
Záložné právo a exekúcia predstavujú dve rozdielne právne inštitúcie, ktoré sa môžu stretnúť v situácii, keď je majetok dlžníka zaťažený záložným právom a zároveň je vedená exekúcia na tento majetok. Tento článok sa zameriava na problematiku exekúcie obchodného podielu so zreteľom na zákon o dobrovoľných dražbách a s tým súvisiace aspekty.
Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) má záložný veriteľ možnosť realizovať svoje záložné právo niekoľkými spôsobmi:
V prípade tretieho spôsobu je však nutné disponovať spôsobilým exekučným titulom. § 57 ods. 1 písm. j) a § 61a ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. na tom nič nemenia.
Slovenský právny poriadok rieši stret záložného práva a prebiehajúceho exekučného konania voči záložcovi v § 151h ods. 6 OZ a § 61a ods. 2 Exekučného poriadku (EP). Diskusia o výklade termínu „vedenie exekúcie na záloh“ nie je v teórii ani v praxi jednoznačne uzavretá.
Existujú dva hlavné prístupy k interpretácii tohto pojmu:
Prečítajte si tiež: Ako exekúcia ovplyvňuje nemocenské dávky?
Na majetku povinného, ktorý je zaťažený záložným právom, je možné zriadiť exekučné záložné právo (de lege lata len na nehnuteľnom majetku povinného), ako spôsob zabezpečenia majetku povinného v prospech vymáhanej pohľadávky. Zriadením exekučného záložného práva sa nedosahuje výťažok a nie je uvedené v taxatívnom výpočte spôsobov vykonania exekúcie na peňažné plnenie (§ 63 ods. 1 EP). Hlavným účelom oboch ustanovení (§ 151h ods. 6 OZ a § 61a ods. 2 EP) je ochrana záložného veriteľa. Zriadenie ďalšieho záložného práva (zmluvného alebo núteného) sa právneho postavenia doterajších záložných veriteľov nedotýka.
§ 151h ods. 6 OZ a § 61a ods. 2 EP znemožňujú vykonanie exekúcie na majetok zaťažený záložným právom bez splnenia jednej z nasledujúcich podmienok:
Trvanie na súhlase všetkých záložných veriteľov je logické a legitímne, pretože každému záložnému veriteľovi patrí právo zabrániť exekučnému predaju zálohu v prospech inej osoby. Ak ide o pluralitu záložných veriteľov, realizujúci záložný veriteľ, ktorý nie je prednostným záložným veriteľom, musí rešpektovať povinnosti a obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka (napríklad notifikačnú povinnosť vo vzťahu k skorším záložným veriteľom, možnosť zastaviť ho včasným vyhlásením o realizácii vlastného záložného práva, povinnosť prijať splnenie pohľadávky iným záložným veriteľom).
Mzda a iný príjem povinného nie sú prevoditeľné a preto nie sú spôsobilé na zabezpečenie záväzku formou záložného práva, ale len dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 OZ alebo § 20 zákona č. 311/2001 Z. z.
Pohľadávka povinného z účtu v banke a iná peňažná pohľadávka povinného sú spôsobilým predmetom záložného práva. Týmto majetkom sa najčastejšie zabezpečujú úvery, resp. iné záväzky vyšších hodnôt. Ak zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávke z účtu, inej formy vkladu alebo k pohľadávke z úveru uzavreli osobitne stanovené subjekty (§ 151me ods. 8 OZ), platia pre záložnoprávny vzťah osobitosti uvedené v § 151me ods. 9 OZ.
Prečítajte si tiež: Ako prebieha exekúcia dôchodcu?
Predpokladom exekúcie postihnutím iného majetkového práva povinného je majetkové právo, ktoré je prevoditeľné, nie je peňažnou pohľadávkou a nepatrí len povinnému osobne (§ 113 EP). Podľa povahy konkrétneho práva sa pri jeho exekvovaní postupuje analogicky podľa ustanovení o mobiliárnej exekúcii alebo exekúcii prikázaním inej peňažnej pohľadávky.
Nie každý predmet duševného vlastníctva môže byť predmetom záložného práva a exekúcie. Z oblasti autorského práva môžu byť predmetom záložného práva relatívne majetkové práva autora (právo na autorskú odmenu, právo na odmenu za licenciu, právo na primeranú odmenu za použitie diela, právo na odmenu pri ďalšom predaji originálu výtvarného diela atď.). Pri právach výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov a vysielateľov je možnosť exekvovať širšia - okrem práv, vyplývajúcich z udeleného súhlasu na použitie záznamov je možné exekvovať aj samotné právo udeliť súhlas na použitie záznamov.
Výsledky tvorivej duševnej činnosti chránené priemyselno-právne môžu byť predmetom záložného práva a exekúcie zrejme v najširšej miere. Majiteľ patentu, dizajnu, úžitkového vzoru alebo topografie polovodičových výrobkov môže tieto majetkové práva založiť, a tieto práva sú tiež exekvovateľné (v prípade existujúceho záložného práva podmienene).
