpečí, aby bol európsky platobný rozkaz doručený dlžníkovi - odporcovi. Odporca môže pohľadávku zaplatiť alebo ju poprieť. Odporca môže podať odpor proti európskemu platobnému rozkazu do 30 dní. Z návrhu na začatie konania o európskom platobnom rozkaze, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, je to 6% z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu, najmenej však 16,50 €.

Zjednodušenie procesu vymáhania pohľadávok

Klientom chceme vždy celý proces čo najviac zjednodušiť, všetku prácu odvedieme my. Po obdržaní potrebných podkladov proces vymáhania začne bezodkladne. V našej advokátskej kancelárii komunikujeme viacerými jazykmi, teda predžalobná výzva nebude problém. Vymáhanie pohľadávok je najvhodnejšie zveriť do rúk skúseného odborníka, advokáta, čo v konečnom dôsledku povedie k šetreniu nákladov.

Rozlišujeme dve hlavné štádiá vymáhania pohľadávok. V prvom rade podľa osobitostí prípadu uprednostňujeme pokus o mimosúdne vyrovnanie, komunikáciu s dlžníkom v predsúdnom konaní. Bežnou súčasťou práce advokáta je zasielanie výziev a upomienok dlžníkom. Podľa skúseností isté percento dlžníkov dobrovoľne uhradí svoj dlh na základe výzvy zaslanej práve advokátom. Podstatným je práve ten fakt, že výzvu zasiela advokátska kancelária, ktorá je následne i oprávnená použiť všetky právne prostriedky na vymoženie dlhu. V rámci tohto konania sa nevyžaduje ústne pojednávanie na súde. Stačí, aby navrhovateľ doručil návrh na súd. Konanie sa potom odvíja samostatne.

Podmienky pre cezhraničný spor a náležitosti návrhu

g) cezhraničný charakter sporu v zmysle článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze. V dodatku k návrhu môže navrhovateľ súd informovať, že v prípade podania odporu zo strany odporcu nesúhlasí s pokračovaním občianskeho súdneho konania ako riadneho konania v zmysle článku 17 nariadenia.

Návrh podpisuje navrhovateľ alebo, ak má ustanoveného právneho zástupcu, jeho zástupca. Ak sa návrh podáva v elektronickej forme v súlade s čl. 7 ods. 5 nariadenia, musí sa podpísať v súlade s článkom 2 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci Spoločenstva pre elektronické podpisy. Elektronický podpis sa však nevyžaduje v takom prípade, ak na súdoch členského štátu pôvodu existuje alternatívny elektronický komunikačný systém, ktorý je prístupný istej skupine už zaregistrovaných overených užívateľov a ktorý umožňuje bezpečným spôsobom identifikovať týchto užívateľov, a len v tomto rozsahu.

Toto tlačivo musíte vyplniť v jazyku alebo v jednom z jazykov, ktoré akceptuje súd konajúci vo veci. Tlačivo je k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie. Ak odporca podá odpor voči vašej pohľadávke, konanie bude pokračovať pred príslušnými súdmi v súlade s pravidlami riadneho občianskeho súdneho konania. Ak si v takomto prípade neprajete pokračovať v konaní, mali by ste vyplniť aj dodatok k tomuto tlačivu.

tags: #europsky #platobny #rozkaz #uroky