Európsky sociálny model: Definícia a vývoj

Európsky sociálny model (ESM) predstavuje komplexný systém hodnôt, princípov a politík, ktorých cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň sociálnej ochrany, spravodlivosti a inklúzie pre všetkých občanov Európskej únie. Vznikal a vyvíjal sa postupne, reagujúc na meniace sa ekonomické, sociálne a politické podmienky.

Charakteristické črty európskeho sociálneho modelu

Európsky sociálny model je charakteristický niekoľkými kľúčovými prvkami, ktoré ho odlišujú od iných modelov sociálneho rozvoja:

• Univerzálny prístup k sociálnym službám: Snaha zabezpečiť prístup k základným sociálnym službám, ako je zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, bývanie a sociálne zabezpečenie, pre všetkých občanov bez ohľadu na ich ekonomickú situáciu.
• Silná sociálna ochrana: Rozsiahle systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré poskytujú dávky v nezamestnanosti, starobe, chorobe a invalidite, ako aj podporu rodinám a znevýhodneným skupinám.
• Sociálny dialóg a partnerstvo: Aktívna účasť sociálnych partnerov (zamestnávateľov a odborov) na tvorbe a implementácii sociálnych politík.
• Rovnosť príležitostí a nediskriminácia: Snaha o zabezpečenie rovnakých príležitostí pre všetkých občanov bez ohľadu na pohlavie, rasu, etnický pôvod, náboženstvo, sexuálnu orientáciu alebo zdravotné postihnutie.
• Dôstojná práca a spravodlivé mzdy: Podpora vytvárania kvalitných pracovných miest s dôstojnými mzdami a pracovnými podmienkami.

Vývoj európskeho sociálneho modelu

Vývoj európskeho sociálneho modelu bol dlhodobý a komplexný proces, ktorý prebiehal v niekoľkých fázach:

1. Počiatky v povojnovom období: Po druhej svetovej vojne začali európske krajiny budovať rozsiahle systémy sociálneho zabezpečenia s cieľom zabezpečiť sociálnu stabilitu a spravodlivosť.
2. Rímske zmluvy a Európsky sociálny fond: Zmluva z 10. marca 1957 o zriadení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (Treaty of Rome, Rímska zmluva účinná od 1. januára 1958), ktorá zakladala Európske hospodárske spoločenstvo, ustanovila ako integračný cieľ zdokonalenie životných podmienok a pracovných podmienok pre pracovníkov s cieľom harmonizácie sociálnych systémov a príslušných procedúr (myšlienka o ich „vyrovnaní“). Zmluva obsahuje zákaz akejkoľvek formy diskriminácie a garantuje ochranu sociálnych a hospodárskych práv pracovníkov v súvislosti so slobodou obchodu s tovarom, službami a so slobodou pohybu. Metódou má byť koordinácia sociálnych poriadkov, podporovalo sa aj koaličné právo a kolektívne vyjednávanie medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Na základe Rímskej zmluvy vznikol Európsky sociálny fond (1960) ako hlavný nástroj sociálnej politiky Spoločenstva (zlepšovanie možností zamestnania pracovníkov, zvyšovanie ich profesijnej a geografickej mobility vo vnútri Spoločenstva a uľahčenie ich adaptácie na priemyselné zmeny najmä odborným vzdelávaním a rekvalifikáciou, článok 146 a nasl. Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva).
3. Sociálnopolitický akčný program: Dňa 21. januára 1974 schválila Rada Sociálnopolitický akčný program, ktorý „odštartoval“ aktívnu sociálnu politiku Európskych spoločenstiev a tá sa prejavila v rokoch 1974 až 1980 prijatím smerníc z oblasti pracovného práva o rovnakej odmene za prácu a o hromadnom prepúšťaní, o rovnoprávnosti mužov a žien s ohľadom na pracovné podmienky, o prevode podnikov a zachovaní nárokov zamestnancov, o rovnakom zaobchádzaní s mužmi a ženami v oblasti sociálneho zabezpečenia, o platobnej neschopnosti zamestnávateľa a smernice v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
4. Jednotný európsky akt a Charta základných sociálnych práv: Jednotný európsky akt (Single European Act) od 1. júla 1987 ako zmluvný akt zakotvil princíp politickej spolupráce a reformoval zakladajúce zmluvy o Európskych spoločenstvách, orientoval európsku integráciu od Európskych spoločenstiev k Európskej únii. Charta základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva bola prijatá na zasadnutí Európskej rady v Štrasburgu v dňoch 8. a 9. decembra 1989 po dlhotrvajúcej príprave i s prispením sociálnych partnerov. Charta mala úzke väzby na dohovory Medzinárodnej organizácie práce a na Európsku sociálnu chartu Rady Európy, nerozvinula však kompetencie Spoločenstva. Realizácia sociálnych práv patrí prednostne do kompetencie členských štátov tak, že musia rešpektovať minimálne štandardy. Obsahom Charty sú Preambula a dve samostatné časti o sociálnych právach pracovníkov a o aplikácii Charty (vrátane sankcií). Charta obsahovala dvanásť skupín sociálnych práv a temer päťdesiat legislatívnych návrhov.
5. Maastrichtská zmluva a Sociálna politika: Dňa 7. februára 1992 bola v Maastrichte podpísaná Zmluva o Európskej únii, ktorá nadobudla platnosť po ratifikácii dňa 1. novembra 1993. V rámci Maastrichtskej zmluvy bol prijatý 11 štátmi (bez Veľkej Británie, ktorá uplatnila tzv. opting - out, teda odmietnutie záväznosti dohodnutých záverov pre príslušný štát) Protokol o sociálnej politike (Protocol on Social Policy) a bola prijatá Dohoda o sociálnej politike (1992) ako súčasti komunitárneho práva (Protokol a Dohoda boli súčasťou Zmluvy o Európskych spoločenstvách).
6. Lisabonská stratégia: V marci 2000 Európska Rada prijala Lisabonskú stratégiu, v rámci ktorej európsky sociálny model so svojimi rozvinutými systémami sociálnej ochrany musí byť základom transformácie do vedomostnej ekonomiky. Lisabonský summit určil diskutabilný strategický cieľ Únie - stať sa najdynamickejšou a najkonkurenčnejšou ekonomikou na svete, založenou na vedomostiach („knowledge - based society“), schopnou trvalo udržateľného rastu s viac a s lepšími pracovnými miestami a s vyššou sociálnou súdržnosťou.