Obchodný podiel je spôsobilým predmetom záložného práva. Záložné právo vzniká zápisom do obchodného registra (zákon č. 513/1991 Zb.). Odborná literatúra sa prikláňa k názoru, podľa ktorého je spôsobilým predmetom exekúcie aj podiel povinného v obchodnom družstve a v bytovom družstve.
V prípade existencie záložného práva na hnuteľných veciach, nehnuteľnostiach a podniku povinného platí, že exekučne postihnúť tento majetok je možné len za alternatívneho splnenia zákonných podmienok. Realizovateľnosť exekúcie predajom podniku je interferovaná záložným právom jedine vtedy, ak je predmetom záložného práva samotný podnik. Prípadná existencia záložného práva len na niektorých zložkách podniku nebráni exekúcii predajom podniku.
Prečítajte si tiež: Ochrana rodičovského príspevku pred exekúciou
Predmetom záložného práva môžu byť aj cenné papiere povinného. Záložné právo v tomto prípade vzniká registráciou v registri záložných práv, vedenom centrálnym depozitárom cenných papierov. Po dobu trvania zmluvného záložného práva k cennému papieru sa záložné právo vzťahuje aj na výnosy zo založeného cenného papiera. To spôsobuje podmienenú exekvovateľnosť aj možných výnosov.
Existujúce záložné právo núti záložcu zachovať platobnú disciplínu (zabezpečovacia funkcia) a v prípade nesplnenia povinnosti „rezervuje“ záloh pre záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky (uhradzovacia funkcia). Právna úprava záložného práva zvýhodňuje záložného veriteľa oproti veriteľom, ktorí svoju pohľadávku záložným právom nezabezpečili.
Skutočnosť, že platná právna úprava umožňuje šikanózny výkon práva záložným veriteľom a znemožnenie vymáhania práva ostatnými veriteľmi, možno ilustrovať na ktoromkoľvek druhu majetku povinného. Napríklad, zabezpečenie pohľadávky v hodnote 500 eur hnuteľným majetkom v hodnote 30 000 eur, alebo pohľadávkou z účtu v banke, kde priemerný zostatok povinného na účte predstavuje 10 000 eur.
Dražbou rozumieme verejný predaj, pri ktorom sa určitá vec ponúka na kúpu neurčitému počtu osôb. Vec sa predá udelením príklepu tomu, kto ponúkne najviac. Dobrovoľné dražby predstavujú rýchle speňaženie majetku spôsobilého byť predmetom dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.
Z pôsobnosti tohto zákona sú vylúčené dražby, ktoré sa uskutočňujú podľa osobitného predpisu.
Navrhovateľ, ktorý nie je záložným veriteľom, nemôže bez jeho súhlasu navrhnúť dražbu veci, na ktorú bolo zriadené záložné právo. Účastník dražby musí byť spôsobilý na právne úkony. Zákon pripúšťa výnimku len v prípade, ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, kedy môžu byť spôsobilými účastníkmi dražby aj osoby, ktorých spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, resp. boli jej pozbavení.
Podmienkou na vykonávanie dobrovoľných dražieb je udelenie príslušného oprávnenia na vykonávanie živnosti. Dražobník musí spĺňať aj všeobecné podmienky na prevádzkovanie živnosti podľa osobitného zákona. Navrhovateľom dražby je spravidla majiteľ alebo vlastník predmetu dražby, alebo iná osoba, ktorá má zriadené záložné právo k predmetu dražby a ktorá si uplatňuje svoje záložné právo.
Dražba musí byť ohlásená tak, aby nemohla byť obmedzená možnosť účasti na nej. Dražba je verejne prístupná. Ohodnotenie predmetu dražby zaistí dražobník podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Pred začatím dražby je účastníkom dražby umožnená ohliadka predmetu dražby.
Podmienkou na vykonanie dražby je uzavretie písomnej zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby medzi navrhovateľom a dražobníkom. Oznámenie o dražbe je obdobou dražobnej vyhlášky, ktorá sa vydáva pri dražbách podľa osobitných predpisov.
Samotná dražba sa otvára vyvolaním. Obsahom vyvolania je oboznámenie účastníkov dražby s predmetom dražby, o jeho cene, o právach a záväzkoch viaznucich na predmete dražby, najnižšie podanie a najnižšie prihodenie. Udelením príklepu je dražba ukončená.
V prípade, že dražba nebola vykonaná v súlade s ustanoveniami tohto zákona, môže sa dotknutá osoba domáhať v lehote troch mesiacov odo dňa konania dražby súdneho určenia neplatnosti dražby.
Dražobník je povinný po skončení dražby bez zbytočného odkladu vyhotoviť zápisnicu o vykonanej dražbe s výnimkou prípadu, kedy sa vyhotovuje notárska zápisnica.
Ak vydražiteľ uhradí cenu, ktorá bola určená vydražením v stanovenej lehote, stáva sa vlastníkom vydraženej veci. K odovzdaniu vydraženej veci musí dôjsť za podmienok stanovených v dražobnej vyhláške.