Súčasné výzvy a budúcnosť európskeho sociálneho modelu

Európsky sociálny model čelí v súčasnosti mnohým výzvam, ktoré ohrozujú jeho udržateľnosť a efektívnosť:

• Globalizácia a konkurencia: Rastúca globálna konkurencia tlačí na znižovanie nákladov a dereguláciu, čo môže viesť k oslabeniu sociálnej ochrany a pracovných štandardov. Globalizácia sa dnes riadi logikou neoliberalizmu, ktorá povzbudzuje vlády k liberalizácii, deregulácii a privatizácii.
• Demografické zmeny: Starnutie populácie a nízka pôrodnosť zvyšujú tlak na systémy sociálneho zabezpečenia, najmä na dôchodkové a zdravotné systémy.
• Ekonomická kríza a nezamestnanosť: Ekonomická kríza a vysoká nezamestnanosť ohrozujú sociálnu súdržnosť a zvyšujú riziko sociálneho vylúčenia.
• Nerovnosť a polarizácia: Rastúca nerovnosť v príjmoch a majetku vedie k sociálnej polarizácii a oslabuje dôveru v sociálny systém.

Napriek týmto výzvam zostáva európsky sociálny model dôležitým pilierom európskej identity a hodnotového systému. Jeho budúcnosť závisí od schopnosti európskych krajín adaptovať sa na meniace sa podmienky a nájsť nové spôsoby, ako zabezpečiť sociálnu spravodlivosť, inklúziu a prosperitu pre všetkých občanov.

Prečítajte si tiež: ESF: Ciele a priority

Sociálna ekonomika a sociálne podnikanie ako súčasť európskeho sociálneho modelu

Sociálna ekonomika a sociálne podnikanie zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu v rámci európskeho sociálneho modelu. Ide o súkromné organizácie, pre ktoré je typické, že sledujú iné ciele, než je zisk: ich hlavným účelom nie je vygenerovať finančné príjmy pre ich vlastníkov či inak zainteresované osoby, ale poskytovať tovary a služby buď svojim členom, alebo širšiemu spoločenstvu. Tieto organizácie, ktoré sú v Európe aktívne takmer dve storočia, získali v rôznych krajinách uznanie a reguláciu prostredníctvom špecifických právnych foriem (zvlášť vrátane družstiev [cooperative], spoločenstiev vzájomnej pomoci [mutuals] a združení [the association]), vytvorili si vlastné reprezentatívne organizácie na interakciu s verejnými orgánmi, a rôznymi spôsobmi prispeli k sociálnemu a ekonomickému rozvoju nášho kontinentu. Ako plynul čas, vývoj európskej spoločnosti v kontexte globálnej ekonomiky viedol k vzniku nových a rôznorodejších potrieb, ktoré si v mnohých prípadoch vyžadovali nové typy odpovedí. Tieto odpovede vzišli v niektorých prípadoch z verejného sektora alebo súkromných podnikov, v niektorých prípadoch z občianskej spoločnosti a organizácií sociálnej ekonomiky, kombinujúc pritom sociálnu (spoločenskú) a podnikateľskú dimenziu, ale používajúc odlišné inštitucionálne zastrešenie.

Definícia sociálneho podniku

Konkrétne, definícia sociálneho podniku v § 5 nižšie vychádza z definície „sociálneho podniku“, ktorá bola vytvorená nariadením č. 1296/2013 pre účely programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI). Práve táto definícia obsahuje pojem „pozitívny sociálny vplyv“, ktorý však nie je v nariadení č. 1296/2013 bližšie definovaný.

Komunitný záujem verzus verejný záujem

Keďže počas tvorby zákona sa dospelo k rozlíšeniu medzi sociálnymi podnikmi, ktoré vyvíjajú pozitívny sociálny vplyv pre určitú konkrétnu komunitu, a tými, ktoré ho vyvíjajú pre spoločnosť ako celok, vznikla aj potreba odlíšiť „komunitný záujem“ a „verejný záujem“. V prvom prípade ide o pozitívny sociálny vplyv, ktorý je ale obmedzený na nejakú konkrétnu komunitu. V druhom prípade ide o pozitívny vplyv pre spoločnosť ako celok. Konkrétnym príkladom napĺňania komunitného záujmu môže byť neziskovo orientované kino, ktoré slúži pre kultúrne vyžitie malej, od väčších sídiel vzdialenej obce, ktorej obyvatelia by inak prístup k takémuto vyžitiu takmer vôbec nemali; alebo neziskovo orientované družstvo, ktorého hlavným cieľom je jednoducho poskytovať zamestnanie vlastným členom.

Znevýhodnené a zraniteľné osoby

Pri definícii znevýhodnených osôb vychádza jednak zo zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti a jednak z nariadenia (EÚ) č. 651/2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy. Spomínané nariadenie je dôležité, pretože ak sa sociálnym podnikom poskytujúcim pracovnú integráciu pre znevýhodnené osoby má poskytovať verejná podpora, musí to byť v súlade s pravidlami štátnej pomoci - a teda pri absencii notifikovanej schémy štátnej pomoci musia byť kategórie znevýhodnených konzistentné so spomínaným nariadením. Pojem „znevýhodnená osoba“ má byť v súlade so spomínanými predpismi chápaný predovšetkým vo vzťahu k trhu práce (aj keď sociálny podnik môže samozrejme znevýhodneným osobám poskytovať aj tovary a služby). Je dôležité tiež poukázať, že znevýhodnená osoba podľa § 2 ods. 5 písm. a) bod 6. zahŕňa viacero kategórií - jednak napr. obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít, ale na druhej strane napr. aj azylantov. Pri definícii zraniteľných osôb sa vychádza z rôznych slovenských zákonov, ktoré popisujú osoby v najrôznejších ťažkých životných situáciách (zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, zákon č. 36/2005 Z. z.

Hospodárska činnosť a štátna pomoc

Napokon sa v tomto paragrafe vymedzuje aj kľúčový pojem „hospodárska činnosť“, a to v súlade so zákonom č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci. V oblasti štátnej pomoci sa za hospodársku činnosť považuje každá činnosť, ktorá spočíva v ponuke tovaru a/alebo služieb na trhu - a to bez ohľadu na to, či subjekt, ktorý túto činnosť vykonáva, ju vykonáva za účelom dosiahnutia zisku, alebo nie. Hlavným princípom systému podpory registrovaných sociálnych podnikov je zásada, že podpora musí za každých okolností obsahovať výrazný prvok návratnej pomoci. Akýkoľvek typ podpory je zároveň podrobený pravidlám štátnej pomoci a nenarušovania hospodárskej súťaže. Vzhľadom na citlivé spoločenské vnímanie tejto problematiky je systém podpory naviazaný na súbor prísnych podmienok, ktorých cieľom je zamedziť zneužívaniu.

Prečítajte si tiež: Európsky orgán pre poisťovníctvo

Prístupy k vymedzeniu sociálnej ekonomiky

Existujú dva základné prístupy, ktorými možno vymedziť priestor sociálnej ekonomiky: podľa inštitucionálnej formy alebo podľa hodnotových kritériíDefourny, J., From the Third Sector to Social Enterprise, In: Borzaga, C. and J. Defourny, eds. Prvý prístup do sociálnej ekonomiky zahŕňa družstvá, združenia (asociácie), nadácie (vrátane neinvestičných fondov) a tzv. Viaceré zákony o sociálnej ekonomike alebo sociálnom podnikaní, ktoré boli v ostatných rokoch prijaté v členských štátoch Európskej únie (napr. Tento postup sa javí ako racionálny, takže si ho zákon osvojuje. Chápe ho pritom ako postup od všeobecného ku konkrétnemu. V § 3 sa ďalej postuluje, že v prípade sociálnej ekonomiky naozaj ide o sektor, ktorý je v širokom slova zmysle „ekonomický“ - zahŕňa teda aktivity, ktoré sa týkajú produkcie, distribúcie alebo spotreby. Treba zdôrazniť, že toto chápanie spomínaných aktivít je širšie, než len bežné „trhové“. Po mnoho stáročí ľudskej civilizácie sa mnohé z nich nevykonávali prostredníctvom trhu, ale napríklad v rámci jedného a toho istého domáceho hospodárstva - takto chápal „ekonomiku“ napr. Aristoteles.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

V čl. Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy a nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.

#

Prečítajte si tiež: Nový program ESF+

tags: #európsky #sociálny #model #definícia